Náhrada za vyvlastnenie a DPH: Komplexný prehľad

Vyvlastnenie predstavuje závažný zásah do vlastníckeho práva, ktorý umožňuje štátu alebo inému subjektu verejného záujmu prevziať vlastníctvo alebo obmedziť vlastnícke práva k nehnuteľnostiam, ako sú pozemky a stavby. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o náhradách za vyvlastnenie a o súvisiacich daňových aspektoch, najmä z pohľadu DPH.

Vyvlastnenie a verejný záujem

Žiadny právny predpis presne nedefinuje verejný záujem. Stavebný zákon uvádza druhy stavieb, pri ktorých možno vyvlastňovať, pričom verejný záujem sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Ústavný súd SR v náleze PL. ÚS 11/95 uvádza, že pojem verejného záujmu je právne vymedziteľný len vo vzťahu ku konkrétnemu základnému právu alebo slobode.

Legislatíva upravujúca vyvlastnenie

Vyvlastnenie sa musí uskutočniť na základe zákona. Všeobecná úprava je zakotvená v Stavebnom zákone a v osobitných zákonoch. Medzi ne patrí zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastnení pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim (vyvlastňovací zákon), ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016. Tento zákon upravuje vyvlastnenie po hmotnoprávnej aj procesnoprávnej stránke.

Podmienky vyvlastnenia

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 282/2015 Z. z. sa vyvlastnenie uskutočňuje len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a na účel ustanovený zákonom. Rozsah vyvlastnenia musí byť primeraný účelu, na ktorý sa vyvlastňuje, napr. o prechode vlastníckeho práva tam, kde stačí jeho obmedzenie. Ak vyvlastnenie časti stavby nie je nevyhnutné na dosiahnutie účelu vyvlastnenia, nie je prípustné.

Náhrada za vyvlastnenie

Vyvlastnený má právo na primeranú náhradu, ktorá sa určí na základe znaleckého posudku nie staršieho ako dva roky. Náhrada sa poskytuje v peniazoch, ale môže sa poskytnúť aj formou zabezpečenia náhradného bývania alebo náhradného pozemku, ak s tým vyvlastnený súhlasí. Tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch.

Prečítajte si tiež: Vyvlastnenie a náhrada škody

Spôsob určenia náhrady

Výška náhrady sa určí na základe znaleckého posudku, ktorý zohľadňuje všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti. Ak ide o asanovanú nehnuteľnosť, poskytne sa vyvlastňovanému náhrada nájomného.

Rozdelenie náhrady medzi viacerých vlastníkov

Ak vyvlastniteľ nepriloží k návrhu dohodu vyvlastňovaného o rozdelení náhrady s tretími osobami, vyvlastňovací orgán rozdelí náhradu medzi tieto osoby pomerne.

Náhrada za vecné bremeno

Ak je s vlastníctvom vyvlastňovaného pozemku alebo stavby spojené vecné bremeno, od ktorého závisí riadne užívanie iného pozemku alebo stavby, poskytne sa oprávnenému z vecného bremena náhrada zodpovedajúca všeobecnej hodnote práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

Proces vyvlastňovacieho konania

Vyvlastniteľ (osoba, v ktorej prospech sa pozemok vyvlastňuje) musí prioritne navrhnúť majiteľovi pozemku uzavretie dohody. Až keď vlastník dohodu odmietne, môže dôjsť k vyvlastneniu. O začatí vyvlastňovacieho konania sa informuje príslušný orgán na úseku katastra nehnuteľností do 15 dní odo dňa doručenia návrhu.

Námietky a odvolania

Osoby, ktoré majú námietky proti vyvlastneniu, ich môžu uplatniť najneskôr pri prerokovaní návrhu na ústnom pojednávaní. Na námietky prihlásené po lehote sa neprihliada. Proti rozhodnutiu o vyvlastnení je možné podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok.

Prečítajte si tiež: Žaloby voči vyvlastneniu

Zrušenie vyvlastnenia

Ak sa s vyvlastňovaním nezačalo v lehote stanovenej zákonom, môže vyvlastňovaný navrhnúť zrušenie vyvlastnenia.

Daňové aspekty náhrady za vyvlastnenie

Podľa § 9 ods. 2 písm. r) zákona o dani z príjmov je oslobodeným príjmom prijatá náhrada za vyvlastnenie pozemkov a stavieb vo verejnom záujme vyplatená podľa osobitného predpisu, napríklad podľa § 4 zákona č. 282/2015 Z. z.

Predaj pozemku namiesto vyvlastnenia

Ak daňovník predá pozemok, ktorý nikdy nemal zaradený v obchodnom majetku, namiesto vyvlastnenia, a nie sú splnené podmienky pre oslobodenie príjmu dosiahnutého predajom nehnuteľnosti podľa § 9 ods. 1 zákona o dani z príjmov, potom sa takýto príjem považuje za zdaniteľný príjem z prevodu vlastníctva nehnuteľnosti.

Vecné bremeno a náhrada za jeho zriadenie

V slovenskom právnom poriadku platí, že stavba nie je súčasťou pozemku. Často sa stáva, že pozemky pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu do vlastníctva VÚC a obcí, sú vo vlastníctve súkromných osôb. Zákon č. 66/2009 Z. z. rieši situáciu, keď vlastník stavby nemá k pozemku zmluvne dohodnuté iné právo.

Vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z. z., ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov, ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok.

Prečítajte si tiež: Podmienky finančnej náhrady pri vyvlastnení

Odplatnosť vecného bremena

Ústava Slovenskej republiky v čl. 20 ods. 4 uvádza, že je možné obmedziť vlastnícke právo, ale len za primeranú náhradu. Judikatúra je v súčasnosti jednotná v tom, že za vecné bremeno zriadené zákonom č. 66/2009 Z. z. patrí vlastníkom pozemkov odplata, teda ide o odplatné vecné bremeno.

Jednorazová alebo opakovaná náhrada?

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa 23.4.2015, č. k. 4 MCdo 2/2014, rozhodol, že odplata za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z.z. je jednorazová. S týmto názorom sa však nemožno stotožniť, nakoľko vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z. je dočasné, a to do usporiadania vlastníckych vzťahov s vlastníkmi pozemkov.

Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

Dňa 20.12.2022 Ústavný súd Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 677/2022 vydal Uznesenie, v ktorom uviedol, že zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 Z. z. a zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 Z. z. sú odlišné a nemožno ich porovnávať vo vzťahu k charakteru náhrady za vecné bremeno, pretože zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 66/2009 je ČASOVO OBMEDZENÉ (t. j. do vykonanie pozemkových úprav § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.) a zriadenie vecného bremena podľa zákona č. 182/1993 je TRVALÉ.

Záver k vecnému bremenu

V prípade zriadenia DOČASNÉHO vecného bremena ide o opakované plnenie a v prípade zriadenia TRVALÉHO vecného bremena ide o jednorazovú náhradu. Náhrada za vecné bremeno podľa zákona č. 66/2009 Z. z., vzhľadom na jeho dočasnosť, predstavuje nárok na opakované plnenie.

Zmeny v zákone o dani z príjmov

Novela ZDP, predstavujúca čl. XXXII zákona č. 205/2023 Z. z., mala nadobudnúť účinnosť 1. apríla. Zmeny v ZDP mali prevažne legislatívno-technický charakter.

Úpravy terminológie

Text poznámky pod čiarou k odkazu 59b) bol nahradený textom „59b) Napríklad § 4 zákona č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“

Stavby nepovažované za odpisovaný majetok

Aktualizované bolo aj znenie poznámky pod čiarou k odkazu 106), ktorý je použitý v § 22 („Hmotným majetkom odpisovaným na účely tohto zákona sú“) v ods. 2 písm. b) ZDP, a to za slovami „budovy a iné stavby“ - namiesto starého stavebného zákona bolo v poznámke uvedené ustanovenie § 2 zákona č. 201/2022 Z. z. o výstavbe v znení n. p., ako aj vyhláška č. 323/2010 Z. Zároveň v tomto ustanovení ZDP bolo doplnené znenie za uvedeným slovom „okrem“, vymedzujúce stavby, ktoré sa nepovažujú za odpisovaný hmotný majetok; odpisovaným hmotným majetkom nemali byť v zmysle § 22 ods. 2 písm.

Drobné a jednoduché stavby

V tomto znení poznámky pod čiarou k odkazu 107) bola uvedená Príloha č. 2 k zákonu č. 201/2022 Z. z. o výstavbe (vymedzovala drobné stavby) a k odkazu 107a Príloha č. 3 k uvedenému zákonu - definovala jednoduché stavby (na poľnohospodárske, lesnícke alebo na poľovnícke účely išlo o stavby nepodpivničené s jedným nadzemným podlažím do 150 m2 zastavanej plochy a do 8 m výšky na tieto účely okrem stavieb na ustajnenie a chov zvierat).

tags: #náhrada #za #vyvlastnenie #a #DPH