
Prenájom lesných pozemkov je dôležitá téma pre podnikateľov v poľnohospodárstve, lesníctve, ale aj pre tých, ktorí plánujú investície do nehnuteľností. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o procese žiadosti o prenájom lesných pozemkov, s dôrazom na legislatívny rámec a praktické kroky.
V Slovenskej republike je problematika nájmu pozemkov, vrátane lesných, významná z dôvodu historicky vzniknutej štruktúry pozemkového vlastníctva. Tá je charakterizovaná rozdrobenosťou, spoluvlastníctvom a neúplnou evidenciou. Nájomné vzťahy sa tak uskutočňujú v rámci hospodárskeho využívania plôch s doplnením vlastníckych údajov v nájomných zmluvách.
Nájom poľnohospodárskych pozemkov sa spravuje všeobecnou úpravou nájomnej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a špeciálnymi ustanoveniami zákona č. 229/1991 Zb. Nariadenie vlády č. 208/1994 Z. z. o nájme poľnohospodárskych a lesných nehnuteľností a o nájme poľnohospodárskeho podniku v znení nariadenia vlády č. 262/2001 Z. z. dopĺňa túto legislatívu.
Všeobecná úprava nájomnej zmluvy, použiteľná na všetky druhy nájmu, bola do Občianskeho zákonníka zaradená zákonom č. 509/1991 Zb. Táto úprava nadväzuje na Občiansky zákonník z roku 1950, ktorý vytvoril jednotný typ nájomnej zmluvy, ktorý zahŕňal aj árendálnu zmluvu, predtým osobitný zmluvný typ pre poľnohospodárske nehnuteľnosti.
Ak oprávnený užívateľ pozemku vlastníkovi navrhol uzatvorenie nájomnej zmluvy a vlastník jej uzatvorenie do dvoch mesiacov odo dňa doručenia návrhu neodmietol alebo nevyzval užívateľa na jeho vrátenie, alebo neuzatvoril nájomnú zmluvu s inou osobou, vzniká medzi užívateľom a vlastníkom nájomný vzťah na neurčitý čas, ktorý je možné vypovedať k 1. 2.
Prečítajte si tiež: Podmienky a suma príspevku pri narodení dieťaťa
Účelom zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov je udelenie náhradnej parcely vlastníkovi pozemku, ktorý užíva družstvo. Aby vlastník dostal náhradu za svoju roztrúsenú pôdu, musia byť splnené isté podmienky.
Poľnohospodárske družstvá obhospodarujú väčšinu pôdy na Slovensku. V rámci náhradného užívania pôdy môžu malí farmári získať od družstiev podnájomnú parcelu. Družstvo totiž na základe žiadosti môže farmárovi vyčleniť poľnohospodársku pôdu na užívanie. Družstvo má právo a povinnosť užívať pozemky vlastníka za tých istých podmienok, aké sú dojednané v podnájomnej zmluve.
Návrh na uzatvorenie nájomnej zmluvy možno odmietnuť v celom rozsahu alebo v časti.
Investičný prenájom majetku je spôsob prenájmu nehnuteľností vo vlastníctve štátu, v správe štátneho podniku LESY SR, za účelom externej investície do nehnuteľnosti, ktorú štátny podnik nevyužíva pre svoje potreby, ale nemá záujem o jej predaj alebo likvidáciu. Pri tomto type prenájmu nájomca investuje do zhodnotenia nehnuteľností na základe uzatvorenej nájomnej zmluvy.
Na nehnuteľnosť, ktorá je predmetom investičného nájmu, sa uzatvára nájomná zmluva na dobu neurčitú. Po vykonaní stavebných úprav a stanovení hodnoty stavebných úprav má nájomca právo na uzatvorenie dodatku k nájomnej zmluve, čím dôjde ku zmene nájmu nehnuteľnosti z doby neurčitej na dobu určitú. Dĺžka nájmu nehnuteľnosti na dobu určitú je stanovená na základe výšky zhodnotenia predmetu nájmu, pričom minimálna výška zhodnotenia nehnuteľnosti je 40 000,- €. Zhodnotenie nehnuteľnosti vykonáva iba nájomca za základe súhlasu prenajímateľa.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
Prenajímateľ udeľuje súhlas so zhodnotením nehnuteľnosti na základe žiadosti prenajímateľa, v ktorej je uvedený rozsah prác a ich finančné ocenenie. Výška zhodnotenia nehnuteľnosti sa stanovuje znaleckým posudkom, ktorý sa vyhotovuje pred a po zhodnotení nehnuteľnosti na náklady nájomcu. Znalecký posudok môže vyhotoviť iba znalec zaradený do zoznamu znalcov štátneho podniku.
Nájomná zmluva obsahuje tzv. "generálny pardon", ktorý znamená vzdanie sa finančných nárokov nájomcu z titulu zhodnotenia nehnuteľnosti po ukončení doby nájmu na dobu určitú.
Pôdu si možno prenajať aj od štátu prostredníctvom Slovenského pozemkového fondu (SPF). Žiadosť o prenájom musí obsahovať všetky potrebné dokumenty. Ak je žiadosť kompletná, regionálny odbor (RO) SPF odošle návrh nájomnej zmluvy spolu s dokladmi na posúdenie a na podpis na Generálne riaditeľstvo SPF v Bratislave. Po kontrole nájomnej zmluvy s predloženými dokladmi buď nepodpísanú nájomnú zmluvu vráti na RO SPF na doplnenie, alebo z iných dôvodov (napr. návrh nájomnej zmluvy nie je v súlade s platnými právnymi predpismi), alebo pripraví návrh nájomnej zmluvy na podpis štatutárnym orgánom SPF.
Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor…………….Ulica ………………………………
Žiadame Vás o prenájom poľnohospodárskych pozemkov v okrese …………, katastrálne územie ………………., KN- C parc. č. ……………., LV č. … na dobu ……… v celkovej výmere ……….ha. Uvedené pozemky žiadame prenajať za účelom poľnohospodárskej výroby ……….. (napr. pestovanie poľnohospodárskych plodín, chov dobytka a iné). Našu žiadosť zdôvodňujeme ………. (napr. V ………..
Prečítajte si tiež: Ako podať žiadosť o umiestnenie do zariadenia pre seniorov?
Slovenský pozemkový fond, Regionálny odbor…………….Ulica ………………………………
Žiadame Vás o prenájom poľnohospodárskych pozemkov v okrese …………, katastrálne územie ………………., KN- C parc. č. ……………., LV č. … na dobu ……… v celkovej výmere ……….ha. Uvedené pozemky žiadame prenajať na iný ako poľnohospodársky účel ………. (napr. postavenie stožiara na mobilnú komunikáciu, ťažba štrku, prístup na stavenisko, postavenie reklamnej tabule, vybudovanie golfového ihriska a iné). Našu žiadosť zdôvodňujeme tým, že na základe právoplatného územného rozhodnutia zo dňa ……. V ………..
Žiadateľ doloží podľa zváženia aj ostatné doklady k prenájmu pozemkov na účely poľnohospodárskej výroby, resp. na iný účel ako poľnohospodárska výroba.
Pre podnikanie v poľnohospodárstve a iné hospodárske využitie pôdy je charakteristické, že sa deje v organizačných štruktúrach, ktoré v svojej činnosti v určitom rozsahu používajú prenajaté pozemky. Dôležitosť nájomných pomerov v súčasných podmienkach slovenského poľnohospodárstva a ich adekvátnej právnej úpravy je zvýšená niektorými historicky vzniknutými danosťami štruktúry pozemkového vlastníctva.
Súčasný stav je charakterizovaný extrémnou rozdrobenosťou pozemkového vlastníctva v jeho stránke technickej (veľkosť a počet pozemkov), právnej (pozemky v spoluvlastníctve) i prevádzkovo-hospodárskej (počet spoluvlastníkov jedného pozemku, priemerná výmera pozemkového vlastníctva na jedného vlastníka, rozptyl pozemkov toho istého vlastníka v teréne, tvar, konfigurácia a prístupnosť pozemku), ktorá nevyhovuje podmienkam moderných poľnohospodárskych technológií.
Pri evidovaných 2,4 mil. ha poľnohospodárskej pôdy sa odhaduje, že pôvodných pozemkov je asi 5,5 mil. o priemernej výmere jedného pozemku 0,45 ha a s priemerným počtom 12 až 15 spoluvlastníkov. Na zlúčených pozemkoch hospodári asi 2.800 právnických osôb (celkom na 1,8 mil. ha) a 20 tis. jednotlivo hospodáriacich roľníkov.
Návrh zákona usiluje o zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov a o vyváženú úpravu postavenia účastníkov nájomného pomeru, ako aj o ochranu verejných záujmov spojených s pozemkami pri ich využívaní v poľnohospodárstve a lesníctve. Navrhovaný zákon tak môže prispievať k napĺňaniu občianskych práv a slobôd, ktorými sú, na strane prenajímateľa ústavné právo na vlastníctvo a právo na inú zárobkovú činnosť a na strane nájomcu právo na podnikanie.
Problematika nájmu pozemkov nie je v práve Európskej únie upravená. Špeciálne poľnohospodárske nájomné právo je zamerané hlavne na využitie predmetu nájmu v podnikaní nájomcu a týka sa jednotlivých pozemkov i celých hospodárstiev. Aj keď zákonodarstvo jednotlivých krajín vykazuje významné rozdiely v intenzite a v spôsoboch regulácie, sú v ňom isté spoločné črty.
Ustanovenie doplňujúcich podmienok pre vznik nájmu (ak sa používa) slúži ako regulácia vstupu do odvetvia: obmedzovaním veľkosti plochy v nájme, obmedzovaním počtu hospodárstiev založených na nájme, v rukách jednej osoby, predpísaním osobitných osobných predpokladov nájomcu (odborné požiadavky, vzdialenosť bydliska nájomcu od predmetu nájmu a pod.), administratívny súhlas k vzniku nájmu (zmluvy štátom evidované alebo kontrolované).
Pravidelne sa vyskytujú úpravy na umožnenie riadneho hospodárenia na predmete nájmu a ochrana nákladov nájomcu urobených na ten účel a na zlepšenie predmetu nájmu.
Ak je obsahom nájomnej zmluvy právo nájomcu brať z prenajatej veci úžitky (privlastňovať si ich), je nájomné odplatou za toto branie úžitkov a preto, ak sa ono stane celkom alebo sčasti nemožným a predmet nájmu takto nespôsobilým na účel nájmu, je namieste, aby nájomca vôbec alebo sčasti neplatil nájomné.
Vymedzenie práva na odpustenie alebo zľavu nájomného pre mimoriadne okolnosti vedie k spravodlivému rozdeleniu strát pri nájme pozemkov medzi stranami z dôvodov, ktoré majú v podstate povahu vyššej moci. Právo na odpustenie alebo na zľavu nájomného umožňuje riešiť jednorazové nepriaznivé vplyvy na výnosy z prenajatého pozemku, pričom výška nájomného zostáva pre budúcnosť nezmenená.
Je namieste, aby obom zmluvným stranám bolo priznané zákonné právo na úpravu (nové určenie) výšky nájomného a pre ten prípad ustanovené skutočnosti rozhodujúce pre zvýšenie alebo zníženie výšky nájomného, ak si strany takúto úpravu nedohodli v nájomnej zmluve.
Trvanie nájmu primerané výrobno-hospodárskym cyklom je prirodzeným záujmom nájomcu. Pre samotné vytváranie biologického majetku nie je rozhodujúce, či podnikateľ pôdu na riadenie a ovplyvňovanie biologických procesov využíva na základe vecného (vlastníckeho) alebo obligačného (nájomného) práva.
S prihliadnutím na to a na istý význam už v platnom zákonodarstve pripisovaný päťročnému nájmu, pre prípad, že prenajatý pozemok má slúžiť na vykonávanie poľnohospodárskej činnosti pri prevádzkovaní podniku nájomcu, navrhuje sa minimálna doba trvania nájmu na 5 rokov, pričom ak bola nájomná zmluva uzavretá na dobu neurčitú, nemožno ju vypovedať pred uplynutím tejto lehoty.
Navrhovanej úprave dĺžky nájmu sa prispôsobuje aj obnovenie nájomnej zmluvy na základe tzv. tichého súhlasu druhej strany dojednanej na určitú dobu.
Zákon č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v § 16 ods. 6 ustanovuje povinnosť nájomcov viesť evidenciu pozemkov, na ktoré sa vzťahuje. Preto sa zavádza základný obsah evidencie a splnomocnenie na vydanie vykonávacieho predpisu.
Podnik je špecifickým predmetom obchodnoprávnych vzťahov a nová úprava záložného práva umožnením zriadenia záložného práva robí podnik predmetom právnych vzťahov aj v pôsobnosti Občianskeho zákonníka. Na rozdiel od zmluvy o predaji podniku, zmluva o nájme podniku, ako jedna z právnych foriem dispozície podnikateľa s podnikom, nie je zákonom upravená ako osobitný zmluvný typ.