Pasívna legitimácia žalovaného a preukazovanie podmienky v súdnom konaní

Úvod

V článku sa zaoberáme problematikou pasívnej legitimácie žalovaného v súdnom konaní, pričom kladieme dôraz na preukazovanie podmienok a ich vplyv na rozhodovanie súdov. Vecná legitimácia, či už aktívna alebo pasívna, je kľúčovým aspektom každého súdneho konania, ktorý súd skúma z úradnej povinnosti.

Vecná legitimácia: Základný kameň súdneho konania

Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať.

Prípadová štúdia: Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 5. júna 2007 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 127.310,- Sk s príslušným úrokom z omeškania. Rozhodnutie bolo založené na závere, že Krajský súd v Bratislave nepostupoval správne, keď žalobcovi ako skoršiemu právnemu zástupcovi úspešného účastníka konania nepriznal náhradu trov konania. V príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným postupom mala žalobcovi vzniknúť škoda.

Krajský súd v Bratislave však rozsudkom z 26. marca 2009 zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu a žalobu zamietol. Odvolací súd argumentoval, že nárok na náhradu trov konania je procesným nárokom, ktorý prislúcha iba účastníkovi konania, a nie jeho advokátovi. Žalobca sa tak mohol domáhať nároku iba priamo proti subjektu, ktorého zastupoval.

Zodpovednosť podľa zákona č. 58/1969 Zb. je jednou z foriem zodpovednosti štátu bez ohľadu na zavinenie. Na jej vyvodenie musia byť súčasne splnené tri podmienky, a to existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, nesprávny úradný postup a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nesprávnym úradným postupom. Nesprávnym úradným postupom sa rozumie akákoľvek činnosť spojená s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Analýza vecnej legitimácie v kontexte náhrady trov konania

Súd sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva, podľa ktorého je účastník subjektom práva (povinnosti), ktoré je predmetom konania. V prejednávanej veci mal súd za nesporné, že žalobca bol právnym zástupcom úspešného účastníka konania, ktorému bola priznaná náhrada v konaní vzniknutých trov. Nárok na náhradu trov je procesným nárokom a do jeho obsahu sa nepremietajú (nemôžu) právne vzťahy založené príkaznou zmluvou a zmluvou o právnej pomoci, pričom je vecou účastníkov tejto zmluvy (t.j. advokáta a klienta), ako sa v konečnom dôsledku dohodnú o nároku, ktorý pre klienta vyplynul z výroku súdneho rozhodnutia. Nárok na náhradu trov sa totiž priznáva iba účastníkovi konania, a preto každá procesná legitimácia spojená s týmto nárokom prislúcha iba jemu. Vychádzajúc z ustanovenia § 149 ods. 1 O.s.p., tieto procesné legitimácie advokátovi nepatria. V danom prípade u žalobcu absentuje právny titul na náhradu škody. Náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva sa súdom priznáva účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý úspech nemal. Osobou, ktorej bola náhrada trov priznaná je teda účastník konania, a nie advokát. Žalobca sa nároku uplatňovaného v tomto konaní mohol domáhať iba priamo proti subjektu, ktorého v danom konaní zastupoval a ktorému bola náhrada trov v danom konaní priznaná, a to na základe zmluvy o právnom zastúpení. Nebola teda splnená ani jedna z podmienok vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto žalovaný za škodu podľa § 18 zákona č. 58/1969 Zb. nezodpovedá.

Ďalší príklad: Bezdôvodné obohatenie a užívanie pozemku

Okresný súd Považská Bystrica uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi 37.065,42 eur s úrokom z omeškania z dôvodu bezdôvodného obohatenia. Žalobca bol výlučným vlastníkom pozemku, ktorý bol zastavaný stavbou vo vlastníctve žalovaného 1/. Žalovaný 1/ pozemok užíval bez právneho dôvodu a neplatil za to žalobcovi žiadnu náhradu.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v rozhodnom období užíval predmetný pozemok vo vlastníctve žalobcu žalovaný l/, za pasívne legitimovaného v tomto konaní považoval iba žalovaného l/, preto žalobu voči žalovanému 2/ zamietol. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie vychádzal zo záveru znaleckého posudku.

Pasívna legitimácia a povinnosť poskytovať náhradu za užívanie pozemku

Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či príp. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. 1.

Komisionárska zmluva a zadržiavacie právo

V ďalšom prípade žalobca argumentoval, že žalovaný užíval jeho majetok bez právneho dôvodu, pričom sa odvolával na komisionársku zmluvu. Žalovaný však tvrdil, že mu vzniklo zadržiavacie právo podľa § 672 OZ.

Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie

Súd sa zaoberal otázkou, či boli splnené podmienky pre vznik zadržiavacieho práva a či bol žalovaný oprávnený zadržiavať veci. Dôležité bolo preukázanie vlastníckeho práva k veciam a existencia právneho titulu k držbe vecí.

Prečítajte si tiež: Náhrada nemajetkovej ujmy – judikatúra

tags: #pasívna #legitimácia #žalovaného #preukázanie #podmienky