Zdravotná starostlivosť v sociálnej práci: Definícia a medziodborová spolupráca

Zdravotná starostlivosť v sociálnej práci predstavuje komplexný prístup k pacientovi/klientovi, ktorý zohľadňuje nielen jeho zdravotný stav, ale aj sociálne, psychologické a ekonomické aspekty jeho života. Táto interdisciplinárna oblasť sa zameriava na zlepšenie kvality života jednotlivcov, rodín a komunít, ktorí čelia zdravotným problémom a s nimi spojeným sociálnym výzvam.

Úvod

V súčasnosti sa čoraz viac zdôrazňuje potreba prepojenia zdravotnej a sociálnej starostlivosti, aby sa zabezpečila komplexná a efektívna pomoc pre tých, ktorí ju potrebujú. Tento článok sa zaoberá definíciou zdravotnej starostlivosti v sociálnej práci, jej významom a prínosom, ako aj faktormi, ktoré ovplyvňujú medziodborovú spoluprácu v tejto oblasti.

Význam medziodborovej spolupráce v zdravotno-sociálnej starostlivosti

Spolupráca odborníkov zameraných na zdravotnú a sociálnu starostlivosť je nevyhnutným krokom smerujúcim k zlepšeniu a skvalitneniu poskytovania zdravotných a sociálnych služieb pacientom/klientom. Každý z odborníkov (lekár, sociálny pracovník) prináša svoj uhol pohľadu na klientovu situáciu - lekár medicínsky a sociálny pracovník sociálny. Spolupráca s pracovníkmi iných pomáhajúcich odborov vyplýva zo zamerania sociálnej práce na využívanie rôznych typov šancí a prekonávanie rôznych typov prekážok zvládania problémov v interakciách medzi klientmi a ich sociálnym prostredím. Spolupráca s pracovníkmi iných pomáhajúcich odborov a sprostredkovanie ich pomoci klientom je neodmysliteľnou súčasťou sociálnej práce.

Na individuálnej úrovni môžu mať ľudia problémy porozumieť chorobe a odporúčanej liečbe z dôvodu mentálneho alebo telesného zdravotného postihnutia, nízkej úrovni gramotnosti alebo z dôvodu jazykovej bariéry. Mnoho zdravotných stavov a ošetrení je veľmi zložitých a od sociálnych pracovníkov môže byť požadované, aby vysvetlili tieto otázky pacientom a ich rodinám.

Definícia spolupráce

Spolupráca je, keď dve alebo viac osôb (často skupiny) spolupracujú prostredníctvom sprostredkovania nápadov a myslenia s cieľom dosiahnuť spoločný cieľ. Z psychologického hľadiska je spolupráca alebo kooperácia druh sociálnej interakcie. Ide o základnú formu sociálneho správania. Spolupráca je dobrovoľná. Ľudia nemôžu byť nútení používať špecifický štýl v ich interakcii s ostatnými. Spolupráca si vyžaduje paritu medzi účastníkmi. Prínos každého človeka je ocenený a rovnako tak aj každý človek má rovnakú právomoc pri rozhodovaní. Spolupráca je založená na vzájomných cieľoch. Profesionáli nemusia zdieľať všetky ciele spolupráce, avšak stačí len jeden, ktorý je špecifický a dostatočne dôležitý pre udržanie ich spoločnej pozornosti. Spolupráca závisí na spoločnej zodpovednosti pri rozhodovaní. Spolupracovníci musia prevziať zodpovednosť za aktívne sa zapojenie do činnosti rozhodovania. Jedinci, ktorí spolupracujú zdieľajú zdroje. Zdieľanie zdrojov času, vedomostí a materiálov môže zvýšiť pocit spolupatričnosti medzi profesionálmi. Jedinci, ktorí spolupracujú, zdieľajú zodpovednosť za výsledky. Či už sú výsledky spolupráce pozitívne alebo negatívne, všetky zúčastnení jednotlivci sú zodpovední za výsledky.

Prečítajte si tiež: Ambulantná a ústavná starostlivosť na Slovensku

Model interdisciplinárnej spolupráce

Bronstein predstavila model, ktorý obsahuje prvky interdisciplinárnej spolupráce. Model je určený na identifikáciu zložiek úspešnej spolupráce medzi sociálnymi pracovníkmi a členmi iných odborov.

• Vzájomná závislosť - poukazuje na závislosť odborníkov vo vzájomnej interakcii pri tvorbe spoločných cieľov a úloh v procese intervencie.
• Novovytvorené profesionálne činnosti - týkajú sa aktov spolupráce, tvorby programov a štruktúr, ktoré môžu dosiahnuť viac ako by bolo možné dosiahnuť, ak by tí istí odborníci pracovali samostatne.
• Flexibilita - znamená prispôsobivosť všetkých členov odborného tímu meniacim sa podmienkam intervencie.
• Kolektívne vlastníctvo cieľov - vedie ku vzniku spoločnej zodpovednosti za celý proces intervencie a za jeho výsledky.
• Reflexia procesu - vzťahuje sa k spoločnému uvažovaniu spolupracovníkov o procese spolupráce.

Faktory ovplyvňujúce medziodborovú spoluprácu

Bronstein špecifikovala štyri skupiny faktorov, ktoré vytvárajú podmienky ne/existencie medziodborovej spolupráce v sociálnej práci.

• Dokonalá znalosť vlastnej profesijnej role je podmienkou pre výkon každého povolania, tým skôr v pomáhajúcich profesiách. Ideálna podoba tohto faktoru zahŕňa oddanosť nastaveniu konkrétnej organizácie, vernosť sociálnej práce ako profesie, rešpekt ku kolegom a ekologický, holistický pohľad na prax súvisiacu s profesiou sociálneho pracovníka.
• Štrukturálne charakteristiky zahrňujú medziodborovú spoluprácu na riadenie prípadovej práce. Kultúra organizácie podmieňuje jej možnosti, nevyhnutné úradné úkony, autonómiu jednotlivých profesií a celkový čas a priestor venovaný spolupráci na intervencii.
• Osobnostné charakteristiky členov odborného tímu ovplyvňujú medziodborovú spoluprácu tým, akým spôsobom sú profesijné role aplikované v praxi odborníkmi.
• História spolupráce odráža skúsenosť každého člena odborného tímu s medziodborovou spoluprácou v danej organizácii. Tradícia spolupráce v organizácii je určujúca pre jej ne/využívanie v procese intervencie. Pozitívna skúsenosť členov odborného tímu so vzájomnou spoluprácou v organizácií posilňuje profesijné vzťahy, ktoré následne posúvajú spôsob aplikácie a využitie medziodborovej spolupráce pri intervencii na vyššiu úroveň.

Ďalšie faktory ovplyvňujúce spoluprácu

Reeves a kol. identifikovali ďalšie faktory:

• Procesuálne faktory - čas a priestor, rutiny a rituály, informačné technológie, nepredvídateľnosť, naliehavosť, zložitosť a delegovanie úloh.
• Organizačné faktory - organizačná podpora, profesijné združenia a strach z vedenia sporu.
• Kontextové faktory - kultúra, diverzita, pohlavie, politická vôľa a ekonomika.

Pozitívne a negatívne faktory spolupráce

Iní autori rozdeľujú faktory spolupráce na tie, ktoré prispievajú k pozitívnej spolupráci a na tie, ktoré prispievajú k negatívnej spolupráci. K pozitívnym faktorom zaraďujú napríklad rešpektovanie spolupracovníkov, rovnaké perspektívy vzťahujúce sa na prípad a dobrá kvalita komunikácie. K negatívnym faktorom zaraďujú tieto prekážky spolupráce: konflikty medzi spolupracovníkmi, súťaž rolí, nejasnosť rolí, nejasné definovanie rolí, rozdiely v profesijnom socializačnom procese, komunikačné problémy a dominancia lekárov. Tieto pozitívne a negatívne faktory autorky zoskupili a vytvorili „konštrukty, ktoré odrážajú konkrétne aspekty spolupráce: aspekty vzťahujúce sa na prípad, skúsenosti so spolupracovníkmi, interakcia medzi spolupracovníkmi a kompetencie spolupracovníkov“.

Rozdiely v perspektívach lekárov a sociálnych pracovníkov

Podľa Roberts spoluprácu lekárov a sociálnych pracovníkov ovplyvňuje predovšetkým to, aký majú vzťah títo účastníci medzi sebou.

Prečítajte si tiež: Zubná starostlivosť s VšZP

• Kvantita verzus kvalita - biofyzikálna orientácia lekárov môže byť v rozpore s psychosociálnou orientáciou sociálnej práce. Zatiaľ čo lekári sa primárne sústreďujú na záchranu a predĺženie života, profesionálne úsilie sociálnych pracovníkov je zamerané na zlepšenie kvality života jednotlivcov, skupín a rodín.
• Autonómia pacienta - lekári sú zodpovední za stanovovanie liečby, za samotnú liečbu i za to, čo je najlepšie pre pacienta. Sociálni pracovníci rešpektujú pacienta ako autonómnu bytosť, ktorá sa podieľa na stanovovaní terapeutického plánu.
• Tvrdé a mäkké dáta - lekári sa pri svojej profesii zameriavajú na objektívne „tvrdé dáta“, teda na výsledky fyzikálnych a laboratórnych vyšetrení. Sociálna práca považuje pacienta za základnú zložku terapeutického procesu. Subjektívne „mäkké“ dáta (výpovede pacientov, hodnotový systém) považuje za dôležitejšie ako objektívne dáta. Sociálni pracovníci mnohokrát ani nemajú k dispozícií objektívne dáta, ktoré by mohli vziať do úvahy pri posudzovaní pacientovej situácie.
• Profesionálna zodpovednosť voči pacientom s emocionálnymi problémami - riešenie emocionálnych problémov pacientov je neoddeliteľnou súčasťou profesie sociálneho pracovníka. Lekári sú naopak necitliví či znechutení pacientmi s emocionálnymi problémami. Príčinu vidí v únave, ktorá môže ovplyvňovať hladinu prijatia a tolerancie.
• Rozdielne perspektívy o rolách v interdisciplinárnom tíme - zatiaľ čo sociálni pracovníci sú vzdelávaní a trénovaní k spolupráci s inými profesiami, lekári sú trénovaní k tomu mať nespochybniteľne vedúcu úlohu v akomkoľvek multidisciplinárnom tíme.

Prekážky medziodborovej spolupráce na Slovensku

V Slovenskej republike sa otázkou medziodborovej spolupráce zaoberali napr. Repková a kol. identifikovali nasledovné prekážky:

• Štrukturálne prekážky - rozličné organizovanie a financovanie zdravotných a sociálnych intervencií, nedostatočná koordinácia legislatívy v oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti.
• Profesionálne prekážky - vlastný profesionálny záujem a autonómia a medziodborová konkurencia o domény; konkurenčné ideológie a hodnoty; ohrozenia istoty zamestnania; rozporné pohľady na záujmy a úlohy klienta/spotrebiteľa.

Podporné faktory pre medziodborovú spoluprácu

Repková a kol. identifikovali aj faktory, ktoré podporujú medziodborovú spoluprácu:

• Spoločná vízia - konkrétne stanovuje, čo sa má dosiahnuť v zmysle cieľov, orientovaných na užívateľa; objasňuje cieľ spolupráce ako mechanizmu na dosiahnutie takých cieľov; a mobilizuje úsilie, týkajúce sa cieľov, výsledkov a mechanizmov.
• Zrozumiteľnosť úloh a povinností - stanovuje a odsúhlasuje „kto robí čo“ a navrhuje organizačné opatrenia, pomocou ktorých sa majú plniť úlohy a povinnosti.
• Vhodné motivácie a odmeny - podpora správania v organizácii v súlade s dohodnutými cieľmi/povinnosťami, využívanie vlastných záujmov na kolektívne ciele.
• Zodpovednosť za spoločnú prácu - monitorovať dosiahnuté úspechy vo vzťahu ku stanoveným víziám; aby jednotlivci a agentúry zodpovedali za plnenie predurčených úloh a povinností; a poskytovať spätnú väzbu a kontrolu vízie, povinností, motivácie a ich vzájomných vzťahov.

Sociálne prostredie a zdravotný stav

Viacerí autori zdôrazňujú význam širšieho sociálneho prostredia chorého - sieť vzťahov, opora u blízkych, psychický stav chorého, a to následne ovplyvňuje celkový zdravotný stav.

Paliatívna a hospicová starostlivosť

Paliatívna a hospicová starostlivosť ešte stále patrí medzi pomaly rozvíjajúce sa oblasti na Slovensku a patrí medzi stále podceňované oblasti záujmu vzdelávacích inštitúcií, vlády, organizácií, ale aj ľudí samotných. Pritom sa v súčasnosti okruh pacientov vyžadujúcich paliatívnu a hospicovú starostlivosť každým rokom zvyšuje. Zo všetkých závažných chorôb predstavujú až 80% onkologickí pacienti. Celkovo teda cieľovú skupinu pre odbor paliatívnej starostlivosti na Slovensku tvorí minimálne 12 000 pacientov ročne, z nich až 9 000 potrebuje na konci života paliatívnu starostlivosť. Táto skupina ľudí zomiera v zbytočnom fyzickom a psychickom utrpení. Vo vzťahu k umieraniu a smrti, sme sa pokúsili poukázať na niektoré súvislosti v poskytovaní zdravotnej a sociálnej starostlivosti a na možnosť pomoci pri ich riešení prostredníctvom zdravotných a sociálnych pracovníkov.

Paliatívna starostlivosť je profesionálna, holistická a interdisciplinárna a má byť poskytovaná všetkým umierajúcim pacientom bez ohľadu na diagnózu, či typ zdravotníckeho zariadenia. Ide o kontinuálnu starostlivosť - od všeobecného prístupu až po špecializovanú disciplínu. Cieľom paliatívnej medicíny je dosiahnutie čo najlepšej kvality života chorých a ich rodín. Teda nie je predlžovanie života, ale kvalita života. Filozofiou paliatívnej a hospicovej starostlivosti je uspokojiť fyzické, emocionálne, duchovné a informačné potreby ľudí v terminálnom štádiu alebo v život ohrozujúcom ochorení umierajúceho človeka a jeho rodiny. Hospicová starostlivosť o pacienta, začína ešte pred jeho prijatím na hospicové lôžko. Pacient musí vedieť, že bude pokračovať v paliatívnej liečbe a nie v kauzálnej. Práca v hospicovom prostredí vyžaduje od lekárov, sestier a ostatných pracovníkov vysokú odbornosť, samostatnosť, psychickú i fyzickú odolnosť, hlbokú mieru empatie a tolerancie. Ošetrujúci personál je s chorým a s jeho rodinou v kontakte po celú dobu jeho pobytu a tiež pri odchode zo života. Zomieranie je fenomén obsahujúci oblasť biologickú, sociálnu, psychologickú a duchovnú. Táto skutočnosť je východiskom pre existenciu multidisciplinárneho tímu, ktorý sa podieľa na ošetrovaní umierajúceho. Najkvalitnejšia je forma starostlivosti o umierajúcich v hospicoch a oddeleniach paliatívnej starostlivosti. Práca multidisciplinárneho tímu vychádza z celostného (holistického) vnímania človeka, zvlášť v poslednom úseku svojho života, zohľadňujúc jeho potreby bio-psycho-socio-spirituálne.

Prečítajte si tiež: Slovenské a americké zdravotníctvo

Úloha zdravotníkov a sociálnych pracovníkov v paliatívnej starostlivosti

Zdravotnú starostlivosť vykonávajú zdravotníci, ktorí sa starajú o pacienta po stránke biologickej, teda o jeho telo, pohodlie, poskytnutie potravy, zbavenie sa odpadu z vlastného metabolizmu, prísun kyslíka, spánok. Lekári a zdravotné sestry hospicu sú odborníci, ktorí sa špecializujú na liečbu telesných ťažkostí smrteľne chorých. Sociálnu starostlivosť vykonávajú psychológovia a sociálni pracovníci. Úlohou sociálneho pracovníka je oboznámenie sa zo sociálnou situáciou pacienta, podľa ktorej potom navrhuje zníženie alebo úplne odpustenie platby za pobyt v hospicovom zariadení. Komunikácia s rodinou terminálne chorého, predstavuje pre sociálnych a zdravotných pracovníkov veľmi náročnú úlohu. Dostávajú sa do pozície, kedy sa zomierajúci pacient a jeho rodinní príslušníci chcú dozvedieť maximum informácii a k tomu má kompetenciu len lekár.

Komunikácia v paliatívnej starostlivosti

Voľná a otvorená komunikácia prináša nielen úľavu, ale aj jasno vo veciach a mala by byť súčasťou práce všetkých zdravotných a sociálnych pracovníkov v zariadeniach, kde sa stretávajú s ľuďmi ťažko a beznádejne chorými. Vzťah sa vytvára a udržuje prostredníctvom komunikácie, ktorá môže byť verbálna aj neverbálna. K tomu, aby bol zdravotný či sociálny pracovník v komunikačných vedomostiach expertom, nestačí len supervízia a spätná väzba. Nutná je i disciplína a sebareflexia, ktorých nácvik často vo vzdelávaní sestier, lekárov a sociálnych pracovníkov chýba. Nácvik vedomostí v komunikácii nestačí, aby došlo k trvalej zmene správania. Pri podávaní informácii pacienta treba rešpektovať a ak si nepraje pravdu poznať, tak mu ju nevnucujeme. Nie je vhodné použiť slovo rakovina, spojené na verejnosti s nevyliečiteľnosťou, rozkladom, so strastiplným a bolestným zomieraním. Pacient má však právo poznať pravdu a informovaný človek lepšie a spoľahlivejšie spolupracuje. Informovanosť pacienta je veľmi dôležitá, pretože len tak môže pacient prechádzajúci jednotlivými fázami zomierania dospieť k prijatiu, k akceptácii. Je dôležité klásť dôraz na spôsob oznamovania informácii.

Etické aspekty paliatívnej starostlivosti

Pri rozhodovaní v závere života je nevyhnutné riešiť etické otázky. Otázky umierania a smrti sú spojené s osobnými hodnotami a názormi na utrpenie a význam smrti. Paliatívna starostlivosť sa usiluje o zaistenie pohody a kvality života a zdôrazňuje, že pacient si určuje smer starostlivosti sám. Pri snahe dosiahnuť pohodlie a kvalitu života prostredníctvom starostlivosti orientovanej na pacienta sa často objavujú rozdiely v názoroch, čo je pre pacienta najlepšie. Ide najmä o podávanie množstva morfia, asistovanej samovražde a podávanie sedatív v závere života. Starostlivosť o týchto pacientov si vždy vyžaduje citlivé zhodnotenie zo strany etickej, právnej a morálnej. Lekárska etika kodifikovala štyri základné princípy: autonómia (samostatnosť, sebaurčenie), nonmaleficiencia (nepoškodzovanie), beneficiencia (prospech), justicia (spravodlivosť). Kľúčovú úlohu zohráva informovaný súhlas pacienta, ktorý sa uzatvára medzi lekárom a pacientom. Práva pacientov predstavuje významný etický kódex, kde je dôraz kladený na profesionálne partnerstvo. Okrem všeobecných práv pacientov sa vyvíjajú špecifické práva, vzťahujúce sa na skupiny chorých, napr. Významnú úlohu, na Slovensku ešte stále nedocenenú predstavujú etické komisie, ako osobitné poradné orgány vo veciach medicínskej etiky a bioetiky. Etické princípy poskytovania paliatívnej starostlivosti sú založené na uvedomení si skutočnosti, že nevyliečiteľne chorý nie je biologické reziduum, ktoré by si vyžadovalo anestéziu, resustitáciu alebo neefektívne predlžovanie života. Ide však o osobu, ktorá je schopná sa integrovať do vzťahov, získavať osobné skúsenosti a osobnostne rásť. Zomieranie v eticko-psychologickom zmysle sa začína vtedy, keď vzniká vedomie, že choroba konkrétneho človeka je perspektívne nezlučiteľná so životom.

Prieskum v zariadeniach paliatívnej a hospicovej starostlivosti

Cieľom prieskumu bolo získať informácie z oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vnímania problematiky umierania a smrti a komunikácie medzi pracovníkmi a klientmi. Predmetom práce je zdravotná a sociálna starostlivosť poskytovaná zomierajúcim klientom vo vybraných zariadeniach. Ak sa pozeráme na pacienta ako na mnohodimenzionálneho človeka, ktorý má psychickú, duchovnú a sociálnu dimenziu, musíme teda chápať to, že ak bude na človeka niečo pôsobiť, tak sa to odrazí na všetkých jeho dimenziách. Zariadenia, kde sme uskutočnili zber dát boli: Detský hospic Plamienok v Bratislave, Hospic sv. Bernadetky v Nitre a Onkologický Ústav sv. Alžbety v Bratislave. Za prieskumný nástroj, sme si zvolili pološtrukturované interview. Otázky prieskumu boli otvorené. Viedli sme pološtrukturované interview, kde sme mali pripravený obsahový rámec a otázky, ktoré sme však prispôsobovali tomu, ako sa odvíjal rozhovor. Otázky sme kládli tak, aby skúmané osoby boli schopné na ne odpovedať a aby sa jednalo o problematiku, ktorú poznali. Metódu, ktorú sme zvolili na vyhodnotenie získaných dát nášho prieskumu, bola kvantitatívno-kvalitatívna obsahová analýza. Obsahová analýza sa zameriava na námet, obsah a formu. Tie označuje za základné východiskové kategórie a prostredníctvom nich, pomocou klasifikácie a kategorizácie sme získali a spracovali jednotky analýzy, aby sme následne spracovali a získaný výsledok interpretovali. Kvantitatívna obsahová analýza bola prevedená na základe skóre - absolútnej početnosti, teda opakovania sa odpovedí jednotlivých kategórií. Kvalitatívna obsahová analýza bola prevedená na základe nami vopred určenými kategorickými oblasťami a k nim príslušných indukovaných kategórií - indikátorov. Samotné indikátory boli spracované na základe otázok a odpovedí.

Výsledky prieskumu

Hlavným cieľom nášho prieskumu bolo získať informácie z oblasti zdravotnej a sociálnej starostlivosti, vnímania problematiky umierania a smrti a komunikácie medzi pracovníkmi a klientmi. Zameriavali sme sa na sociálnych a zdravotných pracovníkov, ktorí sa starajú o zomierajúcich klientov. V súčasnosti je táto téma veľmi aktuálna, stále narastá počet onkologických ochorení nielen u dospelých, ale aj u detí. Ešte stále nemáme dostatok hospicov pre dospelých a pre deti nie je ešte na Slovensku žiaden lôžkový hospic. Tým, že neustále narastá počet ťažko chorých ľudí, o ktorých je potrebné sa starať a to či už na paliatívnych oddeleniach, v hospicoch alebo v domácom prostredí, tak je zároveň aj potrebné zvyšovať kvalitu poskytovania sociálnych a zdravotných služieb. Našou snahou bolo vytvoriť z odpovedí na otázky obraz, ktorý by vyjadroval početnosť výskytu odpovedí určitého tematického rázu a motívu. Najskôr sme vytvorili podľa línie teórie, cieľov a prieskumných otázok kategorické oblasti skúmania a potom sme kategorizovali voľné odpovede participantov na každú z položených otázok do týchto kategorických oblastí: Vnímanie problematiky umierania a smrti, Komunikácia, Zdravotná starostlivosť, Sociálna starostlivosť, Vnímanie budúcnosti.

Pri zisťovaní dôvodov výberu práce s umierajúcimi klientmi a vnímania problematiky umierania a smrti, sme sa dozvedeli, že väčšina z participantov zažila vo svojom živote osobnú skúsenosť so smrťou, na základe ktorej vznikol záujem a túžba pomáhať smrteľne chorým ľuďom. Väčšina pracovníkov vnímala smrť ako prirodzenú súčasť života, ktorá je prechodom do večnosti. Podľa zistení takmer všetci participanti nášho prieskumu veria v Boha, čo ovplyvňuje samotné vnímanie a postoj k umieraniu a smrti a tiež prístup k zomierajúcim klientom v zariadení. Efektívnu komunikáciu medzi pracovníkmi, umierajúcimi klientmi a ich rodinami a poskytovanie informácií, považujeme ako veľmi dôležitú súčasť kvalitnej starostlivosti. Zistili sme, že väčšina participantov je za citlivé poskytnutie všetkých informácii o diagnóze a prípadnej prognóze, pretože nejasnosť v diagnóze má vplyv na psychický stav klienta. Z analýzy sa nám potvrdilo, že je veľmi potrebné vytvárať v zariadeniach plány k zlepšeniu komunikačných vedomostí, zaviesť supervíziu, častejšie semináre a vzdelávacie programy. Zistili sme, že efektívna komunikácia súvisí s vedomosťami, ktoré pracovníci z paliatívnej oblasti majú. Preto je veľmi potrebné ďalšie doplňujúce vzdelávanie. Spoločný postup lekárov, sestier, psychológa i sociálneho pracovníka pri informovaní pacientov je dôležitý, v podstate ide o tímovú činnosť. Všetci lekári by mali byť informovaní, kto a ako s pacientom hovoril, s akým výsledkom, poprípade aký postup je plánovaný ďalej.

Pod zdravotnou starostlivosťou si všetci participanti predstavujú ošetrovateľskú starostlivosť a tiež sprevádzanie klienta. Úlohou lekára je poskytovanie informácií, ordinovanie liekov, liečba a tiež sprevádzanie, podobne ako pri úlohe zdravotnej sestry, kde je podľa participantov dôležitá nielen ošetrovateľská starostlivosť, ale tak isto sprevádzanie zomierajúceho. Zistenia zároveň poskytujú odpoveď, že ošetrovateľská starostlivosť o zomierajúcich ľudí je veľmi dôležitá, no bez spojenia so sociálnou starostlivosťou nie je kompletná. Na druhej strane ešte stále nie je u nás vytvorený časový priestor pre sprevádzanie chorých a ich blízkych aj zdravotníkmi. Z prieskumu vyplýva, že väčšina participantov je za presadenie sociálnej práce, ktorú považujú za veľký prínos do zdravotníctva. Sociálny pracovník si nemá nárokovať na miesto zdravotného pracovníka, no aby však mohol významne prispieť k zlepšeniu kvality života umierajúceho človeka a jeho rodiny, musí mať aspoň základné vzdelanie v oblasti zdravotníctva, aby tak mohol pochopiť súvislosti. Možnosť byť zomierajúcemu na blízku a pomáhať mu, umožňuje sprevádzajúcemu poznať jedinečnosť každého človeka. Cieľom sociálnej práce v zdravotníctve je poskytnúť oporu, podporu, sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka, ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený. Takisto treba zdôrazniť, že práve v zdravotníckom zariadení sa často odkryjú latentné problémy, ako je napríklad týranie a zanedbávanie dieťaťa, nevyhovujúce sociálne prostredie, závislosť na alkohole, drogách a podobne.

Pri zisťovaní vnímania budúcnosti v paliatívnej a hospicovej starostlivosti, sme zistili, že je potrebné ďalšie vzdelávanie pracovníkov v paliatívnej a hospicovej oblasti a vyššie platové ohodnotenie. Vzdelávanie a získavanie nových vedomostí v oblasti hospicovej starostlivosti veľmi dôležité. Je potrebné prijať národnú stratégiu paliatívnej starostlivosti a vytvoriť národný strategický dokument pre oblasť paliatívnej a hospicovej starostlivosti, zabudovať ho do nášho systému. Takýmto spôsobom zabezpečiť potrebné finančné prostriedky, aby sa tak zvýšil počet hospicových zariadení pre deti a dospelých a aby sa zvýšila dostupnosť využívať tieto služby starostlivosti pre čo najväčší počet pacientov a ich rodín, k čomu je potrebná vládna podpora. Pre rozvíjanie paliatívnej a hospicovej starostlivosti na Slovensku, je veľmi dôležité vytvoriť spoluprácu medzi hospicmi, paliatívnymi oddeleniami a pod.

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc

Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám. Klient, ktorý starostlivosť prijíma je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícií. Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Sociálne prostredie v prípade, že toto pôsobí v rozpore so záujmami jednotlivca alebo spoločnosti (asociálne). Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje. Nadácie, spolky, forma občianskej solidarity, ak ide o vzťah občan - občan. V minulosti na základe troch krokov dochádzalo ku vzniku verejnej sociálnej starostlivosti: chudoba, sociálna pomoc a verejná sociálna starostlivosť. Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam handicapovaného človeka.

tags: #zdravotná #starostlivosť #v #sociálnej #práci #definícia