Zdravotné Postihnutie, Diskriminácia a Slovensko: Komplexný Pohľad

Nerovnaké zaobchádzanie a znevýhodňovanie osôb so zdravotným postihnutím predstavuje na Slovensku pretrvávajúci problém, a to aj napriek existencii antidiskriminačnej legislatívy. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad tejto problematiky, so zameraním na formy diskriminácie, právnu ochranu, povinnosti zamestnávateľov, špecifické aspekty diskriminácie Rómov a dopady diskriminácie na zdravie.

Rozšírenosť Diskriminácie na Slovensku

Hoci je diskriminácia na základe veku nad 55 rokov vnímaná ako najrozšírenejšia forma diskriminácie na Slovensku (50% respondentov), diskriminácia osôb so zdravotným postihnutím predstavuje závažný problém, ktorý ovplyvňuje rôzne aspekty ich života.

Právna Ochrana proti Diskriminácii

Ak ste občan Slovenska alebo inej krajiny EÚ a žijete na Slovensku alebo v rámci Európskej únie, máte nárok na právnu ochranu proti priamej aj nepriamej diskriminácii na základe zákonných dôvodov. Táto ochrana sa vzťahuje na oblasti ako pracovný proces, vzdelávanie, sociálne zabezpečenie, zdravotná starostlivosť a prístup k tovaru a službám. Konkrétne máte právo na:

• Prijímanie opatrení na boj proti diskriminácii.
• Bezplatnú právnu pomoc a zastupovanie od Slovenského národného strediska pre ľudské práva.
• Podanie sťažnosti prostredníctvom súdneho alebo správneho konania (zmierovacie konanie).

Povinnosti Zamestnávateľov a Poskytovateľov Služieb

Zamestnávatelia, učitelia, pracovníci v zdravotníctve a školstve, poskytovatelia služieb a predajcovia tovaru majú povinnosť predchádzať priamej aj nepriamej diskriminácii, obťažovaniu a sexuálnemu obťažovaniu. Taktiež sú povinní predchádzať a eliminovať všetky formy diskriminácie, vrátane pokynov na diskrimináciu, nabádania na diskrimináciu alebo neoprávneného postihu. Vo vlastnom záujme by mali vytvoriť mechanizmus na podávanie podnetov a sťažností ohľadom diskriminácie, napríklad v rámci HR oddelenia alebo odborov.

Rozpoznávanie a Riešenie Diskriminácie

K diskriminácii môže dochádzať mnohými spôsobmi a v rôznych oblastiach života. Je preto dôležité naučiť sa rozpoznávať situácie, v ktorých dochádza k diskriminácii a vedieť, či máte právo sa sťažovať a kde sa môžete sťažovať. K diskriminácii dochádza, ak sa s danou osobou zaobchádza nespravodlivo bez objektívneho dôvodu, jednoducho len preto, kým je. Dochádza k nej, ak sa schopnosti, zručnosti a celkové pomery osoby neposudzujú individuálne, namiesto toho sa voči nej uplatňujú negatívne postoje, predsudky a stereotypné predpoklady založené na určitých osobných charakteristikách, ako je napríklad rasa, etnicita, náboženstvo alebo viera, pohlavie (rod), jazyk, sexuálna orientácia, zdravotné postihnutie, vek alebo iné postavenie. Diskriminácia môže nadobúdať rôzne formy, môže sa vyskytovať v rôznych oblastiach života a môže byť zamýšľaná, ale aj nezamýšľaná.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

Právo na Rovnosť a Nediskrimináciu

Podľa práva ľudských práv je právo na rovnosť (rovné zaobchádzanie) a nediskriminácie chránené dvoma spôsobmi. V zmysle niektorých zákonov vystupuje zákaz diskriminácie ako autonómne, osobitne stojace právo, priamo nenaviazané na žiadne iné zákonné právo. Nezáleží teda na tom, či zároveň existuje iné zákonné právo a či to iné právo bolo porušené. Takýto prístup vidíme v prípade Európskeho dohovoru o ľudských právach. Článok 14 Dohovoru stanovuje, že práva priznané Dohovorom musia byť zabezpečené bez diskriminácie na základe akéhokoľvek dôvodu.

Záväzky Štátu v Boji Proti Diskriminácii

Zákaz diskriminácie zahŕňa pozitívne aj negatívne záväzky na strane štátu. Negatívny záväzok znamená to, že štát samotný, konkrétne štátne a verejné orgány nesmú diskriminovať. Tento záväzok sa niekedy nazýva aj zákaz „vertikálnej diskriminácie“. Znamená to, že štát sa musí vyvarovať toho, aby prijímal zákony, opatrenia, politiky a programy, ktoré sú diskriminačné a že verejnoprávne orgány nesmú uplatňovať a vykonávať zákony a politiky diskriminačným spôsobom. Parlament napríklad nemôže prijať zákon stanovujúci, že do policajného zboru sa môžu prijímať len muži a nie ženy.

Pozitívny záväzok znamená, že štát musí aktívne konať, aby zabezpečil, že ani súkromné osoby nebudú diskriminovať. Tento záväzok sa niekedy nazýva aj zákaz „horizontálnej diskriminácie“. Štát musí prijať zákony, politiky a opatrenia, ktoré zabezpečia, že súkromné osoby nebudú diskriminovať.

Ústava Slovenskej republiky deklaruje: „Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach“, ďalej, „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Právo na rovné zaobchádzanie tu vystupuje ako „akcesorické“ právo, rovnako ako v článku 14 Európskeho dohovoru o ľudských právach. Ústavný súd v jednom zo svojich nálezov konštatoval: „Základným cieľom čl. 12 ods. 1 a 2 ústavy je ochrana osôb (právnických a fyzických) proti diskriminácii zo strany orgánov verejnej moci. Rovnosť sa však nedá dosiahnuť, ak záväzok nediskriminovať platí len pre verejnoprávne orgány. Štát má preto aj pozitívny záväzok zabezpečiť, aby k diskriminácii nedochádzalo ani prostredníctvom konania súkromných osôb.

V nadväznosti na pristúpenie k Európskej únii prijala Slovenská republika osobitný zákon upravujúci právo na rovné zaobchádzanie, takzvaný antidiskriminačný zákon, v záujme transpozície pôvodne dvoch základných smerníc Európskej únie o rovnom zaobchádzaní, tzv. rasovej smernice a smernice o rovnom zaobchádzaní v zamestnaní. Slovenský zákon používa termín „rovnaké zaobchádzanie“. V tejto Príručke však budeme používať termín „rovné zaobchádzanie“, pokiaľ nebudeme priamo citovať text zákona. Zákon na Slovensku zakazuje diskrimináciu na základe celého radu dôvodov v oblasti zamestnania, sociálneho zabezpečenia, zdravotnej starostlivosti, poskytovania tovarov a služieb a vo vzdelávaní. Osobný rozsah antidiskriminačného zákona sa vzťahuje na „každého“, t. j.

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku

V určitých prípadoch môžu verejnoprávne orgány a inštitúcie prijímať opatrenia na podporu rovnosti a odstrániť prekážky, ktoré bránia istým skupinám osôb (napr. osobám so zdravotným postihnutím) užívať ich práva rovnakým spôsobom ako druhí. Na Slovensku má napríklad zamestnávateľ povinnosť prispôsobiť pracovné prostredie potrebám osoby so zdravotným postihnutím, i keď, neexistuje zvláštna povinnosť takéhoto charakteru vo vzťahu k zamestnancom bez postihnutia.

Dôvody Zákazu Diskriminácie

Táto časť sa zameriava na rôzne dôvody, na základe ktorých je diskriminácia zakázaná.

Diskriminácia Rómov a jej Dopady na Zdravie

Rómska populácia, ako najpočetnejšia minoritná skupina v Európe, čelí rozsiahlej diskriminácii a sociálnemu vylúčeniu, čo má priamy dopad na ich zdravie. Približne 12 - 15 miliónov Rómov žijúcich v Európe je znevýhodnených a mnohí sú vystavovaní štrukturálnej diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu a chudobe.

Každá osoba má právo na rovnaké zaobchádzanie a na zdravie, pričom tieto dve sú neoddeliteľne prepojené, keďže právo na zdravie môže byť porušené z dôvodu diskriminácie pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti z dôvodu napríklad pohlavia, etnickej príslušnosti, veku alebo zdravotného postihnutia. V prípade skombinovania týchto charakteristík sa jedná o viacnásobnú diskrimináciu zo strany zdravotníckej inštitúcie, ktorú pacienti priamo vnímajú v súvislosti s ich právami. Medzi tieto práva patrí napríklad právo na adekvátne vysvetlenie pacientom s ich porozumením - to znamená, že majú byť zapojení do diskusie o poskytovanej zdravotnej starostlivosti, a zdravotnícki pracovníci používajú jazyk/výrazy, resp. právo na dôstojné zaobchádzanie, ktoré je v súlade s pacientovými ľudskými právami.

So zhoršeným zdravím Rómskej populácie a horším sociálno-ekonomickým statusom neoddeliteľne súvisia nerovnosti v zdraví. Väčšina nerovností v zdraví je dôsledkom nerovnomerného vplyvu socioekonomických determinantov v rôznych sociálnych kategóriách, ktoré stále pretrvávajú aj v najbohatších krajinách. Sú to systematické rozdiely z hľadiska ich zdravia, kvalite a prístupe k ZS, ktorá sa im poskytuje. Sociálne nerovnosti v zdraví vznikajú ako dôsledok mocenských nerovností, čiže ako dôsledok nerovnakého postavenia v sociálnej stratifikácii. Rómska komunita sa odlišuje od majoritnej spoločnosti vo väčšine ukazovateľov spôsobu života (ekonomických, sociálnych, kultúrnych etc.). Životný štýl Rómov je silne ovplyvňovaný kultúrou chudoby, ktorá vedie k nižšej kvalite života. Tá sa prejavuje kratšou dĺžkou života, vysokým výskytom akútnych aj chronických chorôb. Stav zdravia rómskej komunity je dôsledkom viacerých faktorov: horšej dostupnosti zdravotnej starostlivosti, zníženej starostlivosti Rómov o vlastné zdravie, nedostatočnou úrovňou osobnej a komunálnej hygieny, častým alkoholizmom, nevyhovujúcim štandardom bývania, nízkym vzdelaním.

Prečítajte si tiež: Platiteľ zdravotného poistenia: Výsluhový dôchodca

Príslušníci rómskych komunít často pochádzajú zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktoré neposkytuje dostatok podnetov podporujúcich rozvoj osobnosti. Toto málopodnetné/patologické prostredie nepodporuje socializáciu dieťaťa; osvojenie si pracovných a hygienických návykov; získavanie rozmanitých vedomostí a zručností; vytvorenie rebríčka hodnôt a osvojenie si primeraných noriem sociálneho správania, ktoré by korešpondovali s majoritnou spoločnosťou. To znamená, že je nevyhovujúce pre adekvátny telesný, psychický a motorický vývin dieťaťa, často sú potom preto hodnotené ako pre školu nezrelé. Rómske komunity sú jednou z populačných skupín najviac postihnutých dlhodobou chudobou s charakteristickou medzigeneračnou reprodukciou.

Čo sa týka počtu Rómov obývajúcich Slovenskú republiku, resp. Európu, existujú značné odchýlky od skutočnosti, keďže mnoho príslušníkov rómskej komunity samých seba identifikuje ako príslušníka inej národnostnej menšiny. Obyvatelia rómskeho pôvodu takto samých seba identifikujú buď z vlastného presvedčenia, alebo z obavy pred odlišným zaobchádzaním - diskrimináciou. Z celkového počtu (odhadu) žije podľa analýz približne jedna tretina v rómskych osadách alebo getách izolovaných od majoritnej populácie. Časť z nich žije v obydliach najnižšieho hygienického štandardu, t. j. bez vody a elektriny. To spolu so skutočnosťou, že väčšina týchto obyvateľov má len základné vzdelanie (alebo žiadne), a žije v uvedených podmienkach viac naakumulovaných rodín, významne ovplyvňuje ich zdravotný stav. Je známe, že nízka kvalita bývania je spojená so zvýšeným environmentálnym rizikom a zlým zdravotným statusom. Táto expozícia environmentálnym znečisteninám v ovzduší súvisí napríklad aj s hypertenziou a astmou, a následne potom môžu vyústiť do vyššej úmrtnosti v dôsledku COVID-19 (alebo iného ochorenia).

Viaceré epidemiologické štúdie dokazujú, že zdravotný stav rómskej populácie je horší ako majority. Pri jeho charakterizácii je však treba zvlášť hodnotiť Rómov integrovaných a segregovaných. Úplne alebo čiastočne integrovaní Rómovia sa vyznačujú lepším zdravotným stavom oproti Rómom žijúcim v osadách. Podľa Mroskovej et al. (2019) má miera integrácie/segregácie vplyv na antropometrické parametre u novorodencov. Z retrospektívnej štúdie vyplýva, že rómski novorodenci vykazovali signifikantne nižšie hodnoty všetkých antropometrických parametrov v porovnaní s nerómskymi novorodencami. V rómskych komunitách je dlhodobo pozorovaná vysoká perinatálna a dojčenská úmrtnosť, výrazne horšia oproti majorite. Kým u majoritnej populácie bola dojčenská úmrtnosť v rokoch 2002−2012 8 ‰, v rómskej komunite 20 ‰. Príčinou sú výrazné rozdiely v životných podmienkach a životnom štýle prameniacom v ich segregácii, ako aj využívaní zdravotnej starostlivosti. Jedným z aspektov segregácie je jej priestorový rozmer, tzn. že umiestnenie osídlenia nám môže napovedať, v akých životných podmienkach Rómovia žijú, aká je infraštruktúra a dostupnosť služieb. Táto perspektíva naznačuje opäť najhoršiu situáciu v segregovaných osídleniach a zlepšuje sa so zvyšujúcou mierou priestorovej integrovanosti.

Rasizmus a Diskriminácia ako Sociálny Konštrukt

Rasizmus je založený na nerovnom sociálnom vzťahu príslušníkov dvoch skupín. Základom rasizmu je proces prikladajúci spoločenský význam biologickým, kultúrnym alebo náboženským charakteristikám a na ich základe vytvára skupiny, ktoré takto homogenizuje. O rasizmus teda ide v prípade, keď rasové, kultúrne, ekonomické alebo sociálne charakteristiky vysvetľujú nerovnosti, legitimizujú nerovné zaobchádzanie alebo pripisujú rôznym skupinám nerovné hodnoty. Rasou rozumieme určitý súbor fyzických vlastností, farby pleti a jazyka. Rozdielne zaobchádzanie na základe rasy alebo rasovej diskriminácie (behaviorálny prejav rasizmu) je veľmi častý aj napríklad v USA, ktoré sú charakteristické veľkou rasovou diverzitou. V USA rasizmus vytvára fyzickú a sociálnu izoláciu, bariéry v príležitostiach, ktoré prispievajú k nerovnostiam v zdraví.

Diskriminácia je sociálne štruktúrovaný jav, zameraný na zachovanie privilégií pre členov dominantných skupín za cenu deprivácie pre ostatných. To, že majorita vníma odlišnosť Rómov ako etnika, je normálnym a prirodzeným skupinotvorným procesom. Nie je však v poriadku, keď sa toto vnímanie odlišnosti a ostražitosť mení v xenofóbiu. K tomu dochádza v prípade, ak sa odlišnosť určitého etnika spája s predsudkami, čoho výsledkom je potom stigmatizácia a následná inštitucionálna diskriminácia so silnou dištanciou voči nim.

Naše implicitné asociácie môžu viesť k zaujatosti a následne vytvárať negatívne hodnotenie založené na určitých atribútoch - napr. predpokladať, že čierna pacientka bude menej kompetentná a preto nepredpisovať určitú liečbu. V takom prípade hovoríme o implicitných predsudkoch, ktoré vytvárajú disociáciu medzi tým, čomu človek verí a chce robiť, a skrytým vplyvom implicitných asociácií na myšlienky a konanie v konkrétnej situácii. V súvislosti s poskytovaním ZS totiž neexistuje oprávnený dôvod pre negatívne hodnotenie súvisiace s členstvom v určitej skupine. Vnímaná rasová diskriminácia je definovaná ako vnímanie nespravodlivého, resp. odlišného zaobchádzania z dôvodu rasy samotnými minoritnými pacientmi.

Nie každá diskriminácia sa vyskytuje na individuálnej úrovni. Politiky a predpisy môžu tak isto mať diskriminačný charakter a označujú sa ako inštitucionálny rasizmus. Individuálna diskriminácia v kombinácii s inštitucionálnym rasizmom môžu zosilniť negatívne účinky iných determinantov zdravia, čím sa rasové/etnické menšiny dostávajú do dvojitého ohrozenia. Diskriminácia Rómov je v mnohých prípadoch príčinou aj dôsledkom ich sociálneho vylúčenia a chudoby. Sociálna exklúzia je sústavný proces marginalizácie, izolácie a oslabovania sociálnych väzieb, ktorý je viditeľný ako na úrovni jednotlivca, tak aj na úrovni sociálnych skupín. V tomto procese sú jednotlivci vytláčaní na okraj spoločnosti a v dôsledku nedostatočných možností sa nemôžu v spoločnosti realizovať. Konkrétne ide o nezamestnanosť, nízku vzdelanostnú úroveň, chudobu a vzájomnú podmienenosť týchto faktorov. V prípade rómskej komunity ide navyše aj o etnicitu, ktorá sama o sebe podnecuje k vylúčeniu.

Podľa prieskumu Nadácie otvorenej spoločnosti samotní Rómovia pociťujú diskrimináciu v rôznych jej prejavoch. Všeobecne je pozorovaná nevraživosť slovenských inštitúcií posilnená o stereotypné, xenofóbne postoje. Ako najčastejší prejav (viac ako 40%) sa vyskytuje pasívna agresivita, konkrétne odmeranosť, nezáujem, nervozita, zatajovanie sa a snaha zbaviť sa ich. Frekventovane je zastúpená verbálna agresivita ako zvyšovanie hlasu, krik a urážky. Polovica dopytovaných respondentov vníma nerovnaké zaobchádzanie zo strany inštitúcií, pričom za najhlavnejší dôvod považujú predsudky a rasizmus. Dve tretiny detí z rómskych komunít nemajú možnosť navštevovať voľnočasové krúžky z dôvodu segregácie a diskriminácie zo strany majority. Ako dôsledok aj týchto skutočností môžu tieto deti trpieť psychickou depriváciou, vyznačujúcou sa nemožnosťou uspokojovať základné potreby, ktoré sú spojené s dostatočným množstvom zmysluplných podnetov, rozvíjaním uspokojivých vzťahov s rovesníkmi, a budovaním si sebavedomia pri zdokonaľovaní sa v novonadobudnutých schopnostiach a zručnostiach.

Rodinný socioekonomický status vrátane záujmu o vzdelanie môžu významne vplývať na zdravotný stav jednotlivca, keďže vzdelanie podporuje vyhliadky na lepšie zamestnanie, tým pádom aj príjem a zdravie. Segregácia vo vzdelávaní a preraďovanie žiakov s inými potrebami do špeciálnych škôl je jedným z najväčších problémov diskriminácie Rómov. Najzásadnejšou konzekvenciou je, že takáto diskriminácia ovplyvňuje nielen samotný priebeh vzdelávania, ale má aj negatívny vplyv na ich integráciu do spoločnosti. Konečným dôsledkom je aj nemožnosť vybudovania dostatočnej zdravotnej gramotnosti a komunikačných zručností. Ťažkosti z porozumením mali silné pozitívne súvislosti s vnímaním diskriminácie minoritami. Ich členovia mali taktiež vyššiu pravdepodobnosť vnímania diskriminácie, ak trpeli horším zdravotným stavom. To odráža fakt, že zlý zdravotný stav je výsledkom nedostatočného poskytovania ZS z dôvodu príslušnosti k rasovej menšine, ako aj liečby v priebehu ich života.

Vplyv Diskriminácie na Zdravie: Neurobiologické a Hormonálne Aspekty

Navyše sa zdá, že rasová diskriminácia vykazuje významné podobnosti s chronickým sociálnym stresom na hormonálnej a nervovej úrovni. Keďže pri subjektívnom prežitku diskriminácie jednotlivec zažíva stres, dochádza k zvýšeným hladinám kortizolu a dysregulácii osi hypotalamus-hypofýza-nadobličky, ktoré sprostredkúvajú účinok diskriminácie na alostatickú záťaž organizmu. Literatúra taktiež opisuje potenciálne neurobiologické cesty, ktorými diskriminácia ovplyvňuje duševné zdravie. Podľa metaanalýzy z roku 2019 existujú významné korelácie medzi rasovou diskrimináciou a zdravím, pričom najsilnejší vzťah bol zistený pre duševné zdravie, potom užívanie návykových látok, kultúru a fyzické zdravie. V rámci každej rasovej skupiny socioekonomický status ďalej stratifikuje zdravie, pričom sociálne znevýhodnení jedinci trpia horším zdravím v porovnaní s viac zvýhodnenými jedincami.

Diskriminácia má vplyv aj na zdravie detí a dospievajúcich. Deti si približne až vo veku 10 rokov začínajú uvedomovať, že etnické charakteristiky sa spájajú so sociálnymi výhodami, ako napríklad rozdiely v spoločenskej triede alebo predsudky a názory založené výlučne na etnicko-rasovom skupinovom členstve. Vo vzorke latinskoamerických adolescentov tí, ktorí hlásili vyššiu vnímanú etnicko-rasovú diskrimináciu v 9./10. triede preukázali výrazne pomalšiu mieru rastu sebaúcty oproti rovesníkom, ktorí uviedli nižšiu mieru diskriminácie. V štúdii s afroamerickou mládežou (10 - 11 rokov) rasová diskriminácia bola spojená s väčšou angažovanosťou v rizikovom sexuálnom správaní o 8 rokov neskôr. Jednoducho povedané, škodlivé asociácie dôsledkov etnickej príslušnosti na diskrimináciu vznikajú v detstve, a cez dospievanie sú evidentné u všetkých etnicko-rasových menšinových skupín.

Rasové/etnické minority trpia neprimeranou morbiditou a mortalitou na onkologické, kardiovaskulárne ochorenia, diabetes mellitus a mŕtvicu, nízkou pôrodnou hmotnosťou, fajčením a celkovo zlým zdravím. Samotné prežívanie rasovej diskriminácie je spojené s negatívnymi dôsledkami ako zvýšená úmrtnosť, duševné choroby, rakovina, hypertenzia, kardiovaskulárne ochorenia, obezita, rizikové zdravotné správanie.

Štatistiky Zdravotného Stavu Rómskej Populácie

Presné štatistiky zdravotného stavu rómskej populácie sa na Slovensku nevedú v dôsledku antidiskriminačných opatrení. Aj napriek záujmu štátu o odstránenie rozdielov v zdraví, empirické poznatky a výsledky prieskumov poukazujú na horší stav zdravia Rómov v porovnaní s majoritným obyvateľstvom na Slovensku. Je dokázaný horší stav reprodukčného zdravia Rómov a zvýšený výskyt infekčných ochorení v oblastiach s vysokým zastúpením rómskej populácie.

Formy Diskriminácie v Kontexte Zdravotného Postihnutia

Zákaz diskriminácie môže byť porušený aj vtedy, ak sa určité práva odopierajú osobe a zaobchádza sa s ňou rozdielne (lepšie alebo horšie) ako s inou osobou nielen na základe skutočných dôvodov, ale aj na základe mylnej domnienky. K diskriminácii môže navyše dôjsť rôznymi spôsobmi a nemusí to byť vždy len priamou a zjavnou cestou. K diskriminácii z dôvodu zdravotného postihnutia môže dochádzať v spojení s takmer všetkými občianskymi a politickými právami, napríklad pri výkone volebného práva, práva prijímať a rozširovať informácie, slobody pohybu, práva na vzdelávanie atď.

Pri výkone určitých povolaní sa môžu vyžadovať určité fyzické predpoklady, napríklad pri práci na stavbe. Existujú však určité situácie, keď je zamestnávateľ povinný prijať určité opatrenia, ktoré uľahčia osobám so zdravotným postihnutím prístup k zamestnaniu alebo výkon určitej činnosti v zamestnaní. (V angličtine sa to nazýva reasonable accommodation, čiže primerané prispôsobenie pracovných podmienok.)

Prístup k Tovarom a Službám

Diskriminácia výlučne z dôvodu zdravotného postihnutia je zakázaná tiež v oblasti prístupu k tovarom a službám, bez ohľadu na to, či sú poskytované verejným alebo súkromným poskytovateľom. Navyše, v záujme uľahčenia prístupu k službám musia byť pre zdravotne postihnutých uplatnené primerané opatrenia (reasonable accommodation). Niektoré požiadavky platia aj pre súkromný sektor. K diskriminácii dochádza, ak sa zrakovo postihnutej osobe odmietne vstup do baru pod predstavou, že môže byť na ťarchu ostatným zákazníkom.

tags: #zdravotné #postihnutie #diskriminácia #Slovensko