Etické aspekty zdravotnej starostlivosti na Slovensku

V súčasnej dobe sa kladie veľký dôraz na poskytovanie komplexnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti o pacientov. Správanie každého zdravotníka by malo vychádzať zo základných princípov etiky, ktorým dominuje snaha jednať vždy v najlepšom záujme pacienta. Prudký rozvoj medicíny, techniky a farmakológie však pozmenil náhľad na túto snahu, čo má negatívny dopad pri poskytovaní starostlivosti o chronicky chorých a geriatrických pacientov. Dodržiavanie etických princípov by malo byť základnou súčasťou starostlivosti o seniorov, avšak v klinickej praxi sa stretávame so situáciami, kedy sú tieto princípy neakceptované. Najčastejšie ide o nedodržanie základných etických princípov pri realizovaní starostlivosti o geriatrických pacientov.

Kultúrna kompetencia v zdravotnej starostlivosti

Je nevyhnutný prístup rešpektovania kultúrnych hodnôt komunity a príslušnosť k jednotlivým náboženstvám, ktoré sú významným determinantom ľudského správania. Poznatky z praxe ukazujú, že nie každý zdravotnícky pracovník pozná odlišnosti jednotlivých kultúr a zároveň, že v rôznej miere akceptuje odlišnosť pacientovej kultúry alebo relígie. Takéto informácie napomáhajú porozumeniu aj individuálnemu prístupu. Zvyšuje sa tým spokojnosť pacienta s kvalitou poskytovanej starostlivosti.

Príklad z judaizmu

Napríklad, judaizmus učí, že v chorobe a smrti nesmie byť človek opustený. Umierajúci sa má odobrať k Bohu za prítomnosti príslušníkov svojej rodiny. Má sa vyznať z hriechov a s vyznaním viery „šma jizra´el“ (počuj, Izrael) na perách opustiť tento svet. Umierajúci židovský pacient sa má na smrť pripravovať, pokiaľ je to možné, pri plnom vedomí. Dôraz na povinnosti v starostlivosti o mŕtvych je mimoriadny. Každý musí preukazovať telu zomretého patričný rešpekt a dodržiavať určitý rituál. Tento postoj vychádza z presvedčenia, že človek je obrazom Božím, a to človek celý, s dušou aj s telom. Fyzické pozostatky človeka, nositeľa obrazu Božieho, nesmú byť akokoľvek degradované. Ľudská mŕtvola nepatrí ani dedičom, ani širšej verejnosti.

Etické princípy v starostlivosti o seniorov

V starostlivosti o seniorov môže vzniknúť veľa etických problémov, ktoré najčastejšie súvisia s etickými princípmi a podceňovaním seniorov z hľadiska veku (ageizmus). K dôležitým etickým otázkam patrí zbavenie svojprávnosti u pacientov s poruchami kognitívnych funkcii alebo starostlivosť o zomierajúceho seniora, predovšetkým v ústavnom zariadení. Ciele pre etické poskytovanie zdravotnej starostlivosti seniorom sú rovnosť pri diagnostike a liečbe, dostupnosť odbornej starostlivosti, zabezpečiť autonómnosť seniora a právo na dôstojnú smrť. Ciele pomáhajú dosiahnuť zásady prístupu k seniorovi pri liečbe, ktoré by mali zdravotnícki pracovníci dodržiavať a pracovať v prospech seniora/geriatrického pacienta.

K základným etickým princípom patrí beneficiencia, nonmaleficiencia, autonómia a spravodlivosť. U seniorov aj v súčinnosti s ich špecifickosťou súvisiacou s liečbou, priebehom ochorení a zmenami v procese starnutia môže byť ich dodržiavanie problematické.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Beneficiencia (prospešnosť)

Beneficiencia/prospešnosť (salus aegroti suprema lex) zahŕňa ochranu života (prevencia, záchrana), obnovu zdravia (liečba, starostlivosť), zlepšovanie kvality života, úľavu od utrpenia a bolesti. V praxi to značí, že lekár i sestra musia konať v prospech pacienta a hľadať pre neho najlepší postup liečby, najlepšie riešenie starostlivosti. Najčastejšie problémy s nedodržaním princípu súvisia s farmakologickou liečbou, kde má senior predpísaný liek vzhľadom na ochorenie, nie na vek, liek je nevhodný pre seniora, má nesprávne dávkovanie a vzhľadom na polyfarmáciu rastie i riziko liekových interakcií. Druhým vážnym problémom sú nedostatočné liečebné stratégie predovšetkým v terapii onkologického ochorenia. Neštandardný prístup k liečbe malignít má za následok zvýšenie mortality seniorov. Výsledky klinických štúdii potvrdzujú nedostatočné liečebné aktivity pre starších pacientov. Liečba geriatrických onkologických pacientov by sa preto mala začať odhadom dĺžky života, hodnotením celkového stavu a diskusiou o jej benefitoch a rizikách. Beneficiencia sa často neakceptuje pri starostlivosti o terminálne chorých v ústavných zariadeniach, kde sa stretávame s etickými dilemami z akej starostlivosti bude mať terminálne chorý senior prospech a z akej nie, najčastejšie ide o podávanie umelej enterálnej výživy a tekutín.

Nonmaleficiencia (neškodiť)

Nonmaleficiencia - nikdy neškodiť (primum non nocere), nevytváranie rizík, minimalizovanie možných rizík. Neuškodiť po fyzickej, psychickej, sociálnej (sociálnokultúrnej) a spirituálnej stránke ľudskej bytosti. V starostlivosti o seniorov to znamená zvážiť škodlivé následky, ktoré by mohlo mať konanie zdravotníckych pracovníkov vo vzťahu k pacientovi. Seniorom škodí veľký počet liečiv, rizikoví sú aj krehkí seniori a veľa krát môže škodiť aj nevhodná komunikácia. Pri komunikácii vedenej nevhodným spôsobom, je narušená potreba sebavyjadrenia a sebarozvoja seniorov. Nevhodným spôsobom interakcie je komunikačná invázia a deprivácia. Pri komunikačnej invázii sa seniorovi vnucuje niečo, čo nechce a nežiada si.

Autonómia

Autonómia (voluntas aegroty suprema lex) - pacient má právo na sebaurčenie, môže zasahovať do procesu liečby. Informované a slobodné rozhodnutie, spoluúčasť na rozhodovacích procesoch (Informovaný súhlas / informované odmietnutie). U seniorov je dôležité správne posúdenie stupňa schopnosti alebo neschopnosti v rozhodovaní. Pacient by mal pochopiť, rozlíšiť, zvážiť všetky možné alternatívy, mať primeranú úroveň prijímať informácie, slobodne sa rozhodnúť bez vonkajšieho nátlaku alebo prinútenia. Má právo na rozhodnutie o budúcej starostlivosti. Rešpektovanie priania pacienta. Pri ústavnej liečbe právo na informácie a primeraný prístup, vysvetlenie priebehu intervencii, informovať o právach a povinnostiach počas hospitalizácie. V praxi sa však stretávame s tým, že senior nemôže zasahovať do procesu liečby, nie je dostatočne informovaný. Problémom je aj akceptovanie rozhodnutia pacienta v paliatívnej starostlivosti. Lekár musí byť pripravený počúvať a pacient rozprávať o svojich pocitoch, túžbach dôvodoch svojho rozhodnutia.

Spravodlivosť

Spravodlivosť (iustitia) - nediskriminovať, spravodlivosť v rozdeľovaní nedostatkových materiálov, komu bude poskytnutý osobitný druh liečby. Podcenenie v súvislosti s vekom a zdravotným stavom. Často krát môže ísť o prejavy ageizmu zo strany zdravotníckych pracovníkov. Kontraindikácia niektorých výkonov vzhľadom na vek. V starobe a krehkosti nesmie byť obmedzená dostupnosť zdravotnej starostlivosti vrátane lekárskej. Vek nie je kritériom zmeny medicínskeho prístupu.

Výskum etických problémov v zdravotnej starostlivosti o seniorov

Výskum prebiehal počas roku 2020 a prvého polroka 2021. Na začiatku výskumu bola realizovaná pilotná štúdia na vybraných oddeleniach a klinikách v Ústrednej vojenskej nemocnici SNP Ružomberok - FN. Hlavnou metódou bolo narrative review, pri ktorom boli v priebehu roka analyzované dokumenty. Zameriavalo sa na výskumné správy, vedecké články, ktoré boli dostupné v databázach Scopus, Web of Science, PubMed Central a publikované v rokoch 2005 - 2021. Doplňujúcou metódou bol dotazník vlastnej konštrukcie. Pri pilotnej štúdii boli výskumným súborom sestry, ktoré poskytovali ošetrovateľskú starostlivosť seniorom, pracujúce na Klinike vnútorného lekárstva, neurologickej klinike, Klinike radiačnej a klinickej onkológie a doliečovacom oddelení. Inkluzívnym kritériom zaradenia bola ochota vyplniť dotazník, skúsenosť so starostlivosťou o seniorov a geriatrických pacientov, vedomosti z ošetrovateľskej etiky. Celkovo sa do štúdie zapojilo 60 sestier (57 žien a 3 muži). Výskumný súbor v narrative review boli dokumenty získané pomocou kľúčových slov.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

Výsledky pilotnej štúdie

Otázky boli rozdelené do troch oblastí:

1. výskyt etických problémov v starostlivosti o seniorov,
2. akceptovanie etických princípov a
3. oblasť ageizmu.

V oblasti 1 boli otázky zamerané na najčastejšie etické problémy, ich frekvenciu výskytu a identifikovanie zdravotníckych pracovníkov, ktorých intervenciami a postojom najčastejšie vzniknú. Pri tejto položke označili sestry viacero alternatív. Alternatíva s najväčším počtom označení (55) bola číslo 6 nevhodné oslovovanie seniorov. Z ďalších najčastejšie sa objavujúcich etických problémov bola kontraindikácia niektorých výkonov - 50 sestier. Pri položke zameranej na výskyt problémov, sestry uviedli frekvenciu výskytu minimálne raz týždenne. Na otázku: Kto z kategórie zdravotníckych pracovníkov najčastejšie porušuje etické princípy, sestry odpovedali, že najčastejšie sú to sanitári a zdravotnícki asistenti.

Druhá oblasť bola zameraná na etické princípy. Po vyhodnotení tejto oblasti a jednotlivých položiek bolo zistené, že sestry aj iní zdravotnícki pracovníci majú vedomosti o základných etických princípoch, vedia o ich odlišnostiach pri poskytovaní individuálnej starostlivosti seniorom, ale aj konštatovali, že bývajú pomerne často narúšané. Ako vyplýva v skúmaných zariadeniach najčastejšie dochádza k narušeniu princípu spravodlivosti - 43 respondentov a autonómie, ktorú označilo 17 sestier. Iba 3 uviedli, že na ich pracovisku bol narušený princíp neuškodiť.

Veková diskriminácia môže byť tiež jednou z príčin porušenia etických princípov, preto bola posledná oblasť zameraná na výskyt ageizmu a jeho foriem v ústavných zariadeniach. Zistilo sa, že len 8 sestier si myslí, že zdravotnícki pracovníci majú negatívny postoj ku starším ľuďom a podceňujú ich z hľadiska veku. Rovnako pozitívne uvádzali (až 57 sestier), že seniori majú poskytovanú adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Pri kontrolnej otázke: Je podľa Vás zdravotná starostlivosť poskytovaná v rovnakej miere hospitalizovaným seniorom tak, ako pacientom nižšieho veku?, uviedlo dokonca až 59 sestier kladnú odpoveď. Na otázku, či nebola poskytnutá liečebná starostlivosť seniorovi z hľadiska jeho veku, podobne označili žiaducu odpoveď.

Výsledky narrative review

V priebehu rokov 2020-2021 boli postupne analyzované vedecké štúdie zamerané na skúmaný problém. Venovali sa pôvodným vedeckým prácam, observačným štúdiám, ale aj prehľadovým prácam a výsledky boli porovnávané z hľadiska dátumu publikovania. V dokumentoch sa zamerali na termín etický princíp a jeho nedodržanie v klinickej praxi. Najviac vedeckých výstupov bolo venovaných narušeniu autonómie geriatrického pacienta. Potom boli odlišnosti z hľadiska obdobia. V prvom období do roku 2010 sa venovali štúdie aj princípu neuškodiť. V druhom období sa štúdie venovali prospešnosti liečby u geriatrických pacientov. Najviac publikácii, kde sa zvažoval prínos starostlivosti v prospech geriatrického pacienta bolo tematicky zameraných na záver života, terminálnu starostlivosť. Boli to dilemy liečby - aplikácia výživy, hydratácie, opiátov. Medzi ďalšie témy patrila farmakologická liečba, poskytovanie diagnostických a terapeutických intervencii seniorom, dlhodobá starostlivosť, geriatrická krehkosť a ageizmus.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

Pri starostlivosti o seniorov vzniká a je prítomných veľa etických problémov, ktoré môžu ovplyvňovať, narúšať a určitým spôsobom aj sťažovať starostlivosť o seniorov. K najčastejšie vyskytujúcim patrí narušená kompetentnosť rozhodovania, kontraindikácia niektorých výkonov vzhľadom na vek, nerešpektovanie vôle pacienta, predsudky voči seniorom, rozpor vo vynakladaní finančných prostriedkov na liečbu vzhľadom na vek, strata identity a individuality starého človeka v ústavnej liečbe. Eliminovať uvedené skutočnosti pomáha, ak zdravotnícki pracovníci nezabudnú na humánny prístup, rešpektovanie dôstojnosti pacienta a dodržujú základné etické princípy.

Aj hlavným cieľom realizovaného výskumu bolo zistiť ako sa v praxi dodržiavajú základné etické princípy pri starostlivosti o seniorov. Pomocou metodologickej triangulácie boli analyzované získané výsledky. Pri vyhodnotení pilotnej štúdie bolo zistené, že v ústavnej starostlivosti sa najčastejšie nedodržiava princíp spravodlivosti a autonómie. Podľa výsledkov narrative review to bol predovšetkým princíp autonómie a následne to bol princíp spravodlivosti a neuškodiť. Princíp autonómie a jeho narušenie je vo vedeckej literatúre spájaný s témou starostlivosť na konci života a starostlivosť o pacientov s poruchami kognitívnych funkcii. Pre autonómiu terminálne chorého seniora a jeho rodinných príslušníkov sú dôležité komplexne spracované smernice, ale aj starostlivosť zameraná na individuálne potreby seniora.

Prvým čiastkovým cieľom bolo zistiť, v ktorej oblasti starostlivosti o seniora bývajú etické princípy najčastejšie porušované. Pilotnou štúdiou sa zisťovali oblasti narušenia etických princípov v ústavnej zdravotnej starostlivosti. V klinikách, ktoré poskytovali akútnu starostlivosť to bolo hlavne realizovanie diagnostických a terapeutických intervencii. Na oddelení subakútnej starostlivosti, nadmerná starostlivosť o zomierajúcich. V pôvodných vedeckých prácach a metaanalýzach to bola oblasť dlhodobej starostlivosti, najčastejšie v domoch ošetrovateľskej starostlivosti a oblasť starostlivosti o zomierajúcich. V domoch ošetrovateľskej starostlivosti a pri dlhodobej starostlivosti je dôležité zabezpečiť, aby starostlivosť optimalizovala pomer rizika a prínosu vo všetkých intervenciách s rešpektom voči právu jednotlivca robiť slobodné a autonómne rozhodnutia, ochranou súkromia a ochranou najviac ohrozených ľudí a zabezpečenia rovnocennej distribúcie zdrojov. Pri dlhodobej starostlivosti v domácom prostredí je nevyhnutná integrovaná starostlivosť, pretože pre osoby so zdravotným postihnutím, z hľadiska zníženej mobility a orientačných schopností, je poskytovanie zdravotnej a sociálnej starostlivosti na jednom mieste výhodou. Oddelenie zdravotných, sociálnych a iných služieb, ich umiestnenie na rôznych miestach, znevýhodňuje starších ľudí a často je aj nemožné, aby ich navštevovali, znižuje sa kvalita starostlivosti.

Druhým cieľom bolo zistiť aké etické problémy sa pri starostlivosti o seniorov najčastejšie vyskytujú. Z odpovedí sestier vyplynulo, že sú spojené s nevhodnou sociálnou komunikáciou - napríklad nevhodné oslovovanie seniorov. Z ďalších najčastejšie sa objavujúcich etických problémov to bola kontraindikácia niektorých výkonov a neadekvátna kompetentnosť rozhodovania sa.

Multikultúrny prístup v zdravotnej starostlivosti

Článok sa zaoberá multikultúrnym prístupom v rámci poskytovania zdravotnej starostlivosti. Zásady možno chápať ako návody pre myslenie, rozhodovanie a činnosť pomáhajúcich profesií, ktoré poskytujú starostlivosť príslušníkom inej kultúry. Pre zdravie, liečbu a pocit pohody klientov inej kultúry je nevyhnutná humánna starostlivosť, rešpektujúca danú kultúru. Každá kultúra má špecifickú vieru, hodnoty, zvyky, spôsoby liečby, ktoré je potrebné pochopiť, zistiť a akceptovať, pretože do značnej miery determinujú rôzne oblasti života jedinca, prístup k poskytovanej zdravotnej starostlivosti nevynímajúc. Na zabezpečenie zmysluplnej a bezpečnej praxe je teda potrebné mať adekvátne vedomosti a zručnosti z multikultúrnej zdravotníckej starostlivosti. K ľudským právam patrí aj akceptovanie kultúry, viery, zvykov a hodnôt danej kultúry. Starostlivosť a postupy pre udržovanie zdravia sa líšia najmä medzi západným a východným kultúrnym prostredím. Základné poznatky multikultúrnej zdravotníckej starostlivosti tvoria odovzdávanie skúseností, nadobúdanie presvedčenia a porozumenia.

Dôležité je overiť si vedomosti a praktické skúsenosti predtým, než u klien­ta začneme s poskytovaním akýchkoľvek informácií. Dôraz je kladený na holistický prístup a adekvátne poznatky z multikultúrneho poskytovania zdravotnej starostlivosti. Dôležité je, aby si každý ujasnil svoju kultúrnu príslušnosť a ochotu pomáhať iným. Pri poskytovaní multikultúrnej zdravotnej starostlivosti sú využívané poznatky získané výskumom a hlbším štúdiom jednotlivých kultúr. Neexistuje žiadny jednoduchý ná­vod, ako poskytovať starostlivosť pacientom prichádzajúcim z iného kultúrneho, náboženského a sociálno - ekonomického prostredia. Kultúrny rozhľad však rozhodne pomáha znižovať etický stres a množstvo konfliktov. Je žiaduce načúvať, keď pacient vysvetľuje, prečo sa správa tak, ako sa správa. Jedným z najbežnejších mýtov medzi zdravotníckymi pracovníkmi je presvedčenie, že západná etika a morálka je vo svete všade prítomná. Etické aspekty správania však nie sú všade rovnaké a sú viazané na danú kultúru. Preto je potrebné, aby zdravotnícki pracovníci pochopili, prečo určitá kultúra zakladá svoj etický kódex práve na tom, na čom ho zakladá. Liečba a starostlivosť sa má poskytovať nezávisle na národnosti, etnickom pôvode, náboženstve a vierovyznaní, politických a svetových názoroch, sociálnom statuse, veku, pohlaví, chorobe a zdravotnom postihnutí. Podľa M. Leiningerovej je kultúrne univerzálna starostlivosť v úsmeve, vo fyzickej prítomnosti a podpore primárnych potrieb klienta.

Kultúrne špecifiká v komunikácii a starostlivosti

Je potrebné brať do úvahy kultúrne špecifiká v komunikácii, priestore, sociálnych organizáciách a náboženstve. Napríklad, forma oslovenia, jazyk, s kým hovoriť, intimita pri vyšetrovaní, jednolôžkové izby, intenzita a počet návštev, zdržovať sa vonku, členovia rodiny, kto tam patrí, kto je v čele rodiny, smie muž ošetrovať ženu, ako je to s ateizmom, oblečenie, zvyklosti a ich rešpektovanie, ponúkať jedlo, ktoré sviatky dovoliť, štruktúra spoločnosti (vyspelé krajiny x rozvojové krajiny, peniaze x možnosti).

Európske princípy práv pacientov

Európska konzultácia o právach pacientov, sa konala v Amsterdame 28. - 30. marca 1994 pod záštitou Regionálnej úradovne WHO pre Európu a prijala pripojený dokument „Princípy práv pacientov v Európe: Všeobecný rámec“. Ide o súbor zásad na podporu a uplatnenie práv pacientov v členských štátoch EÚ. Napríklad úvodná časť „Ľudské práva a hodnoty zdravotnej starostlivosti“ definuje: „…Každý má právo, aby boli rešpektované jeho morálne a kultúrne hodnoty, náboženské a filozofické presvedčenie…“ V časti „Informovanosť“ sa zdôrazňuje: „…Informácie sa musia pacientovi podávať vhodným spôsobom, umožňujúcim ich pochopenie a je nutné na minimum obmedziť technickú terminológiu. Európska integračná politika predpokladá zaistenie prístupu k zdravotníctvu. Zásady tohto prístupu sú: „…Prichádzajúci imigranti (aj bez dokladov) majú zásadné právo na zdravotnícke služby v rovnakej kvalite ako ostatní občania…“ Tým je naznačené, že niektoré formálne prekážky - napr. požiadavka na občianstvo - je potrebné odstrániť. V niektorých prípadoch môže nastať potreba modifikovať zdravotnú starostlivosť tak, aby pokryla potreby určitej skupiny imigrantov alebo etnickej menšiny.

Etické princípy v kontexte multikultúrnej starostlivosti

Autonómia - znamená, že každý klient má právo určovať svoje vlastné správanie a konanie na základe osvojených etických štruktúr. Beneficencia (užitočnosť) - zdravotnícky pracovník je viazaný povinnosťou konať dobro a podnikať len také kroky, ktoré sú v súlade s potrebami pacienta. Dôveryhodnosť - je to povinnosť zostať verný svojim záväzkom. Ako príklad možno uviesť povinnú mlčanlivosť a uchovanie súkromných dát. Pravdovravnosť - ide o pravdivosť voči sebe samému, a jednak o záväzok hovoriť pacientom pravdu a nezavádzať ich. Dôležité je uvedomiť si, že v niektorých kultúrach má v oznamovaní pravdy prednosť rodina pred pacientom. Pri poskytovaní starostlivosti pacientovi - cudzincovi v našom kultúrnom prostredí by sa zdravotnícki pracovníci mali zoznámiť so systémom kultúrnych hodnôt danej krajiny a kultúry, aby následne mohli naplňovať svoje etické poslanie.

Oblasti záujmu v multikultúrnej starostlivosti

Rodinné systémy - Aká je rodina? Žijú jej členovia spolu? Aké sú komunikačné vzory medzi členmi rodiny? Sociálny život - Aký je denný program? Aké sú dôležité udalosti životného cyklu, ako je narodenie, manželstvo, smrť, atď.? Ako je orientovaný výchovný systém? Jazyk a tradície - Sú tu rozdiely v nárečí alebo hovorovom jazyku medzi zdravotníckymi pracovníkmi a kultúrnou skupinou? Ako môžu kultúrne tradície väčšiny ovplyvňovať kultúrnu identitu skupiny? Aké sú spoločné modely jazyka vzhľadom k verbálnej alebo neverbálnej komunikácii? Svetový pohľad, orientačné hodnoty a svetové normy - Aké sú kultúrne hodnoty väčšiny vo vzťahu k prírode a k sebe navzájom? Ako môžeme popísať morálne zásady skupiny? Aké sú normy a zásady správania? Náboženstvo - Aké sú náboženské zásady a praktiky skupiny? Ako súvisí so zdravotníckou praxou? Zdravotné základy a prax - Aké sú skupinové postoje a viera s ohľadom na zdravie a chorobu? Hľadá kultúrna skupina starostlivosť domorodých zdravotníkov a ľudových liečiteľov? Sú tu biologické odlišnosti, ktoré sú dôležité pre zdravie tejto skupiny? Pokiaľ uvádzame etické hodnoty do praxe, deje sa tak nielen prístupom k ošetrovaniu pacienta, ale aj aké komunikačné prostriedky používame.

Komunikácia v multikultúrnom prostredí

Komunikácia je závažná problematika a jej úspešnosť je podmienená profesionálnymi znalosťami a zručnosťami, jazykovými znalosťami, znalosťou multikultúrnych rozdielov, spoločenskými zvykmi iných etník. Multikultúrnou komunikáciou rozumieme druh komunikácie, ktorej sa zúčastňujú príslušníci odlišných kultúr. Vyznačuje sa tým, že účastníci komunikácie narážajú na rozdiely vo vzájomných komunikačných štýloch a na rozdielne vnímanie a správanie. Multikultúrny kontakt môže spôsobiť neistotu, pretože účastník je vystavený cudziemu jazyku, odlišnému komunikačnému štýlu, neznámemu správaniu a používaniu neverbálnych výrazov. Vyjadrené inými slovami, človek môže byť pri multikultúrnom kontakte zmätený, pretože napríklad nesprávne rozumie jazykovým výrazom, alebo zle interpretuje neverbálne signály. Dochádza tu oveľa častejšie k tzv. konfúzii, ktorú Watzlawick opisuje ako zrkadlový obraz našej komunikácie.

Ku konfúzii podľa neho dochádza aj v dôsledku monokultúrnej komunikácie, ktorá stroskotala a ponecháva príjemcu v neistote alebo neporozumení. Reakcie človeka sa môžu pohybovať od stavu drobného zmätku až po akútnu úzkosť. Ak už nejaká konfúzia nastane, komunikujúci má tendenciu chytať sa najbližšej slamky, ktorá mu ponúka zdanlivú záchranu. Inak povedané, siahne po prvom konkrétnom zdôvodnení. Ak napríklad človek pri multikultúrnej komunikácii nerozumie nečakanej reakcii zo strany druhého partnera, dosadí si do kontextu svoje vlastné kultúrne zdôvodnenie. Je to ten najrýchlejší a najpohodlnejší spôsob, ako pochopiť oznámenie partnera. Jednou z prekážok v rámci multikultúrnej komunikácii je aj predpokladaná podobnosť. Jednou z najväčších adaptačných ťažkostí, vyplývajúcich zo sociálno- kultúrneho handicapu, sú komunikačné problémy. Človek, ktorý nemá potrebné jazykové kompetencie, sa bude v akejkoľvek sociálnej situácii horšie orientovať, nebude schopný porozumieť, čo mu ostatní ľudia oznamujú. Nedostatočnosť komunikačných kompetencií býva príčinou sociálnej izolácie. Jazykové kompetencie sú pritom dôležitým predpokladom uspokojivej komunikácie. Profesionálna komunikácia u zdravotníckych pracovníkov je cielene zameraná na aktívne počúvanie. Ide o zručnosť, ktorá nám umožní „počuť“ to, čo je „schované za“ tým, čo pacient hovorí. Často ide práve o to podstatné, na čo sa má reagovať. Neverbálna komunikácia podporuje, nahrádza reč, vyjadruje emócie, interpersonálne pozície, má sebaprezentačný zmysel. Má historickú prioritu pred slovným dorozumievaním. Niektoré zložky nášho neverbálneho správania sú vrodené a geneticky dané a spôsobujú medzikultúrnu podobnosť v neverbálnom správaní. Ale väčšina zložiek v našom neverbálnom prejave je daná kultúrnym kontextom, v ktorom vyrastáme a našimi životnými skúsenosťami.

Neverbálna komunikácia a kultúrne rozdiely

Kultúrne rozdiely nie sú náhodnou udalosťou, ale viažu sa na charakter kultúr, ktoré sa vyvíjajú v rôznych zemepisných šírkach, klímy a majú rôzne náboženstvá, históriu, atď. Neverbálna komunikácia je spontánnym a často neuvedomovaným javom. Až po uvedomení si vlastných kultúrnych zvykov môže pristúpiť k štúdiu kultúrnych aspektov neverbálnej komunikácie u cudzích kultúr. Neverbálne prejavy v sebe nesú silný emocionálny význam. Najvýraznejšie multikultúrne rozdiely sú v oblasti proxemiky alebo v tzv. dodržiavaní interpersonálnej vzdialenosti (vzdialenosti od druhého človeka). Ak sa druhý človek dostane do našej osobnej či dokonca intímne zóny, reagujeme niekedy nepriateľsky a odmietavo. V danú chvíľu sa cítime nepríjemne, bez toho, aby sme si vždy uvedomili, prečo tomu tak je. Výrazy tváre sú zrkadlom nášho vnútorného sveta a prežívaných emócií. Tvár na nás prezradí často viac, ako by sme chceli, a je právom označovaná za akési okienko do našej duše. Úsmev je v niektorých ázijských kultúrach považovaný za určitú slabosť a nerovnováhu. Intenzívny očný kontakt je typický pre arabské krajiny alebo oblasť Stredozemného mora. Ázijské kultúry sa vyznačujú naopak nepriamym očným kontaktom. Kultúry v chladnejšej klíme sú viac orientované na výkon a sú aj medziľudsky chladnejšie. Prirodzene existujú aj rozdiely medzi druhmi rôznych dotykov a ich významom. Medzi ďalšie významné sprievodné javy neverbálnej komunikácie patrí používanie artefaktov (špecifických predmetov alebo vôní). Rovnako používanie „ticha“ možno chápať ako neverbálny prostriedok, ktorým niečo môžeme vyjadriť alebo poskytovať. Vnímanie farieb a ich symbolika je kultúrne špecifická. V rôznych kultúrach existujú rôzne spôsoby oslovovania partnera. Všeobecne je v bežnej komunikácii pripisovaná malá pozornosť spoločenskému statusu. Zaujímavým javom sú aj prejavovania zdvorilosti v rôznych kultúrach.

tags: #zdravotná #starostlivosť #etické #aspekty