
Dlhodobá choroba alebo zotavovanie sa po úraze predstavujú náročnú situáciu, najmä ak ste zamestnaný a dochádza k zníženiu príjmu. Našťastie, počas dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) zamestnávateľ a štát poskytujú finančnú podporu vo forme náhrady mzdy a nemocenských dávok. Pre živnostníkov je táto situácia špecifická, preto je dôležité poznať postup a podmienky pre získanie nemocenských dávok a ich vplyv na daňové priznanie. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o nemocenských dávkach a daňovom priznaní pre živnostníkov na Slovensku, podmienkach ich vyplácania a postupoch, ktoré je potrebné dodržiavať.
Nemocenská dávka je peňažná dávka, ktorá sa poskytuje poistencovi v prípade, že bol uznaný za dočasne práceneschopného z dôvodu choroby alebo úrazu, ktorý mu znemožňuje vykonávať zárobkovú činnosť. Nárok na nemocenské vzniká aj vtedy, ak bolo poistencovi nariadené karanténne opatrenie.
Nárok na nemocenské má:
Aby mal živnostník nárok na nemocenské, musí spĺňať nasledovné podmienky:
PN vám vystaví ošetrujúci lekár, a to dvoma spôsobmi:
Prečítajte si tiež: Živnostník a daňové priznanie
Tu si vás dovolíme upozorniť na to, že od 01. 06. 2023 bude možné vystaviť potvrdenie o dočasnej PN iba elektronicky. Výhoda ePN je v tom, že nie je potrebné nosiť žiadne papierové potvrdenia na pobočku Sociálnej poisťovne. Pri prvej ePN však odporúčame nahlásiť spôsob vyplácania nemocenskej dávky. Ak totiž nezadáte číslo účtu, Sociálna poisťovňa vám dávku pošle na adresu trvalého bydliska.
Spôsob podania žiadosti o nemocenské dávky u živnostníka sa líši v závislosti od formy PNky:
Všetka komunikácia medzi lekármi, Sociálnou poisťovňou a inštitúciami sa uskutoční elektronicky. Elektronická PN je automaticky považovaná za žiadosť o dávku.
Živnostník povinne vyplní a podpíše časť „Vyhlásenie poistenca“ na II. dielu tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“. Počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti živnostník podpíše a opäť zašle na pobočku Sociálnej poisťovne IV. diel tlačiva „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti - o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“. Ak dočasnú PN lekár ukončí, živnostník podpíše IV. diel.
Sociálna poisťovňa umožňuje prístup k informáciám o dávkach (napr. o výške nemocenského, dátume výplaty) prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca.
Prečítajte si tiež: Živnostník a daňové priznanie pri nemocenskom
Pri uplatnení nároku na nemocenské je potrebné predložiť nasledujúce dokumenty:
Nárok na nemocenskú dávku máte za každý kalendárny deň počas trvania dočasnej PN, ale maximálne po dobu 52 týždňov. Jej výška je percentuálny podiel z denného vymeriavacieho základu (DVZ).
Pozor si dajte ale vtedy, keď PN vznikne na základe požitia alkoholu alebo iných návykových látok. V takom prípade je výška nemocenskej dávky krátená o polovicu.
DVZ je základnou jednotkou pre určenie výšky nemocenskej dávky a u každého živnostníka je iný. Vypočítame ho takto:
Výsledný DVZ sa zaokrúhli na 4 desatinné miesta smerom nadol.
Prečítajte si tiež: Povinnosť podať daňové priznanie v dôchodku
Aby sme však dobre vypočítali DVZ, musíme správne určiť aj rozhodujúce obdobie.
Zdroj: Sociálna poisťovňa
PDVZ je 1/30 z vymeriavacieho základu, z ktorého by sa uhradilo poistné na nemocenské poistné v daný kalendárny mesiac, kedy vznikla PN.
Nemocenská dávka sa vypláca za kalendárne dni (t. j. 7 dní v týždni). Sociálna poisťovňa poukazuje nemocenské dávky na bankový účet príjemcu dávky v žiadosti neurčil spôsob výplaty dávky.
Nemocenské dávky sa spravidla vyplácajú mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárnom mesiaci, za ktorý nemocenská dávka patrí (t. j. dávky prostredníctvom jeho Elektronického účtu poistenca. oznamuje aj akékoľvek ďalšie zmeny (napr.
Podobne ako to je u bežného zamestnanca, aj u SZČO platí, že musíte dodržať liečebný režim. Musíte oznámiť zmenu adresy, kde sa počas PN budete zdržiavať či odstrániť akékoľvek prekážky, ktoré by bránili vo výkone kontroly. Dodržiavanie liečebného režimu pre vás znamená to, že počas PN sa zdržiavate na uvedenej adrese. Existujú však výnimky, ktoré vám adresu dovoľujú opustiť:
Dodržiavanie liečebného režimu môže prísť skontrolovať zamestnanec Sociálnej poisťovne. V prípade porušenia strácate nárok na nemocenskú dávku maximálne v rozsahu 30 dní.
Dočasná PN je braná ako obdobie, kedy nemáte príjem. Počas nej nemusíte preto platiť odvody. Ak ste PN celý mesiac, tak neplatíte nič.
Počas PN živnostník v niektorých prípadoch i naďalej povinnosť platiť zdravotné odvody. Povinnosť platiť sociálne odvody neplatí, resp. neplatí, resp. neplatí, resp. neplatí za dni, ktoré spadajú do obdobia dočasnej PN živnostníka (od 1. do 30., resp. 31. kalendárneho mesiaca).
Ak je živnostník uznaný za dočasne PN len časť kalendárneho mesiaca, t. j. nie je uznaný za dočasne PN celý kalendárny mesiac, zaplatí za daný kalendárny mesiac pomernú časť odvodov, t. j. vypočíta si ich podľa počtu dní, kedy nebol uznaný za dočasne PN (napr. ak bol živnostník povinne sociálne poistený a bol uznaný za dočasne PN od 12.1.2021, zaplatí za január 2021 odvody len za 11 kalendárnych dní).
Podanie daňového priznania predstavuje pre mnohých podnikateľov a SZČO len polovicu povinností voči štátu. Tou druhou je správne vypočítať a uhradiť zdravotné a sociálne odvody. Zdravotné poistenie zabezpečuje zdravotnú starostlivosť a sociálne poistenie pokrýva dôchodkové, nemocenské a iné dávky. Výsledok z daňového priznania priamo ovplyvňuje vašu povinnosť platiť zdravotné a sociálne odvody.
Po podaní daňového priznania Finančná správa odovzdáva informácie Sociálnej a Zdravotnej poisťovni. Vymeriavací základ pre sociálne poistenie predstavuje polovicu základu dane po odpočítaní odvodov. Na tento základ sa aplikujú sadzby pre jednotlivé druhy poistenia. Pri zdravotných odvodoch je situácia podobná. Vymeriavací základ predstavuje skutočný základ dane po odpočítaní zaplatených poistných odvodov.
Po spracovaní údajov vám poisťovne pošlú rozhodnutie o novej výške odvodov. Platby sa realizujú bankovým prevodom na účty Sociálnej a Zdravotnej poisťovne. Pre bezchybné platenie odporúčame využiť služby účtovníkov alebo daňových poradcov. Ak využívate paušálne výdavky, ovplyvňuje to váš základ dane a tým aj výšku odvodov. V daňovom priznaní venujte pozornosť najmä riadkom, kde sa uvádza základ dane a zaplatené odvody.
Študenti, dôchodcovia a osoby so špecifickým statusom môžu byť oslobodení alebo im môže byť určená nižšia výška odvodov. Správne vypočítanie a platenie zdravotných a sociálnych odvodov je nevyhnutnou súčasťou podnikania. Dodržaním postupu si zabezpečíte bezproblémový chod vašej podnikateľskej činnosti.
Daňovník, ktorý v roku 2023 dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov) a z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 mu vznikol nedoplatok z takýchto príjmov, uplatní nedoplatok uhradený v roku 2023 ako daňový výdavok tohto zdaňovacieho obdobia. Spôsob jeho uplatnenia závisí od spôsobu uplatňovania výdavkov daňovníkom.
Ak daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v roku 2023 uhradil nedoplatok z ročného zúčtovania poistného za rok 2022 a skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, t. j. v roku 2023 už nepoberal príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, postupuje podľa § 32 ods.
V zmysle tohto ustanovenia, ak daňovník po skončení podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti (definované v § 17 ods. 9) v súvislosti s týmito činnosťami dodatočne zaplatí výdavky, ktoré by boli uznané za daňové výdavky vynaložené na tieto činnosti, o tieto zaplatené sumy zvýši daňové výdavky za zdaňovacie obdobie, v ktorom skončil podnikanie alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť. Ak je pre daňovníka výhodnejšie zahrnúť tieto zaplatené sumy do základu dane za zdaňovacie obdobie, v ktorom takéto sumy zaplatil, uplatní tento výhodnejší postup.
Ak daňovník nebude mať v roku 2023 príjmy podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, z ktorých by si mohol odpočítať nedoplatok z ročného zúčtovania poistného, môže si upraviť základ dane z príjmov o tento vyrovnaný nedoplatok prostredníctvom dodatočného daňového priznania za rok 2022.
Ak z ročného zúčtovania poistného vyplynul preplatok, postupuje sa rovnako ako u zamestnanca. Daň z preplatku vyberie zdravotná poisťovňa zrážkou v súlade s § 43 ods. 3 písm. j) zákona o dani z príjmov. Vykonanou zrážkou sa považuje daňová povinnosť z preplatku poistného za splnenú na základe § 43 ods. 6 zákona o dani z príjmov bez ohľadu na to, či daňovník uplatňuje preukázateľne vynaložené výdavky z vedeného účtovníctva a je povinný o vrátenom preplatku účtovať, alebo nie je povinný o vrátenom preplatku účtovať, nakoľko uplatňuje paušálne výdavky podľa § 6 ods. 10 zákona o dani z príjmov alebo uplatňuje preukázateľné výdavky z daňovej evidencie podľa § 6 ods. 11 zákona.
V zmysle § 17 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov príjem, pri ktorom vybraním dane zrážkou podľa § 43 ods. 6 zákona je splnená daňová povinnosť, sa nezahrnie do základu dane.
Ste živnostník, ktorý je povinne zdravotne poistený od roku 2019. Lekár vás 12. 01. 2023 vypísal na PN, ktorá trvala do 26. 01. 2023.
Keďže nemocenské poistenie máte aktívne od roku 2019, v tomto prípade je rozhodujúce obdobie celý rok 2022. Počas tohto roku máte od 01. 01. 2022 do 31. 05. 2022 vymeriavací základ (VZ) 750 € a od 01. 06. 2022 do 31. 12.
Živnostník bol povinne sociálne poistený nepretržite od 1.7.2014 a jeho ošetrujúci lekár mu vystavil elektronickú PN od 5.3.2024 do 25.3.2024. Rozhodujúce obdobie je od 1.1.2023 do 31.12.2023 (t. j. 365 dní). j. 3 dni):
Celková výška nemocenského, ktorú Sociálna poisťovňa vyplatí je v sume 490,30 eur (34,60 eur + 455,70 eur). Výška dávky sa zaokrúhľuje na celé desiatky centov nahor.
tags: #daňové #priznanie #živnostník #nemocenské #dávky #postup