Živnostník dôchodca a paušálne výdavky: Všetko, čo potrebujete vedieť

Živnostníci a iné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) na Slovensku sú povinní po skončení roka podávať daňové priznanie k dani z príjmov a zaplatiť daň. Pri výpočte základu dane majú možnosť uplatniť si buď skutočné daňové výdavky, ktoré reálne vynaložili na podnikanie, alebo paušálne výdavky, čo je percentuálne vyjadrenie z ich príjmov. Tento článok sa zameriava na problematiku paušálnych výdavkov pre živnostníkov - dôchodcov, pričom vysvetľuje ich výhody, podmienky uplatnenia a obmedzenia.

Čo sú paušálne výdavky?

Paušálne výdavky predstavujú spôsob, ako si živnostník alebo SZČO môže znížiť základ dane bez nutnosti preukazovať skutočné výdavky. Ide o zákonom stanovené percento z príjmov, ktoré si podnikateľ môže odpočítať pri výpočte dane. Uplatnenie paušálnych výdavkov znamená, že podnikateľ reálne nemusel takéto výdavky vynaložiť, ale pri výpočte dane si ich môže odpočítať, a to až vo výške 60 % zo zdaniteľných príjmov.

Výška paušálnych výdavkov a ich limit

Paušálne výdavky je možné uplatniť vo výške 60 % z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Táto suma je však limitovaná do výšky 20 000 eur ročne, ku ktorej sa pripočítajú zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne.

Príklad 1: Michal je grafik, ktorý za rok 2025 dosiahol príjmy z tejto činnosti vo výške 25 000 eur. Výška paušálnych výdavkov Michala sa vypočíta ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % z 25 000 eur = 15 000 eur. K tejto sume sa pripočítajú aj zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2025, povedzme 4 800 eur. Michal si teda môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 19 800 eur.

Príklad 2: Veronika je copywriterka, ktorá za rok 2025 dosiahla príjmy z tejto činnosti vo výške 40 000 eur. Výška paušálnych výdavkov Veroniky sa vypočíta ako 60 % zo zdaniteľných príjmov, t. j. 60 % zo 40 000 eur = 24 000 eur. Keďže je táto suma vyššia ako maximálna možná suma paušálnych výdavkov (20 000 eur), Veronika si môže uplatniť paušálne výdavky len vo výške 20 000 eur. K tejto sume sa pripočítajú aj zaplatené odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne v roku 2025, povedzme suma 6 000 eur. Veronika si teda môže uplatniť paušálne výdavky vo výške 26 000 eur.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre živnostníkov

Kto si môže uplatniť paušálne výdavky?

Paušálne výdavky si môže uplatniť fyzická osoba, ktorá má:

• Príjmy z podnikania (napr. živnostník).
• Príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. autori, umelci, znalci, tlmočníci, lekári, audítori, sprostredkovatelia atď.).
• Príjmy z použitia diela a umeleckého výkonu.

Zároveň platí, že paušálne výdavky si môže uplatniť len ten daňovník, ktorý nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH), alebo daňovník, ktorý je platiteľom DPH len časť zdaňovacieho obdobia. Ak ste teda platiteľom DPH celý rok, paušálne výdavky si už neuplatníte.

Paušálne výdavky a živnostník - dôchodca

Živnostníci, ktorí sú zároveň poberateľmi dôchodku, majú rovnaké právo uplatňovať si paušálne výdavky ako ostatní živnostníci. Na uplatnenie paušálnych výdavkov nie je rozhodujúce, či je živnostník dôchodca alebo nie. Dôležité je splnenie vyššie uvedených podmienok.

Ako uplatniť paušálne výdavky?

Paušálne výdavky si daňovník uplatní priamo v daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby - typu B, kde vyplní príslušné riadky. Zákon o dani z príjmov ukladá povinnosť viesť daňovú evidenciu o príjmoch v časovom slede v členení potrebnom na zistenie základu dane (čiastkového základu dane), vrátane prijatých dokladov, ktoré spĺňajú náležitosti účtovných dokladov, a rovnako o zásobách a pohľadávkach. Tieto evidencie netvoria prílohu daňového priznania, údaje z nich sa však do daňového priznania vypĺňajú a je potrebné ich mať aj pre prípadnú daňovú kontrolu.

Kedy sa paušálne výdavky oplatia?

Paušálne výdavky sa oplatí uplatňovať najmä tým živnostníkom či SZČO, ktoré na výkon svojej podnikateľskej činnosti nepotrebujú veľa vstupov, teda vykonávajú zväčša duševnú prácu. V zásade je vždy potrebné porovnať si výšku skutočne vynaložených výdavkov a paušálnych výdavkov, pričom vyšší vyhráva. Paušálne výdavky sa nemusia oplatiť podnikateľom, ktorí majú pri svojej činnosti vysoké vstupy, napríklad nakupujú veľa materiálu, tovaru alebo majú vysoké výdavky na mzdy. Teda v prípade, ak skutočné výdavky sú oveľa vyššie ako paušálne.

Prečítajte si tiež: Ako na daňové priznanie pri nemocenských dávkach

A čo robiť v prípade, ak sú príjmy vyššie ako 33-tisíc eur, teda paušálne výdavky je možné uplatniť len v limitovanej výške 20-tisíc eur? Aj v tejto situácii si treba porovnať, či má živnostník skutočné výdavky vyššie alebo nie a podľa toho sa rozhodnúť. Ak ich má výrazne menej ako 20-tisíc, stále sa mu paušálne výdavky oplatia, lebo na dani zaplatí menej.

Výpočet dane z príjmov

Vypočítať výšku paušálnych výdavkov nie je až také zložité, keďže ide o 60 % zo zdaniteľných príjmov, plus zaplatené odvody. Zložitejšie môže byť vypočítanie výslednej dane z príjmov, keďže nezdaniteľná časť na daňovníka sa môže krátiť a sadzby dane pre fyzické osoby máme aktuálne tri.

Ako sa počíta daň z príjmov?

Keďže sa výška dane z príjmov odvíja predovšetkým od základu dane, je dobré vedieť, čo sa týmto pojmom rozumie. Rečou laika, ak od príjmov z podnikania odpočítate daňové výdavky (skutočné či paušálne) za konkrétny rok, dostanete základ dane, z ktorého sa bude počítať vaša daňová povinnosť.

Percento, ktoré živnostníkovi ukrojí štát na dani z príjmov zo základu dane, však závisí od dosiahnutých zdaniteľných príjmov. Ak zdaniteľné príjmy neprevyšujú sumu 100 000 eur, sadzba dane bude 15 %. Ide o novinku od roku 2025, od kedy sa hranica príjmov zvýšila zo 60 000 eur na 100 000 eur, teda je možné zarobiť viac a stále si uplatniť zvýhodnenú sadzbu dane. Ak sú príjmy vyššie, použije sa sadzba dane 19 %, pri vyššom základe dane aj 25 % (z tej časti základu dane, ktorá presiahne 48 441,43 eur).

Živnostníci aj iné SZČO si primárne základ dane znižujú výdavkami - a to buď skutočnými, ktoré vynaložili, alebo paušálnymi. Ďalej je možné znížiť základ dane nezdaniteľnými časťami základu dane, a to na daňovníka, na manželku/manžela alebo na zaplatené príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (3. pilier).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre živnostníkov so ZŤP

Dôležité upozornenia

• Aj v prípade, ak podnikateľ nevykonáva zárobkovú činnosť celý rok, môže si uplatniť paušálne výdavky vo výške 60 % z príjmov, do maxima 20 000 eur. Výška paušálnych výdavkov sa totiž neurčuje v závislosti od počtu mesiacov vykonávania podnikateľskej činnosti alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti, či od počtu mesiacov poberania príjmov z použitia diela a z použitia umeleckého výkonu.
• Je dobré si každoročne zvážiť, aké výdavky si v daňovom priznaní uplatniť - či skutočné alebo paušálne. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je totiž povinný dodržiavať počas celého roka. Ak by chcel podať dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb, nemôže zmeniť spôsob uplatňovania výdavkov. Znamená to, že ak v riadnom daňovom priznaní uplatnil paušálne výdavky, v dodatočnom daňovom priznaní nemôže uplatniť preukázateľné a naopak.
• Spôsob uplatnenia daňových výdavkov je však možné meniť v jednotlivých rokoch, vždy k 1. januáru.

Daňové povinnosti živnostníka

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak ide o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou.

Živnostník má povinnosť podať daňové priznanie elektronicky, nakoľko je podľa § 2 ods. Daňovníkovi, ktorý je povinný podať daňové priznanie po uplynutí zdaňovacieho obdobia v lehote podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods. oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania podľa § 49 ods.

Ak v priebehu zdaňovacieho obdobia živnostník zrušil živnostenské oprávnenie na vykonávanie podnikateľskej činnosti, lehota na podanie daňového priznania zostáva nezmenená. Daňové priznanie k dani z príjmov je povinný podať do troch kalendárnych mesiacov po uplynutí príslušného zdaňovacieho obdobia. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je do 31. marca 2026.

Spôsoby uplatňovania daňových výdavkov

Živnostník má v zásade dve možnosti, ako si uplatniť daňové výdavky:

• tzv. paušálne výdavky vo výške 60 % z úhrnu príjmov (t. j. z príjmov z podnikania podľa § 6 ods. 1 a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods.
• skutočné preukázateľné výdavky na základe vedenia daňovej evidencie (§ 6 ods.

V prípade, ak daňovník s príjmami zo živnosti má v zdaňovacom období aj iné druhy príjmov z podnikania resp. z inej samostatnej zárobkovej činnosti, môže sa rozhodnúť len pre jeden spôsob uplatnenia daňových výdavkov. To znamená, že pri všetkých týchto príjmoch (§ 6 ods.

Ak živnostník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky výdavky živnostníka okrem zaplateného poistného a príspevkov, ktoré je povinný platiť v súvislosti s dosahovaním príjmov zo živnosti.

Daňovník, ktorý sa rozhodne uplatniť skutočne vynaložené daňové výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov zo živnosti, postupuje podľa § 2 písm. Vo všeobecnosti daňovým výdavkom je výdavok, ktorý slúži na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý je preukázateľne vynaložený daňovníkom a zaúčtovaný v účtovníctve alebo zaevidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 zákona o dani z príjmov.

Pri uplatňovaní skutočných (preukázateľných výdavkov) daňovník môže viesť daňovú evidenciu, môže účtovať v sústave jednoduchého účtovníctva resp. hmotnom majetku, nehmotnom majetku a finančnom majetku zaradenom do obchodného majetku [§ 2 písm.

Daňová evidencia, jednoduché a podvojné účtovníctvo

V prípade vedenia daňovej evidencie daňovník nie je považovaný za účtovnú jednotku a prílohou daňového priznania nie sú účtovné výkazy (t. j. neprikladá k daňovému priznaniu Výkaz o príjmoch a výdavkoch a Výkaz o majetku a záväzkoch).

Živnostník, ktorý účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, je považovaný za účtovnú jednotku. Pri vedení účtovníctva je povinný postupovať podľa Opatrenia MF SR č. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods. Pri zostavovaní účtovnej závierky sú účtovné jednotky povinné predkladať účtovnú závierku podľa vzoru vrátane vysvetliviek uvedeného v prílohe opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74 v znení neskorších predpisov.

Daňovník vykonávajúci podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia sa aj napriek tomu, že nie je zapísaný do Obchodného registra, môže rozhodnúť účtovať v sústave podvojného účtovníctva. V takomto prípade postupuje podľa Opatrenia MF SR č. Účtovná jednotka je povinná v súlade s vedeným účtovníctvom a na základe jej zatriedenia do veľkostných skupín zostavovať za účtovnú jednotku individuálnu účtovnú závierku podľa § 17 a 18 1 zákona č. 431/2002 Z. Účtovná jednotka ukladá riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku v registri účtovných závierok najneskôr do šiestich mesiacov od dátumu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje, ak § 22a ods. Od 1. januára 2022 sa do registra ukladajú všetky účtovné dokumenty povinne v elektronickej podobe v súlade s § 23a ods. 1 zákona o účtovníctve. Ak majú dokumenty - účtovné závierky podľa § 23 ods.

Mikro účtovná jednotka

Od 1. januára 2014 nadobudol účinnosť zákon č. 352/2013 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 až 7 definuje nový typ účtovnej jednotky - mikro účtovná jednotka. Od 1. januára 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 333/2014 Z. z., ktorým sa novelizoval zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ktorý v ustanovení § 2 ods. 5 a nasl. Účtovné jednotky sa musia zatriediť podľa tohto zákona od 1. 1. fyzickej osoby podľa osobitného predpisu, ktorým je Obchodný zákonník - § 27 ods. 2 písm.

Prechod medzi sústavami účtovníctva

Prechod medzi sústavami účtovníctva je upravený Opatrením MF SR č. Spôsob uplatňovania výdavkov, ktorý si živnostník zvolí, je povinný dodržiavať počas celého zdaňovacieho obdobia. Živnostník však môže zmeniť spôsob uplatnenia daňových výdavkov v jednotlivých zdaňovacích obdobiach (t. j. k 1.1. príslušného kalendárneho roka).

Daňové výdavky živnostníka

Daňovým výdavkom živnostníka môže byť iba taký výdavok, ktorý je vynaložený daňovníkom a preukázaný riadnym účtovným dokladom, je zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. Ak sa jedná o majetok, ktorý môže mať charakter osobnej potreby, potom sa do daňových výdavkov daňovníka zahrňujú výdavky na tento majetok iba v pomernej časti, a to nielen výdavky na obstaranie majetku, ale aj na jeho technické zhodnotenie, prevádzkovanie, opravy a udržiavanie.

Medzi výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami patria napríklad:

• výdavky na osobnú potrebu, ktoré vždy nie sú daňovými výdavkami podľa § 21 ods. 1 písm.
• výdavky zamestnávateľa v súvislosti s motorovým vozidlom zamestnávateľa poskytnutého zamestnancovi na používanie na služobné aj súkromné účely, kedy je zamestnancovi zdaňovaný nepeňažný príjem podľa § 5 ods. 3 písm.

Výdavky na dopravu a cestovné náhrady

Výdavky živnostníka (daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. Od 1.5.2024 je suma základnej náhrady za jeden km jazdy stanovená Opatrením MPSVaR č. 73/2024 Z. z.

Ak živnostník využíva na svoju podnikateľskú činnosť motorové vozidlo iné ako vlastné osobné motorové vozidlo nezahrnuté do obchodného majetku (napr. osobné motorové vozidlo zahrnuté do obchodného majetku, prenajaté alebo vypožičané, nákladné), má možnosť vybrať si z troch spôsobov uplatňovania výdavkov na spotrebované pohonné látky (§ 19 ods. 2 písm.

• spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu, pričom takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %; ak sa spotreba uvedená v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze nezhoduje so skutočnou spotrebou pohonných látok alebo sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, je možné vychádzať aj zo spotreby preukázanej dokladom vydaným osobou, ktorej bola udelená autorizácia podľa § 31 ods. 1 zákona č. 157/2018 Z. z.
• spotreba pohonných látok môže byť uplatnená na základe dokladov o nákupe pohonných látok najviac do výšky vykázanej z prístrojov satelitného systému sledovania prevádzky vozidiel. Aby bolo možné uznať celú spotrebu pohonných látok týmto spôsobom, daňovník musí mať satelitnú jednotku schopnú sledovať ich spotrebu a vykonané jazdy.
• spotreba pohonných látok sa môže uplatniť vo forme paušálnych výdavkov do výšky 80 % z celkového preukázateľného nákupu pohonných látok za príslušné zdaňovacie obdobie primeraného počtu najazdených kilometrov podľa stavu tachometra na začiatku a na konci príslušného zdaňovacieho obdobia pre každé motorové vozidlo samostatne. Uplatňovanie výdavkov týmto spôsobom, t. j. v paušálnej výške 80 % z preukázateľne nakúpených pohonných hmôt, nemá vplyv na ostatné ustanovenia zákona o dani z príjmov týkajúce sa uplatňovania výdavkov na odpisovanie auta alebo výdavkov vynaložených v súvislosti s týmto obchodným majetkom.

Stravovanie

Živnostník si môže uplatniť:

• ako výdavky na stravné počas pracovnej cesty podľa § 19 ods. 2 písm. e) zákona o dani z príjmov,
• ako výdavky na stravné podľa § 19 ods. 2 písm. p) zákona o dani z príjmov za každý odpracovaný deň v kalendárnom roku v mieste pravidelného výkonu svojej činnosti vo výške 55 % sumy ustanovenej na kalendárny deň pre časové pásmo 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách, čo je od 1.9.2024 do 31.3.2025 vo výške 4,57 eura za každý odpracovaný deň daňovníka a od 1.4. 2025 vo výške 4,84 eura za každý odpracovaný deň daňovníka. Tieto výdavky na vlastné stravovanie daňovníka nie je daňovník povinný preukazovať dokladom o nákupe stravy alebo stravovacej poukážky. Daňovník si nemôže výdavky na vlastné stravovanie uplatniť za ten kalendárny deň, za ktorý si uplatní výdavky na stravovanie v súvislosti s výkonom práce v inom mieste, ako je miesto jeho pravidelného výkonu činnosti [podľa § 19 ods. 2 písm.

S účinnosťou od 1.4.2025 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 39/20253 Z. z. S účinnosťou od 1.9.2024 je výška stravného stanovená Opatrením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.

Rekreácia

Daňovými výdavkami podľa § 19 ods. 2 písm. w) zákona o dani z príjmov sú aj výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 (t. j. s príjmami z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti), ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý tento príspevok na rekreáciu v súvislosti s výkonom závislej činnosti. Daňovým výdavkom je teda iba výdavok na rekreáciu podnikateľa v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, ak podnikateľ splnil podmienku vykonávania podnikateľskej činnosti nepretržite najmenej 24 mesiacov ku dňu začatia rekreácie.

Odpisovanie majetku

Výdavky na majetok sa uplatňujú:

• pri odpisovanom hmotnom majetku postupne vo forme odpisov (§ 26 až 28 zákona o dani z príjmov v nadväznosti na prílohu č.
• pri neodpisovanom hmotnom a nehmotnom majetku pri jeho vyradení z užívania (napr.

Daňovým odpisovaním hmotného a nehmotného majetku sa rozumie postupné zahrňovanie odpisov do daňových výdavkov. V danom prípade musí ísť o hmotný a nehmotný majetok, o ktorom daňovník účtuje alebo ho eviduje podľa § 6 ods. Odpis vo výške vypočítaného ročného odpisu z hmotného majetku, účtovaného podľa zákona o účtovníctve alebo evidovaného podľa § 6 ods. 11 k poslednému dňu obdobia, môže uplatniť k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia. Pri hmotnom majetku, pri ktorom je zostatková cena daňovým výdavkom len do výšky príjmov (výnosov) z predaja tohto majetku, možno uplatniť odpis vo výške pripadajúcej na počet celých mesiacov, počas ktorých daňovník majetok účtoval alebo majetok evidoval podľa § 6 ods. V prvom roku odpisovania hmotného majetku zaradeného do užívania môže daňovník uplatniť do daňových výdavkov iba alikvotnú časť ročného odpisu pripadajúcu na počet mesiacov, v ktorých sa o majetku účtuje alebo v ktorých sa majetok eviduje. Odpisy hmotného majetku poskytnutého na prenájom sa do daňových výdavkov prenajímateľa zahrňujú najviac do výšky časovo rozlíšenej sumy príjmov (výnosov) z prenájmu tohto majetku prislúchajúcich na príslušné zdaňovacie obdobie. Ak je hmotný majetok poskytnutý na prenájom iba z časti alebo len časť zdaňovacieho obdobia, výška odpisov zahrnovaných do daňových výdavkov prenajímateľa sa určí podľa rozsahu a doby prenájmu tohto majetku. Pri odpisovaní majetku sa do výdavkov (nákladov) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľného príjmu zahŕňa ročný odpis v rovnakej percentuálnej výške, v akej uplatňuje daňovník výdavky (náklady) podľa § 19 ods. 2 písm. Pri preradení majetku z osobného užívania do obchodného majetku daňovník odpisuje tento majetok ako v ďalších rokoch odpisovania zo vstupnej ceny (§ 25 ods. 1 písm.

Prerušenie odpisovania

Daňovník má možnosť na základe svojho dobrovoľného rozhodnutia prerušiť uplatňovanie daňových odpisov na jedno alebo viac celých zdaňovacích období, a to počnúc rokom zaradenia majetku do podnikania. V ďalšom zdaňovacom období pokračuje daňovník v odpisovaní tak, ako keby nebolo prerušené, pričom celková doba odpisovania sa predlžuje o dobu prerušenia odpisovania.

Dôležité: Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť daňovník, ak uplatňuje výdavky percentom z príjmov (paušálne výdavky). Prerušenie odpisovania nemôže uplatniť ani mikrodaňovník, ak uplatňuje odpisy podľa § 26 ods. S účinnosťou od 1.1.2021 môže mikrodaňovník využiť aj zvýhodnený spôsob odpisovania hmotného majetku podľa § 26 ods. 12 zákona o dani z príjmov. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže využiť iba pri hmotnom majetku zaradenom do odpisovej skupiny 0 až 4, okrem osobného automobilu zatriedeného do kódu klasifikácie produktov 29.10.2 so vstupnou cenou 48 tis. Pri tomto zvýhodnenom spôsobe odpisovania hmotného majetku môže daňovník uplatniť odpis v akejkoľvek výške počas doby odpisovania určenej pre príslušnú odpisovú skupinu, najviac však do výšky vstupnej ceny hmotného majetku. Tento zvýhodnený spôsob odpisovania môže uplatniť aj v prípade technického zhodnotenia plne odpísaného hmotného majetku vyššieho ako 1 700 eur, ktorý predstavuje iný majetok podľa § 22 ods. 6 p…

tags: #živnostník #dôchodca #paušálne #výdavky