
Podnikatelia, živnostníci (SZČO), ktorí nepracujú v klasickom zamestnaní, majú za určitých okolností nárok na čerpanie nemocenských dávok v prípade práceneschopnosti. V tomto článku si priblížime podmienky nároku na nemocenské dávky pre živnostníkov, spôsob ich výpočtu a postupy pri ich žiadosti.
Živnostník má nárok na nemocenské dávky počas pracovnej neschopnosti, ak spĺňa podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky bol minimálne 270 dní poistený. Za práceneschopného sa považuje živnostník z dôvodu choroby, choroby z povolania, úrazu, pracovného úrazu či ak má nariadené karanténne opatrenie.
Okrem toho, živnostník musí spĺňať nasledujúce podmienky:
Výnimkou je situácia, kedy môže dostať nemocenské aj podnikateľ, hoci už nie je poistencom Sociálnej poisťovne, a to v prípade, že sa stane práceneschopný v ochrannej lehote 7 dní po zániku nemocenského poistenia.
Nárok na nemocenské má aj živnostníčka, ktorej nemocenské poistenie zaniklo v období tehotenstva. Ochranná lehota je v tomto prípade 8 mesiacov po skončení nemocenského poistenia.
Prečítajte si tiež: Ako na daňové priznanie pri nemocenských dávkach
Živnostníci, ktorým nevznikla povinnosť platiť sociálne odvody, nemajú nárok na nemocenské dávky počas dočasnej PN. Ak teda živnostníkovi zanikla odvodová povinnosť z dôsledku nízkych príjmov alebo je začínajúci živnostník, nemá na nemocenské nárok.
Živnostníci, ktorých príjem nepresiahne zákonom stanovenú hranicu pre vznik povinného poistenia, sa pre nemocenské poistenie v Sociálnej poisťovni môžu rozhodnúť dobrovoľne. Dobrovoľné nemocenské poistenie sa oplatí najmä tým, ktorí sa chcú zabezpečiť pre prípad práceneschopnosti a mať nárok na nemocenské dávky.
Ak si živnostník platí nemocenské poistenie dobrovoľne, je podmienkou nároku na nemocenské, ošetrovné, tehotenské a materské to, aby bol v posledných dvoch rokoch pred vznikom nároku na dávku nemocensky poistený aspoň 270 dní. Do tohto obdobia sa započítavajú všetky nemocenské poistenia, teda aj tie, ktoré mal napríklad ako zamestnanec predtým, než sa stal živnostníkom.
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PN:
Elektronicky (ePN): V elektronickej forme sú lekári povinní vystavovať/ukončovať PN od 1. januára. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa. Po návšteve lekára tak živnostník nemá žiadne iné povinnosti. Pri prvej ePN sa odporúča nahlásiť spôsob vyplácania nemocenskej dávky. Ak totiž živnostník nezadá číslo účtu, Sociálna poisťovňa mu dávku pošle na adresu trvalého bydliska. Všetka komunikácia medzi lekármi a inštitúciami sa uskutoční elektronicky.
Prečítajte si tiež: Živnostník a daňové priznanie
Papierovo: V papierovej forme sa PN vystavuje/ukončuje výlučne v špecifických prípadoch, napr. v Sociálnej poisťovni. Ak lekár pri vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti nevystaví „péenku“ elektronicky, vyplní tzv. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o 5-dielne tlačivo, z ktorého živnostníkovi odovzdá:
Dôležitá pre Sociálnu poisťovňu je druhá časť - Žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok, ktoré odovzdáva živnostník priamo v pobočke Sociálnej poisťovne, príslušnej podľa miesta trvalého pobytu. Pred odovzdaním je potrebné vyznačiť, o ktorú dávku žiadate.
Pri kontrole lekár postupuje nasledovne:
Výška nemocenskej dávky je závislá od mesačných platieb dobrovoľného nemocenského poistenia. Inak povedané - čím viac živnostník zaplatí, tým viac dostane.
Na rozdiel od zamestnancov, pre živnostníkov nárok na nemocenské vzniká po splnení podmienok už od 1. dňa dočasnej PN. Výška nemocenskej dávky však vychádza z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ).
Prečítajte si tiež: Ako získať nemocenské dávky ako živnostník
Denný vymeriavací základ (DVZ): DVZ, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období, sa spočítajú a vydelia počtom dní rozhodujúceho obdobia. Do počtu dní sa nezapočítavajú dni neplatenia poistného, napr. dni dočasnej pracovnej neschopnosti. DVZ sa následne zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.
Pravdepodobný denný vymeriavací základ (PDVZ): PDVZ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. Pri výpočte dávok sa namiesto DVZ použije PDVZ, napríklad v prípade, ak živnostník nedosiahol v rozhodujúcom období vymeriavacie základy na platenie poistného na nemocenské poistenie. Taktiež sa PDVZ využije, ak dobrovoľne poistený živnostník nebol nepretržite poistený 26 týždňov. Pri PDVZ je následne rovnaký výpočet ako pri DVZ.
Výška nemocenskej dávky sa líši podľa toho, koľko dní trvá PN a akým spôsobom si práceneschopnosť človek privodil. Medzi 1. a 3. dňom PN bude živnostník poberať 25 % DVZ alebo PDVZ. Od 4. dňa PN je to 55 % DVZ alebo PDVZ. Ak PN vznikne na základe požitia alkoholu alebo iných návykových látok, výška nemocenskej dávky je krátená o polovicu.
DVZ je základnou jednotkou pre určenie výšky nemocenskej dávky a u každého živnostníka je iný. Vypočítame ho takto:
Výsledný DVZ sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta smerom nadol.
| Vznik nemocenského poistenia | Určenie rozhodujúceho obdobia |
|---|---|
| Nemocenské poistenie trvá nepretržite za celý predchádzajúci kalendárny rok (t. j od 01. 01. do 21. 12.) | Predchádzajúci kalendárny rok |
| Nemocenské poistenie vzniklo počas predchádzajúceho kalendárneho roku | Od vzniku nemocenského poistenia do konca predchádzajúceho roku |
| Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom kalendárnom roku | Od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla PN |
| Nemocenské poistenie vzniklo v aktuálnom mesiaci, kedy vznikla aj PN | Od vzniku poistenia do predchádzajúceho dňa, kedy vznikla PN |
| PN vznikla v deň vzniku nemocenského poistenia | Neprihliada sa na rozhodujúce obdobie. Výška nemocenskej dávky sa určí podľa pravdepodobného DVZ (PDVZ) |
Ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31. decembra, DVZ ani PDVZ nesmie byť vyšší ako 85,7425 eur. Celková maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň teda predstavuje:
Podobne ako to je u bežného zamestnanca, aj u SZČO platí, že musí dodržať liečebný režim. Musí oznámiť zmenu adresy, kde sa počas PN bude zdržiavať či odstrániť akékoľvek prekážky, ktoré by bránili vo výkone kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu pre živnostníka znamená to, že počas PN sa zdržiava na uvedenej adrese.
Existujú však výnimky, ktoré živnostníkovi adresu dovoľujú opustiť:
Dodržiavanie liečebného režimu môže prísť skontrolovať zamestnanec Sociálnej poisťovne. Ak sa teda živnostník spolieha, že na víkend či sviatok niekam odbehne, môže sa s týmto nápadom rozlúčiť. SZČO sa musí počas tohto obdobia zdržiavať na adrese uvedenej v žiadosti o priznanie nemocenského alebo ohlásenej pri vzniku dočasnej PN v Elektronickom účte poistenca.
Pri kontrole je nutné sa preukázať občianskym preukazom alebo iným dokladom. Živnostník je povinný dodržiavať čas povolených vychádzok a podľa povahy ochorenia sa vyhýbať fajčeniu, alkoholickým nápojom a vyhnúť sa zdržiavaniu v pohostinských zariadeniach. Taktiež sa musí dostaviť na kontrolnú prehliadku k ošetrujúcemu lekárovi.
V prípade porušenia stráca živnostník nárok na nemocenskú dávku maximálne v rozsahu 30 dní. Ak živnostník poruší v akomkoľvek bode liečebný proces, poisťovňa mu nevyplatí nemocenské dávky a dokonca mu môže uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eur.
Kontroly sa vykonávajú 7 dní v týždni. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý má živnostník určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.
V prípade, ak živnostníka počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú uviedol, zanechá mu v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Je potrebné, aby najneskôr do troch pracovných dní kontaktoval príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podal vysvetlenie (napr. z dôvodu návštevy lekára a pod.). Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom.
Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura. Pri ukladaní pokuty sa zohľadní závažnosť porušenia povinností.
Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Ak sa živnostník rozhodne zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môže cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
Dočasná PN je braná ako obdobie, kedy živnostník nemá príjem. Počas nej nemusí preto platiť odvody. Ak je živnostník PN celý mesiac, tak neplatí nič.
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. vrátane víkendov a sviatkov). Dávka sa vypláca najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. napr. za mesiac február sa dávka vyplatí najneskôr do konca marca).
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Sociálna poisťovňa poskytuje elektronický prístup k informáciám o dávkach prostredníctvom tzv. Elektronického účtu poistenca. Tu si živnostník môže pozrieť informácie o svojom poistení, o vyplatených dávkach a pod.
Živnostník je povinne zdravotne poistený od roku 2019. Lekár ho 12. januára vypísal na PN, ktorá trvala do 26. januára. Keďže nemocenské poistenie má aktívne od roku 2019, v tomto prípade je rozhodujúce obdobie celý rok. Počas tohto roku mal od 1. januára do 31. mája vymeriavací základ (VZ) 750 € a od 1. júna do 31. decembra VZ 900 €.
Byť živnostníkom znamená vziať osud do vlastných rúk a odvážne sa spoliehať len na seba. Nie vždy sa ale darí a nie je hanba požiadať o pomoc, zvlášť v turbulentných časoch posledných rokov. Preto je dôležité sa na možné problémy pripraviť vopred a platiť si poistenie.
Rovnako ako zamestnanci, ktorí prídu o prácu, majú po splnení určitých podmienok na podporu v nezamestnanosti nárok aj SZČO, ktorým podnikanie nevyšlo alebo v ňom nemôžu z akéhokoľvek dôvodu pokračovať. Aby ste sa mohli prihlásiť na úrad práce, musíte prerušiť alebo ukončiť podnikanie.
Na získanie podpory v nezamestnanosti musíte byť pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie na úrade práce poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní (dva roky) v posledných štyroch rokoch.
Výška dávky v nezamestnanosti sa odvíja od výšky vymeriavacích základov, z ktorých ste si platili poistenie v nezamestnanosti, ktoré je pre SZČO dobrovoľné. Pokiaľ si platíte len minimálne poistné na poistenie v nezamestnanosti (z minimálneho vymeriavacieho základu), očakávajte len nízku podporu v nezamestnanosti SZČO.
tags: #zivnostnik #narok #na #nemocenske #davky #podmienky