
Tento článok poskytuje komplexný pohľad na postup pri registrácii zamestnávateľa a zamestnancov v Sociálnej poisťovni, s dôrazom na povinnosti zamestnávateľa a práva zamestnancov, vrátane dôchodcov. Cieľom je objasniť proces registrácie, oznamovacie povinnosti a relevantné aspekty súvisiace so sociálnym poistením.
Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca, je povinný registrovať sa v Sociálnej poisťovni do 8 dní odo dňa, keď začal zamestnávať prvého zamestnanca. Registrácia sa vykonáva prostredníctvom predpísaného tlačiva Registračný list zamestnávateľa.
Sociálna poisťovňa pridelí zamestnávateľovi desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa (IČZ), ktoré sa uvádza na mesačných výkazoch poistného a registračných listoch fyzických osôb.
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia. Táto povinnosť sa plní prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby. Zamestnanec nemá povinnosť registrovať sa sám. Povinné poistenie zamestnancovi vzniká dňom vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.
Po prihlásení zamestnanca do registra, Sociálna poisťovňa sprístupní zamestnávateľovi pridelené identifikačné číslo právneho vzťahu (IČPV) zamestnanca prostredníctvom e-Služieb. Ak má zamestnávateľ výnimku z elektronickej komunikácie, IČPV sa zasiela prostredníctvom e-schránky alebo poštou.
Prečítajte si tiež: Povinnosti a výnimky: Starobný dôchodok a zdravotné poistenie
Zamestnávateľ má voči Sociálnej poisťovni niekoľko povinností, ktoré je nevyhnutné dodržiavať:
V sociálnom poistení sa uplatňuje inštitút prerušenia poistenia. Zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ je povinný prerušenie poistenia oznámiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne elektronicky do 8, resp. 30 dní od prerušenia poistenia zaslaním Registračného listu FO.
Sociálna poisťovňa poskytuje zamestnávateľom a poistencom prístup k elektronickým službám (e-Služby), ktoré umožňujú jednoduchšiu a efektívnejšiu komunikáciu a správu poistných záležitostí.
Nárok na starobný dôchodok vznikne poistencovi dovŕšením dôchodkového veku a získaním najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia (prihliada sa aj na obdobia poistenia získané v krajinách EÚ alebo zmluvnom štáte; podmienkou je získanie aspoň jedného roka obdobia dôchodkového poistenia v SR). O dôchodok musí poistenec požiadať písomnou žiadosťou v mieste svojho bydliska.
Informatívna suma starobného dôchodku je vypočítaná na základe údajov evidovaných Sociálnej poisťovni. Klient ju nájde v záložke „Príprava na dôchodok“. (Ak obsahuje „neevidované obdobia“, znamená to, že tieto v evidencii Sociálnej poisťovne chýbajú a do informatívneho výpočtu dôchodku sa premietnu až po ich zdokladovaní v Sociálnej poisťovni - napr. obdobie štúdia, vojenskej služby, evidencie medzi nezamestnanými, obdobie starostlivosti o dieťa, ale aj obdobia vykonávania zárobkovej činnosti.) Informatívna suma starobného dôchodku je len orientačná. Predstavuje teoretickú sumu dôchodku, ktorú by ste získali, ak by ste na dôchodok mohli odísť dnes.
Prečítajte si tiež: Možnosti financovania pre dôchodcov
Nárok na invalidný dôchodok môže vzniknúť iba vtedy, ak posudkový lekár Sociálnej poisťovne určí stupeň invalidity podľa prílohy č. Dosiahnutím dôchodkového veku sa invalidný dôchodok nemení na starobný dôchodok.
Sociálna poisťovňa umožňuje samostatne zárobkovo činným osobám (SZČO) a dobrovoľne poisteným osobám (DPO) uhrádzať poistné online prostredníctvom Štátnej pokladnice. Sami si môžu zvoliť, či uhradia aktuálne poistné alebo nedoplatky poistného za konkrétne obdobia, resp. penále. Platba sa uskutoční prostredníctvom Štátnej pokladnice, ktorá umožňuje online platby s využitím platobnej karty, platobnej metódy Google Pay alebo Apple Pay, prípadne prostredníctvom platobných tlačidiel vybraných bánk na Slovensku. Platbu môže realizovať aj opätovne, ak ju vykonal online (klient napríklad omylom zaplatil nižšiu sumu).
Mzdové účtovníctvo zahŕňa plnenie všetkých činností zamestnávateľa v oblasti zamestnávania zamestnancov v pracovnoprávnom vzťahu, predovšetkým personalistiku a spracovanie miezd vrátane výkazov a evidencií, ktoré vyplývajú z právnych predpisov v oblasti pracovného, mzdového, sociálneho, daňového a iného práva.
Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. Poskytovanie minimálnej mzdy upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Podľa § 2 ods. 1 zákona o minimálnej mzde vláda nariadením vlády č. 326/2012 Z. z. ustanovila s účinnosťou od 1.
Zamestnávateľ, u ktorého nie je odmeňovanie zamestnancov dohodnuté v kolektívnej zmluve, je povinný v zmysle § 120 Zákonníka práce poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta.
Prečítajte si tiež: Všetko o zľavách na vlak
Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava na pracovisku, ale prácu nevykonáva, patrí mu mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najmenej však vo výške minimálneho mzdového nároku v eurách za hodinu. Ak sa zamestnanec počas pracovnej pohotovosti zdržiava mimo pracoviska, patrí mu náhrada najmenej 20 % minimálneho mzdového nároku ustanoveného v eurách za hodinu.
tags: #zle #prihlaseny #dochodca #socialna #poistovna #postup