Zavazok voči nezaplatenej dani: Komplexný pohľad

V dnešnom dynamickom podnikateľskom prostredí sa podnikatelia často stretávajú s rôznymi výzvami, vrátane poklesu schopnosti plniť si svoje záväzky v dôsledku hospodárskej krízy. Oneskorené úhrady faktúr sú bežným javom, ktorý si vyžaduje dôsledné sledovanie lehôt splatnosti. Včasné riešenie pohľadávok je kľúčové, pretože po uplynutí premlčacej lehoty súd už nemôže pohľadávku priznať. Starostlivosť o pohľadávky a ich úhradu je rovnako dôležitá ako získavanie zákaziek, pretože až po úhrade pohľadávky je možné považovať obchod za úspešne zavŕšený.

Prevencia ako základ úspešného obchodu

Základom úspešného obchodu je prevencia pred uzavretím obchodu s rizikovým partnerom alebo so zlým obsahom. Pri vstupe do obchodného vzťahu s novým partnerom je nevyhnutné dôsledne overiť jeho údaje z obchodného alebo živnostenského registra. Priebežná kontrola aktuálnosti údajov je tiež dôležitá, pretože nie každý partner včas oznámi zmenu konateľov, spôsobu ich konania alebo zmenu sídla. Zmena v spoločníkoch môže mať tiež vplyv na ďalšie obchodovanie.

V prípade pochybností o solventnosti obchodného partnera je vhodné nahliadnuť do zbierky listín vedenej príslušným obchodným registrom, kde každá spoločnosť ukladá ročnú účtovnú závierku. V rámci prevencie je dôležité dodržiavať základné pravidlá uzatvárania zmluvných vzťahov. Aj keď nie každá zmluva je písomná, pri dodávkach na základe objednávok je vhodné uzatvoriť aspoň rámcovú zmluvu, v ktorej si obchodní partneri dohodnú základné princípy spolupráce, napríklad sankcie v prípade neplnenia zmluvného vzťahu.

Riešenie neuhradených pohľadávok

Po neuhradení pohľadávky v lehote splatnosti by mal dodávateľ upozorniť svojho obchodného partnera na túto skutočnosť. Ak dlžník ani po upomienke nezaplatí, je potrebné tento problém riešiť. Ak je dlžník ochotný svoj záväzok reálne riešiť, ale nie je schopný ho uhradiť okamžite, je vhodné požadovať od neho písomné uznanie záväzku, najlepšie formou notárskej zápisnice, ktorá slúži ako exekučný titul na priame vymáhanie pohľadávky prostredníctvom súdneho exekútora, bez nutnosti súdneho konania. Ak dlžník odmieta uznanie záväzku vo forme notárskej zápisnice, čiastočným riešením je aj písomné uznanie záväzku s úradne overeným podpisom.

Ak medzi obchodnými partnermi nedôjde k dohode, veriteľ zvyčajne pristúpi k súdnemu riešeniu pohľadávky. Občiansky súdny poriadok obsahuje viaceré formy tzv. skráteného konania. Platobný rozkaz je určený pre vymáhanie peňažnej pohľadávky a súd ho vydá už do 10 dní, ak sú splnené všetky zákonné podmienky. Návrh na vydanie platobného rozkazu je potrebné podať na vecne a miestne príslušný súd. Platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, ak sa ho podarí dlžníkovi doručiť a ten voči nemu nepodá odpor s odôvodnením.

Prečítajte si tiež: Podmienky Alfa Záväzku

Rozkaz na plnenie je možné vydať v skrátenom konaní aj bez výslovnej žiadosti navrhovateľa, bez vypočutia odporcu, napriek tomu, že vydanie rozkazu na plnenie nie je výslovne podmienené požiadavkou, aby navrhovateľ najskôr existenciu uplatnenej povinnosti preukázal. Súd musí na jeho vydanie mať k dispozícii dostatočný základ, z ktorého by pri posúdení dôvodnosti nároku vychádzal.

Európsky platobný rozkaz je platobný rozkaz vydaný podľa osobitného predpisu - nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 1896/2006, ktoré je svojím charakterom priamo účinné, a teda je súčasťou nášho právneho poriadku. Európsky platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Európsky platobný rozkaz sa doručuje do cudziny.

V prípade vyhlásenia konkurzu alebo povolenia reštrukturalizácie na dlžníka si veriteľ musí uplatniť svoju pohľadávku v stanovenej lehote prihláškou u určeného správcu a na súde (do 45 dní od vyhlásenia konkurzu, resp. do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie musí byť prihláška doručená správcovi a súdu). Prihlášku musí podať aj v tom prípade, ak si vymáha svoj nárok v súdnom konaní, alebo aj v prípade, že súd vydal rozhodnutie, v ktorom nárok veriteľa potvrdil. Preto je nevyhnutné počas celej doby existencie a vymáhania pohľadávky sledovať, či nebol na dlžníka vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia.

Analýza a opravné položky k pohľadávkam

Pri inventarizácii majetku a záväzkov sa posudzuje, či reálna hodnota pohľadávok je rovnaká ako nominálna hodnota. Pri analýze pohľadávok podľa lehoty splatnosti ich členíme na pohľadávky do lehoty splatnosti a po lehote splatnosti. Predmetom analýzy sú najmä pohľadávky po lehote splatnosti, u ktorých môže byť ohrozená ich vymožiteľnosť. Toto ohrozenie môže mať dočasný alebo trvalý charakter.

Pojem zákonné opravné položky sa používa na opravné položky, ktoré sú tvorené v súlade s § 20 zákona o dani z príjmov (ZDP). Ostatné opravné položky sú tvorené v súlade s účtovnými predpismi na základe zásady opatrnosti a nie sú tvorené v súlade s § 20 ods. 14 ZDP, nie sú daňovo účinnými opravnými položkami. Ich tvorba do nákladov účtovnej jednotky a rozpúšťanie do výnosov účtovnej jednotky neovplyvňuje daňové výdavky, resp. zdaniteľné príjmy.

Prečítajte si tiež: Účtovné aspekty uhradeného záväzku bez dokladu

Daňovo uznané opravné položky k nepremlčaným pohľadávkam a rizikovým pohľadávkam sa tvoria ako daňovo uznané opravné položky na základe § 20 ods. 14 ZDP. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 360 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 20 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto lehota. Ak od splatnosti pohľadávky uplynula doba dlhšia ako 720 dní, do výdavkov sa zahrnie opravná položka do výšky 50 % menovitej hodnoty pohľadávky alebo nesplatenej časti pohľadávky bez jej príslušenstva, a to v zdaňovacom období, v ktorom uplynula táto lehota.

ZDP stanovuje ako ďalšiu z podmienok na uznanie vytvorenej opravnej položky k pohľadávke, že pohľadávka bola zahrnutá do príjmov. Z tejto podmienky vyplýva, že nie k všetkým nepremlčaným pohľadávkam po lehote splatnosti je možné vytvoriť daňovo uznanú opravnú položku. Daňovo uznanú opravnú položku je možné tvoriť len k pohľadávkam, ktoré boli účtované do výnosov daňovníka. Daňovo uznané opravné položky teda nie je možné tvoriť napr. k pohľadávkam z titulu zmluvných pokút, úrokov z omeškania a poplatkov z omeškania, ktoré podľa § 17 ods. 19 ZDP sú súčasťou základu dane až po prijatí.

Vytvorená opravná položka nie je daňovou položkou, pretože nespĺňa podmienku zaúčtovania pohľadávky do výnosov.

Odpis pohľadávok

Odpis pohľadávky je jednostranným úkonom na strane veriteľa, ktorý odpíše pohľadávku pri trvalom upustení od jej vymáhania z iného dôvodu, ako je úhrada alebo započítanie. Odpis pohľadávok tak nemožno stotožňovať so zánikom pohľadávky. Podľa § 68 ods. 5 Postupov účtovania v PÚ sa na ťarchu účtu 546 - Odpis pohľadávky účtuje odpis pohľadávky pri trvalom upustení od jej vymáhania, ako aj odpis pohľadávky podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ZKR). Ako súvzťažný účet sa použije niektorý z účtov pohľadávok v závislosti od toho, o akú pohľadávku ide, napr. 311, 315.

Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak je toto príslušenstvo zahrnuté do základu dane, alebo výdavok do výšky odpisu obstarávacej ceny pohľadávky nadobudnutej postúpením, alebo neuhradenej časti u daňovníka zisťujúceho základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. b). Daňovým výdavkom je aj výdavok (náklad) do výšky odpisu menovitej hodnoty pohľadávky alebo jej neuhradenej časti vrátane príslušenstva, ak dlžník zomrel a pohľadávka nemohla byť uspokojená ani vymáhaním od dedičov dlžníka. Ak chce účtovná jednotka odpísať takúto pohľadávku do daňovo uznaných nákladov, musí mať k dispozícii právoplatné uznesenie súdu, či už o zastavení konania, ak poručiteľ nezanechal majetok alebo zanechal nepatrný majetok, ktorý vydal osobe majúcej náklady s pohrebom poručiteľa, alebo uznesenie.

Prečítajte si tiež: Význam notárskeho zápisu

Pri odpise týchto pohľadávok je väzba na daňovo uznanú tvorbu opravných položiek podľa § 20 ods. 14 ZDP. Musí ísť o také pohľadávky, ktoré spĺňajú podmienky pre uznanie opravnej položky do daňových výdavkov. V súlade s týmito podmienkami možno odpísať do daňových výdavkov nepremlčanú pohľadávku, pri ktorej je riziko, že ju dlžník úplne alebo čiastočne nezaplatí, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných príjmov.

K trvalému odpisu pohľadávok sa veriteľ môže rozhodnúť, ak na to existuje dôvod, napr. náklady na vymáhanie pohľadávok sú neúmerne vysoké vo vzťahu k vymáhanej sume.

Daňovo účinne nemožno odpísať ani pohľadávky z titulu zmluvných sankcií. Ide o zmluvné pokuty, úroky z omeškania a poplatky z omeškania, ktoré podľa § 17 ods. 19 ZDP sú súčasťou základu dane až po prijatí.

Daňovým výdavkom je aj odpis pohľadávky podľa § 19 ods. 2 písm. r) ZDP do výšky opravnej položky, ktorá by bola uznaná za daňový výdavok podľa § 20 ods. 14 ZDP. Keďže tento odpis pohľadávky je viazaný na možnosť daňovo uznanej tvorby opravnej položky k tejto pohľadávke, platia pre odpis pohľadávky rovnaké podmienky ako pre tvorbu opravnej položky.

Exekúcia pohľadávky

Ak dlžník neplní povinnosť úhrady pohľadávky, ktorá mu vyplýva z vykonateľného rozhodnutia súdu, prípadne iného exekučného titulu, je veriteľ spravidla prinútený vymáhať pohľadávku prostredníctvom súdneho exekútora. Podstatou exekúcie je vymôcť plnenie povinnosti uloženej rozhodnutím, ak si ju dlžník neplní dobrovoľne. Exekúcia je teda núteným výkonom súdneho alebo iného rozhodnutia.

Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdom na jej vykonanie. Návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať presnú identifikáciu oprávneného a povinného, presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku a prípadne označenie dôkazov, ktorých sa oprávnený dovoláva. Exekučným titulom je najmä rozhodnutie súdu, notárska zápisnica, vykonateľné rozhodnutie rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií.

Príslušný súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak návrh na vykonanie exekúcie a žiadosť o udelenie poverenia spĺňajú zákonom stanovené náležitosti, súd vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Exekúciou je možné uplatniť si nárok len v rozsahu, v akom ho priznáva exekučný titul a ďalšie trovy, ktoré oprávnenému vznikli v súvislosti s exekúciou.

Po doručení poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor vydá upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré doručí oprávnenému a povinnému, kde účastníkov upovedomí o začatí exekúcie, prípadne o spôsobe.

Daňové dopady neuhradených faktúr (záväzkov) z pohľadu dane z príjmov a DPH

Daňovníci (podnikatelia) účtujúci v sústave podvojného účtovníctva alebo daňovníci, ktorí postupujú v súlade s medzinárodnými štandardmi finančného vykazovania (IFRS) postupujú pri úprave základu dane o neuhradené faktúry (záväzky) v súlade s § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Podľa uvedeného ustanovenia zákona o dani z príjmov nepostupujú: neziskové organizácie poskytujúce všeobecne prospešné služby, rozpočtové organizácie, príspevkové organizácie, daňovníci, na ktorých bol vyhlásený konkurz.

V súvislosti s neuhradenými faktúrami (záväzkami) daňovník musí skúmať väzbu neuhradenej faktúry na daňový výdavok (náklad) a uskutočňovať časový test. Základ dane sa upraví o výšku záväzku prislúchajúceho k výdavku (nákladu), ktorý je podľa § 19 zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom, a to aj k výdavku (nákladu) prislúchajúcemu k odpisovanému a neodpisovanému majetku, zásobám, finančnému majetku a inému majetku, pri ktorom vzniká výdavok (náklad) pri jeho zaradení alebo vyradení zo spotreby alebo z používania, alebo neuhradenej časti takéhoto záväzku, ako aj o výšku záväzku účtovaného ako zníženie výnosu (príjmu).

Úprava základu dane z príjmov sa vzťahuje napríklad aj na tie neuhradené faktúry (záväzky), ktoré súvisia s obchodným majetkom ešte nespotrebovaným, ale v prípade spotreby alebo používania tohto majetku pôjde o daňový výdavok (náklad). Ak záväzok neprislúcha k daňovému výdavku (nákladu), základ dane sa neupravuje. Medzi typické daňové výdavky patria výdavky na nákup tovaru alebo materiálu, výdavky za dodanie elektrickej energie, vody a tepla, mzdové výdavky, výdavky za nákup odpisovaného dlhodobého majetku.

Časový test neuhradených faktúr (záväzkov):

• Ak od dohodnutej lehoty splatnosti faktúry (záväzku) uplynula doba dlhšia ako 360 dní, úhrnné zvýšenie základu dane musí predstavovať najmenej 20 % menovitej hodnoty faktúry (záväzku) alebo jej nesplatenej časti.
• Ak od dohodnutej lehoty splatnosti faktúry (záväzku) uplynula doba dlhšia ako 720 dní, úhrnné zvýšenie základu dane musí predstavovať najmenej 50 % menovitej hodnoty faktúry (záväzku) alebo jej nesplatenej časti.
• Ak od dohodnutej lehoty splatnosti faktúry (záväzku) uplynula doba dlhšia ako 1 080 dní, úhrnné zvýšenie základu dane musí predstavovať najmenej 100 % menovitej hodnoty faktúry (záväzku) alebo jej nesplatenej časti.

Ak k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia neuplynula po lehote splatnosti záväzku doba dlhšia ako 360 dní (t. j. vrátane 360 dní), základ dane sa neupravuje. Na predĺženie lehoty splatnosti sa pre účely zvýšenia základu dane z príjmov neprihliada.

Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený o neuhradenú faktúru (záväzok) alebo jej časť, dôjde k úhrade faktúry (záväzku) alebo jej časti, základ dane sa zníži o výšku uskutočnenej úhrady v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený. Ak dôjde k premlčaniu alebo zániku záväzku (vyplývajúceho z faktúry), základ dane sa zníži o výšku zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje.

Z pohľadu DPH nevzniká platiteľovi pri zániku záväzku daňová povinnosť.

Daňové dopady neuhradených faktúr (záväzkov) z pohľadu dane z príjmov a DPH v jednoduchom účtovníctve

Účtovné jednotky účtujú o neuhradených faktúrach (záväzkoch) v jednoduchom účtovníctve do času ich zaplatenia v knihe záväzkov. Výsledok hospodárenia, a teda aj základ dane ovplyvnia až v čase, keď dôjde napríklad k zaplateniu alebo započítaniu, odpusteniu dlhu alebo jeho časti, skončeniu podnikania alebo pozastaveniu prevádzkovania živnosti a jej neobnoveniu do lehoty na podanie daňového priznania.

Podľa § 6 ods. 5 zákona o dani z príjmov je zdaniteľným príjmom výška odpusteného dlhu alebo jeho časti u dlžníka (t. j. nezaplatená faktúra), ktorá súvisí a je dôsledkom nakladania s jeho obchodným majetkom. Zdaniteľným príjmom je odpustená neuhradená faktúra alebo jej neuhradená časť, ktorá by bola pri úhrade daňovým výdavkom.

Ak fyzická osoba podnikateľ (živnostník) ukončuje podnikanie, musí postupovať v súlade s § 17 ods. 8 písm. a) zákona o dani z príjmov. V zdaňovacom období, v ktorom ukončuje podnikanie má povinnosť upraviť základ dane. Základ dane sa upravuje (znižuje) o neuhradené faktúry (záväzky), ktoré by boli pri úhrade daňovým výdavkom (t. j. výdavkom podľa § 19 zákona o dani z príjmov).

Z pohľadu DPH nevzniká platiteľovi pri zániku záväzku daňová povinnosť.

Konkurz a reštrukturalizácia z pohľadu správcu dane

K podnikaniu neodmysliteľne patrí aj riziko neúspechu, ktoré môže vyústiť až do úplného ekonomického úpadku - bankrotu. V čase od 1. októbra 1991 do 31. decembra 2005 upravoval problematiku bankrotu zákon č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKV“), ktorý bol s účinnosťou od 1. 1. 2006 zrušený a nahradený zákonom č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii.

Zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZSD“) reagoval na špecifiká konkurzného konania až v r. 2000, kedy bol s účinnosťou od 1. augusta 2000 doplnený o novú ôsmu časť - osobitné ustanovenia pre konkurzné konanie a vyrovnacie konanie.

Na ZoKR reagoval ZSD od 1. januára 2006 len stručným prechodným ustanovením - § 110f ods. 2, v ktorom stanovil, že § 95a sa použije vtedy, ak všeobecné predpisy upravujúce konkurz, vyrovnanie alebo reštrukturalizáciu neustanovujú inak. Tým bola zabezpečená prednostná aplikácia ustanovení ZoKR v tých prípadoch, ktoré zákon o správe daní upravoval odlišne, pokiaľ ide o účinky vyhlásenia konkurzu, povolenia vyrovnania alebo povolenia reštrukturalizácie.

K podstatným zmenám ôsmej časti zákona o správe daní za účelom jeho zosúladenia so ZoKR došlo až zákonom č. 215/2007 Z. z., ktorý je účinný od 1. septembra 2007. U daňových subjektov, na ktoré bol vyhlásený konkurz alebo ktorým bolo povolené vyrovnanie podľa ZKV, však správca dane bude aplikovať aj naďalej § 95a v znení účinnom do 31. augusta 2007.

Každý veriteľ, ktorý má záujem, aby jeho pohľadávka bola v konkurze alebo v reštrukturalizácii uspokojená, si musí pohľadávku v tomto konaní uplatniť spôsobom, ktorý stanovuje zákon. Toto sa v plnej miere vzťahuje aj na správcu dane, ktorý v konaní podľa ZoKR uplatňuje tzv. daňové pohľadávky.

Správca dane, ktorým je daňový úrad, môže v zmysle oprávnenia vyplývajúceho z § 4 ods. 4 zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch v znení neskorších predpisov byť účastníkom súdneho konania a samostatne konať pred súdom v rámci svojej pôsobnosti vymedzenej v § 1 citovaného zákona, pričom za daňový úrad koná pred súdom riaditeľ daňového úradu alebo ním poverený zamestnanec. V pôsobnosti daňových úradov je najmä správa daní upravená zákonom o správe daní.

Medzi činnosti, ktoré vykonáva správca dane, patrí podľa § 95 ods. 8 ZSD aj uplatňovanie daňových pohľadávok v konkurze alebo v reštrukturalizácii. Zákon o správe daní v ust. § 95 ods. 9 jednoznačne určuje, že v konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane poverený zamestnanec správcu dane, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva. Pokiaľ ide o daňové úrady, podľa § 4 ods. 4 zákona o daňových orgánoch je takéto poverenie oprávnený vydať riaditeľ daňového úradu.

Pokiaľ ide o prihlasovanie daňových pohľadávok, v konkurze alebo v reštrukturalizácii sa postupuje podľa osobitného predpisu, a to podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii, na ktorý ZSD odkazuje v § 95 ods. 8 a 9.

V zákone o správe daní je daňová pohľadávka definovaná pre päť rôznych účelov. Základnú definíciu daňovej pohľadávky na účely konkurzu alebo reštrukturalizácie obsahuje § 95 ods. (1) Na účely konkurzu a reštrukturalizácie sa za daňovú pohľadávku považuje nezaplatená suma dane, pri ktorej daňová povinnosť vznikla podľa tohto zákona alebo osobitných zákonov. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane.

Z formulácie „nezaplatená suma dane“ vyplýva, že musí ísť o daň, ktorú daňový subjekt nezaplatil. Pojem „daň“ je definovaný v § 1a písm. a) ZSD. Podľa tejto definície sú daňou dane a poplatky podľa jednotlivých daňových zákonov a tiež aj sankčný úrok, úrok aj pokuty.

Daňou nie sú náklady daňového konania, exekučné náklady, hotové výdavky ani náklady na zriadenie záložného práva. Definícia dane nezahŕňa ani preddavky na daň, ktoré sú podľa § 66 ods. 1 ZSD povinnou platbou na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia, ak skutočná výška dane za toto obdobie nie je ešte známa.

Daňová povinnosť môže vzniknúť len na základe zákona, keď nastanú zákonom stanovené skutočnosti, ktoré ju zakladajú. Zákon o správe daní poskytuje správcovi dane viaceré zákonné možnosti, ako zistiť vznik daňovej povinnosti. Je to predovšetkým daňová kontrola (§ 15 ZSD), ktorou zisťuje alebo preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti.

Ak správca dane zistí, že vznikla daňová povinnosť, na základe ktorej mala byť zaplatená daň, suma tejto nezaplatenej dane sa na účely konkurzu alebo reštrukturalizácie považuje za daňovú pohľadávku. Za daňové pohľadávky sa považujú aj tie daňové pohľadávky, ktoré si daňový subjekt nepriznal alebo ktoré správca dane nevyrubil (§ 95 ods. 1 druhá veta). To umožňuje správcovi dane prihlásiť aj dane nevyrubené alebo nepriznané, k čomu ho zákon o správe daní výslovne oprávňuje aj v § 95 ods. 6, 7.

Pod pojem „daň“ v zmysle definície v § 1a písm. a) ZSD patrí aj sankčný úrok, úrok a pokuty (ďalej len „sankcia“). Napriek tomu je na účely konkurzu a reštrukturalizácie daňová pohľadávka vyplývajúca z nezaplatenej sankcie definovaná osobitne v poslednej vete § 95 ods. 1 ZSD. Sankcie sa za daňovú pohľadávku považujú len vtedy, ak mohli byť správcom dane vyrubené do vyhlásenia konkurzu alebo do povolenia reštrukturalizácie.

tags: #zavazok #voci #nezaplatenej #dani #definicia