
Exekúcie sú vážnym zásahom do majetkových práv jednotlivcov a firiem. Slovenská legislatíva preto obsahuje mechanizmy, ktoré umožňujú za určitých okolností odklad exekúcie. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný prehľad o podmienkach a dôsledkoch zmeny odkladu exekúcie na Slovensku.
V praxi sa často stretávame s potrebou vyhľadávania relevantných informácií v právnych predpisoch. Ak zadávate rozsiahlejšie výrazy do vyhľadávačov, funkcia inteligentného vyhľadávania vám môže ponúknuť najlepšie varianty zadania vyhľadávacieho dopytu.
Krátkodobý nájom bytu predstavuje osobitnú právnu úpravu nájomného vzťahu, ktorá bola zavedená zákonom č. 98/2014 Z. z. o krátkodobom nájme bytu.
Darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu spôsobom, ktorý porušuje dobré mravy. Toto právo je zakotvené v § 630 Občianskeho zákonníka.
Manželstvo je právny inštitút, ktorý má vplyv na majetkové vzťahy manželov. Je dôležité vedieť, čo všetko patrí do spoločného majetku a ako ochrániť majetok pred rizikami spojenými s podnikaním.
Prečítajte si tiež: Markíza a zmenky: Aktuálny vývoj
Finančná správa aktualizuje Index daňovej spoľahlivosti (IDS). Cieľom zmien je posilnenie spravodlivého hodnotenia daňových subjektov a lepšie zosúladenie s požiadavkami praxe.
Rozvoj komunikačných technológií prináša so sebou aj nárast trestnej činnosti v digitálnom priestore. Elektronické dôkazy zohrávajú čoraz dôležitejšiu úlohu v trestnom konaní.
Novela Trestného zákona s pravidlom „trikrát a dosť“ je účinná. Ústavný súd pozastavil zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov. Novela Zákonníka práce uľahčí odhaľovanie nelegálnej práce.
Rada a Európsky parlament sa dohodli na aktualizácii právneho predpisu EÚ o právach, podpore a ochrane obetí trestných činov.
Získať licenciu podľa nariadenia MiCA (Markets in Crypto-Assets Regulation) na poskytovanie služieb s kryptoaktívami je v súčasnosti jednoduchšie na Slovensku než v Česku.
Prečítajte si tiež: Vzor Vlastnej Zmenky na Stiahnutie
Dňa 23. 12. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „Novela“), okrem čl. VII, ktorý nadobúda účinnosť až 18.04.2016. Novela priniesla tesne pred koncom roka viaceré významné zmeny, a okrem iného výrazne zasiahla do inštitútu zmeniek. Ak opomenieme fakt, že Novela zrušila Zmenkový platobný rozkaz a Šekový platobný rozkaz, tak je žiaduce poukázať na zavedenie vyvrátiteľnej domnienky v § 79 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorej „ak nie je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou“. S tým následne súvisí aj zavedenie poučovacej povinnosti súdu pri doručovaní návrhu o možnosti uplatňovania námietok podľa § 17 zmenkového a šekového zákona. Novela však vo vzťahu k zmenkám išla ešte ďalej a zmenou Exekučného poriadku zásadne ovplyvnila prebiehajúce exekučné konania, a to najmä doplnením ustanovenia § 57 ods.1 Exekučného poriadku o písmeno m), v zmysle ktorého súd exekúciu zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
S predmetným ustanovením súvisí aj doplnenie § 39 Exekučného poriadku o odsek 4 a Prechodné ustanovenia Novely, ktoré stanovili 30 dňovú lehotu na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku, čiže na doplnenie opísania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa vlastného vzťahu s povinným a pripojeniu príslušných dôkazov. Na prvý pohľad drobné zmeny, ktoré však významným spôsobom zasahujú do prebiehajúcich exekučných konaní a do práv veriteľov. Oprávnení uplatňujúci si v exekučnom konaní nárok na základe zmenky voči fyzickej osobe mali 30 dní od účinnosti Novely na doplnenie návrhov na vykonanie exekúcie. Aktuálne exekučné súdy preskúmavajú, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), alebo či rozhodnú o pokračovaní exekúcie. Spôsob uvedenia Novely do praxe naznačuje rozhodnutie Okresného súd Partizánske zo dňa 09.02.2016 pod sp. zn. 4Er/406/2012, ktorým súd exekúciu zastavil a v odôvodnení uviedol, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickej osobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje (predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V posudzovanej veci oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Exekučného poriadku. Preto súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§243f ods. 6 EP) a exekúciu zastavil. Je úplne logické, že sa zmenkový súd nezaoberal spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania, keďže zmenkový platobný rozkaz bol vydaný dňa 01.02.2012, čiže v čase, kedy takýto postup súdu žiadny právny predpis nenariaďoval. Aké možnosti majú veritelia po účinnosti týchto zmien? Keď opomenieme odvolanie, tak prichádza do úvahy podanie návrhu na obnovu konania podľa taktiež novelizovaného ustanovenia § 228 ods. 1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku, ktorý pripúšťa, aby účastník napadol právoplatný rozsudok návrhom na obnovu konania, ak bol vydaný v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na jeho podklade sa zamietla alebo exekúcia vykonávaná na jeho podklade bola zastavená. Zákonodarca predpokladal, že dôjde k zastaveniu exekúcií a pripravil zaujímavú situáciu, kedy sa oprávnení, ktorí majú v rukách právoplatný a vykonateľný exekučný titul, musia z ničoho nič opätovne obrátiť na všeobecný súd, a to s návrhom na obnovu konania vo veciach, v ktorých už boli raz na všeobecnom súde úspešní, a v ktorých už prebiehali exekúcie. Na jednej strane pribúdajú hlasy, že sú súdy zavalené množstvom žalôb, na druhej strane sa takýmto spôsobom prípady vrátia späť na všeobecné súdy. Zákonodarca možno počítal s tým, že poplatky súvisiace s návrhom na obnovu konania, ako aj ďalšie náklady súvisiace s konaním na súde, odradia oprávnených v takomto postupe, a dosiahne sa tak zastavenie stoviek exekúcií. Predmetné zmeny mali ochrániť spotrebiteľov, ale konečný výsledok môže byť úplne iný. Ak veritelia po zastavení exekúcie využijú spomínaný návrh na obnovu konania, a v konaní o povolení obnovy konania, ako aj v samotnom obnovenom konaní budú úspešní, tak spotrebitelia budú navyše povinní nahradiť ďalšie vzniknuté trovy konania. Vzhľadom na to, že dôjde k zastaveniu exekúcie, bude potrebné uhradiť aj nový poplatok za návrh na vykonanie exekúcie. Rozsah právomocí exekučných súdov je na Slovensku diskutovanou témou už pár rokov. V období, kedy exekučné súdy začali preskúmavať exekučné tituly vydané na základe rozhodcovských rozsudkov, podal sudca Milan Ľalík odlišné stanovisko k nálezu Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 547/2012 odlišné stanovisko, v ktorom uviedol, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „ten chudák ani nevie, čo podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva, v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti. Dnes sa po ére preskúmavania rozhodcovských rozsudkov ako exekučných titulov, dostávame do obdobia zastavovania exekúcií vedených na podklade rozhodnutí, v ktorých sa priznali nároky zo zmenky proti povinným - fyzickým osobám. Zavedenie ochrany spotrebiteľa malo pomôcť vyrovnať nerovnováhu vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. V štádiu kedy majú súdy povinnosť prihliadať ex offo na premlčanie, ako aj na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, je už však zastavenie exekúcie prebiehajúcej od roku 2012 na podklade rozhodnutia, ktorým bol priznaný nárok zo zmenky, ktorá bola vystavená ešte vo februári 2007 (uvedené platí pre exekučné konanie na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 4Er/406/2012 - určite však nejde o ojedinelý prípad), už výrazným zásahom do rovnosti účastníkov konania a priklonenie misky váh na stranu spotrebiteľov. Podkladom pre vyššie uvedenú Novelu bolo pravdepodobne stanovisko Najvyššieho súdu SR č.
Na vedenie exekučného konania je príslušný Okresný súd Banská Bystrica. Exekučný súd bude rozhodovať aj o prípustných obranách povinného. Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sa návrh na vykonanie exekúcie podáva prostredníctvom exekútora, exekútor prevedie písomnosti v listinnej podobe do elektronickej podoby a takto vzniknuté elektronické dokumenty autorizuje; ustanovenia osobitného predpisu o zaručenej konverzii sa nepoužijú. Z návrhu na vykonanie exekúcie sa platí súdny poplatok vo výške 16,50 eur. Exekučný titul a verejné listiny sa pripájajú k návrhu na vykonanie exekúcie ako pôvodný elektronický dokument, ktorý je autorizovaný, alebo ako elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe. Súd prideľuje veci vydaním poverenia na vykonanie exekúcie rovnomerne jednotlivým exekútorom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom. Súd prideľuje veci exekútorovi vymenovanému pre územný obvod krajského súdu, v ktorom sa nachádza miesto, na ktorom je adresa trvalého pobytu, resp. sídla povinného. Výnimkou je situácia, ak už proti povinnému je vedená exekúcia (týka sa to len exekúcií pridelených po novom), v ktorej už súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Po začatí exekúcie exekútor zabezpečí jej vykonanie. Prebiehajúcu exekúciu môže zastaviť jednak súd, avšak aj exekútor tým, že vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Povinný môže exekútora žiadať, aby mu bolo povolené splniť vymáhaný nárok na peňažné plnenie v splátkach. Áno, v takom prípade exekútor vydá upovedomenie o odklade exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania, platiteľovi mzdy povinného, banke, dlžníkovi povinného alebo iným osobám dotknutým exekúciou, ak povinný, ktorý je fyzickou osobou, podal žiadosť o odklad exekúcie a vyhlásil, že sa bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky. Exekútor odloží exekúciu na dobu uvedenú v žiadosti povinného, najdlhšie však tri mesiace od podania žiadosti.
Nový koncept nastavenia odmien a iných trov exekútora (od 1.4.2017) prišiel s paušálnymi sumami, na ktoré bude mať exekútor nárok. Keďže odmena exekútora sa odvíja od vymoženého plnenia, platí, že ak exekútor nič nevymôže, nemá nárok na žiadnu odmenu. Od apríla 2017 je obranou proti exekúcii „návrh na zastavenie exekúcie“, ktorý môže povinný podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Návrhy na zastavenie exekúcie sú prípustné aj neskôr, avšak podliehajú tzv. koncentračnej zásade t.j. Právo k veci, ktoré nepripúšťa exekúciu, treba namietnuť u exekútora. Toto právo patrí tomu, kto zároveň tvrdí a preukáže, že mu patrí vlastnícke alebo iné právo k dotknutej veci vylučujúce exekúciu. O uplatnení práva exekútor upovedomí oprávneného a vyzve ho, aby sa v lehote 15 dní vyjadril, či súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec. Ak oprávnený súhlasí so zastavením exekúcie postihujúcej dotknutú vec alebo ak sa na výzvu exekútora včas nevyjadrí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie v časti týkajúcej sa dotknutej veci, ktoré doručí oprávnenému a osobe, ktorá právo nepripúšťajúce exekúciu uplatnila.
Prečítajte si tiež: Právne aspekty zmenky podrobne
Od 1. apríla 2023 nadobudol účinnosť zákon č. 48/2023 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 8/2009 Z. z. Hlavným cieľom novej právnej úpravy je zrýchliť a zefektívniť vedenie exekúcií na uspokojenie práv na nepeňažné plnenie (tzv. Na tento účel bol zavedený inštitút tzv. donucovacích opatrení. Oproti vymáhaniu peňažných nárokov majú exekúcie, v ktorých sa má vymôcť peňažná povinnosť určité špecifiká. Zjednodušene, pri peňažnej exekúcii súdny exekútor vyhľadá aj bez súčinnosti povinného speňažiteľnú vec alebo právo v majetkovej podstate povinného a oprávneného uspokojí na ich hodnote. Pri nepeňažnej exekúcii je však potrebné, aby sám povinný niečo vykonal (napr. odstránil stavbu) alebo strpel (zdržal sa vypúšťania dymu pri údení). Dosiahnuť súčinnosť povinného však nie je jednoduché a doterajšie riešenie smerovali k jedinému nástroju - ukladaniu pokút povinnému.
Pri uložení donucovacieho opatrenia sa dbá na to, aby donucovacie opatrenie viedlo k splneniu dotknutej povinnosti. Ak uloženie peňažnej pokuty neviedlo k splneniu dotknutej povinnosti, až vtedy môžu byť uložené donucovacie opatrenia podľa § 43a ods. 1 písm. b) až d) (zadržanie vodičského preukazu, použite technických prostriedkov brániacich užívaniu veci, zadržanie osvedčenia o evidencii vozidla), avšak najskôr po vydaní dodatku k povereniu na vymoženie uloženej peňažnej pokuty.
Oproti pôvodnej právnej úprave došlo k zmene. Obec (predtým národný výbor) nemôže mať povinnosť skladovania vypratávaných vecí. Vypratané veci sa preto po novom odovzdajú povinnému alebo plnoletej osobe, ktorá sa vo vypratávanej nehnuteľnosti nachádza. V ostatných prípadoch ich exekútor spíše a uschová na trovy povinného.
Ak povinný alebo osoba uvedená v § 40 ods. 2 nepodá vyhlásenie o majetku a tento nedostatok bráni vedeniu exekúcie, exekútor je oprávnený uložiť donucovacie opatrenie alebo podať na súde návrh na uloženie donucovacieho opatrenia; donucovacie opatrenie podľa § 43a ods.
Upovedomenie o uložení donucovacieho opatrenia sa doručuje do vlastných rúk, pričom v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku je prípustné aj náhradné doručenie. Ak upovedomenie u uložení donucovacieho opatrenia nie je možné doručiť, považuje sa dňom vrátenia nedoručenej zásielky za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
V prípade, ak je povinný oprávneným držiteľom a vlastníka to môže obmedzovať môže byť uložené donucovacie opatrenie podľa § 185 ods. 4 alebo 5.
Ak povinný splnil vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie alebo exekútor vymohol vymáhaný nárok vrátane trov exekúcie, exekútor vydá upovedomenie o ukončení exekúcie.V prípade splnenia dotknutej povinnosti alebo zastavenia exekúcie, v rámci ktorej bolo donucovacie opatrenie uložené, sa takéto donucovacie opatrenie musí prestať vykonávať bezodkladne, a to aj v prípade, ak nebolo vymožené celkom (najmä pri peňažnej pokute).
Od 1.4.2017 došlo k niektorým zásadným zmenám v exekučných konaniach. Stalo sa tak v nadväznosti na zákon č. 2/2017 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. Vzťah ZoUNEK a Exekučného poriadku je vzťahom lex specialis derogat legi generali, t. j. ZoUNEK upravuje ukončenie starých exekučných konaní a starých exekúcií špecifickým spôsobom. Ale ak ide o tie staré exekúcie, ktoré sa podľa ustanovení ZoUNEK nezastavujú (napríklad ide o absolútnu výnimku, alebo relatívnu výnimku), sú naďalej vedené podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení. Uvedené znamená, že v tých starých exekučných konaniach, v ktorých nedošlo k zastaveniu starej exekúcie ex lege, súdny exekútor ako aj exekučný súd postupujú podľa ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení (pokračujú v incidenčných konaniach, konajú o procesných návrhoch, o návrhoch na uloženie poriadkovej pokuty, doručujú listiny prostredníctvom úradnej tabule súdu, prípadne do zahraničia a pod.), t. j. pokiaľ neexistuje dôvod pre zastavenie starej exekúcie podľa ustanovení ZoUNEK (§ 2 ods.
Pri konaní a rozhodovaní súdu o akýchkoľvek otázkach v rámci starého exekučného konania je potrebné skúmať, či v tomto starom exekučnom konaní nedošlo k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, pričom uvedené sa týka výlučne starých exekúcií tak, ako sú definované v § 1 ods. 2 ZoUNEK. Z uvedeného dôvodu, ak je prvostupňovému súdu vrátené zrušené uznesenie na opätovné rozhodnutie a ide o takú starú exekúciu, ktorá bola zastavená zo zákona (§ 2 ods.
ZoUNEK upravuje niektoré dôvody na zastavenie starej exekúcie (§ 2 ods. 1) zo zákona, t. j. priznáva niektorým skutkovým okolnostiam odôvodňujúcim zastavenie starej exekúcie účinky priamo zákon. Vznik takejto relevantnej okolnosti je dôvodom pre zastavenie starej exekúcie, ktorá sa zastavuje priamo vznikom tejto okolnosti (t. j. v okamihu vzniku tejto skutočnosti sa stará exekúcia zastavuje) a preto akýkoľvek návrh či už hmotnoprávnej alebo procesnoprávnej povahy nemôže mať vplyv na vedenie takéhoto „zastaveného" exekučného konania. T. j. ani návrh na prerušenie konania nemá a nemôže mať vplyv na zastavenie starej exekúcie ex lege, teda ak by aj potencionálne súd rozhodol (hoc aj právoplatne) o prerušení starého exekučného konania a následne by nastal (vznikol) dôvod predpokladaný ZoUNEK v ustanovení § 2 ods. 1 a nešlo by o absolútnu výnimku, k zastaveniu starej exekúcie dôjde bez ohľadu na prerušenie (príp.
Podľa § 7 ods. 1 prvá veta ZoUNEK proti upovedomeniu o zastavení starej exekúcie, ktoré bolo vydané v rozpore s týmto zákonom, môže oprávnený podať do 30 dní od jeho doručenia u exekútora námietky. Podľa § 7 ods.
V prípade, ak upovedomenie o zastavení starej exekúcie obsahuje len zjavné chyby v písaní (napr. chybné označenie oprávneného/povinného, chybné označenie spisovej značky exekútora/spisovej značky súdu) je potrebné postupovať tak, že exekútorovi súd vráti upovedomenie o zastavení starej exekúcie so žiadosťou o opravu.
V prípade, ak bola postúpená pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii na iného oprávneného a nedošlo k zmene účastníka konania na strane oprávneného, t. j. neexistovalo rozhodnutie súdu o pripustení zmeny účastníka konania na strane oprávneného, upovedomenie o zastavení starej exekúcie sa doručuje pôvodnému oprávnenému. V tejto súvislosti je potrebné odlišovať situáciu, kedy už bolo vydané uznesenie súdu o zmene účastníka konania, a to vzhľadom na ustanovenie § 237 ods. 1 CSP, v ktorom bolo ustanovené, že súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlásil; ak nebolo vyhlásené, len čo ho vydal.
ZoUNEK uložil súdnemu exekútorovi povinnosť oznámiť oprávnenému ukončenie exekučného konania. ZoUNEK síce presne nedefinoval spôsob a lehotu tohto oznámenia, avšak uplatnili sa na to tieto pravidlá. Ak si oprávnený so súdnym exekútorom dohodli spôsob komunikácie, tak prednostne mal byť oprávnený informovaný o ukončení exekučného konania týmto spôsobom. Ak si oprávnený so súdnym exekútorom nedohodli výslovne spôsob komunikácie, tak argumentom „a simili" rovnako ako upovedomenie o zastavení starej exekúcie, t. j. oprávnenému oznámil ukončenie exekučného konania rovnako, ako mu bolo oznámené (doručené) upovedomenie o zastavení starej exekúcie.
Podľa ustanovenia § 6 ods. 4 písm. b) ZoUNEK súdny exekútor nemá nárok na náhradu paušálnych trov, ak ide o starú exekúciu, ktorá nebola zapísaná v Centrálnom registri exekúcií (ďalej len „CRE"). ZoUNEK však výslovne nestanovuje, ku ktorému dňu má byť stará exekúcia takto registrovaná.Keďže (principiálne) právne normy nemôžu pôsobiť spätne domnievame sa, že ZoUNEK nemôže spájať určité právne následky s už skorším porušením povinnosti (tzv. zákaz retroaktivity) Adekvátny je preto podľa nášho názoru výklad, že pokiaľ nebola stará exekúcia registrovaná v CRE ku dňu zastavenia starej exekúcie, súdnemu exekútorovi nevznikol nárok na náhradu paušálnych trov. Uvedené je odôvodnené aj s ohľadom na to, že minimálne od 1.
Námietky proti paušálnym trovám (ako takým) nie sú prípustné (§7 ods. 1). Dosiahnutým výťažkom v zmysle § 2 ods. 2 písm. f) ZoUNEK je potrebné rozumieť plnenie, ktoré bolo poskytnuté súdnemu exekútorovi na základe jeho úkonov bezprostredne smerujúcich k vymoženiu plnenia, t. j. to, čo vymohol súdny exekútor svojou exekučnou činnosťou podľa § 63 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. Presnejšie povedané, dosiahnutým výťažkom je to, čo by podliehalo pravidlám rozdeľovania podľa § 46 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017. Domnievame sa, že plnenia, ktoré boli poskytnuté povinným alebo tretími osobami, ktoré za zaplatenie dlhu zodpovedajú (ručiteľ, príp. záložný dlžník), mimo exekučného konania (napr.