Pohľadávka na základe Obchodného zákonníka: Podmienky a aspekty

Pohľadávka predstavuje základný pojem v obchodnom práve a má zásadný význam pre fungovanie podnikateľského prostredia. Tento článok sa zameriava na pohľadávky vznikajúce na základe Obchodného zákonníka, ich podmienky, vznik, zánik a ďalšie dôležité aspekty. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, a to ako pre odbornú, tak aj pre laickú verejnosť.

Definícia a vznik pohľadávky

Pohľadávku môžeme definovať ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určité plnenie. Toto plnenie môže byť peňažné, ale aj nepeňažné, napríklad dodanie tovaru, poskytnutie služby alebo vykonanie určitej činnosti. Pohľadávky predstavujú majetkovú zložku podnikateľského subjektu a ich účtovanie upravuje zákon o účtovníctve a postupy účtovania pre podvojné aj jednoduché účtovníctvo.

Podľa Občianskeho zákonníka, pohľadávka môže vzniknúť "z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone." Najčastejšie pohľadávky vznikajú na základe zmluvy. V praxi ide predovšetkým o zmluvy medzi dvoma podnikateľmi, kde na jednej strane vystupuje kupujúci a na strane druhej predávajúci. Často sa však zmluvy uzatvárajú aj medzi viacerými účastníkmi.

Vznik pohľadávky je úzko spojený s časovým posunom medzi dodávkou tovaru alebo poskytnutím služby a úhradou za ne. Ak dôjde k bezprostrednej úhrade, pohľadávka nevzniká. Napríklad, ak kupujúci prevezme tovar, ale hneď zaň nezaplatí, okamihom prevzatia tovaru vzniká u predávajúceho pohľadávka a u kupujúceho záväzok.

Obchodno-záväzkové vzťahy a Obchodný zákonník

Pojem obchodno-záväzkový vzťah nie je v Obchodnom zákonníku priamo definovaný. Obchodný zákonník v ustanovení § 261 a nasledovne upravuje, kedy sa záväzkové vzťahy riadia podľa Obchodného zákonníka. V prvom rade sa medzi obchodné záväzkové vzťahy radia vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Vyplýva teda, že musí ísť o podnikateľov, a to na oboch stranách a súčasne právna úprava vyžaduje súvis s ich podnikateľskou činnosťou. Hovoríme preto o relatívnych obchodných záväzkoch.

Prečítajte si tiež: Ako prihlásiť podmienenú pohľadávku do konkurzu?

V ďalších odsekoch ustanovenia § 261 Obchodný zákonník definuje, ktoré ďalšie záväzkové vzťahy a aké subjekty sa riadia Obchodným zákonníkom. Odsek 6 ustanovenia § 261 zakladá tzv. absolútne obchodné záväzky patriace do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka je kogentné, teda je to prikazujúce ustanovenie, od ktorého sa nemožno odchýliť. Toto ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka definuje kritériá, kedy sa záväzkové vzťahy spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka.

Ak by sme štatisticky hodnotili jeden celý rok a návrhy zmlúv od dodávateľov, zistili by sme, že až 96 % z nich je koncipovaných v režime Obchodného zákonníka. Samotné obchodné právo bolo a stále je primárne určené na reguláciu vzťahov pri špecifickej činnosti ich účastníkov a tou je podnikanie ako sústavná činnosť, vykonávaná podnikateľom za účelom dosiahnutia zisku. Obchodné právo často odkazuje na dobré mravy alebo obchodné zvyklosti či praktiky a predpokladá, že účastník obchodno-právneho vzťahu je v nich zorientovaný.

Zánik pohľadávky

Pohľadávky zanikajú predovšetkým ich uspokojením. Okrem inkasa pohľadávky môžu zaniknúť aj odpisom pohľadávky, vkladom pohľadávky do majetku spoločnosti, započítaním pohľadávky, postúpením pohľadávky alebo zánikom záväzku.

Započítanie pohľadávok

V praxi sa často stáva, že podnikatelia majú s obchodným partnerom nevysporiadané pohľadávky. Sú mu dlžní a on im takisto. Riešením môže byť započítanie pohľadávok. Je upravené v § 580 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu a zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

V prvom rade na započítanie pohľadávok sú potrebné dve strany: veriteľ a dlžník, pričom zároveň dlžník má voči veriteľovi nielen záväzok, ale aj pohľadávku za podmienok uvedených v § 581 Občianskeho zákonníka. Plnenie týchto vzájomných pohľadávok musí byť rovnakého druhu (peniaze, odovzdanie rovnakého tovaru, vykonanie rovnakej služby atď.). Musí však ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, to znamená, že započítanie vzájomných pohľadávok nevylučuje zákon (§ 581 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka) alebo dohoda účastníkov započítania.

Prečítajte si tiež: Zabezpečenie pohľadávky v nižšej sume

Občiansky zákonník pozná dva spôsoby započítania, a to započítanie jednostranným právnym úkonom a započítanie dohodou. Účinky započítania nastávajú odo dňa, keď sa prvýkrát stretli vzájomné pohľadávky účastníkov započítania za podmienky, že jeden z účastníkov urobí kompenzačný prejav (t. j. započíta pohľadávky jednostranným právnym úkonom) alebo účastníci o započítaní urobia dohodu.

Podľa obchodného zákonníka možno započítať aj premlčanú pohľadávku (v čase započítania premlčanú) za podmienky, že v minulosti bola započítateľná voči vzájomnej pohľadávke, s ktorou sa má započítať. Ďalej nemožno podľa Obchodného zákonníka započítať proti splatnej pohľadávke nesplatnú pohľadávku okrem prípadu, že ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky (§ 359 Obchodného zákonníka). Tak isto možno započítať aj pohľadávku, ktorá nie je splatná len preto, že veriteľ na žiadosť dlžníka odložil dobu splatnosti jeho záväzku bez toho, aby sa zmenil jeho obsah (§ 360 Obchodného zákonníka).

Postúpenie pohľadávky (cesia)

Postúpenie pohľadávky (lat. cessia) predstavuje významný inštitút záväzkového práva, ktorý umožňuje zmenu v osobe veriteľa bez potreby súhlasu dlžníka. Podstatou postúpenia pohľadávky je prevod práva na uspokojenie zo záväzkového vzťahu z pôvodného veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka), a to bez potreby súhlasu dlžníka, ktorý je v pozícii pasívneho subjektu tohto právneho vzťahu. Právna úprava vyžaduje, aby bol dlžník o postúpení pohľadávky informovaný, keďže práve od okamihu oznámenia alebo preukázania postúpenia je viazaný plniť novému veriteľovi, teda postupníkovi. Tento právny inštitút nachádza široké uplatnenie v obchodnoprávnych i občianskoprávnych vzťahoch a jeho právny rámec je upravený v ustanoveniach § 524 až 530 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.

Postúpenie pohľadávky predstavuje právnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene v subjekte záväzkového vzťahu na strane veriteľa. Pôvodný záväzkový vzťah medzi postupcom a dlžníkom však nezaniká, mení sa len jeho obsah, keďže postupca už nie je nositeľom postúpenej pohľadávky. Postupník však nadobúda rovnaké práva, aké mal pôvodný veriteľ, a nemôže nadobudnúť viac práv, než mal postupca.

Právna teória a prax rozlišujú medzi dobrovoľnou cesiou (lat. cessio voluntaria), ku ktorej dochádza písomnou zmluvou o postúpení pohľadávky podľa § 524 a nasl. OZ, t. j. dohodou, ktorú medzi sebou uzatvára pôvodný veriteľ (postupca) a nový veriteľ (postupník), a nedobrovoľnou cesiou (lat. cessio necessaria), ktorá nastáva priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia štátneho orgánu (napr. exekúcia prikázaním pohľadávky).

Prečítajte si tiež: Dlžník a postúpenie pohľadávky

Zmluva o postúpení pohľadávky nie je v Občianskom zákonníku upravená ako samostatný zmluvný typ, avšak ide o dvojstranný právny úkon medzi postupcom a postupníkom, ku ktorého platnosti sa nevyžaduje súhlas dlžníka. Zákon (OZ) však pre túto zmluvu kogentne predpisuje písomnú formu, ktorej nedodržanie spôsobuje jej absolútnu neplatnosť (§ 524 ods. 1 OZ v spojení s § 40 ods.

Vymáhateľnosť pohľadávky

Vymáhateľnosť pohľadávky znamená, že pohľadávka je vynútiteľná proti vôli povinného subjektu (napríklad a možno aj najčastejšie z nezaplatenia dlžnej sumy). Najvyšší súd SR v jednom zo svojich rozhodnutí definoval pojem „vymáhateľná pohľadávka“ ako: „Pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je zročná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nevznikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu. Vymáhateľnú pohľadávku môžeme teda charakterizovať ako pohľadávku žalovateľnú, pohľadávku, ktorej sa možno domáhať na súde (a contrario porovnaj „pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde“ - § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka), alebo - ako stanovuje § 358 Obchodného zákonníka - ktoré možno uplatniť na súde.

Relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie.

Lehota splatnosti a úroky z omeškania

Lehota, do ktorej má byť pohľadávka uspokojená, sa všeobecne nazýva lehota splatnosti. Lehotu splatnosti si zúčastnené strany navzájom dohodnú v súlade s § 340a a § 340b Obchodného zákonníka s prihliadnutím na skutočnosť, že maximálna lehota splatnosti peňažného záväzku nesmie presiahnuť 60 dní, ak je dlžníkom subjekt verejného práva - 30 dní odo dňa doručenia dokladu (faktúry) alebo odo dňa dodania tovaru alebo poskytnutia služby.

Úroky z omeškania sú náhradou škody za stratu možnosti disponovať dlžnou čiastkou. Nárok na ne vzniká veriteľovi bez ohľadu na to, či bolo alebo nebolo oneskorenie spôsobené dlžníkom. V obchodných záväzkových vzťahoch sa platenie úrokov z omeškania dlžníka riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka (§ 365 - § 369). Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je v zmysle § 369 Obchodného zákonníka povinný pla­tiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve alebo ak výška úrokov nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky v sadzbe ustanovenej nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka účinné od 1. februára 2013.

tags: #pohľadávka #na #základe #obchodného #zákonníka #podmienky