
Súdne konania sú spojené s nákladmi. Najväčším "sponzorom" je štát, ktorý udržiava súdny systém. Strany konania nesú náklady spojené so súdnymi poplatkami a právnym zastúpením. Právna úprava nariaďuje, že neúspešná strana uhrádza úspešnej strane náklady spojené s právnymi službami. Táto zásada má však výnimky, kedy nemusí byť spravodlivé, aby neúspešná strana uhrádzala všetky náklady úspešnej strane.
V zásade platí, že strana, ktorá prehrá spor, znáša trovy konania protistrany. Táto zásada je zakotvená v Civilnom sporovom poriadku (CSP) a má zabezpečiť, aby strana, ktorá sa úspešne domáhala svojich práv, nebola finančne poškodená. Za trovy konania sa považujú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva (§ 251 Civil. sporového poriadku).
Náš právny poriadok predvída situácie, kedy nie je spravodlivé, aby neúspešná strana uhrádzala všetky náklady konania. Ustanovenie § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok) umožňuje súdu, aby v prípadoch hodných osobitného zreteľa nárok na náhradu trov konania úspešnej strane nepriznal. Predmetné procesné ustanovenie preto predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok a zásady zodpovednosti za zavinenie.
Zákonodarca nevymenúva ani nešpecifikuje, aké prípady možno považovať za prípady osobitého zreteľa. Výklad formulácie „dôvody hodné osobitného zreteľa“ je výlučnou úlohou súdov a súdnej praxe. Súd vždy z úradnej povinnosti skúma, či v danom sporovom konaní existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
V spotrebiteľských sporoch sa často stretávame s nerovným postavením strán. Spotrebiteľ je vnímaný ako slabšia strana, a preto mu právny poriadok poskytuje zvýšenú ochranu. To sa môže prejaviť aj pri rozhodovaní o náhrade trov konania.
Prečítajte si tiež: Všetko o náhrade trov konania
V spotrebiteľských sporoch môže súd aplikovať § 257 CSP a nepriznať náhradu trov konania úspešnému dodávateľovi, ak zistí, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Môže ísť napríklad o situáciu, kedy dodávateľ zneužil svoje dominantné postavenie voči spotrebiteľovi alebo konal v rozpore s dobrými mravmi.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa zaoberal prípadom spoločnosti Intrum Slovakia s. r. o., kde sťažovateľka namietala nesprávnu aplikáciu § 5 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa krajským súdom. Sťažovateľka tvrdila, že jej konaním nevznikla žalobcovi žiadna ujma a že súdy nesprávne aplikovali ustanovenia o primeranom finančnom zadosťučinení. Ústavný súd však jej argumentáciu neakceptoval a ústavnú sťažnosť odmietol.
Rozhodnutie súdu, ktorým neprizná náhradu trov konania, musí byť výnimočné a prijaté na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ustanovenia § 257 CSP.
Výrok rozhodnutia, ktorým súd neprizná nárok na náhradu trov konania, nemôže byť formulovaný spôsobom, ktorým sa skonštatuje, že „žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania“. Takáto formulácia nemá v Civilnom sporovom poriadku oporu. Správny výrok by mal znieť „stranám sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva“ resp. „súd stranám nárok na náhradu trov konania nepriznáva“.
Prečítajte si tiež: Definícia akcií bez ťarchy
Prečítajte si tiež: Pravidlá financovania politiky