Živnosť verzus pracovná zmluva: komplexné porovnanie

Na Slovensku existuje viacero pracovnoprávnych vzťahov a foriem podnikania. Zďaleka najvyužívanejším je takzvaná závislá činnosť, teda zamestnanie. Na druhom mieste je samostatná zárobková činnosť, ináč povedané, práca na živnosť. Aj jedna forma práce, aj druhá, má svoje výhody a nevýhody. Sú situácie kedy sa oplatí živnosť, ale aj také, kedy je výhodnejšie byť zamestnancom. Rozhodovanie medzi trvalým pracovným pomerom a živnosťou patrí medzi kľúčové otázky, ktorým čelí mnoho profesionálov pri výbere pracovného usporiadania. Každá z týchto foriem práce má svoje špecifiká, výhody aj nevýhody, ktoré môžu výrazne ovplyvniť váš pracovný aj osobný život. Zatiaľ čo trvalý pracovný pomer ponúka stabilitu, zákonnú ochranu a istotu pravidelného príjmu, živnosť umožňuje väčšiu flexibilitu, nezávislosť a možnosť vyšších zárobkov. Pochopenie výhod a nevýhod oboch možností je preto kľúčové nielen z pohľadu finančnej stability, ale aj z dlhodobého hľadiska vášho kariérneho a osobného rozvoja.

Pracovný pomer: istota a stabilita

Zamestnanecký pomer, označovaný aj ako závislá činnosť, prípadne trvalý pracovný pomer (alternatívne práca na skrátený úväzok) je na Slovensku najrozšírenejšou formou práce. Podľa údajov Sociálnej poisťovne z roku 2019 ich bolo 2 017 775. Pracovný pomer v tejto podobe vzniká podpisom pracovnej zmluvy medzi zamestnancom a zamestnávateľom. Tá môže byť na dobu určitú či neurčitú a obsahuje povinné náležitosti - vrátane mzdy, pracovného času a úväzku. Zaniká výpoveďou zo strany zamestnanca či zamestnávateľa, resp. pracovné povinností definované v prac. zmluve.

Zamestnanec zvyčajne pracuje na základe písomnej pracovnej zmluvy, ktorú podpíše spolu so svojím zamestnávateľom. Tá môže byť na dobu určitú alebo neurčitú. Pracovný pomer na dobu určitú môže trvať maximálne dva roky. V prípade, že zmluva je uzavretá na dobu určitú, napríklad na pol roka, zamestnávateľ ju môže predĺžiť počas dvoch rokov najviac dvakrát. Pokiaľ v pracovnej zmluve nie je určené obdobie trvania pracovného pomeru, ide o pracovnú zmluvu na čas neurčitý. Pracovná zmluva musí obsahovať niekoľko povinných náležitostí: osobné údaje zamestnávateľa i zamestnanca, druh práce a jej stručnú charakteristiku, miesto výkonu práce, deň nástupu do práce, mzdové podmienky, výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Ukončenie zmluvy zo strany zamestnávateľa je podmienené výpovednou lehotou alebo vyplatením odstupného. To však môže byť v prípade iniciatívy zamestnanca, ktorý chce odísť zo zamestnania, aj určitou nevýhodou. Pokiaľ sa obom stranám nepodarí dohodnúť, zamestnanec musí ostať v práci až do konca výpovednej lehoty, čo je spravidla 1 až 3 mesiace podľa odpracovaných rokov v danej spoločnosti.

Odvody a dane pri zamestnaní

Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne si platí zamestnanec sám, ale platí ich zaňho aj zamestnávateľ. Keďže zamestnanec dostane mzdu už zdanenú a očistenú od odvodov, väčšina z nich to nerozlišuje. Zo mzdy však zamestnanec odvedie 13,4% a zamestnávateľ 35,2%. Po tom (a po odrátaní nezdaniteľnej časti) je ešte príjem zdanený daňou z príjmov vo výške 19%.

Zamestnanecký pracovný pomer sa vyznačuje daňovými a odvodovými povinnosťami pre zamestnanca aj zamestnávateľa. Zamestnávateľ zaplatí každý mesiac za zamestnanca z jeho hrubej mzdy 25,2 % sociálne poistenie a 10 % zdravotné poistenie. Zamestnancovi sa navyše z hrubej mzdy odpočítajú sociálne odvody vo výške 9,4 % a zdravotné odvody vo výške 4 %. Zamestnávateľ má povinnosť každého zamestnanca automaticky prihlásiť do sociálnej a zdravotnej poisťovne, mesačne odvádzať za každého poistné aj daň z príjmu. Na žiadosť zamestnanca vykoná zamestnávateľ na konci ročného zúčtovacieho obdobia zamestnancovi ročné zúčtovanie k dani z príjmu. Platí to len u zamestnancov, ktorí nie sú povinní podať daňové priznanie. Zamestnávatelia prispievajú zamestnancom aj na sociálne zabezpečenie. Druhý pilier je pre ľudí dobrovoľné poistenie na dôchodok. Spolu s povinným prvým pilierom tvorí sociálne zabezpečenie. Zamestnanec, ktorý sa rozhodne vstúpiť do druhého dôchodkového piliera, musí odviesť do prvého i druhého piliera odvody v celkovej výške 18 % z hrubej mzdy. Tie sú však súčasťou mesačných odvodov na sociálne poistenie, takže pre zamestnanca to nie sú žiadne ďalšie náklady. Niektorí zamestnávatelia ponúkajú zamestnancom ako jeden z benefitov aj príspevok do tretieho dôchodkového piliera, teda príspevok na dôchodkové penzijné sporenie.

Prečítajte si tiež: Rozhodovanie medzi živnosťou a pracovnou zmluvou

Výhody a nevýhody zamestnaneckého pomeru

Základnými výhodami pracovného pomeru sú najmä pravidelný príjem, pracovné prostredie a vybavenie, ktoré zamestnávateľ poskytuje svojim zamestnancom. Zamestnávatelia ponúkajú zamestnancom širokú škálu benefitov, napríklad služobné auto, telefón či notebook aj na súkromné účely, na podporu „work-life balance“ fungujú multisport karty, benefitné karty na kultúrne aktivity, vzdelávanie, relaxačné miestnosti či občerstvenie zadarmo a zdravé dni na pracovisku. Veľmi obľúbené sú aj príspevky zamestnávateľa na životné poistenie či rôzne finančné bonusy a odmeny. Záleží na zamestnávateľovi, ktoré výhody svojim zamestnancom poskytne.

Medzi výhody trvalého pracovného pomeru patrí:

• Stabilita a istota: Pravidelný príjem a pracovné podmienky.
• Zákonná ochrana: Zamestnanci sú chránení Zákonníkom práce.
• Benefity: Dovolenka, platená PN, výpovedná lehota, stravné lístky, príspevky na rekreáciu alebo dôchodok.
• Ochranu pred neprimeraným zaobchádzaním.

Nevýhodou trvalého pracovného pomeru oproti živnosti je hlavne to, že v skutočnosti dostane zamestnanec menej peňazí, ako by mohol zarobiť na živnosť. Ak teda v roku 2020 rátame s rovnakým nákladom zamestnávateľa pri trvalom pracovnom pomere aj živnosti, čistý mesačný príjem zamestnanca je vždy v porovnaní so živnosťou nižší. Pri zamestnancovi, ktorý má mesačne hrubú mzdu 1 000 eur, je rozdiel medzi čistými mesačnými príjmami na TPP a na živnosť takmer 316 eur.

Živnosť: sloboda a flexibilita

Samostatne zárobkovo činné osoby, teda živnostníci, predstavujú po zamestnancoch a dohodároch tretiu najväčšiu skupinu pracujúcich na Slovensku. Založenie živnosti je dnes už jednoduché a vybaviť sa dá online s elektronickým občianskym preukazom v priebehu pár dní. Je dôležité si však uvedomiť, že nie každý druh práce sa môže vykonávať na živnosť. Závislá činnosť predstavuje prácu, pri ktorej existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, a prácu, ktorú zamestnanec vykonáva osobne podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Podstatné je dať si tiež pozor aj na predmety podnikania, teda oblasti, v ktorých môže živnostník poskytovať svoje služby, resp. predaj.

Ako si založiť živnosť?

Na začiatok je potrebné vybrať si meno, pod ktorým bude SZČO vykonávať podnikateľskú činnosť, a predmet podnikania. Následne je potrebné živnosť ohlásiť, buď osobne na odbore živnostenského podnikania na okresnom úrade, alebo elektronicky cez portál verejnej spravy www.slovensko.sk.

Prečítajte si tiež: Výhody a nevýhody práce v Nemecku: Živnosť alebo zmluva?

Odvody a dane pri živnosti

Výška minimálnych odvodov pre živnostníkov je v roku 2020 mesačne vo výške 238,80 eura, z čoho do zdravotnej poisťovne musia povinne odviesť minimálne 70,91 eura a do Sociálnej poisťovne 167,89 eura. Odvody do Sociálnej poisťovne musia platiť v tomto roku živnostníci, ktorí za rok 2019 mali príjmy vyššie ako 6 078 eur. Veľký pozor by si živnostníci mali dať na platenie odvodov na sociálne poistenie z minimálneho vymeriavacieho základu. Z rovnakého vymeriavacieho základu sa im totiž bude počítať v budúcnosti aj ich dôchodok. Preto je veľmi dôležité, aby živnostníci vnímali a riešili aj situáciu do budúcna, a zarobené peniaze kvalitne investovali.

Podľa novely o dani z príjmov tento rok dochádza aj k daňovým zmenám. Od nového roku je zavedená nižšia 15 % sadzba dane z príjmu pre fyzické či právnické osoby, ktorých ročné príjmy z podnikania nepresiahnu 100-tisíc eur. Zdaňovacie obdobie pre túto novinku sa začalo od 1. januára 2020. Novela zákona o dani z príjmov priniesla aj zvýšenie nezdaniteľnej časti základu dane. Od roku 2020 sa jej výška počíta ako 21-násobok životného minima, pričom minulý rok predstavovala 19,2-násobok životného minima. Živnostníci znižujú svoj daňový základ buď o skutočne vynaložené výdavky, alebo o tzv. paušálne výdavky, ktoré predstavujú 60 % z ich ročného príjmu. V prípade uplatnenia skutočných výdavkov si do nich môžu započítať aj zaplatené sociálne a zdravotné odvody v predchádzajúcom roku. Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2020 budú živnostníci povinní podať, ak ich celkové zdaniteľné príjmy za rok 2020 presiahnu sumu 2 207,10 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý nie je oslobodený od dane z príjmov a je predmetom dane. Povinnosť podať daňové priznanie k dani z príjmov za predošlý rok majú živnostníci vždy do 31. marca daného roku, prípadne ak požiadajú o odklad daňového priznania, tak až do 30.

Výhody a nevýhody živnosti

Jednou z hlavných výhod živnostníkov je, že svoj pracovný čas a miesto výkonu práce si dokážu zvoliť podľa svojich potrieb, a prácu môžu bez problémov vykonávať pre viacero firiem naraz. Najväčším pozitívom však je, že pri rovnakých nákladoch spoločnosti dostane živnostník vyššiu odmenu, ako by dostal pri zamestnaneckom pomere. Ak teda v roku 2020 rátame s rovnakým nákladom zamestnávateľa pri trvalom pracovnom pomere aj živnosti, čistý mesačný zisk živnostníka je vždy v porovnaní so zamestnancom vyšší.

Medzi výhody živnosti patrí:

• Flexibilita: Možnosť pracovať kedykoľvek a odkiaľkoľvek.
• Nezávislosť: Sami si určujete pracovné podmienky a projekty.
• Vyšší príjem: Pri rovnakých nákladoch pre firmu môže byť čistý príjem živnostníka vyšší.
• Možnosť optimalizovať daňové zaťaženie, nakoľko si môže uplatniť náklady, a to buď reálne, alebo paušálne.
• Živnostník si daň zníži vďaka výhodným paušálnym výdavkom, nejakú dobu nemusí platiť odvody do Sociálnej poisťovne, väčšinou nemusí viesť účtovníctvo a vyprodukuje menej agendy ako štandardný zamestnanec.

Výhodou a zároveň aj nevýhodou je prvý rok podnikania, v ktorom živnostník nemusí odvádzať sociálne poistenie. Výhodou je, že nemusí mesačne platiť 167,89 eura, no to znamená, že ešte nie je sociálne poistenou osobou a môže to skomplikovať jeho situáciu v prípade nemocenských či materských dávok.

Prečítajte si tiež: Živnosť popri minimálnom invalidnom dôchodku

Živnostníci nesú plnú zodpovednosť za svoju činnosť vrátane finančných rizík, právnych komplikácií a nepravidelných príjmov. Na rozdiel od zamestnancov, živnostníci nemajú nárok na dovolenku, platenú PN či dôchodkové príspevky.

Medzi nevýhody živnosti patrí:

• Nesieme väčšie riziko zodpovednosti za svoju činnosť.
• Živnostníci si musia sami hradiť zdravotné a sociálne odvody.
• Nemajú nárok na dovolenku, platenú PN či dôchodkové príspevky.

Kedy je práca na živnosť nelegálna?

Pracovať na živnosť v prípade, že daná práca má charakter závislej činnosti je nelegálne. Závislú činnosť definuje Zákonník práce ako prácu, pri ktorej existuje vzťah nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca a prácu, ktorú zamestnanec vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene a v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Ak pracovná ponuka spĺňa vyššie uvedené podmienky závislej činnosti, je takúto prácu možné vykonávať len na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Za porušenie hrozí nemalá pokuta zamestnávateľovi a rovnako tiež živnostníkovi.

Tento fenomén začína byť stále viac pod drobnohľadom štátu a takýchto ľudí označuje za tzv. Od 1. januára 2026 ide o zvýšené sumy, a to od 4 000 do 200 000 eur. Pre pracovníka je maximálna pokuta 331 eur. Hoci inšpektoráty práce v roku 2023 vykonali vyše 18-tisíc kontrol, odhalili najmä prácu bez zmluvy či nelegálne zamestnávanie cudzincov a samotných fiktívnych živností len minimum - konkrétne u 12 zamestnávateľov 16 osôb, čo tvorí menej ako dve percentá zistených prípadov. Napriek tomu analýza Ministerstva financií SR z roku 2024 uvádza, že fiktívnych živnostníkov môže byť na Slovensku v súčasnosti viac ako 100-tisíc. Okrem zvýšenia pokút má zamedziť „zamestnávaniu na živnosť“ aj nové ustanovenie, ktoré bolo schválené v rámci tretieho konsolidačného balíčka. Z pohľadu ekonomiky švarc systém prináša výpadky príjmov z daní a odvodov v stovkách miliónov eur ročne. Ak však ide o účtovníčku, ktorú si najmete ako externého dodávateľa, ktorá pracuje vo svojom mene so svojimi prostriedkami, v tomto prípade by fakturovanie z jej živnosti bolo v poriadku. Práca na živnosť sa využíva často v stavebníctve, finančníctve alebo pri grafikoch či programátoroch.

Príklady a porovnania

Príklad: Porovnanie vyplatenej odmeny na živnosť a čistej mzdy

Pán Jozef sa rozhodne prijať prácu na trvalý pracovný pomer. So zamestnávateľom sa dohodne na hrubej mzde 1 000 eur. Aký bude jeho čistý príjem?

Pán Jozef zaplatí z hrubej mzdy 1 000 eur odvody do Sociálne a zdravotnej poisťovne (13,4 %) vo výške 134,00 eur. U svojho zamestnávateľa si uplatňuje nárok na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka , ktorá je v roku 2022 vo výške 381,61 eur mesačne. Mesačne zaplatí daň vo výške 92,03 eur. Pán Jozef bude mať čistú mzdu: 1000 eur - 134 eur (odvody) - 92,03 eur (daň) = 773,97 eur. Samozrejme dostane od zamestnávateľa ešte príspevok na stravovanie mesačne približne 60 eur. Na účet príde pánovi Jozefovi mesačne suma približne 833,97 eur.

Pán Juraj sa rozhodol tú istú prácu vykonávať na živnosť. So zamestnávateľom (odberateľom) sa dohodol, že jeho odmena bude vo výške cenny práce (hrubá mzda + odvody zamestnávateľa). Odmena pána Juraja bude teda vo výške 1 352 eur (hrubá mzda 1 000 eur + odvody zamestnávateľa 352 eur). V tomto príklade budeme vychádzať z daňového priznania za celý rok, nakoľko chceme zistiť aj daňovú povinnosť. Pán Juraj platí minimálne odvody do zdravotnej poisťovne a minimálne odvody do Sociálnej poisťovne.

Pán Juraj vystavil za celý rok 2022 faktúry vo výške 12 x 1 352 eur = 16 224 eur. Do zdravotnej poisťovne zaplatil odvody za rok 2022 vo výške 12 x 79,31 eur = 951,72 eur. Do Sociálnej poisťovne zaplatil odvody za rok 2022 vo výške 12 x 187,78 eur = 2 253,36 eur. Za rok 2022 si uplatní paušálne výdavky vo výške 9 734,40 eur a uplatní si aj nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka vo výške 4 579,26 eur. Aký bude čistý príjem pána Juraja?

Výpočet: 16 224 eur (vystavené faktúry) - 9 734,40 eur (paušálne výdavky) - 951,72 eur (odvody do ZP) - 2 253,36 eur (odvody do SP) = 3 284,52 eur. Čiastkový základ dane pána Juraja je 3 284,52 eur. Nakoľko jeho čiastkový základ je nižší ako suma nezdaniteľnej časti, uplatní si nezdaniteľnú časť len vo výške čiastkového základu dane t. j. 3 284,52 eur. Daň z príjmu bude v prípade pána Juraja 0 eur. Čistý mesačný príjem bude teda 1 352 eur (vystavená faktúra) - 79,31 eur (odvody do ZP) - 187,78 eur (odvody do SP) = 1 084,91 eur.

Pán Juraj zarobí za tú istú prácu o 250,94 eur viac ako pán Jozef. V prípade, že by pán Juraj nebol povinný platca odvodov do Sociálnej poisťovne, zarobil by oproti pánovi Jozefovi ešte o niekoľko desiatok eur viac. Netreba však zabudnúť: pán Juraj nemá nárok na dovolenku ani príspevok na stravovanie,v prípade PN je vymeriavací základ pána Jozefa hrubá mzda (1 000 eur), v prípade pána Juraja je to minimálny vymeriavací základ (566,50 eur),po ukončení pracovného pomeru má pán Jozef nárok na dávku v nezamestnanosti, pán Juraj na túto dávku nárok nemá.

Špecifikom je ešte dôchodok, v rámci ktorého sa po odpracovaných rokoch berie do úvahy vymeriavací základ. Pri zamestnancoch je vymeriavacím základom hrubá mzda, avšak pri živnostníkoch je vymeriavacím základom len polovica priemernej mzdy, nakoľko z tohto vymeriavacieho základu platí živnostník odvody.

Porovnanie Tatra Banky (rok 2025)

Tatra Banka porovnala živnosť a trvalý pracovný pomer na konkrétnom prípade v roku 2025. V prípade živnostníka uvažujeme v dvoch alternatívach, kedy ešte odvody do Sociálnej poisťovne neplatí (a platí iba minimálne zdravotné odvody) a keď už platí aj sociálne odvody. V oboch prípadoch si živnostník uplatní paušálne výdavky. Ako je možné vidieť, pre zamestnávateľa ide v oboch prípadoch o tú istú výšku nákladov vo firme, a to vo výške 1 362 eur. Pre zamestnanca sa ale výška čistej sumy značne líši. V prípade pracovného pomeru získa zamestnanec v čistom 792,56 eura. Pri fakturovanej sume 1 362 eur je najvýhodnejšie práve obdobie, kedy ešte živnostník odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. Zároveň vďaka paušálnym výdavkom mu nevyjde ani platenie dane z príjmov. Mesačne by mu tak ostávalo v čistom až 1 254,75 eura. Ak už by sa živnostníka týkalo aj platenie sociálnych odvodov, daň z príjmov by rovnako neplatil vôbec a odmena v čistom v prepočte na mesiac by bola vo výške 1 017,73 eura, čo je stále o 225,17 eura navyše oproti pracovnému pomeru.

Kombinácia zamestnania a živnosti

Kompromisom alebo ďalšou alternatívou môže byť práca na trvalý pracovný pomer a na živnosť súčasne. Takýto človek má zo zákona výhody zamestnanca - dovolenku, stravné lístky a ďalšie zamestnanecké benefity, no predovšetkým zamestnávateľ stále hradí za zamestnanca v plnej výške sociálne a zdravotné poistenie. V súbehu pracovného pomeru a živnosti je človek povinný po skončení zdaňovacieho obdobia doplatiť zdravotné poistenie podľa výšky svojho príjmu z podnikania. V tomto prípade však platí, že čiastkový základ dane si môže daňovník znížiť o nezdaniteľnú časť základu dane len raz, buď ako zamestnanec, alebo ako živnostník. Táto alternatíva sa oplatí najmä pri vyšších sumách príjmov. Ak počítame s mesačným nákladom spoločnosti 2 028 eur, zamestnancovi a zároveň živnostníkovi by nakoniec v čistom zostalo takmer 1 400 eur. V prípade rovnakého nákladu vyplateného len na živnosť by mal živnostník čistý mesačný zisk 1 678 eur. Ak by to bol len zamestnanecký pomer, čistá mesačná mzda zamestnanca by bola len 1 122 eur.

Živnosť - resp. samostatná zárobková činnosť ako taká - je zaujímavým a dnes moderným spôsobom zarábania príjmov (či dokonca optimalizácie daní). O niečo zaujímavejšia je aj kombinácia zamestnanec a živnosť popri zamestnaní. Po uzavretí roka mu zdravotná poisťovňa ešte raz prepočíta jeho príjmy, vypočíta celkové ročné odvody a prípadne vyrubí aj rozdiel medzi už zaplatenými preddavkami a touto celkovou sumou. Celkové ročné odvody však nemôžu klesnúť pod zákonné minimum - a tým je pre rok 2024 suma 1173,60 EUR. Povinnosť platiť sociálne odvody závisí od výšky príjmov - ak jeho podnikateľské aktívne príjmy za rok 2023 presiahli hranicu 7 824 EUR, začína platiť odvody od júla/októbra 2024, inak nie. Takto sa príjem testuje každý rok a ak ho podlezie, odvody do Sociálnej poisťovne neplatí. V opačnom prípade mu Sociálna poisťovňa odvody vypočíta podľa posledného uzavretého daňového priznania (resp. základu dane). Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - nezdaniteľné časti však majú svoje obmedzenia: od určitého základu dane sa postupne znižujú, nezdaniteľná časť na manželku je závislá aj od mesiacov, počas ktorých sa manželka stará o dieťa resp.

V porovnaní s čistými živnostníkmi majú živnostníci „popri“ zásadnú výhodu: ak je vypočítané poistné nižšie, ako zákonné minimum, platia iba poistné vypočítané podľa skutočne dosiahnutých príjmov. Povinnosť platiť sociálne odvody: v tejto oblasti sa na živnostníka „popri“ vzťahuje všetko, čo na „čistého“ živnostníka. Rovnako sa sleduje príjem, rovnako začína (resp. nezačína) platiť mesačné poistné a rovnako sa platí aspoň zákonné minimum. Žiadne výhody, úľavy ani rozdiely. Môže si základ dane znížiť o nezdaniteľné časti na seba, manželku (manžela) či dôchodkové sporenie - za rovnakých podmienok, ako „čistý“ živnostník. Je tu však jeden rozdiel: v zamestnaní mu vo väčšine prípadov na základe podpísaného vyhlásenia uplatňuje zamestnávateľ mesačnú časť celoročnej nezdaniteľnej mzdy na neho ako daňovníka a teda o túto sumu mu znižuje mesačnú zrazenú daň. Ak sa pri príjmoch zo zamestnania „vyčerpá“ celá suma tejto úľavy, od príjmov z podnikania už nebude čo odpočítať. V každom prípade sa všetky príjmy ešte raz zosumarizujú v daňovom priznaní a uplatnia sa ešte raz aj daňové úľavy (na konci roka sa uplatňuje napr. Musí podávať daňové priznanie k dani z príjmov typ B, v ktorom sumarizujú všetky svoje príjmy - t. j. aj príjem z podnikania a rovnako aj príjem zo zamestnania. Výhodou mať živnosť „popri zamestnaní“ sú možné úľavy na zdravotných odvodoch a tak trochu aj fakt, že živnostník si svoje príjmy môže optimalizovať sám a nevidí mu do nich zamestnávateľ.

tags: #zivnost #vs #pracovná #zmluva #porovnanie