Špeciálna Pedagogika Mentálneho Postihnutia: Temy, Definície, Metódy a Trendy

Špeciálna pedagogika je rozsiahla a dynamická oblasť, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a rozvojom jednotlivcov so špeciálnymi potrebami. Tieto potreby môžu vyplývať z rôznych druhov postihnutí, zdravotných znevýhodnení, porúch učenia, správania alebo sociálneho znevýhodnenia. V kontexte Slovenska zohráva špeciálna pedagogika kľúčovú úlohu v inkluzívnom vzdelávaní a zabezpečovaní rovných príležitostí pre všetkých.

Definícia a miesto špeciálnej pedagogiky

Špeciálna pedagogika patrí v najširšom význame do sústavy vied o človeku a v užšom význame do systému pedagogických vied. V rámci nich tvorí samostatný vedný odbor, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania jednotlivcov so špecifickými potrebami.

Kľúčové pojmy v špeciálnej pedagogike

Pre lepšie pochopenie problematiky je nevyhnutné definovať základné pojmy, s ktorými špeciálna pedagogika pracuje:

• Defekt: Nedostatok v integrite organizmu, ktorý môže mať formu orgánovú alebo funkčnú a vyskytuje sa v oblasti psychickej, senzorickej či somatickej, dôsledkom čoho jedinec vyžaduje špeciálnu starostlivosť. Synonymom defektu je termín postihnutie, viac používané v školskej terminológií.
• Defektivita: Porucha integrity človeka, t.j. jednoty organizmu a prostredia, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím.
• Porucha/Narušenie: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále.
• Chyba: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
• Postihnutý: Jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
• Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
• Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.
• Osoby so špeciálnymi potrebami: Relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Sem patria deti s poruchami správania alebo učenia, ale i deti talentované a nadané.
• Zdravotne postihnuté dieťa: Sem patria deti choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
• Deviácia: Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
• Psychický deficit: Chýbanie.
• Kompenzácia: Vyrovnávanie, nahradenie chýbajúceho alebo zníženého výkonu orgánov, funkcie úpravou prípadne aktivizáciou funkcie iných orgánov, funkcií.
• Korekcia: Aktivity, ktoré sú zamerané na nápravu, úpravu chybnej funkcie, orgánu alebo správania sa.
• Resocializácia: Činnosť, pomocou ktorej sa znevýhodnený jedinec zapája do rodinného, sociálneho a pracovného prostredia.
• Rehabilitácia: Činnosť na opätovné dosiahnutie spôsobilosti a socializáciu znevýhodneného jedinca.

Pedagogika mentálne postihnutých (psychopédia)

Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná aj ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Zaoberá sa teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach.

Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca záverečnou prácou

Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu.

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek.
• Adolescencia: V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.
• Dospelosť: Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny. Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

• Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
• Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
• Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
• Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti.

Prečítajte si tiež: Rovnováha pri výklade zmluvy

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých.

Stupne mentálnej retardácie

Mentálna retardácia sa klasifikuje podľa stupňa intelektuálneho deficitu, ktorý sa meria pomocou inteligenčných testov.

• Ľahká mentálna retardácia: 70-50 IQ
• Stredná mentálna retardácia: 49-35 IQ
• Ťažká mentálna retardácia: 34-20 IQ
• Hlboká mentálna retardácia: 19-0 IQ

Formy mentálnej retardácie

Existuje mnoho foriem mentálnej retardácie, ktoré môžu byť spôsobené genetickými faktormi, poškodením mozgu alebo inými príčinami.

• Downov syndróm: Porucha 21. páru chromozómov
• Hydrocefalus: Nadmerná produkcia likvoru v mozgových komorách
• Fenylketonúria: Porucha metabolizmu bielkovín
• Kreténizmus: Nedostatočná činnosť štítnej žľazy

Následky mentálneho postihnutia

Následky mentálneho postihnutia závisia od stupňa mentálnej retardácie. Medzi časté následky patria:

• Spomalené myslenie
• Oneskorená reč
• Poruchy výslovnosti
• Ťažká vzdelávateľnosť
• Výchovné problémy
• Hyperaktivita
• Neochota k zmene

Socializácia v špeciálnej pedagogike

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou - aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine.

Prečítajte si tiež: Dohoda o vykonaní práce pri invalidnom dôchodku

Socializácia postihnutých a narušených jednotlivcov má svoje špecifickosti, ktoré sú dané druhom a stupňom postihnutia v istom veku. V súčasnosti sa u nás uplatňuje otázka tzv. integrovanej výchovy a vzdelávania. Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať.

Stupne socializácie

• Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
• Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
• Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
• Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patrí:

• Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežných škôl a spoločnosti.
• Podpora samostatného života: Umožnenie osobám s mentálnym postihnutím žiť plnohodnotný a nezávislý život.
• Využívanie moderných technológií: Používanie počítačov, tabletov a iných technológií na podporu edukácie a (re)habilitácie.
• Dôraz na kvalitu života: Zameriavanie sa na zlepšenie kvality života osôb s mentálnym postihnutím v rôznych oblastiach, ako je zdravie, vzdelávanie, práca a voľný čas.

Pedagogika mentálne postihnutých čelí aj rôznym výzvam, ako napríklad:

• Nedostatok kvalifikovaných odborníkov: Je potrebný väčší počet špeciálnych pedagógov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa venujú osobám s mentálnym postihnutím.
• Nedostatočné financovanie: Je potrebné zabezpečiť dostatočné financovanie pre vzdelávanie, (re)habilitáciu a podporu osôb s mentálnym postihnutím.
• Prekonávanie predsudkov: Je potrebné bojovať proti predsudkom a stereotypom, ktoré sa týkajú osôb s mentálnym postihnutím.
• Zabezpečenie rovnoprávnosti: Je potrebné zabezpečiť, aby osoby s mentálnym postihnutím mali rovnaké práva a možnosti ako ostatní občania.

Metódy v špeciálnej pedagogike

Tak ako v každej spoločenskovednej disciplíne aj v špeciálnej pedagogike máme tri druhy metód: diagnostické metódy, metódy výskumu a metódy odboru, špeciálnej pedagogiky.

Diagnostické metódy a metódy výskumu sa prekrývajú, používajú tie isté alebo podobné postupy, avšak s inými cieľmi a iným vyhodnotením. Metódy špeciálnej pedagogiky sú zásady, postupy, formy, ktoré sa využívajú v špeciálnopedagogickej praxi.

Diagnostické metódy

Všeobecným cieľom špeciálnopedagogickej diagnostiky je čo najlepšie rozpoznať a charakterizovať konkrétny hendikep a to vo všetkých oblastiach. Ďalšie ciele a úlohy sú špecifické a spočívajú okrem iných aj vo:

• vymedzení čo patrí do ŠP a čo nie
• stanovení, či jedinec patrí do ŠP
• rozpoznaní, či jedinec je ohrozený vznikom hendikepu
• rozpoznaní a stanovení v akom stupni znevýhodnenia sa jedinec nachádza
• stanovení príčin, ktoré viedli k znevýhodneniu
• stanovení metód a postupov, ktoré by viedli k odstráneniu, korekcii a eliminácii hendikepu.

Treba zdôrazniť, že príčiny vzniku znevýhodnenia a jeho formy sú multifaktoriálne a preto súčasťou ŠP diagnostiky je multidisciplinarita. Na diagnóze participuje celý rad odborníkov. Príčiny, ktoré viedli k znevýhodneniu majú veľký význam. Výsledkom ŠP diagnostiky je diagnóza = komplexné posúdenie jedinca pre proces špeciálnopedagogickej starostlivosti v celom rozsahu.

Charakteristika ŠP diagnostiky:

Diagnostický proces nie je ukončený jedným stanoviskom. Má dynamický, kotinuitálny charakter. Môžeme hovoriť o troch fázach:

• Vstupné diagnostické vyšetrenie - komplexné poznanie príčin a charakteru hendikepu, spoznať osobnosť.
• Priebežné diagnostické vyšetrenia - priebežné vyšetrenia, pozorovania a hodnotenia výsledkov efektivity metód z hľadiska kvantitatívneho aj kvalitatívneho.
• Záverečné diagnostické hodnotenie - hlavnou úlohou je posúdenie efektivity práce a dosiahnutie stanovených cieľov. Môže sa stať vstupnou diagnózou.

Základné diagnostické metódy:

• Klinické
• Testové

Klinické metódy:

Cieľom je získavanie dát a základných údajov. Sú to neštandardné postupy, ktoré nie sú psychometrické. Majú idiografický charakter, poznanie osobnosti.

• Pozorovanie: nezámerné, náhodilé
• Rozhovor: náročná diagnostická metóda, vyžaduje hlboké znalosti na interpretáciu, štrukturovaný, neštrukturovaný, pološtrukturovaný
• Rodinná anamnéza: údaje o rodičoch, rodine
• Osobná anamnéza: biologický vývoj, psychomotorický vývoj, sociálny vývoj
• Analýza produktov činnosti: kresby, maľby, ostatné výtvarné artefakty, rôzne výrobky, grafológia, vyžaduje veľkú schopnosť interpretácie
• Katamnéza: údaje po určitom časovom období od terapie, edukácie, reedukácie

Testové metódy:

Je to štandardizovaný spôsob vyšetrenia. Má určité pravidlá, podmienky a čo najjednoduchší spôsob prevedenia. Cieľom je špecializované vyšetrenie s následným odborným stanoviskom. Testami sa získavajú špecifické, vymedziteľné znaky. Okrem idiografického charakteru majú aj charakter nomotetaický, môžu zovšeobecňovať.

• Testy inteligencie
• Testy psychických vlastností
• Testy osobnosti: projektívne, objektívne, dotazníky, posudzovacie stupnice

Metódy výskumu

V špeciálnej pedagogike sa používajú dva druhy výskumných metód:

• všeobecné - metódy, ktoré sa používajú rovnako u znevýhodnených ako aj u väčšinovej populácii bez toho, že by sa akýmkoľvek spôsobom prispôsobovali znevýhodneným skúmaným jedincom
• modifikované - metódy, ktoré sa musia pri používaní upraviť a prispôsobiť znevýhodneným skúmaným jedincom.

Vedecký výskum sa realizuje podľa nasledujúceho modelu:

• Formulácia problému - slovná konštrukcia, ktorá konkretizuje problém súvisiaci so ŠP javmi a procesmi, na ktoré sa hľadajú odpovede.
• Hypotéza - je podmienený výrok, predpoklad o pravdivosti alebo nepravdivosti vybraného problému.
• Verifikácia - aplikácia vedeckých metód, ktorými sa overuje platnosť hypotézy.
• Vedecký poznatok - údaj, ktorý sa získal explanáciou a ktorý sa dá overiť vedeckými metódami.

Cieľom vedeckého výskumu v ŠP je poznávanie zákonitosti procesov a javov edukácie a reedukácie znevýhodnených jedincov. Cieľom diagnostiky znevýhodnených jedincov je predovšetkým spoznať ich diagnózu respektíve problém a na ich základe im poskytnúť čo najoptimálnejšiu pomoc v rámci jeho edukácie a reedukácie. Výsledky diagnostiky sa dajú spracovať aj vo výskume, ale len sekundárne. Hlavnou a zásadnou úlohou diagnostiky je pomoc znevýhodnenému jedincovi.

Metódy špeciálnopedagogickej praxe

Prehľad metód patrí primerane pre všetky druhy hendikepov. Je to súhrn aktivít, ktorých spoločným základným poslaním je odstránenie znevýhodnenia alebo dosiahnutie aspoň čiastočnej eliminácie negatívnych aspektov, ktoré s nevýhodnením súvisia. Ďalej je to nájdenie alternatívnych špeciálnych spôsobov uspokojovania edukačných potrieb rozvoja znevýhodneného jedinca, v konečnom dôsledku zameraných na jeho socializáciu.

Okrem toho podnecujú alebo odstraňujú prípadne prekážky pri ich dosahovaní pričom podporujú terapeutické aktivity a majú psychoterapeutické poslanie. Má tieto formy:

• farmakoterapia
• chirurgická terapia
• podporná terapia - vodoliečba, fyzikálna terapia, masáže, pohybová terapia.
• Edukačná rehabilitácia - sa realizuje aplikáciou špeciálnych metód v školskej a inštitucionálnej sústave.

tags: #zaverecne #prace #specialna #pedagogika #mentalne #postihnutie