Výchova mentálne postihnutých: komplexný pohľad

Mentálne postihnutie predstavuje rozsiahlu oblasť s mnohými špecifikami, ktorá si vyžaduje špeciálny prístup vo výchove a vzdelávaní. Pedagogika mentálne postihnutých, často označovaná ako psychopédia, je komplexná a dynamicky sa rozvíjajúca oblasť špeciálnej pedagogiky. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na túto disciplínu, jej definície, vekové obdobia, interdisciplinárny charakter, ciele, princípy a trendy.

Definície pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá teóriou a praxou edukácie a (re)habilitácie osôb s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach. Podľa Vančovej (2005) je pedagogika mentálne postihnutých vedným odborom špeciálnopedagogických vied, ktorý sa zaoberá teóriou a praxou špeciálnej edukácie a edukatívnej (re)habilitácie mentálne postihnutých osôb. Objektom tohto vedného odboru sú osoby s mentálnym postihnutím od ranného veku až po starobu.

Bajo (in Bajo - Vašek, 1994) definuje psychopédiu (pedagogiku mentálne postihnutých) ako vedný odbor špeciálnej pedagogiky, ktorý sa zaoberá rozvojom, výchovou, vzdelávaním a vyučovaním mentálne postihnutých osôb a mentálne postihnutých osôb s viacerými chybami. Ako vedný odbor pozostáva z teoretického základu, metodológie, histórie odboru, z teórie vyučovania a teórie výchovy. Predmetom psychopédie je tiež psychopedická diagnostika a skúmanie prejavov a spoločenských dôsledkov mentálneho postihnutia.

Z týchto definícií vyplýva, že pedagogika mentálne postihnutých sa zameriava na komplexný rozvoj jednotlivca s mentálnym postihnutím, s cieľom umožniť mu plnohodnotné zapojenie do spoločnosti.

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu. Každé vekové obdobie má svoje špecifiká a vyžaduje si individuálny prístup.

Prečítajte si tiež: Význam komplexnej rehabilitácie

Ranný vek

V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.

Predškolský vek

Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.

Školský vek

Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálna základná škola variant C prípravný ročník a desať ročníkov a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu Obsah vzdelávania prebieha v blokoch, je určený rámcovými učebnými osnovami.

Adolescencia

V tomto období je dôležité pripraviť mladého človeka na dospelý život, rozvíjať jeho samostatnosť a sebaúctu.

Dospelosť

Cieľom je umožniť človeku s mentálnym postihnutím plnohodnotné zapojenie do spoločnosti, nájsť si prácu a žiť nezávislý život.

Prečítajte si tiež: Komplexný pohľad na výchovnú rehabilitáciu

Interdisciplinárny charakter pedagogiky mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých je interdisciplinárny odbor, ktorý využíva poznatky z rôznych vedných disciplín. Ako východiskové disciplíny pre pedagogiku mentálne postihnutých slúžia pedagogika a špeciálna pedagogika. Partnerskými vednými disciplínami sú špeciálnopedagogické disciplíny a suportívnymi disciplínami sú psychologické, sociologické, biologické a medicínske disciplíny.

Význam týchto disciplín pre psychopédiu je vo sfére teoretickej, metodologickej a praktickej.

  • Pedagogika a špeciálna pedagogika: Poskytujú teoretický základ pre edukáciu a výchovu osôb s mentálnym postihnutím.
  • Psychológia: Pomáha pochopiť kognitívne, emocionálne a sociálne procesy u osôb s mentálnym postihnutím.
  • Sociológia: Poskytuje informácie o sociálnom kontexte, v ktorom žijú osoby s mentálnym postihnutím.
  • Biológia a medicína: Pomáhajú pochopiť príčiny a prejavy mentálneho postihnutia.

Ciele a princípy pedagogiky mentálne postihnutých

Cieľom pedagogiky mentálne postihnutých je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti človeka s mentálnym postihnutím, s prihliadnutím na jeho individuálne potreby a možnosti. Edukácia VNP - výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Teda vybaviť žiaka takým adekvátnym množstvom poznatkov, zručností a návykov, aby bol schopný zapojiť sa do pracovného a spoločenského života a žiť jemu primeraný kvalitný život bez toho, aby pôsobil ťažkosti svojmu okoliu.

Proces edukácie VNP - je založený na uplatňovaní metód, foriem a prostriedkov edukácie za rešpektovania edukačných zásad s prihliadnutím na individuálne predpoklady, schopnosti, možnosti a danosti, potreby jednotlivcov zúčastňujúcich sa na edukácii (vrátane edukátora)Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti. Je určený príslušnými pedagogickými normami a dokumentami pre dané inštitúcie (učebné plány, učebné osnovy), prípadne je rozpracovaný v IVP.

Špeciálne metódy uvádza Vašek nasledovne:

Prečítajte si tiež: Zoznam zakázaných rastlinných zložiek

  • metóda viacnásobného opakovania
  • metóda nadmerného zvýraznenia informácie
  • metóda zapojenia viacerých kanálov
  • metóda optimálneho kódovania
  • metóda intenzívnej spätnej väzby

Zásady špeciálnej výchovy sú základné poučky, pravidlá, smernice, ktoré sa majú v špeciálnej výchove dodržiavať, pokiaľ ide o výber metód, foriem a prostriedkov výchovy postihnutých alebo narušených jedincov. Na zreteli treba mať v ŠP všeobecné pravidlá:

  1. Najprv poznaj, potom vychovávaj.
  2. Nie proti postihnutiu, ale v prospech postihnutého.

Psychopedická diagnostika

Psychopedická diagnostika je dôležitou súčasťou pedagogiky mentálne postihnutých. Jej cieľom je identifikovať silné a slabé stránky jedinca, určiť úroveň jeho mentálneho postihnutia a navrhnúť individuálny plán edukácie a (re)habilitácie.

Psychopedická diagnostika zahŕňa:

  • Anamnézu: Získavanie informácií o vývoji jedinca, jeho zdravotnom stave a rodinnom prostredí.
  • Pozorovanie: Sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
  • Testy: Používanie štandardizovaných testov na meranie kognitívnych schopností, sociálnej zrelosti a motorických zručností.
  • Rozhovor: Komunikácia s jedincami, jeho rodinou a odborníkmi.

Na základe výsledkov psychopedickej diagnostiky sa zostavuje individuálny plán edukácie a (re)habilitácie, ktorý zohľadňuje individuálne potreby a možnosti jedinca. Medzi diagnostické metódy využívané v ŠPP patria: rozhovor, dotazník, pozorovanie, písomné testy, testy motoriky, kauzistické metódy.

Trendy a výzvy v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa neustále vyvíja a reaguje na nové poznatky a spoločenské trendy. Medzi aktuálne trendy patria:

  • Inklúzia: Snaha o integráciu osôb s mentálnym postihnutím do bežného vzdelávacieho systému a spoločnosti.
  • Individualizácia: Prispôsobovanie výchovy a vzdelávania individuálnym potrebám a možnostiam každého jedinca.
  • Podpora samostatnosti: Rozvíjanie zručností a kompetencií, ktoré umožnia osobám s mentálnym postihnutím viesť čo najsamostatnejší život.
  • Využívanie moderných technológií: Aplikácia moderných technológií vo výchove a vzdelávaní osôb s mentálnym postihnutím.

Existujú základné skupiny metód:

  • Reedukačné metódy: Ide o súhrn špecifických pedagogických postupov zameraných na postihnutú funkciu. Reedukácia znamená prevýchovu alebo obnovenú výchovu a označuje špecifické pedagogické metódy, ktoré rozvíjajú nevyvinuté funkcie alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
  • Kompenzačné metódy: Súhrn postupov zameraných na rozvíjanie náhradných nepostihnutých funkcií. Kompenzácia znamená vyváženie alebo vyrovnanie a zameriava sa na poskytovanie náhrady, vzájomné vyrovnanie. Kompenzačné metódy sa zameriavajú na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej. Sústavne rozvíjajú výkonnosť neporušených funkcií ako náhradu za porušenú alebo vyradenú funkciu (napr. u nevidiaceho rozvíjať sluchové, hmatové, čuchové vnímanie).
  • Rehabilitačné metódy: Súhrn postupov upravujúcich spoločenské vzťahy a umožňujúcich maximálny stupeň socializácie. Rehabilitácia znamená znovuuschopnenie a je súhrnom opatrení a metód, ktoré sa zameriavajú na sociálne dôsledky defektu. Rehabilitačnou činnosťou upravujeme porušené vzťahy spoločnosti, pracovné a výchovno-vzdelávacie vzťahy. Rehabilitácia nadväzuje na výsledky kompenzácie a reedukácie.

Špeciálna pedagogika a jej miesto v systéme vied

Špeciálna pedagogika patrí do sústavy vied o človeku a v užšom zmysle do systému pedagogických vied. V rámci nich tvorí samostatný vedný odbor, ktorý má systemom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špecifickými potrebami. Tieto poznatky sa dajú zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií. Špeciálna pedagogika má systemom usporiadané poznatky o teórii a praxi edukácie postihnutých, narušených jedincov, alebo jedincov so špec. potrebami. Dajú sa zoskupiť do subsystémov podľa viacerých kritérií.

Špeciálna pedagogika sa zaoberá teóriou a praxou výchovy detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, porúch učenia, správania, ale aj výnimočne nadaných. Sústreďuje sa na takých jedincov, ktorí nezapadajú do pásma normality.

Jednotlivé oblasti špeciálnej pedagogiky

  • Somatopédia: pedagogika telesne postihnutých, chorých a zdravotne oslabených.
  • Tyflopédia: pedagogika zrakovo postihnutých.
  • Surdopédia: pedagogika sluchovo postihnutých.
  • Logopédia: pedagogika detí s narušenou komunikačnou schopnosťou.
  • Etopédia: pedagogika psychosociálne narušených.
  • Psychopédia: pedagogika mentálne postihnutých.
  • Pedagogika nadaných a talentovaných.

Vymedzenie základných pojmov

  • Mentálna retardácia (MR): Najširšie označenie pre ľudí s poruchami intelektu. Je to stav zastaveného, neúplného vývinu, vývinová porucha integrácie. Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie IQ pod 70, prejavuje sa to už v útlom detskom veku. Delí sa na oligofréniu a demenciu.
  • Mentálne postihnutie (MP): Viaceré kritériá - najčastejšie etiologické, symptomatologické, závažnosť - stupeň MP, schopnosť učenia, vzdelávania. Najširší, najvšeobecnejší strešný pojem. Označuje všetkých jedincov s IQ pod 85 aj MR a hraničné pásmo. Spoločensky akceptovateľnejší pojem.
  • Defekt: Nedostatok, chyba, chýbanie, úbytok určitého orgánu, alebo funkcie daného orgánu, ktorý môže mať formu orgánovú alebo funkčnú.
  • Defektivita: Porucha integrity človeka, ktorá sa prejavuje poruchou spoločenských vzťahov medzi defektným jedincom a jeho spoločenským prostredím.
  • Porucha/narušenie: Vyjadruje tiež odchýlku od normy. Získava sa počas života a má reparabilný charakter, vyskytuje sa v pestrejšej škále.
  • Chyba: Vyjadruje miernejšiu odchýlku od normy ako defekt.
  • Postihnutý: Jedinec trpiaci nejakým druhom trvalého telesného, duševného, mentálneho, zmyslového alebo rečového poškodenia, ktoré mu bez špeciálnej pomoci znemožňuje splniť požiadavky bežného vzdelávacieho procesu.
  • Handicap: Záporný dôsledok defektu na činnosť postihnutého jedinca, znevýhodnenie.
  • Anomália: Relatívne trvalá negatívna odchýlka od normy v oblasti somatickej či psychickej, alebo v ich kombinácií.
  • Osoby so špeciálnymi potrebami: Je to relatívne heterogénna skupina osôb, ktoré sa z nejakého dôvodu výrazne odlišujú od bežnej populácie. Sem patria deti s poruchami správania alebo učenia, ale i deti talentované a nadané.
  • Zdravotne postihnuté dieťa: Sem patria deti choré, ale nie postihnuté mentálne, telesne alebo zmyslovo.
  • Deviácia: Odbočenie z cesty. Týka sa správania, čím sa jedinec stáva nápadným, odkloňujúcim od normy.
  • Psychický deficit: Chýbanie.
  • Rehabilitácia: Znovupôsobenie, opätovné dosiahnutie spôsobilosti.
  • Resocializácia: Zapájanie do pracovného a spoločenského života.
  • Korekcia: Náprava, polepšenie.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje testami inteligencie, a je vyjadrený číselným kvocientom IQ. Za normu platí hodnota IQ okolo 100. Na základe toho rozlišujeme:

  • Debilitu - ľahká mentálna retardácia (IQ 70-50): Jedinec je vychovávateľný a vzdelávateľný. Deti s miernou duševnou zaostalosťou navštevujú špeciálne školy. Môžu mať eretickú formu (nekľud, pohyblivosť) alebo apatiu.
  • Imbecilitu - stredná mentálna retardácia (IQ 49-35): Jedinec nie je vzdelávateľný, iba vychovávateľný. Pokladajú sa za nevzdelávateľných a čiastočne vychovávateľných. Obyčajne sú zaradený do ústavov. Znaky - primitívne myslenie, oneskorená reč, manuálne nezručný, agramatická reč, poruchy výslovnosti. Výchova - osvojenie základných hygienických návykov, sebaobsluha, základné spoločenské návyky-nesamostatný, stála starostlivosť.
  • Idiocitu - ťažká a hlboká mentálna retardácia (IQ 34-0): Jedinec nie je vzdelávateľný a vychovávateľný. Ani v dospelosti nedosahujú rozumové schopnosti ako 2. ročné dieťa. Dohovára sa cez neverbálne znaky, posunky. Vyžadujú aj lekársku opateru, dožívajú sa veku do 30 rokov.

Všeobecne sa úroveň rozumových schopností člení tatko:

  • IQ nad 120 - vysoký nadpriemer (inteligencie)
  • IQ 110 -120 - mierny nadpriemer
  • IQ 100 - 110 vysoký priemer
  • IQ 90 - 100 nízky priemer
  • IQ 80 - 90 mierny podpriemer
  • IQ 70 - 80 hlboký podpriemer
  • IQ 50 - 70 ľahká mentálna retardácia debilita
  • IQ 35 - 50 stredná mentálna retardácia imbecilita
  • IQ 20 - 35 ťažká mentálna retardácia ťažká idocia
  • IQ pod 20 hlboká mentálna retardácia hlboká idiocia

Etiológia mentálneho postihnutia

Z hľadiska etiológie možno fenomén mentálneho postihnutia členiť podľa mnohých kritérií. Etiologické faktory sa najčastejšie rozdeľujú na:

  • endogénne (genetické, hereditárne a pod.)
  • exogénne - biologické, chemické, fyzikálne a pod.

Môžu pôsobiť prenatálne, perinatálne a postnatálne.

Vznik poškodenia z hľadiska ontogenézy

Z ontogenetického hľadiska môžeme hovoriť o troch obdobiach vzniku možného defektu:

  • Prenatálne: Pred narodením, obdobie vnútromaternicového vývinu, príčinou poškodenia a plodu, napr.: infekčné ochorenia matky, muns, rubeola, TBC, osýpky, extrémne hladovanie, zlá životospráva- tabakizmus, alkoholizmus, drogová závislosť, stres.
  • Perinatálne: Počas pôrodu/kliešťový pôrod, rôzne komplikácie pri pôrode/.
  • Postnatálne: Po narodení/úrazy, nehody, pády…/.

Príčiny vzniku postihnutia

  • Endogénne príčiny: Vnútorné - ide predovšetkým o dedičné ochorenia, ktoré môžeme rozdeliť na familiárne výskyt podobného respektívne zhodného druhu ochorenia alebo postihnutia v rodine a dokázateľné genetickými vyšetreniami/ v rodine sa daný druh postihnutia nevyskytoval a samotné postihnutie je výsledkom genetického prenosu;
  • Exogénne príčiny: Vonkajšie: anorganické- žiarenie, chemické látky, jedy, biologické- vírusy, baktérie, plesne, precitlivenosť- alergie, psychosociálne- rodina, škola, výchovné zariadenia, pracovisko.

Následky spojené s postihnutím

Akýkoľvek druh postihnutia ovplyvňuje celú osobnosť jedinca.

Postoj spoločnosti ľuďom s postihom

Emocionálny postoj - buď je predmetom súcitu, alebo vzbudzuje odpor. Tento postoj býva často spojený s predsudkami. Reakcie postihnutého: Zistí, aký postoj má k nemu jeho okolie, jeho vnímanie je citlivejšie a intenzívnejšie.

Rodina postihnutého

  • Fáza šoku a popretia: Neprijateľná skutočnosť, nechcú nič počuť o starostlivosti o také dieťa, lekár- nosí zlé správy „náhradný vinník“.
  • Fáza postupnej akceptácie a vyrovnanie sa s problémom: Rodičia majú záujem o ďalšie informácie(zdravotné, výchovné), chcú poznať príčinu postihnutia, dosť často tu dochádza k rezignácii- akceptácia názoru, že sa nič nedá robiť a dôsledkom môže byť zbytočná stagnácia vývoja dieťaťa, v tých oblastiach, kde by nemusela byť.
  • Fáza realizmu: Rodičia sa zmierili zo skutočnosťou a snažia sa zmieriť dôsledky postihnutia.

Následky rôznych druhov postihnutia

  • Následky telesného postihnutia: Nedostatočné pohybové možnosti a deformovaný zovňajšok. Závažnosť pohybových obmedzení veľmi ovplyvňuje kvalitu života. Rozhodujúca je miera sebestatočnosti, ak chýba- človek je závislý na iných. Pohybovo obmedzený nemá rovnaké možnosti stýkať sa s rôznymi ľuďmi, má menšie skúsenosti s rôznym sociálnym prostredím. Vplyv deformovaného zovňajšku - telo funguje ako vlastná zložka sociálnej prezentácie. Viditeľne telesné deformácie majú vždy sociálny dopad.
  • Následky sluchového postihnutia: Sluchovo postihnutých možno chápať ako minoritu, ktorá používa odlišný komunikačný systém. Hlasový prejav býva ťažko zrozumiteľný, obmedzená slovná zásoba, problém pochopenia významu slov. Ťažko sa orientujú, majú problém pochopiť názory, postoje a pocity druhých. Majú tendenciu reagovať impulzívne, lebo sa nedokážu ovládať.
  • Následky zrakového postihnutia: Nedostatočnosť vizuálneho kontaktu. Nepriaznivo pôsobí aj akákoľvek nápaditosť, alebo deformácia reči. Zrakovo postihnutý má obmedzenú schopnosť učiť sa napodobňovaním. Obmedzená orientácia v neznámom prostredí, čo vedie k závislosti na iných ľuďoch. Menší záujem o samostatnú aktivitu.
  • Následky mentálneho postihnutia: Závisia od stupňa mentálnej retardácie. Spomalené myslenie. Oneskorená reč. Poruchy výslovnosti. Ťažká vzdelávateľnosť. Výchovné problémy. Hyperaktivita. Nemajú radi zmenu.
  • Následky psychosociálneho narušenia: Drogová závislosť. Sexuálna deviácia. Týranie detí. Autizmus. Suiciálne sklony/samovražedné. Kriminalita.

Diagnostika, prognóza a prevencia v špeciálnej pedagogike

  • Diagnostika: Zámerná činnosť zameraná na rozoznávanie podmienok, znakov, priebehu, napr.: choroby, edukácie. Výsledkom je diagnóza- vymedzenie znakov, vlastností. Medzi diagnostické metódy využívané v ŠPP: rozhovor, dotazník, pozorovanie, písomné testy, testy motoriky, kauzistické metódy.

  • Prognóza: Predpoveď, odhad budúceho stavu, choroby, snaží sa objektívne stanoviť či sa dá pri určitých podmienkach očakávať zlepšenie, alebo zhoršenie stavu.

  • Prevencia: Odborná činnosť zameraná na predchádzanie, zabránenie opakovaniu a znižovaniu rizík rôznych negatívnych vplyvov a problémov. Môže byť:

    • primárna- prechádzanie, posilňovanie pozitívnych podmienok, zameraná na celú spoločnosť (prednášky, besedy);
    • sekundárna- je adresná na konkrétnu populáciu, napr.: drogovo závislých- liečebne, poskytuje sa vo forme účinnej a včasnej pomoci;
    • terciárna- jej cieľom je zmierniť dôsledky, dopady jednotlivých postihnutí, zabrániť zhoršovaniu stavu.

Systém inštitúcií pre postihnutých a narušených jedincov

Cieľom inštitúcie je vytvoriť podmienky pre plnohodnotný rozvoj schopností každého jedinca zo špeciálnymi výc…

Socializácia a jej stupne

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou - aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote spoločnosti. Socializácia sa realizuje v praktickej, osobnostnej a sociálnej rovine.

  • Rodina - predstavuje soc. vplyvy, postoje, citový a racionálny vzťah. Jej výchovné pôsobenie formuje správanie dieťaťa. Osobitný význam pre postihnuté dieťa má reč, kt.
  • Postoj spoločnosti - je veľmi dôležitý, nejde len o kompenzácie, ale ide o celkový postoj spoločnosti „nás“, prestali sme sa obzerať za postihnutými, kt.

Socializácia postihnutých a narušených jednotlivcov má svoje špecifickosti, ktoré sú dané druhom a stupňom postihnutia v istom veku. V súčasnosti sa u nás uplatňuje otázka tzv. integrovanej výchovy a vzdelávania. Príprava na povolanie týchto jednotlivcov má svoje obmedzenia aj v tom, že je vopred vymedzený len istý okruh profesií, ktoré postihnutí a narušení môžu vykonávať.

Stupne socializácie

  • Integrácia: Najvyšší stupeň socializácie - úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný.
  • Adaptácia: Prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu, ktoré je možné len za určitých podmienok.
  • Utilita: Zaradenie postihnutého do spoločnosti sa môže realizovať len za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci (je nesamostatný), najčastejšie v ústavoch sociálnej starostlivosti pre telesne alebo mentálne postihnutých.
  • Inferiorita: Neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia. Jednotlivci sú úplne nesamostatní, odkázaní na starostlivosť iných, najmä pri ťažkom telesnom a mentálnom postihnutí, keď je potrebná celoživotná ochranná a ošetrovacia starostlivosť.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách. Kladie dôraz na učenie v malých krokoch, ale zároveň poskytuje možnosť kreatívne zostaviť obsah a dať tak dieťaťu rôznorodé príležitosti na učenie. Program je realizovaný formou hry, pričom sa snažíme rovnomerne vyvážiť zaťaženie v jednotlivých oblastiach. Dieťa by malo dostať priestor aj na voľnú hru. Spočiatku dieťa imituje činnosti a postupne dostáva väčší priestor na samostatné prevedenie činnosti. Ako bolo uvedené vyššie, program je aj diagnostickým prostriedkom. Ešte pred samotným zahájením programu podpory sa určí celková vývinová úroveň dieťaťa pomocou krátkych testov pre každú oblasť vývinu. Vyplnia sa údaje o úspešnosti zvládnutia jednotlivých úloh v každej oblasti. Následne bude možné zostaviť aspoň orientačný profil dieťaťa a porovnať ho s normou. Zároveň zostavovateľ získa prehľad o oblastiach, v ktorých dieťa zaostáva najviac alebo sa v nich približuje norme.

#

tags: #zlozky #vychovy #mentalne #postihnutych #definicia

Ďalšie články