Všetko, čo potrebujete vedieť o zákone č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zdravotnom postihnutí – Kompletný sprievodca - Domov dôchodcov a Domov sociálnych služieb Tornaľa

01. January 2026

Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v kontexte zdravotného postihnutia na Slovensku, s dôrazom na legislatívny rámec, práva, podporu a povinnosti zamestnávateľov. Cieľom je objasniť túto problematiku pre širokú verejnosť, od študentov po odborníkov.

Úvod do zákona o sociálnom poistení

Dňa 24. septembra 2003 Národná rada Slovenskej republiky schválila Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť v zásade od 1. januára 2004. Týmto zákonom sa uskutočnila rekodifikácia zákona č. 413/2002 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 639/2002 Z. z. Cieľom bolo zosúladiť sociálne poistenie s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.

Novelizácie a zmeny zákona 461/2003 Z. z.

Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení sa k 1. januáru 2004 novelizoval zákonom č. 551/2003 Z.z., zákonom č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a k 1. februáru 2004 zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákonom č. 43/2004 Z. z.

V súvislosti so schválením zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa realizuje reforma systému dôchodkového zabezpečenia a zavádza sa systém starobného dôchodkového sporenia príspevkovo definovaný, bolo potrebné prepojiť tento systém starobného dôchodkového sporenia so systémom dôchodkového poistenia zmenou a doplnením zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je realizované v článku III zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Nasledujúci zoznam uvádza zákony, ktoré novelizovali alebo dopĺňali zákon č. 461/2003 Z. z.:

551/2003 Z. z.
600/2003 Z. z.
5/2004 Z. z.
43/2004 Z. z.
186/2004 Z. z.
365/2004 Z. z.
391/2004 Z. z.
439/2004 Z. z.
523/2004 Z. z.
721/2004 Z. z.
82/2005 Z. z.
244/2005 Z. z.
351/2005 Z. z.
534/2005 Z. z.
584/2005 Z. z.
310/2006 Z. z.
460/2006 Z. z.
529/2006 Z. z.
566/2006 Z. z.
677/2006 Z. z.
274/2007 Z. z.
519/2007 Z. z.
555/2007 Z. z.
659/2007 Z. z.
204/2008 Z. z.
434/2008 Z. z.
449/2008 Z. z.
599/2008 Z. z.
108/2009 Z. z.
192/2009 Z. z.
200/2009 Z. z.
285/2009 Z. z.
571/2009 Z. z.
572/2009 Z. z.
52/2010 Z. z.
151/2010 Z. z.
403/2010 Z. z.
543/2010 Z. z.
125/2011 Z. z.
223/2011 Z. z.
250/2011 Z. z.
334/2011 Z. z.
348/2011 Z. z.
521/2011 Z. z.
69/2012 Z. z.
252/2012 Z. z.
413/2012 Z. z.
96/2013 Z. z.
338/2013 Z. z.
352/2013 Z. z.
183/2014 Z. z.
195/2014 Z. z.
204/2014 Z. z.
240/2014 Z. z.
298/2014 Z. z.
25/2015 Z. z.
32/2015 Z. z.
61/2015 Z. z.
77/2015 Z. z.
87/2015 Z. z.
112/2015 Z. z.
140/2015 Z. z.
176/2015 Z. z.
336/2015 Z. z.
378/2015 Z. z.
407/2015 Z. z.
440/2015 Z. z.
125/2016 Z. z.
285/2016 Z. z.
310/2016 Z. z.
355/2016 Z. z.
2/2017 Z. z.
85/2017 Z. z.
184/2017 Z. z.
264/2017 Z. z.
266/2017 Z. z.
279/2017 Z. z.
63/2018 Z. z.
87/2018 Z. z.
177/2018 Z. z.
191/2018 Z. z.
282/2018 Z. z.
314/2018 Z. z.
317/2018 Z. z.
366/2018 Z. z.
368/2018 Z. z.
35/2019 Z. z.
105/2019 Z. z.
221/2019 Z. z.
225/2019 Z. z.
231/2019 Z. z.
321/2019 Z. z.
381/2019 Z. z.
382/2019 Z. z.
385/2019 Z. z.
390/2019 Z. z.
393/2019 Z. z.
466/2019 Z. z.
467/2019 Z. z.
46/2020 Z. z.
63/2020 Z. z.
66/2020 Z. z.
68/2020 Z. z.
95/2020 Z. z.
125/2020 Z. z.
127/2020 Z. z.
157/2020 Z. z.
198/2020 Z. z.
258/2020 Z. z.
275/2020 Z. z.
296/2020 Z. z.
330/2020 Z. z.
365/2020 Z. z.
372/2020 Z. z.
388/2020 Z. z.
426/2020 Z. z.
126/2021 Z. z.
130/2021 Z. z.
215/2021 Z. z.
265/2021 Z. z.
283/2021 Z. z.
355/2021 Z. z.
397/2021 Z. z.
412/2021 Z. z.
431/2021 Z. z.
454/2021 Z. z.
92/2022 Z. z.
125/2022 Z. z.
248/2022 Z. z.
249/2022 Z. z.
350/2022 Z. z.
352/2022 Z. z.
399/2022 Z. z.
421/2022 Z. z.
518/2022 Z. z.
65/2023 Z. z.
71/2023 Z. z.
182/2023 Z. z.
203/2023 Z. z.
210/2023 Z. z.
273/2023 Z. z.
274/2023 Z. z.
275/2023 Z. z.
530/2023 Z. z.
28/2024 Z. z.
87/2024 Z. z.
145/2024 Z. z.
278/2024 Z. z.
310/2024 Z. z.
361/2024 Z. z.
141/2025 Z. z.
150/2025 Z. z.
153/2025 Z. z.
200/2025 Z. z.
258/2025 Z. z.
261/2025 Z. z.
294/2025 Z. z.
300/2025 Z. z.
344/2025 Z. z.

Predmet a pôsobnosť zákona o sociálnom poistení

V rámci základných ustanovení zákona o sociálnom poistení sa upravuje jeho predmet a pôsobnosť. Sociálne poistenie definované zákonom zahŕňa nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), odškodňovanie pracovných úrazov a chorôb z povolania, poistenie v nezamestnanosti a garančné poistenie.

Prečítajte si tiež: Komplexný prehľad ŤZP

Je dôležité poznamenať, že s účinnosťou od 1. júla 2002 bol zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov vytvorený osobitný systém sociálneho zabezpečenia pre tzv. poistencov silových rezortov.

Zárobková činnosť a sociálne poistenie

Jedným zo základných pojmov sociálneho poistenia je zárobková činnosť, ktorej definovanie je relevantné vo vzťahu k vzniku povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti. Fyzickým osobám, ktoré vykonávajú zárobkovú činnosť, vzniká povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti priamo zo zákona o sociálnom poistení.

Na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia zárobkovou činnosťou je činnosť zamestnanca a činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, z ktorej je povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená.

Kto je občan s ťažkým zdravotným postihnutím (ZŤP)?

Za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (osoba s ŤZP) sa považuje fyzická osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.

Rozlišovanie pojmov: Zdravotné postihnutie verzus Invalidita

Dôležité je rozlišovať medzi pojmami zdravotné postihnutie a invalidita. Tieto pojmy sa často zamieňajú, ale nie sú totožné.

Prečítajte si tiež: Zdravotné postihnutie na Slovensku

Legislatívny rámec pre občanov so ZŤP

Problematiku občanov so ZŤP upravuje viacero zákonov, pričom kľúčové sú:

Zákon č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Upravuje proces posudzovania zdravotného stavu a ťažkého zdravotného postihnutia.
Zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Definuje peňažné príspevky na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ŤZP.
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti: Upravuje postavenie občanov so zdravotným postihnutím na trhu práce.
Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení: Definuje invalidnú osobu.
Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.): Ustanovuje povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 36 ods. 1 ustanovuje právo občanov na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri invalidite.

Integrovaná posudková činnosť

Od 1. júla 2024 zaviedol nový zákon o integrovanej posudkovej činnosti č. 376/2024 Z. z. integrovanú posudkovú činnosť. V konaní o integrovanom posudku úrad úzko spolupracuje s klientom. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí. V rámci lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár posúdi zdravotný stav.

Výsledok integrovanej posudkovej činnosti

Výsledkom integrovanej posudkovej činnosti je integrovaný posudok, ktorý je určený na uplatnenie nárokov posudzovanej osoby v oblasti sociálnych služieb, v oblasti peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a tiež v oblasti sociálnej ekonomiky. Integrovaný posudok slúži tiež na uplatnenie nároku na vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

O vyhotovenie preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím môže fyzická osoba požiadať aj samostatne za predpokladu, že nemá platný integrovaný posudok, v tzv. skrátenom konaní o preukaze v zmysle zákona č. 447/2008 Z. z. Pokiaľ máte záujem o vyhotovenie integrovaného posudku, od 1. septembra 2025 môžete o jeho vyhotovenie požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste Vášho trvalého bydliska, kde Vám poskytnú potrebné tlačivá a poradenstvo.

Prečítajte si tiež: Platiteľ zdravotného poistenia: Výsluhový dôchodca

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia

Sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia (ŤZP) je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama.

Kompenzácia sociálneho dôsledku

Kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (kompenzácia) je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb. Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

Pomoc vo forme peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa zákona č. 447/2008 Z. z. sa poskytuje fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Zisťovanie príjmu

Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu.

Preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím

Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je určený na uplatnenie zliav a výhod určeným osobám s ťažkým zdravotným postihnutím. Rovnako je tomu tak aj pri vyhotovovaní preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom a parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím.

Vydávanie preukazu a jeho výhody

Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Medzi výhody patria napr. oslobodenia od koncesionárskych poplatkov, zníženia dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím

Zákon o službách zamestnanosti sa zmieňuje v jednom zo svojich ustanovení aj o pojem občan so zdravotným postihnutím. Podľa ustanovení § 40 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti, občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.

Podnikanie osôb so zdravotným postihnutím

Osoba, ktorá má zdravotné postihnutie, môže vykonávať podnikateľskú činnosť rovnako ako zdravá osoba, čiže môže si otvoriť živnosť alebo podnikať jednou z foriem obchodných spoločností. Živnosť upravuje Zákon o živnostenskom podnikaní, ktorý ustanovuje že živnosťou je sústavná činnosť prevádzkovaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a s cieľom dosiahnutia zisku. Najčastejšou formou podnikania v prípade obchodných spoločností je založenie s.r.o.

Povinnosti zamestnávateľa voči zamestnancom so zdravotným postihnutím

Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektoru. Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím definuje § 158 a 159 ZP.

Starostlivosť o kvalifikáciu a pracovné podmienky

Zamestnávateľ je povinný zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím na vhodných pracovných miestach a umožňovať mu výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zamestnávateľ je povinný zlepšovať vybavenie pracovísk, aby mohol zamestnanec so zdravotným postihnutím dosahovať, ak je to možné, rovnaké pracovné výsledky ako ostatní zamestnanci a aby mu bola práca čo najviac uľahčená.

Rekvalifikácia a dohoda so zamestnancom

Podľa § 159 ods. 2 ZP zamestnávateľ uzatvorí so zamestnancom so zdravotným postihnutím písomnú dohodu o rekvalifikácii a zabezpečí ju v pracovnom čase.

Povinný podiel zamestnávania

Zamestnávateľ je povinný plniť povinný podiel zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva 20 a viac zamestnancov. Zamestnanec so zdravotným postihnutím na účely ZP je podľa § 40 ods. 1 ZSZ občan uznaný za invalidného podľa ZSP a podľa § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Evidencia zamestnancov so zdravotným postihnutím

Zamestnávateľ je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti") pri zamestnávaní občanov so zdravotným postihnutím povinný viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c), uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1.

Dôležitosť vedomosti o zdravotnom postihnutí

Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.

Zvýhodnenia pre zamestnávateľov zamestnávajúcich osoby so ZŤP

Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Zadávanie zákaziek na započítanie zamestnanca so ZŤP

Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na odobratie tovaru vo výške 0,8 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e). Zamestnávateľ na započítanie jedného občana so zdravotným postihnutím podľa zákona o službách zamestnanosti § 64 ods. 5, zadáva zákazku na prijatie služby vo výške 0,7 násobku celkovej ceny práce podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom zamestnávateľ povinnosť zamestnávať povinný podiel počtu občanov so zdravotným postihnutím plní podľa § 63 ods. 1 písm. e).

Chránené dielne a pracoviská

Chránená dielňa alebo chránené pracovisko môžu byť zriadené právnickou alebo fyzickou osobou, sú určené predovšetkým na pracovné uplatnenie občanov so zdravotným postihnutím, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú prispôsobené zdravotnému stavu občanov. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím.

Evidencia nákladov a výnosov

Právnická osoba alebo fyzická osoba je podľa § 55 ods. 1 ZSZ povinná viesť osobitnú evidenciu nákladov, výnosov a hospodárskeho výsledku chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru

Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

Súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) a b) ".

Obmedzenia ochrany a iné spôsoby skončenia pracovného pomeru

Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe.

tags: #zdravotné #postihnutie #zákon #461/2003

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zdravotné postihnutie: Komplexný prehľad