Závet: Vysvetlenie pre Nepočujúcich

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na závet, dedičstvo a s tým súvisiace právne aspekty na Slovensku, s cieľom sprístupniť tieto informácie aj nepočujúcim.

Úvod do Dedičského Práva

So smrťou fyzickej osoby zaniká jej spôsobilosť mať práva a povinnosti. To znamená, že táto osoba prestáva byť právnym subjektom. Dedenie predstavuje prechod práv a povinností zosnulej osoby na jej dedičov, s výnimkou prípadov stanovených Občianskym zákonníkom. Predmetom dedenia je majetok zosnulého, označovaný ako dedičstvo alebo pozostalosť. Smrť fyzickej osoby zakladá dedičsko-právny vzťah. Dediť je možné len po fyzickej osobe.

Odmietnutie Dedičstva

Dedič má právo dedičstvo odmietnuť. Odmietnutie dedičstva je právny úkon, ktorým dedič prejavuje, že sa nechce stať dedičom. Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva musí byť ústne na súde, ktorý dedičstvo prejednáva, alebo písomne zaslané súdu. Právne následky odmietnutia nastávajú ex tunc, teda od okamihu smrti poručiteľa. To znamená, že dedič sa nestáva dedičom a nevstupuje do dedičského konania. Ak dedič nie je spôsobilý na právne úkony, môže dedičstvo odmietnuť prostredníctvom zákonného zástupcu, ktorý potrebuje na takýto úkon schválenie súdu. Lehota na odmietnutie dedičstva je jeden mesiac od upovedomenia dediča súdom alebo notárom o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch tohto odmietnutia. Súd môže túto lehotu z dôležitých dôvodov predĺžiť. Dedič, ktorý dedičstvo odmietne, nemôže svoje vyhlásenie odvolať. Dedičstvo nemožno odmietnuť len sčasti.

Kto Môže Dediť?

Dedičom je osoba, ktorá je povolaná dediť na základe závetu alebo zákona. Dedičom zo zákona je fyzická osoba v blízkom osobnom vzťahu k zosnulému. Dedičom zo závetu je osoba, ktorú za dediča označí zosnulý. Môže to byť fyzická aj právnická osoba, dokonca aj štát. Dedič musí mať spôsobilosť na práva a povinnosti. Dedič sa môže vylúčiť z dedičského konania a stať sa nespôsobilým dedičom. Dedič je nespôsobilý dediť, ak spáchal úmyselný trestný čin proti zosnulému, jeho manželovi, deťom alebo rodičom. Dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo zákona. Zosnulý však môže dedičovi odpustiť, čím sa dedičská nespôsobilosť ruší a dedič sa stáva opäť spôsobilým dediť.

Vydedenie

Vydedenie je prejav vôle zosnulého, ktorým sa neopomenuteľnému dedičovi odníma dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Dôvody vydedenia sú taxatívne vymenované v Občianskom zákonníku. Listina o vydedení musí mať formu závetu a musí obsahovať dôvod vydedenia. Vydedená osoba sa nestane dedičom. Jeho dedičský podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani deti, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Zosnulý môže počas svojho života rozhodnutie o vydedení zmeniť.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca písaním závetu na nehnuteľnosť

Zodpovednosť Dedičov za Dlhy

Okamihom smrti poručiteľa vstupuje dedič na jeho miesto, stáva sa subjektom všetkých práv a povinností, ktoré po smrti nezanikajú. Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa, a to nielen majetkom, ktorý zdedil, ale aj svojím vlastným majetkom. Zodpovednosť dediča je obmedzená výškou ceny nadobudnutého dedičstva. Ak je dedičov viac, ich zodpovednosť sa určuje podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu. Ak je dedičstvo predlžené, dedičia sa môžu s veriteľmi dohodnúť, že dedičstvo prenechávajú veriteľom na úhradu dlhov. Súd takúto dohodu schváli, ak neodporuje dobrým mravom.

Dedičské Skupiny

Zákon rozdeľuje dedičov do štyroch skupín:

1. Prvá skupina: Manžel/ka a deti zosnulého. Dedia rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, dedia jeho potomkovia.
2. Druhá skupina: Manžel/ka, rodičia zosnulého a osoby, ktoré žili so zosnulým v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu alebo boli odkázané na výživu od zosnulého. Manžel/ka dedí najmenej polovicu dedičstva.
3. Tretia skupina: Súrodenci zosnulého a osoby, ktoré žili so zosnulým v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou a starali sa o ňu alebo boli odkázané na výživu od zosnulého.
4. Štvrtá skupina: Prarodičia zosnulého a ak nededí žiaden z nich, dedia ich deti.

Dedenie zo Závetu

Dedenie zo závetu je forma dispozície s vlastným majetkom pre prípad smrti. Závet je jednostranný právny úkon, ktorým poručiteľ prejavuje svoju vôľu rozhodovať o svojom majetku po smrti. Závet musí urobiť poručiteľ osobne. Maloletí, ktorí dovŕšili 15. rok veku, môžu urobiť závet len vo forme notárskej zápisnice.

Formy Závetu

• Holografný závet: Vlastnoručný závet. Musí byť napísaný a podpísaný závetcom. Musí obsahovať dátum podpisu.
• Alografný závet: Závet nenapísaný vlastnou rukou. Závetca ho musí vlastnoručne podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že obsah listiny je prejavom jeho poslednej vôle. Svedkovia musia závet podpísať.

Fyzické osoby, ktoré nemôžu čítať alebo písať, a nevidomé osoby môžu prejaviť svoju vôľu pred troma súčasne prítomnými svedkami v listine, ktorá musí byť prečítaná a svedkami podpísaná. Závetca musí pred troma spôsobilými svedkami potvrdiť, že listina obsahuje jeho poslednú vôľu. V závete musí byť uvedené, že závetca nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal, kto nahlas prečítal a navyše akým spôsobom potvrdil poručiteľ, že listina obsahuje jeho vôľu.

Náležitosti Závetu

Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou závetu je ustanovenie dedičov. Voľnosť pri vyhotovení závetu je obmedzená ochranou neopomenuteľných dedičov. Maloletí dedičia musia dostať aspoň toľko, koľko by dostali, keby dedili zo zákona a plnoletí potomkovia aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Závetca sa môže rozhodnúť zrušiť závet.

Prečítajte si tiež: Kompletný sprievodca závetom

Prejednanie Dedičstva

Dedičstvo prechádza na dedičov podľa samého práva okamihom smrti poručiteľa. Prejednanie dedičstva patrí do právomoci súdov. Súdy môžu poveriť notára, aby ako súdny komisár vykonal úkony v konaní o dedičstve vrátane vydania osvedčenia o dedičstve. Ak je len jeden dedič, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Ak je viac dedičov, vyporiadajú sa na súde medzi sebou o dedičstve dohodou. Ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom, súd ju schváli. Ak nedôjde k dohode, súd potvrdí nadobudnutie dedičstva tým, ktorých dedičské právo bolo preukázané. Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Táto dohoda podlieha schváleniu súdu, ktorý dohodu schváli, ak neodporuje zákonu. Ak zostane majetkový prebytok, prejedná ho súd ako dedičstvo. Súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov. Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas dedičského konania predať alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len s privolením súdu.

Započítanie Darov

Pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Pri dedení zo závetu treba toto započítanie urobiť, ak na to dal poručiteľ príkaz alebo ak by inak obdarovaný dedič bol oproti dedičovi uvedenému v ustanovení § 479 (maloletý potomok) neodôvodnene zvýhodnený.

Vydanie Dedičstva

Ak sa po prejednaní dedičstva zistí, že oprávneným dedičom je niekto iný, je povinný ten, kto dedičstvo nadobudol, vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má, podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak, aby nemal majetkový prospech na ujmu pravého dediča. Nepravý dedič má právo, aby mu oprávnený dedič nahradil náklady, ktoré na majetok z dedičstva vynaložil; takisto mu patria úžitky z dedičstva. Ak však vedel alebo mohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný, má právo len na náhradu nevyhnutných nákladov a je povinný oprávnenému dedičovi okrem dedičstva vydať i jeho úžitky. Kto dobromyseľne niečo nadobudol od nepravého dediča, ktorému bolo dedičstvo potvrdené, je chránený tak, ako keby to bol nadobudol od pravého dediča.

Zabezpečenie Dedičstva

Po skončení prejednania dedičstva súd zruší vykonané zabezpečenie dedičstva, ak k jeho zrušeniu nedošlo už v priebehu konania o dedičstve; zrušia sa najmä všetky zákazy výplaty vkladov, poistiek a iných hodnôt, ktoré boli v konaní o dedičstve nariadené alebo podľa zákona vykonané.

Ochrana Dediča

V prípade ochrany dediča ide o špeciálnu úpravu ochrany vlastníctva, a to tým, že na rozdiel od vlastníckeho práva sa premlčuje. Premlčacia doba je trojročná a plynie od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa dedičské konanie právoplatne skončilo. Tento právny inštitút upravuje právo oprávneného dedičstva nadobudnutého neoprávneným dedičom. Za oprávneného dediča je potrebné pokladať toho, v prospech koho svedčí niektorý z dôvodov dedenia a napriek tomu nebol účastníkom dedičského konania. Právo oprávneného dediča proti neoprávnenému dedičovi je súdne vymáhateľné žalobou na vydanie dedičstva. Nepravý dedič je povinný vydať oprávnenému dedičovi majetok, ktorý z dedičstva má. Nepravý dedič má právo na náhradu vynaložených nákladov v celom rozsahu len vtedy, ak nevedel a nemohol vedieť, že oprávneným dedičom je niekto iný. Právo na náhradu nevyhnutných nákladov má vtedy, ak o tom vedel alebo mohol vedieť.

Prečítajte si tiež: Závet a dedičstvo: praktické rady

Konanie o Dedičstve

Konanie o dedičstve upravuje Občiansky súdny poriadok. Konanie o dedičstve môžeme rozdeliť na dve štádiá. Prvým štádiom je zisťovanie majetku poručiteľa a druhým štádiom je vlastné prejednanie a rozhodnutie o dedičstve. Konanie je otvorené vydaním uznesenia, proti ktorému nie je možné sa odvolať a z tohto dôvodu nie je potrebné ho doručovať. Na konanie o dedičstve je príslušný súd, v ktorého obvode mal poručiteľ naposledy bydlisko a ak nemal bydlisko alebo toto nemožno zistiť, potom je príslušný súd, v ktorého obvode mal naposledy pobyt. Ak nie je taký súd, je príslušný súd, v ktorého obvode je poručiteľov majetok. Začiatkom prvého štádia konania o dedičstve je predbežné vyšetrenie, ktorého účelom je zistiť majetok a okruh dedičov poručiteľa. V tomto štádiu súd zisťuje, či poručiteľ zanechal závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, údaje potrebné pre zistenie dedičov, pre zistenie poručiteľovho majetku a jeho dlhov. Predbežné vyšetrenie sa končí spísaním zápisnice o predbežnom vyšetrení. Rozhodovanie v konaní o dedičstve závisí od zistení z prvého štádia tohto konania. Ak je len jeden dedič a dedičstvo neodmietne, súd mu potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Toto potvrdenie má deklaratórny význam. Ak je dedičov viac a dohodnú sa vzájomne o vyporiadaní dedičstva, ktorá vec či súbor vecí z dedičstva komu pripadne, resp. Pri rozdelení dedičstva sa prihliada na možnosti účelného využitia veci. V rámci dedičského konania môže dôjsť k rôznym sporom medzi dedičmi. Podstatou právnej otázky je právne sporné posúdenie takých skutočností, ktoré sú medzi dedičmi nesporné. Osvedčenie o dedičstve ako i uznesenie o dedičstve majú iba deklaratórny charakter. K nadobudnutiu dedičstva dochádza smrťou poručiteľa.

Praktické Rady pri Spisovaní Závetu

Závet, nazývaný aj testament alebo posledná vôľa, umožňuje závetcovi rozhodnúť, kto bude vlastniť a užívať jeho majetok po jeho smrti. Závetca si môže zriadiť závet sám, ale je potrebné vedieť, že svedkami pri spisovaní závetu nemôžu byť osoby nespôsobilé na právne úkony, osoby nevidomé, nepočujúce, nemé, tie ktoré neovládajú jazyk, v ktorom závetca závet ako prejav vôle robí a tie, ktoré majú podľa závetu dediť. Závet môže byť napísaný závetcom v obyčajnej písanej forme alebo u notára vo forme notárskej zápisnice. Takýto závet následne notár uloží do notárskeho centrálneho registra závetov a listín, aby sa nestratil. Závetca môže zanechať univerzálny závet teda závet na celý svoj majetok (nehnuteľnosti, hnuteľné veci, práva, iné majetkové hodnoty) alebo môže odkázať respektíve rozdeliť svoj konkrétny majetok medzi rôzne osoby (dedičov). Z každého závetu však musí byť jasné, či závetca odkázal celý majetok a ide teda o univerzálny závet alebo chcel rozdeliť konkrétny majetok medzi konkrétnych dedičov. Okrem uvedenia majetku, musí závetca uviesť v texte závetu dediča respektíve dedičov, ktorým odkazuje celý majetok alebo konkrétny majetok. Závetca nesmie v závete podmieňovať nadobudnutie majetku dedičmi nejakými podmienkami alebo výhradami. V prípade, ak závet nespĺňa zákonom požadované náležitosti, je neplatný. Závet je možné uložiť doma u závetcu, u príbuzného, blízkej osoby, priateľa a podobne. Avšak závetca musí rátať s tým, že takýto závet sa nemusí po jeho smrti nájsť, nemusí byť predložený v dedičskom konaní, môže byť poprípade zničený a podobne. Aj preto je dobré, aby takýto originál závetu závetca uložil u notára do notárskej úschovy. Takýto závet notár zoberie nielen do notárskej úschovy a zaregistruje ho do notárskeho centrálneho registra závetov a listín. Následne aj iný notár ako súdny komisár prejednávajúci dedičstvo po závetcovi ako poručiteľovi takýto závet určite nájde. Keď závetca odkáže svoj majetok závetom, môže so svojím majetkom disponovať až do svojej smrti. Osobe, ktorej ho odkázal, sa stane jeho majiteľom až po jeho smrti. Závetca tak isto môže kedykoľvek do svojej smrti závet zmeniť alebo odvolať. Závetca závetom taktiež zmení okruh dedičov, ktorí by inak po ňom dedili zo zákona, a môže ním rozdeliť majetok v inom pomere než by bol dedený zo zákona t.j. môže konkrétnemu dedičovi odkázať konkrétny majetok. Ak je viac zákonných dedičov (potomkov) a niektorý z nich je v závete opomenutý, pričom ide o univerzálny závet na celý majetok, môže namietnuť relatívnu neplatnosť závetu. To znamená, že dostane polovicu zo zákonného podielu, ktorá by mu prináležala, ak by neexistoval závet. V prípade maloletého dediča, by tento dokonca dostal celý svoj zákonný podiel! Na to, aby niektorý potomok nenamietol relatívnu neplatnosť závetu, je potrebné spolu zo závetom spísať aj listinu o vydedení, ktorou vydedí svojho potomka zo zákonných dôvodov, ktoré samozrejme voči tomuto potomkovi musia existovať a musia byť pravdivé. Aj keď si môžete závet spísať doma sami, neodporúča sa to, pretože ak spravíte chybu a závet bude neplatný alebo sa nenájde, vy budete po smrti a už s tým nič nespravíte. Preto je najlepšie spísať závet u notára, formou notárskej zápisnice, ktorý bude uložený do centrálneho registra závetov a listín. Pri vydedení zákon potomkami myslí nielen deti poručiteľa, ale aj vnukov, pravnukov a podobne. Listinu o vydedení si môže každý spísať vlastnoručne alebo mechanicky (na počítači, na stroji) za prítomnosti svedkov alebo notárom vo forme notárskej zápisnice. O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia tie isté zákonné ustanovenia ako o závete, v listine o vydedení však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Vplyv Darovania Majetku Počas Života na Dedičstvo

Môže nastať situácia, keď poručiteľ s viacerými potomkami daruje pred smrťou majetok, napríklad dom alebo byt, len jednému z detí. Ak však v tomto prípade došlo k platnému uzavretiu darovacej zmluvy, na základe ktorej nadobudlo vlastnícke právo obdarované dieťa, tento majetok už nepatrí do dedičstva a nemôže byť predmetom dedičského konania. V dedičskom konaní je potom možné takéto darovanie zohľadniť vo vzťahu k dedičom, ktorí obdarovaní neboli.

tags: #zavet #pre #nepočujúcich #vysvetlenie