
Životné poistenie môže byť nielen formou finančného zabezpečenia do budúcnosti, ale aj prostriedkom na zníženie daňového základu. Slovenská legislatíva umožňuje daňovníkom uplatniť si odpočítateľnú položku na životné poistenie, doplnkové dôchodkové sporenie a účelové sporenie, čím sa znižuje ich daňová povinnosť. Avšak, aby bolo možné túto výhodu využiť, je potrebné splniť určité podmienky stanovené zákonom. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach nároku na odpočítateľnú položku pri životnom poistení a ďalších formách sporenia, ako aj o situáciách, kedy je potrebné vrátiť štátu ušetrené peniaze.
Daňovník, ktorý podáva daňové priznanie na Slovensku, má nárok na jednorazovo odpočítateľnú položku na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie. Táto položka sa neuplatňuje priebežne počas roka, napríklad mesačne, ale jednorazovo. Nerozlišuje sa, či ide o študenta, nezamestnaného, invalida, zamestnanca či dôchodcu. Každý z nich si môže uplatniť nezdaniteľnú časť na sporenie a poistenie, najviac do sumy 398,33 € ročne. Nie je rozhodujúce, kedy bola zmluva uzatvorená, ale dôležité je, aby bol príspevok na poistenie alebo sporenie zaplatený (jednorazovo alebo postupne) finančnej inštitúcii v čase od 1. januára do 31. decembra daného roka. Ak daňovník zaplatil ročné poistné alebo odviedol príspevky na sporenie v nižšej sume ako 398,33 €, odpočítateľnú položku si môže uplatniť iba vo výške skutočne zaplateného poistného či odvedených vkladov na sporenie.
Dôležité je, že daňovník si nemôže uplatniť odpočítateľnú položku zo životnej poistky inej osoby, napríklad manželky či dieťaťa.
Ak je porušená čo i len jedna z uvedených podmienok, daňovník musí rátať s tým, že štátu musí vrátiť peniaze. Za porušenie podmienok sa považuje aj zánik životného poistenia, napríklad neplatením, výpoveďou, dohodou alebo odstúpením pred uplynutím doby 10 rokov od začiatku životného poistenia alebo pred kalendárnym rokom, v ktorom dovŕši daňovník 55 rokov života. Výnimkou je vyplatenie plnenia z poistenia pre prípad úrazu alebo choroby, ktoré je súčasťou životného poistenia, alebo úmrtie daňovníka.
Pri porušení podmienok je daňovník povinný zvýšiť si základ dane o sumu zaplatených príspevkov, o ktorú si ho v predchádzajúcich rokoch znížil, najviac však do 3 zdaňovacích období od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu podmienok. Odborníci odporúčajú zvýšiť základ dane za to zdaňovacie obdobie, v ktorom daňovník nedosiahne vysoké príjmy alebo dostatočne vysoké, alebo jednoducho vtedy, kedy mu to vyhovuje.
Prečítajte si tiež: Praktické rady o dôchodkoch
Pre lepšie pochopenie uvádzame príklad: Pán XY uzatvoril životné poistenie v roku 2002 s dobou sporenia najmenej 10 rokov s nárokom na plnenie vo veku 60 rokov. Ročné poistné predstavovalo 15 000 Sk. Pravidelne každý rok si uplatnil odpočítateľnú položku v maximálnej výške. V roku 2009 ale poistku zrušil, čím porušil podmienky a musí si zvýšiť základ dane, najneskôr do konca troch zdaňovacích období (2010, 2011, 2012) od skončenia zdaňovacieho obdobia, v ktorom došlo k porušeniu podmienok. Základ dane si musí zvýšiť o sumu poistného zaplateného na poistenie, o ktorú si znížil základ dane.
Nezdaniteľnú sumu si môže občan uplatniť buď u zamestnávateľa v ročnom zúčtovaní alebo v daňovom priznaní. Preukázať ju musí priložením potvrdenia, ktoré mu vystaví poisťovňa automaticky alebo na vyžiadanie. V ňom identifikuje osobu a potvrdí sumu zaplatenú poisťovni na poistenie, ktoré je v súlade s ustanovením § 11 zákona o dani z príjmov. Podľa stanoviska DR SR toto potvrdenie nie je povinnou prílohou k daňovému priznaniu.
Nezdaniteľná časť základu dane sa vzťahuje iba na:
Doplnkové dôchodkové sporenie predstavuje tzv. III. pilier dôchodkového zabezpečenia. Ide o sporenie, na ktoré prispieva aj zamestnávateľ v zmysle kolektívnej zmluvy. Zamestnanec alebo účastník tohto sporenia získa doplnkový dôchodok či už v starobe alebo po ukončení výkonu prác, ktoré sú zaradené do 3. alebo 4. kategórie. Od základu dane si môže odrátať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie najviac do výšky 398,33 eura iba daňovník, zamestnávateľ túto možnosť nemá.
Účelovým sporením sa rozumie vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo investovanie prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby kolektívneho investovania na zabezpečenie príjmu daňovníkovi po dovŕšení 55 rokov. Zákon o dani z príjmov nedefinuje, že to musí byť len slovenská inštitúcia, preto uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane sa vzťahuje aj na účelové sporenie platené v zahraničí. Dohodnutá doba investovania musí byť najmenej 10 rokov a plnenie nastane až po 55. roku veku daňovníka. Stavebné sporenie sa nepovažuje za účelové sporenie, pretože nezabezpečuje daňovníkovi príjem po dovŕšení 55 rokov veku a to ani nie je hlavnou úlohou stavebného sporenia.
Prečítajte si tiež: Vzťah medzi minimálnym dôchodkom a životným minimom
Životné poistenie je pravidelné platenie poistného v rámci produktu životného poistenia. Dohodnutá poistná doba musí byť najmenej 10 rokov a príjem z neho bude plynúť daňovníkov dovŕšením 55 roku. Výplata poistného pre prípad dožitia môže nastať najskôr v roku, v ktorom dovŕši poistník 55 rokov života. Alebo je poistná doba uzatvorená na dobu neurčitú, pričom poistné plnenie môže nastať najskôr po uplynutí 10 rokov od uzatvorenia životného poistenia a najskôr v roku, v ktorom daňovník dovŕši 55 rokov veku.
Ak má daňovník uzatvorených viac druhov poistení, ktoré spĺňajú podmienky na uplatnenie odpočítateľnej položky, môže si odvedené príspevky na poistné spojiť a zrátať, aby si mohol uplatniť čo najvyššiu možnú odpočítateľnú položku, maximálne však do sumy 398,33 eura. Nie je rozhodujúce, či sumu tvorí jedna zmluva alebo viac zmlúv. Ak suma z viacerých zmlúv prekročí sumu 398,33 eura, odpočítateľnú položku si možno uplatniť iba do tejto výšky. Ak ani spojením súm nedôjde k prekročeniu sumy 398,33 eura, odpočítateľnú položku možno uplatniť iba vo výške, ktorá zodpovedá skutočne zaplatenému poistnému.
Neexistuje žiadne ustanovenie zákona, ktoré by priamo prikazovalo poisťovniam vydávať klientom potvrdenia v zmysle § 11 zákona o dani z príjmov na uplatnenie nezdaniteľných častí základu dane fyzickej osoby na doplnkové dôchodkové sporenie, účelové sporenie a životné poistenie. Ak klient priamo požiada poisťovňu, táto mu musí potvrdenie vystaviť. Prax je taká, že slovenské poisťovne spravidla zasielajú potvrdenia klientom bez ohľadu na to, či o to požiadali alebo nie. Poisťovne takisto nie sú povinné zasielať klientom o oznámenie o tom, že nesplnili podmienky na uplatnenie odpočítateľnej položky, napríklad z dôvodu zrušenia poistky. Sledovanie dodržiavania týchto podmienok je povinnosťou klienta - daňovníka a poisťovňa ho na to neupozorňuje.
V praxi sa môžu vyskytnúť rôzne špecifické situácie, ktoré si vyžadujú individuálne posúdenie. Napríklad, ak zamestnanec si v minulých rokoch uplatňoval nezdaniteľnú čiastku na životné poistenie, ale v tomto roku mu neprišlo potvrdenie z poisťovne aj keď platil celý rok a zmluva nebola zrušená, môže si zamestnanec podať žiadosť o ročné zúčtovanie dane a neuplatniť si toto životné poistenie. Neuplatnenie si životného poistenia v jednom z rokov nie je porušením podmienok, je to dobrovoľné. Zamestnanec si môže uplatniť aj bez potvrdenia z poisťovne. Mzdové účtarne to síce vyžadujú, ale nikde v legislatíve to nemá oporu. Tie potvrdenia poisťovne zasielajú dobrovoľne ako benefit pre klienta, pre poisťovne nie je taká povinnosť zo zákona. Zamestnanec môže zaplatení príspevky preukázať akýmkoľvek spôsobom, napr. aj výpisom z účtu, kde bude suma zaplatená na živ. poistenie uvedená. Zodpovednosť za správne uplatnenie odpočítateľnej položky je na zamestnancovi, nie na subjekte, ktorý vykonáva zúčtovanie dane. V prípade daňovej kontroly zamestnanec musí preukázať, že tie prostriedky zaplatil na živ. poistenie.
Národná rada Slovenskej republiky schválila zákon č. 688/2006 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. Novela zákona o dani z príjmov vychádza zo základných zámerov programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky. Snahou je realizovať také legislatívne zmeny, ktorými sa zvýši miera solidarity v spoločnosti prostredníctvom opatrení vykonávaných v zákone o dani z príjmov, takouto zmenou je aj úprava zdaňovania príjmov fyzických osôb, hlavne základu dane z príjmov a nezdaniteľných častí základu dane na daňovníka a na manželku. Ide o úpravu nezdaniteľných častí základu dane, postupné znižovanie súm nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a na manželku (manžela) v nadväznosti na výšku základu dane daňovníka až do úplného zániku nároku na tieto nezdaniteľné časti základu dane.
Prečítajte si tiež: Úvaha o životnom prostredí
V súvislosti s uplatňovaním nezdaniteľnej časti základu dane na manželku (manžela) sa upravuje uplatnenie tejto nezdaniteľnej časti v závislosti od výšky základu dane daňovníka. Ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane rovnajúci sa alebo nižší ako 176,8-násobok platného životného minima (rovnajúci sa základ dane je suma 880 464 Sk), postupuje zamestnávateľ podľa tohto ustanovenia. Nezdaniteľná časť základu dane na manželku (manžela) sa uplatní len v prípade, ak manželka (manžel) žije s daňovníkom v „spoločnej“ domácnosti (§ 115 Občianskeho zákonníka). Ak manželka má vlastný príjem, nezdaniteľná časť základu dane ročne na manželku je rozdiel medzi sumou 19,2-násobku platného životného minima a vlastným príjmom manželky.
tags: #životné #poistenie #nárok #na #odpočítateľnú #položku