Zážitkové Učenie u Mentálne Postihnutých: Metódy a Inovácie

Edukácia, najmä edukácia mentálne postihnutých, prechádza neustálym vývojom a je predmetom sústredenej pozornosti spoločnosti. Dôraz sa kladie na inovácie a modernizáciu prístupov. Cieľom tohto článku je zamyslieť sa nad aktuálnymi aspektmi edukácie z hľadiska klasických a inovatívnych prístupov k jej realizácii, so zameraním na špecifiká vzdelávania mentálne postihnutých.

Potreba Inovácií v Edukácii

Často počujeme kritické hlasy o realizačnej stránke edukácie a reálnom vyučovaní v školách, čo vedie k neoptimálnym výsledkom. Najčastejšie sa hovorí o nedostatočnej inovácii a modernizácii edukácie. Svet sa mení a menia sa aj požiadavky na pracovné zručnosti. Ak chce človek uspieť, musí sa prispôsobiť novému. To platí aj pre prácu učiteľa, ktorý musí pracovať s novými metódami a formami práce. Mnohí zdôrazňujú, že inovácia v školách by mohla byť oveľa väčšia. Problém nespočíva v nedostatku možností na kvalitné a moderné učenie, ale v zotrvávaní školy a učiteľov na tradičných prístupoch.

Poľský pedagóg S. Dylak tvrdí, že klasická škola je v agónii a nepretrvá, ak nezmení svoj prístup ku vzdelávaniu. Táto myšlienka by nás mala primäť k tomu, aby sme sa čo najskôr otočili ku skutočne tvorivej škole. Pre zlepšenie edukácie je potrebných viacero zmien.

Tri Prístupy k Edukácii

Aká by mala byť edukácia a čo by mala mať na zreteli? Existujú tri hlavné prístupy:

1. Prvý prístup: Z konca 19. a začiatku 20. storočia.
2. Druhý prístup: Z obdobia polovice 20. storočia.
3. Tretí prístup: Z dokumentu Učiace sa Slovensko a Národný program výchovy a vzdelávania, ktorý reflektuje súčasnosť a uvedomuje si dôležitosť zmysluplného vzdelávania.

Uvedené tri skupiny požiadaviek ukazujú, že už viac ako 100 rokov voláme po inom vyučovaní. Za viac ako sto rokov sa škole nepodarilo zásadnejšie zmeniť niektoré prístupy k žiakom, napríklad docenenie žiaka ako "sui generis". Ak by sme z tohto zorného uhla posudzovali a očakávali zlepšenie edukačnej praxe, potom by nemal byť žiadny problém.

Prečítajte si tiež: Ako učiť násobilku efektívne

Tradičné vs. Inovatívne Prístupy

V literatúre možno nájsť veľa pohľadov na to, čo je tradičné vyučovanie. Pojmy inovatívne prístupy, inovatívne vyučovanie a inovatívna pedagogika nemajú presné vymedzenie. Inovatívne prístupy zdôrazňujú potrebu zmeniť systém vzdelávania a pojem inovatívny je zastrešujúcim pojmom zmien v edukácii, ktoré silnejú od konca 20. storočia. Moderná edukácia stavia do centra žiaka a docenenie žiaka ako osobnosti, ktorá nežije vo vzduchoprázdnom priestore, ale v priestore, ktorý ho obohacuje o vlastné poznávanie, ktorý pôsobí na jeho emócie, ktorý je od prírody aktívnym jednotlivcom. Edukačný proces mu poskytuje priestor pre sebarealizáciu tak, aby boli využité jeho potenciality - reálnosť rešpektovania a rozvíjania "sui generis". Veľmi významná je aj spolupráca žiakov, čo sa v realite prejavuje v rôznych formách.

Tradičné vyučovanie nemôže do dôsledkov plniť tieto požiadavky. Napriek tomu sa v reálnej praxi stretávame s herbartovským modelom vyučovania v postupnosti činností: jasnosť, asociácia, systém, metóda. Uvedené stupne sú charakterizované ako formálne, pretože učiteľ je zodpovedný za ich navodzovanie v procese učenia sa, za ich plnenie. Aj v novších koncepciách vyučovania musíme mať na zreteli napr. asociáciu. Rovnako systém je samozrejmosťou, lenže žiak v modernom vyučovaní si vedomosti zaraďuje do svojho systému vedomostí nielen ich jednoduchým opakovaním, ale napr. rôznymi konštruktivistickými prístupmi. Naučiť žiakov pohoria Afriky možno bežnou, tradičnou vyučovacou hodinou s postupnosťou herbartovských stupňov, ale učivo možno naučiť napr. interaktívnou formou, zážitkovou formou. Otázkou zostáva, ktoré prístupy sú pre žiakov efektívnejšie, zaujímavejšie, pútavejšie a ktoré prispejú aj k trvácnosti vedomostí, a ktorý prístup je náročnejší na prípravu učiteľa.

Uvedené požiadavky sú podrobne rozpracované v jednotlivých koncepciách vyučovania, napr. problémové, skupinové, tímové, diferencované, angažované, zážitkové učenie, situačné vyučovanie. V mnohých teóriách sú rozpracované požiadavky na vyučovanie. Realita je taká, že stále uprednostňujeme tradičné vyučovanie, ktoré už viac stáročí dokazuje, že vie zabezpečiť vytváranie nových vedomostí žiakov, nie je mimoriadne náročné na prípravu a realizáciu zo strany učiteľa.

Zážitkové Učenie ako Metóda pre Mentálne Postihnutých

Zážitkové učenie sa nesústreďuje len na vyvolanie zážitku, ale predovšetkým na jeho spracovanie. Zážitok je individuálna skúsenosť jedinca a je neprenosná na druhého jedinca. Medzi najdôležitejšie znaky zážitku patrí jeho nenahraditeľnosť, jedinečnosť, individuálnosť, intencionálnosť, neprenositeľnosť a komplexnosť. Nenahraditeľnosť zážitku znamená určitú udalosť ohraničenú časom a priestorom. Jedinečnosť zážitku je charakterizovaná nemožnosťou zámeny jednej skúsenosti za druhú. Individuálnosť zážitku znamená, že každý prežíva určitú situáciu inak, napr. na základe už získaných skúseností a závisí to aj od charakteru osobnosti.

Pedagogika zážitku alebo výchova zážitkom je výchova postavená primárne na vlastnej skúsenosti vychovávaného. Zážitok je každý duševný stav, ktorý jedinec prežíva. Je vždy vnútorný, subjektívny, citovo sprevádzaný. Zážitok je zdrojom osobnej skúsenosti, hromadí sa celý život a utvára jedinečné duševné bohatstvo každého človeka. Zážitok je výsledok alebo konštituent prežívania. Prežívanie je jedna zo základných dimenzií psychiky. Pojem prežívania je (spolu s pojmom správania) ústredným psychologickým pojmom. Prežívanie je súbor alebo prúd zážitkov s viac alebo menej výrazným citovým prízvukom. Pedagogika zážitku je teória a metodika výchovy zážitkom, ktorá sleduje ciele intenzívneho celostného rozvoja osobnosti.

Prečítajte si tiež: Lyžiarsky výcvik pre deti: Sprievodca pre rodičov

Pri zážitkovej aktivite ide hlavne o prekonávanie zóny komfortu - či už fyzickej alebo psychickej bezpečnosti tak, aby sa žiak, dieťa, alebo mladý človek na základe učenia, poznania a výzvy prepracoval k prekonávaniu samého seba. Zážitková výchova sa snaží vstupovať do oblasti výzvy a pozitívneho stresu. Ak pri plánovaní zážitkových aktivít sa uvažuje v kontexte výzvy a dobrodružstva, ako prvý limit vystupuje do popredia prostredie a čas, kde sa aktivity realizujú. Ďalším limitom je bezpečie všetkých účastníkov. Dôležité sú aj obmedzenia vyplývajúce z osobnostných predpokladov detí - zážitok musí citlivo atakovať hraničné možnosti žiaka v rôznych jej aspektoch, má byť vo väčšej miere zaradený v rámci dlhodobejšieho programu, musí byť slobodnou voľbou jedinca a spoločnou voľbou skupiny, nikdy sa nesmie dostať v hierarchii organizácie forma programu nad jeho zmysel, vzťah.

V praxi ide o realizáciu táborových škôl v prírode pod názvami napr. Lesná múdrosť, Slnečná škola, Pokus pre dvadsať, Gymnasion, Lesná športová škola, Rieka pod horou, Prázdninová škola (Allan Gintel je autorom aj projektov Pokus pre dvadsať a Gymnasion) a pod., cieľom ktorých boli aktivity v prírode rôzneho športového zamerania, umeleckej činnosti, komunikatívne a strategické hry a programy v prírode, napr. turistika, poznávanie prírody. Hlavným zámerom týchto projektov bolo pripraviť malých jedincov pre budúce spoločenské a profesionálne pôsobenie v spoločnosti a naučiť ich nielen byť, ale aj žiť na základe ich skúseností a zážitkov. Realizácia projektu Prázdninová škola sa uskutočňuje podľa stanovených kritérií - zážitok, hra, evaluácia. Školy trvajú maximálne 18 dní, sú dynamicky orientované a striedajú sa v nich jednotlivé činnosti: umelecké, športové, technické. Spolu vytvárajú zážitok, ktorý prechádza reflexiou jedinca a pôsobí na sebapoznanie a sebarozvoj. ovplyvňovanie osobnosti jedinca - pomocou výrazových prostriedkov ako sú napr. farba, pohyb, svetlo, tma, hudba a pod., zadávanie modelových rolí napr.

Za otca zážitkovej pedagogiky je považovaný nemecký politik a pedagóg Kurt Hahn. V roku 1920 založil školu na zámku Salem pri Bodamskom jazere, ktorá ponúkala umelecké aktivity. Nemala prezentovať akademické vedenie, ale mala pomáhať rozvinúť možnosti jedinca, viesť ho k sebavýchove a sebapoznaniu. Kurt Hahn bol spoluzakladateľom a vedúcou osobnosťou organizácie Outward Bound, založil a viedol veľa súkromných stredných škôl, ktoré rozvíjali jeho koncept terapie zážitkovou formou. Organizácia Outward Bound sformulovala desať princípov výchovy: prvoradosť sebapoznania, rozvoj predstavivosti, zodpovednosť za učenie, dôvernosť a záujem, úspech a neúspech, spolupráca a súťaženie, rozmanitosť a rôznorodosť, prírodné prostredie, služba a účasť, osamelosť a reflexia. Hahn bol presvedčený, že zážitky a skúsenosti budú základom pre prekonávanie životných kríz. Základným princípom zážitkovej pedagogiky je orientácia a sociálne učenie.

Výzva - každá aktivita má zadanú úlohu, ktorá pre jedinca určitou záťažou a napĺňa určitú túžbu zdolať alebo prekonať výzvu. Ak sa stanoví príliš jednoduchý cieľ, alebo príliš náročný cieľ, prichádza k strate motivácie. Riadenie skupiny - skupinu riadi jeden člen, ktorého si skupina určí. Riadenie je psychologickou výzvou. Akcia a reakcia - princíp sa využíva hlavne pri športových a sociálnych aktivitách v prírode. Pri činnostiach dochádza k zmenám postojov, zmenám pohľadu ako v individuálnom rozmere, tak v skupine, preto tu má nezastupiteľnú úlohu princíp reflexie. Prihliadnutie na najslabšieho jedinca v skupine - práca a vzťahy v skupine by mali byť jednotné a členovia skupiny by mali držať spolu. Skupina je tak silná, ako je silný najslabší jedinec v skupine. Metóda učenia - učebný proces je rozdelený do jednotlivých krokov, aby zabezpečoval motivačné napätie. Tvorivý proces je dobrý vtedy, ak vtiahne jedinca do deja a tento dej si osvojí. Animovanie je forma výchovnej metódy založená na nedirektívnych a akčných metódach povzbudzovania jedincov k hľadaniu cesty a schopnosti realizovať vlastnú slobodu a autonómiu. Pedagóg dodáva jedincovi odvahu na prekonanie prekážky. Metóda prístupu pedagóga - pedagóg svoje pôsobenie cielene koriguje. Vzťah pedagóg a žiak musí byť nastavený tak, aby nevystupoval v intenciách direktívy, ale aj ako účastník určitej aktivity. Musí si však uvedomiť, že nesie zodpovednosť za priebeh celého programu, pretože stanovuje pravidlá a hranice, ktoré nesmú byť prekročené. Zásada učenia pre pedagóga znamená, že je obmedzené jeho riadenie len na úvodnú časť aktivity a na vstupy v situáciách, kedy musí jedincov korigovať predovšetkým v rámci zachovania bezpečnosti. Metóda interakcie - patrí medzi významnú časť zážitkovej pedagogiky. Vedie k rozvíjaniu vzťahov a spôsobov správania sa. Metóda interakcie rozpracováva podmienky, vzťahy a smery pôsobenia. Simulačná metóda - aktivity sú veľmi dôležité pre rozvoj jedinca, umožňujú využívať teoretické poznatky v praxi. Kognitívna metóda - metóda rozvíjajúca rozumové schopnosti. Aktivity podporujú samostatné rozhodovanie, znalosť riešenia problému, schopnosť analyzovať, kreatívne myslenie. Heuristická metóda - má za ciel predkladať aktivitu tak, aby mohli aktívne pristupovať a odkrývať súvislosti, vzťahy a nachádzať riešenia alebo poučenia z chýb. Jedinec získava nové poznatky a skúsenosti. Konštruktivistická metóda - týka sa riešenia problémov zo života, tvorivého myslenia.

Zážitková pedagogika je jedným z najefektívnejších prostriedkov osvojovania si nových vedomostí a zručností. Ide o prístup k vzdelaniu založený na vyššej schopnosti ľudskej pamäte vstrebávať informácie, ktorých vnímanie je sprevádzané intenzívnou emóciou. Zážitková pedagogika pracuje so zážitkom ako s prostriedkom na ovplyvňovanie dieťaťa. Smer tohto ovplyvňovania je určený pedagogickým cieľom. Pedagógovia, ktorí sa rozhodli realizovať zážitkové aktivity vo výchovno-vzdelávacom procese deklarujú úspechy. Ak na vlastnej koži zažijeme niečo zaujímavé, vytvorí nám to skutočné spomienky, ktoré pretrvajú dlhšie ako poučky a definície.

Prečítajte si tiež: Ako učiť vybrané slová deti

Zmeny a Inovácie v Edukácii Mentálne Postihnutých po roku 2000

Po roku 2000 nastali v pedagogike mentálne postihnutých koncepčné a systémové zmeny a trendy. Svet sa mení a menia sa aj požiadavky na pracovné zručnosti. Ak chce človek uspieť, musí sa prispôsobiť novému. To platí aj pre prácu učiteľa, ktorý musí pracovať s novými metódami a formami práce. Zdravo sebavedomý človek si musí dôverovať, musí byť presvedčený o tom, že dokáže viac a že dokáže zvládnuť aj nové požiadavky. Práca učiteľa musí byť spojená s neustálym sebavzdelávaním, záleží na učiteľovi, či chce byť inovatívnym učiteľom, či chce držať krok s dobou. Učiteľovi nemožno predpísať, aby bol nápaditý a tvorivý, ale len taký učiteľ dokáže zaujať žiakov a dobre ich učiť. Dobrý učiteľ nemá problémy so žiakmi. Diagnostikou ich každý deň poznáva, overuje si pôsobenie na nich a tomu prispôsobuje svoje činnosti. Uvedomuje si, že je neformálnym a reálnym vzorom pre činnosti žiakov. Svojou osobnosťou a prístupom k edukácie vytvára podmienky pre ich úspešnosť.

Inovovať sa nedá zo dňa na deň. Treba postupnú prípravu učiteľa, žiakov a následné zotrvávanie na inováciách. Znamená to byť neustále odhodlaný púšťať sa do nového, skúšať nezaužívané, overovať nové metódy, prácu s IKT. Inovácie neplatia len pre učiteľa, ale aj pre žiakov. Treba im vytvárať priestor pre nápaditosť, bohatú komunikáciu s učiteľom, so spolužiakmi, dať im možnosť realitu sveta prenášať do obsahu učiva. Uvedenú požiadavku pedagogika a didaktika charakterizovali a zdôrazňovali ako využívanie medzipredmetových vzťahov. Interdiscilinárnosť je súčasťou nášho života. To má dopad na edukáciu a aj jej organizáciu. V neposlednom rade možno hovoriť o holistickom význame edukácie, ktorý zdôrazňuje "…celostnosť rozvoja osobnosti v jej vzťahoch k sebe, k ľuďom a k svetu, jej stránky kognitívnej, socio-afektívnej a psychomotorickej, akcentuje komplementaritu procesov personalizácie a socializácie, slobody a zodpovednosti, procesov vzdelávania, vychovávania a vycvičovania".

Platí to pre vyučovanie v triede, v ktorej je učiteľ partnerom žiakov a v tomto partnerstve učiteľ a žiaci vzájomne spolupracujú, ale platí to aj pre život a prácu učiteľa v kolektíve. Učitelia musia spolupracovať vo všetkých oblastiach, aby sa ich práca a prístupy k žiakom diametrálne neodlišovali prístupom k vyučovaniu, ale aj požiadavkami na žiakov. Takéto myslenie je hrobárom aktivity a kreativity žiakov. Naopak, hľadanie originálnych riešení, schopnosť vidieť úlohu z viacerých stránok, učenie sa na vlastnej chybe, netradičné prístupy k úlohám a pod., patrí k tomu, čo robí školu a vyučovanie pre žiakov nie nudnou, ale zaujímavou. Inovatívny učiteľ sústavne motivuje a inšpiruje - nielen motivačné metódy, vysvetľovanie, príkazy a pokyny sú tou najlepšou motiváciou.

Uvedenými pripomenutiami zdôrazňujeme, že inovatívne a modernizačné prístupy k edukácii nespočívajú len v tom, že pracujeme s tzv. novými koncepciami (napokon, mnohé z nich sú staršie, ako si myslíme, napr. projektové vyučovanie, problémové vyučovanie). Využitie modernej koncepcie vyučovania samo o sebe nemusí byť prínosom pre inováciu vyučovania. Ak by sme nad tradičným vyučovaním "lámali palicu", nebol by to ten najsprávnejší prístup. Desiatky a stovky rokov bolo prevládajúcim vyučovaním, v súčasnosti sa hojne využíva a splnilo svoju úlohu. S rastom poznatkov o edukácii a učení sa žiaka, s prudkým rastom poznatkov ľudstva, ale aj s rastom nárokov na človeka, ktorý prichádza zo školy do života, sa požiadavky na edukáciu zvyšujú. Dochádza k hľadaniu edukácie, ktorá je efektívna, ktorá vo vymedzenom časovom horizonte pripraví človeka na život. Preto sa aj tradičná edukácia postupne obohacovala a aj postupne mierne inovovala vo viacerých oblastiach, napr. rozvoj vyučovacích metód, obohacovanie vyučovacích zásad, diferencované prístupy k žiakom. Aj tá najbežnejšia a veľmi klasická a zaužívaná vyučovacia metóda, napr.

• Vysvetľovanie v tradičnom vyučovaní: Žiaci sedia a počúvajú učiteľa.
• Vysvetľovanie v inovatívnom vyučovaní: Vysvetľovanie učiva má problémový charakter. Žiaci majú niečo zistiť, odhaliť, porovnať.

Nápaditosť a tvorivosť učiteľa môže byť inovatívna aj v tradičnom vyučovaní. Aj v začiatkoch využívania výpočtovej techniky žiaci s ňou pracovali neraz formálne, bez spájania učiva so životom, encyklopedicky, napr. "…všetko je na webe." PowerPoint bol modernou technikou pre učiteľov a pod. Dnes sa žiaci primerane veku učia programovať, naučili sa vyhľadávať informácie a práca s interaktívnou tabuľou je pre nich samozrejmosťou. s alternatívnymi prístupmi k edukácii, napr.: integrované tematické vyučovanie, waldorfská pedagogika, montessoriovská pedagogika, prvky pedagogiky C. Freineta, s novými koncepciami vyučovania, napr. projektové vyučovanie, tímové vyučovanie.

Ak sa hlbšie zamyslíme nad inovatívnosťou edukácie prídeme k záveru, že je to vyučovanie na vyššej úrovni, ktoré sa usiluje naplniť to, čo sa zdôrazňuje desaťročia a všetka inovácia je odvodená z poznatkov o doterajšom vyučovaní. Sú pre ňu charakteristické pojmy, napr. rešpektovanie žiaka, žiak ako významný subjekt, aktivita a tvorivosť žiaka, konštruktivistické vyučovanie a učenie, metódy a koncepcie vyučovania, ktoré vedú žiaka k poznávaniu vlastnou činnosťou. Veľa z uvedeného sa dá realizovať aj v tradičnom vyučovaní. Nezdráhame sa vyjadriť, že aj klasické vyučovanie môže byť inovatívne. Môžu byť v ňom využité aktivizujúce metódy, vytvorený priestor pre názory žiakov a pod. V neposlednom rade vyjadríme myšlienku, že inovácia nespočíva vo využívaní techniky, pomôcok, nových učebníc a pod. Dávnejšie sme kdesi čítali, že inovácie vo vzdelávaní spočívajú "vo filozofii učiteľa - buď má alebo nemá záujem učiť tvorivo". Stotožňujeme sa s uvedeným pohľadom a hoci niekedy našu edukáciu aj kritizujme, sme presvedčení, že v radoch škôl máme učiteľov s filozofiou záujmu. Do inovácií v edukácii patrí aj pôsobenie učiteľa na žiakov.

Výskumné Aktivity a Publikácie v Oblasti Špeciálnej Pedagogiky

Špeciálna pedagogika na Slovensku prešla v posledných rokoch výrazným vývojom, ktorý reflektuje meniace sa potreby a výzvy v oblasti starostlivosti o jednotlivcov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami.

Výskumné projekty v oblasti špeciálnej pedagogiky predstavujú konkretizáciu zámerov na riešenie uceleného monotematického výskumného problému. Projekt KEGA č. významne rozvíja vednú oblasť a študijný odbor špeciálna pedagogika. Prínos a dopady projektu majú už v súčasnosti dopad pre teoretickú aj aplikačnú rovinu riešenej problematiky v celoslovenskom i medzinárodnom rámci. Projekt svojimi originálnymi výstupmi jednoznačne rozvíja vedný odbor špeciálna pedagogika.

Projekty mali teoreticko-aplikačný charakter, pričom ich cieľom bolo rozpracovanie základov novej špecializácie špeciálnej pedagogiky - pedagogiky postihnutých a zdravotne znevýhodnených raného a predškolského veku. Výsledky boli publikované vo vedeckých a konferenčných zborníkoch, v zahraničnej monografii, v domácich monografiách, v vysokoškolských učebniciach a boli diseminované na konferenciách. Ako priame výstupy plánované v projekte boli vydané vedecká monografia, vysokoškolské učebnice, konferenčné zborníky, vedecké nekonferenčné zborníky.

Zrejmý je transfer a aplikácia projektom získaných nových teoreticko-systémových poznatkov do oblasti praxologickej, transfer poznatkov do prípravy budúcich špeciálnych pedagógov. Všetky publikácie sa dajú využiť aj v celoživotnom vzdelávaní a pre disemináciu poznatkov. Nepochybne znamenajú aj bázu pre kontinuitu a aplikáciu výstupov projektu počas nasledujúcich rokov.

Výskumné aktivity sa zameriavali na rôzne oblasti špeciálnej pedagogiky, vrátane:

• Špeciálna andragogika: Táto oblasť sa zaoberá vzdelávaním a výchovou dospelých so špeciálnymi potrebami. Výskumy sa venovali terminologickému vymedzeniu špeciálnej andragogiky, jej etablovaním v podmienkach Slovenskej republiky a jej zameraním na rôzne skupiny, ako sú mentálne postihnutí, zrakovo postihnutí a sluchovo postihnutí.
• Pedagogika osôb so zmyslovým postihnutím: Táto oblasť zahŕňa výskum v oblasti pedagogiky zrakovo postihnutých, sluchovo postihnutých a hluchoslepých osôb. Výskumy sa zameriavali na komparáciu terminologického aparátu, vedeckého jazyka, možnosti a obmedzenia pri komunikácii, využitie počítačových programov a pomôcok, a špeciálnopedagogické poradenstvo.
• Pedagogika mentálne postihnutých: Výskumy sa venovali problematike kvality života dospelých osôb s mentálnym postihnutím, možnostiam špeciálnopedagogických intervencií, štruktúre a povahe sociálnych vzťahov a humanizačným a transformačným procesom v rehabilitačnej inštitucionálnej starostlivosti.
• Pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených: Táto oblasť sa zaoberá problematikou jednotlivcov s telesným postihnutím na trhu práce, pedagogikou chorých a zdravotne oslabených a školským sebahodnotením ako inováciou v edukácii žiakov s telesným postihnutím.

tags: #zazitkove #ucenie #u #mentalne #postihnutych #metody