
Kúpa nehnuteľnosti predstavuje významný krok, či už ide o podnikateľské alebo súkromné účely. Preto je nevyhnutné venovať náležitú pozornosť celému procesu prevodu vlastníctva. Najčastejším právnym nástrojom pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je kúpna zmluva. Tento článok sa zameriava na kúpnu zmluvu, jej náležitosti, proces vkladu do katastra nehnuteľností a súvisiace právne aspekty.
Kúpna zmluva je bežný spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká návrhom a prijatím návrhu, pričom prejavy vôle oboch strán sú vzájomné a obsahovo zhodné. Predávajúci je povinný odovzdať predmet kúpy a kupujúci je povinný prevziať predmet kúpy a zaplatiť dohodnutú cenu.
Kúpna zmluva vzniká dohodou zmluvných strán o predmete kúpy a kúpnej cene, ak zákon nevyžaduje ďalšie náležitosti. Ak je predmetom kúpy nehnuteľnosť, kúpna zmluva sa riadi ustanoveniami § 588 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, a to aj v prípade, ak ju uzatvárajú podnikatelia.
Dôležité upozornenie: Kúpna zmluva, ktorej predmetom je kúpa nehnuteľnosti, musí mať písomnú formu.
Zmluva o kúpe nehnuteľnosti je platná len vtedy, ak obsahuje všetky nasledovné podstatné náležitosti:
Prečítajte si tiež: Markíza a zmenky: Aktuálny vývoj
Absencia niektorej z týchto náležitostí má za následok absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy, čo znamená, že sa na ňu hľadí, akoby nebola nikdy uzatvorená.
Zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov sprísňuje podstatné náležitosti kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome. V § 5 ods. 1 ustanovuje aj nasledovné podstatné náležitosti:
Prílohou zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru je vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, že vlastník bytu nemá žiadne nedoplatky na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a na tvorbe fondu prevádzky, údržby a opráv (neplatí pri prvom prevode).
Zmluva môže obsahovať aj vymedzenie spoluvlastníckeho podielu na kotolni, ak vykuruje viac domov.
Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach domu, na spoločných zariadeniach domu a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku zastavanom domom a na priľahlom pozemku sa nadobúdajú vkladom do katastra nehnuteľností.
Prečítajte si tiež: Vzor Vlastnej Zmenky na Stiahnutie
Podpisom kúpnej zmluvy sa proces prevodu vlastníctva nekončí. Kupujúci sa stáva vlastníkom až povolením vkladu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Je potrebné podať návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
S návrhom na zápis vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností je potrebné predložiť dokumentáciu, z ktorej je zrejmá poloha a plocha bytu a nebytového priestoru v dome, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a príslušenstva. K prvej zmluve o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome sa pripoja situačné plány jednotlivých poschodí domu s vyznačením jednotlivých bytov a nebytových priestorov v dome, ich čísiel a identifikácia pozemku.
Dôležité upozornenie: Návrh na zápis a dokumentáciu je povinný predložiť predávajúci.
Podpisy predávajúceho a kupujúceho na kúpnej zmluve musia byť úradne osvedčené notárom alebo matričnom úrade.
Poplatok za podanie návrhu na vklad je 100 Eur. V prípade zrýchleného konania (rozhodnutie katastra do 15 dní) je poplatok 300 Eur. Pri elektronickom podaní sa obe sumy znižujú na polovicu (50 eur a 150 eur).
Prečítajte si tiež: Právne aspekty zmenky podrobne
Možno využiť oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad. Do 90 dní od tohto oznámenia je potrebné podať samotný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Pri tomto podaní sa znižuje suma 100 eur na 85 eur.
Ak sú v podaní chyby, kataster vyzve k náprave. Ak nie sú v podaní žiadne chyby, kataster štandardne rozhodne do 30 dní o vklade.
Konanie, ktorým chce dlžník znemožniť alebo sťažiť veriteľom uspokojenie ich pohľadávok zbavovaním sa majetku, nie je v súlade so zákonom. Veriteľ môže odporovať takýmto právnym úkonom dlžníka, t. j. domáhať sa žalobou na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník (napríklad uzavrel darovaciu zmluvu s treťou osobou), je voči veriteľovi právne neúčinný. Takáto žaloba sa volá odporovacia žaloba.
Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu nastáva stav relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky.
Inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania, nakoľko jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu.
Rozhodnutie súdu, ktorým odporovacej žalobe vyhovel, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.
V ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka je bezdôvodné obohatenie vymedzené ako záväzok, z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil povinnosť vydať všetko, o čo sa bezdôvodne obohatil a tomu, na úkor ktorého k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie toho, o čo sa druhý obohatil. V ustanovení § 457 OZ je upravený osobitný spôsob vydania predmetu obohatenia, ak zmluva, podľa ktorej si strany vzájomne plnili, bola neplatná alebo zrušená.
Ak vlastník nehnuteľnosti vykonal prevod rovnakej nehnuteľnosti na tú istú osobu dvakrát, kupujúci sa stane jej vlastníkom na základe tej kúpnej zmluvy, ktorej vklad vlastníckeho práva kataster povolil. U tej kúpnej zmluvy, u ktorej vklad nebol povolený dochádza k zániku povinnosti dlžníka plniť v dôsledku nemožnosti plnenia (§ 575 ods. 1 OZ). Ak jedna zo strán podľa zmluvy už plnila, má právo na vydanie toho, čo druhá strana získala na základe takto zaniknutého záväzku (§ 577 ods.