Ženská práca v uhoľných baniach zákaz: Transformácia Hornonitria po ukončení ťažby uhlia

Hornonitrianske bane prechádzajú obdobím zmien, keďže štát v roku 2023 prestane dotovať ťažbu uhlia. Táto situácia si vyžaduje hľadanie nových možností a plánov pre budúcnosť regiónu a jeho obyvateľov. V súčasnosti pracuje v Hornonitrianskych baniach Prievidza takmer 2600 ľudí, z ktorých 500 sa už nevenuje baníctvu.

Hľadanie nových príležitostí pre baníkov

Bane sa snažia nájsť alternatívne možnosti pre svojich zamestnancov. Jednou z nich je prechod do iných odvetví. Na malej kontajnerovej predajni odstavenej vedľa cesty s nápisom Novácke rajčiny, ponúkajú päť druhov rajčín, hlivu a sumčeka afrického. Od predajne vidieť starú ťažobnú vežu a pred ňou rad 32 vysokých skleníkových striech, kde sa pestuje zelenina. Z päťstovky ľudí, ktorí už nepracujú v baníctve, 116 zamestnancov pomáha s pestovaním paradajok, so zberom hlivy ustricovej alebo s chovom sumčeka afrického. Asi dvesto technicky zdatných ľudí si našlo miesto pri opravách železničných vagónov a v nákladnej doprave.

Pomoc pre nepotrebných baníkov

Pre baníkov, ktorí budú prepustení pre nadbytočnosť, je určený dvanásťmiliónový projekt kontaktných centier, ktorý má pomôcť pri prechode do nového zamestnania. Ak zamestnanec baní dostane potvrdenie, že musí odísť z práce z dôvodu nadbytočnosti, môže sa zapojiť do šesťmesačného projektu, počas ktorého mu bane naďalej vyplácajú jeho priemernú mzdu, no do práce už nechodí. Namiesto toho navštevuje poradenské centrá. Na začiatku dostane prideleného tútora, ktorý ho celým projektom sprevádza. Najväčší záujem je o počítačové kurzy.

Problémy s projektom poradenských centier

Napriek snahe pomôcť baníkom, projekt poradenských centier čelí niekoľkým problémom. Za rok fungovania projektu sa doň zapojilo len 66 účastníkov, z ktorých 53 už svoju účasť ukončilo a dnes program aktívne pomáha len 13 ľuďom. Zamestnanci baní si nemôžu povedať, že chcú skúsiť šťastie inde, prihlásiť sa do programu a prejsť rekvalifikačnými kurzmi. Na to potrebujú potvrdenie, že ich z baní prepustili pre nadbytočnosť z dôvodu ukončovania ťažby. Ale také potvrdenie dostane od baní málokto. „Niektorí by aj chceli skončiť, ale HBP ich potrebuje, takže robia všetko preto, aby im neodišli. Ďalším problémom je, že poradenské centrá skončia v roku 2023, teda v čase, keď sa očakáva najväčší záujem o ich služby. Sú totiž spojené s eurofondovým projektom, ktorý v tomto roku prestane existovať.

Špecifiká baníckeho prostredia

Baníctvo je špecifické prostredie s vlastnou kultúrou a tradíciami. V poradenskom centre v Prievidzi pracuje aj bývalý baník Jaroslav Vojtáš. Z baní odišiel minulý rok po 33 rokoch služby. Na toto obdobie nostalgicky spomína: „Je na tom baníctve niečo, čo tých baníkov priťahuje. Psychológ z poradenského centra Branislav Ondruška je tiež z baníckej rodiny. Fárali jeho otec, strýko aj starý otec. „Je to mimoriadne špecifická komunita, ktorá sa nedá takmer k ničomu prirovnať,“ hovorí Ondruška. „Vznikajú tam veľmi špecifické vzťahy, lebo ste v útrobách zeme, kde všetko počujete praskať, celá baňa je živý organizmus. Za socializmu mali baníci vysoký spoločenský status, dobre zarábali a mali mnohé výhody, napríklad dlhšiu dovolenku či rekondičné pobyty. Bývalý baník Vojtáš však na baníctvo nedá dopustiť. Hoci má známych, ktorým fáranie poškodilo zdravie, banícka práca podľa neho nie je nezdravá do takej miery, „ako sa hovorí“. Ani tepelná elektráreň, ktorá spaľuje tony uhlia, podľa neho po modernizácii nie je veľkým znečisťovateľom. Šikovní baníci podľa neho budú Európe chýbať, pretože aj do moderných súčiastok budeme potrebovať špecifické rudy a nerasty. Kritiku uhoľného baníctva neakceptuje. „Na to, aby niekto išiel do takého prostredia robiť, tak - ako hovoria baníci-, musí mať na to gule.

Prečítajte si tiež: Praktický návod: Ženská pomôcka na pisoár

Riziká a budúcnosť baníctva

Baníctvo je oblasťou, ktorá je špecifická vysokou mierou úrazovosti a v handlovskej bani po výbuchu dokonca zomrelo 20 ľudí. „Existujú štatistiky, ktoré prepočítavajú počet mŕtvych na milión ton uhlia, a v tejto štatistike sme jedni z najhorších. Z tohto pohľadu je to veľmi zle riadená baňa,“ hovorí ekonóm Viliam Páleník, ktorý je autorom štúdie o budúcnosti hornonitrianskeho banského regiónu.

Vízia budúcnosti Prievidze

Čím bude Prievidza, keď už nebude mestom baníkov? Nikto presne nevie. „Sú tu sny, aby v Prievidzi bola univerzita, ale my sme malé okresné mesto,“ hovorí vedúci kancelárie primátorky Vlčko. „Bolo by fajn, ak by tu bolo centrum nezávislej kultúry, kde by ľudia mohli tvoriť. Ale je to reálne? Niekde sú hranice toho, čo je a čo nie je reálne,“ dodáva. Potenciálni zahraniční aj slovenskí investori väčšinou hneď na začiatku narazia na veľmi zlú dopravnú dostupnosť Prievidze. Keď pri Trenčíne zídete z diaľnice musíte najprv prekonať zlú panelovú cestu, ktorá sa pri Bánovciach nad Bebravou mení na rýchlostnú cestu s jedným pruhom, na ktorej je takmer v celom úseku zákaz predbiehania. Ani vlakové spojenie nie je najšťastnejšie.

Energetická transformácia regiónu

Lenka Ilčíková chodila ako malá vítať baníkov, ktorí vyfárali z bane. Pamätá si, akí boli rešpektovaní a vážení. Bane majú podľa nej veľa skúseností s energetikou, a preto majú potenciál pracovať v tejto oblasti aj naďalej. Spolu s kolegami Ilčíková vypracovala projekt, ktorý ukazuje, ako by mohlo vyzerať vykurovanie regiónu po odstavení tepelnej elektrárne. Ide o komplexný systém, ktorý už čerpá len z obnoviteľných zdrojov energie. „Potrebujeme zvýšiť atraktivitu mesta, pretože nám odchádzajú mladí ľudia. Súčasťou modernizácie teplárenstva by muselo byť aj znižovanie jeho spotreby, teda zatepľovanie budov. „Ak bude teplárenský model nastavený správne, tak cena tepla pôjde dole, a ľudia budú mať automaticky viac peňazí a bude rásť ich životná úroveň.

Prečítajte si tiež: Bytový Podnik Košice: Príležitosti pre ZŤP

Prečítajte si tiež: Práca v Štúrove pre opatrovateľov

tags: #ženská #práca #v #uhoľných #baniach #zákaz