Zmluva: Obojstranný právny dokument a jeho definícia v slovenskom kontexte

Úvod

Tento článok sa zaoberá definíciou zmluvy ako obojstranného právneho dokumentu v slovenskom právnom poriadku, s dôrazom na jej význam a aplikáciu v rôznych oblastiach. Zameriame sa na podmienky uzatvárania zmlúv, ich obsah, ako aj na práva a povinnosti zmluvných strán.

Definícia zmluvy ako obojstranného právneho dokumentu

Zmluva je v právnom zmysle slova dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká vzájomným konsenzom dvoch alebo viacerých strán. Tento konsenzus musí byť prejavom slobodnej vôle strán, ktoré majú záujem na vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu.

Základné charakteristiky zmluvy

• Obojstrannosť: Zmluva je obojstranný právny úkon, čo znamená, že na jej vzniku sa musia zhodnúť minimálne dve strany.
• Konsenzus: Vzájomná zhoda vôle zmluvných strán je nevyhnutná pre platnosť zmluvy.
• Právne následky: Zmluva zakladá, mení alebo ruší právne vzťahy medzi zmluvnými stranami, čím vytvára záväzky, ktoré sú právne vymáhateľné.

Kolektívne vyjednávanie a kolektívna zmluva

Inštitút kolektívneho vyjednávania

Inštitút kolektívneho vyjednávania má dlhoročnú tradíciu vo všetkých vyspelých štátoch sveta. V súčasnom období, keď sa prejavujú liberalizačné tendencie v práve, kolektívne vyjednávanie nadobúda ešte väčší význam. Hlavnou úlohou kolektívneho vyjednávania je dojednať súbor pravidiel, ktoré upravujú podmienky zamestnávateľsko-zamestnaneckého vzťahu. Ak sú tieto pravidlá obsiahnuté v kolektívnej zmluve, majú právnu záväznosť pre zamestnávateľa i pre zamestnancov a musia sa dodržiavať pod hrozbou sankcie zo strany štátu.

Vzhľadom na to, že zamestnávatelia nie sú oprávnení určovať pracovné a mzdové podmienky jednostranne, musí sa uplatniť princíp ich dojednania v zmluve (§ 42 ZP) ako v dvojstrannom právnom úkone, ku ktorému dochádza medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Tento princíp sa uplatňuje už pri nástupe do zamestnania, ale aj počas trvania pracovného pomeru v prípade zmien v dohodnutých podmienkach. Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy sú okrem iného aj mzdové podmienky [§ 43 ods. 1 písm. d) ZP] a ďalšie pracovné podmienky (§ 43 ods. 2 ZP), a to výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby. Význam kolektívneho vyjednávania spočíva v tom, že všetky vyššie uvedené podmienky je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve a vtedy nemusia byť dojednávané individuálne s každým zamestnancom. V týchto prípadoch postačuje v pracovnej zmluve uviesť len odkaz na ustanovenie kolektívnej zmluvy (§ 43 ods. 3 ZP). Pre zamestnávateľov s väčším počtom zamestnancov je dojednávanie pracovných podmienok v kolektívnej zmluve oveľa jednoduchšie a s nižšími nákladmi. Vyjednávajú tak len so zástupcami zamestnancov a dojednaná kolektívna zmluva je platná pre všetkých zamestnancov. Kolektívna zmluva je zároveň aj určitou garanciou dodržania zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch, vrátane odmeňovania.

Z hľadiska odôvodnenia legálnosti daňových výdavkov zamestnávateľa, ktoré vykazuje na pracovnú silu, je potrebné preukázať zákonný alebo zmluvný podklad na ich vyplácanie. Takýmto zmluvným podkladom je kolektívna zmluva. Výdavky, ktoré by zamestnávateľ poskytoval bez takéhoto právneho podkladu, daňové orgány považujú za dobrovoľné plnenia, ktoré nemôžu byť zahrnuté do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane zamestnávateľa. Zjednodušene vyjadrené, zamestnávatelia ich musia uhradiť zo zisku, čo by bolo pre nich ekonomicky nevýhodnejšie.

Prečítajte si tiež: Zmluva v práve

Právny základ pre kolektívne vyjednávanie

Právo zamestnancov na kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľmi je garantované mnohými medzinárodnými dokumentmi, ako aj vnútroštátnym právom Slovenskej republiky. Dohovory Medzinárodnej organizácia práce, najmä Dohovor MOP č. 98/1949 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, Dohovor MOP č. 154/1991 o podpore kolektívneho vyjednávania a Odporúčanie MOP č. Záväznosť medzinárodných dokumentov pre Slovenskú republiku a ich väzba na vnútroštátne právne normy vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, z čl. 7 ods.

Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje viaceré právne predpisy, ktoré majú priamu alebo nepriamu väzbu na právo kolektívneho vyjednávania. Podľa charakteru a obsahu právnej úpravy ich možno rozdeliť do dvoch skupín, a to na procesno-právne predpisy a hmotno-právne predpisy. Procesno-právne predpisy upravujú vlastný postup pri kolektívnom vyjednávaní. Reprezentuje ich najmä zákon č. 2/1991 Zb. I keď obsah kolektívnej zmluvy je ponechaný na dojednanie zmluvných strán, celý rad právnych predpisov predstavuje východiská a rámec pre obsah kolektívnej zmluvy, ktorá je spravidla záverečným produktom kolektívneho vyjednávania. Mnohé z týchto zákonov upravujú minimálne alebo maximálne limity, ktoré musia zmluvné strany rešpektovať pod sankciou neplatnosti dojednaného záväzku. Medzi tieto tzv. hmotno-právne predpisy patrí najmä zákon č. 83/1990 Zb. zákon č. 311/2001 Z. z. zákon č. 152/1994 Z. z. zákon č. 663/2007 Z. z. zákon č. 462/2003 Z. z. zákon č. 461/2003 Z. z. zákon č. 283/2002 Z. z. zákon č. 365/2004 Z. z. vyhláška MPSVaR SR č. 315/2009 Z. z.

Subjekty kolektívneho vyjednávania

Kolektívne vyjednávanie prebieha medzi dvomi stranami - stranou zamestnávateľov a stranou zamestnancov. Pri podnikovej kolektívnej zmluve je jednou zmluvnou stranou subjekt, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere. Druhou zmluvnou stranu, ktorá je oprávnená kolektívne vyjednávať a uzavrieť kolektívnu zmluvu za zamestnancov, je odborová organizácia. V mene odborovej organizácie vyjednáva príslušný odborový orgán, ktorému toto oprávnenie vyplýva zo stanov odborovej organizácie. Odborová organizácia v kolektívnom vyjednávaní zastupuje všetkýchzamestnancov, ktorých zamestnáva zamestnávateľ, nielen členov odborov. V prípade, ak u zamestnávateľa súbežne pôsobí viac odborových organizácií, hovoríme o pluralite odborov.

Odborová organizácia je v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov občianskym združením, ktoré má status právnickej osoby. Vzniká na základe slobodného rozhodnutia zamestnancov založiť si organizáciu za účelom ochrany ich ekonomických a sociálnych záujmov. Odborová organizácia je samostatným subjektom práva, ktorý môže vo svojom mene vstupovať do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi, a tak nadobúdať práva a povinnosti. Na rozdiel od iných občianskych združení nepodlieha registrácii ministerstva. Na to, aby sa odborová organizácia stala právnickou osobou, stačí, aby bol návrh na jej evidenciu spolu so stanovami doručený Ministerstvu vnútra SR, ktoré ju zaeviduje. Dňom nasledujúcim po doručení predmetného návrhu sa odborová organizácia stáva právnickou osobou. Pokiaľ ide o zakladanie odborových organizácií, najčastejšie tieto organizácie vznikajú u jedného zamestnávateľa a sú označované ako základné odborové organizácie.V ich názve je okrem príslušnosti k odborovému zväzu uvedený aj názov zamestnávateľa, u ktorého odborová organizácia pôsobí. Odborové organizácie, ktoré vznikli na územnom princípe, sú označované ako miestne odborové organizácie. Z Ústavy SR vyplýva zákaz pre všetky subjekty, vrátane zamestnávateľa, obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo odvetví. Zamestnávateľ nemá právo rozhodovať ani o tom, kde bude pôsobiť odborová organizácia, ktorú si založili jeho zamestnanci. Zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť umožniť pôsobenie odborových organizácií priamo na pracovisku. Pre pôsobenie odborových subjektov na pracovisku je významné ustanovenie, podľa ktorého zamestnávateľ nemá právo žiadnym spôsobom zasahovať do činnosti odborovej organizácie, zrušiť ju alebo rozpustiť. Kolektívnu zmluvu možno dojednať aj v prípade, ak u zamestnávateľa v podniku nepôsobí samostatná odborová organizácia.

Princíp plurality odborov znamená, že u zamestnávateľa súbežne pôsobia dve alebo viaceré odborové organizácie súčasne. Pri uzatváraní kolektívnej zmluvy za stranu odborov je rozhodujúci počet členov jednotlivých odborových organizácií. V prípade, ak existuje spor o určenie najväčšej odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, treba sa obrátiť na MPSVaR SR.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Predmet kolektívneho vyjednávania

Predmet kolektívneho vyjednávania nie je v právnych predpisoch striktne vymedzený, ale je ponechaný na dohodu zmluvných strán. vzťahy medzi zamestnávateľom a organizáciami zamestnancov. Zákonník práce výslovne uvádza, že dojednania o týchto otázkach v kolektívnej zmluve môžu byť výhodnejšie, ako upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Neplatí to len v prípade, ak to Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne zakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od konkrétneho ustanovenia nemožno odchýliť.

Zákon o kolektívnom vyjednávaní ukladá subjektom kolektívnej zmluvy konkrétne povinnosti v rámci procesu vyjednávania a určuje aj lehoty na ich splnenie. Proces kolektívneho vyjednávania sa začína predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Návrh možno odovzdať osobne, prípadne odovzdať do podateľne. Zmluvná strana je povinná na návrh kolektívnej zmluvy písomne odpovedať najneskôr do 30 dní. Zákon však umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli inak, aby podľa konkrétnych podmienok a okolností skrátili alebo predĺžili túto lehotu. V odpovedi na návrh sa zmluvná strana má vyjadriť k tým častiam, ktoré nemieni akceptovať tak, ako boli predložené.

Riešenie sporov pri kolektívnom vyjednávaní

V prípade, ak sa zmluvné strany nevedia dohodnúť na obsahu kolektívnej zmluvy, kolektívne vyjednávanie je zablokované a vzniká kolektívny spor. Tento spor možno riešiť v súčinnosti s inými osobami, prípadne za pomoci štátu. Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje dva právne inštitúty, ktoré možno využiť v prípade vzniku kolektívneho sporu, a to konanie pred sprostredkovateľom a konanie pred rozhodcom.

Konanie pred sprostredkovateľom predstavuje postup, ktorý sa uplatní vo fáze sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy alebo aj v prípadoch, keď vznikne spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. Pri riešení kolektívneho sporu sa môžu zmluvné strany medzi sebou dohodnúť na osobe sprostredkovateľa. Ak sa zmluvné strany na osobe sprostredkovateľa nedohodnú, určí ho na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán MPSVaR SR zo zoznamu sprostredkovateľov vedeného na ministerstve. Žiadosť o riešenie sporu obsahuje presné vymedzenie predmetu sporu doložené písomnými materiálmi, ktoré sa odovzdajú sprostredkovateľovi v dvoch vyhotoveniach. Konanie pred sprostredkovateľom spočíva najmä v jeho pôsobení na vyjednávacie strany a v hľadaní možných kompromisov. Toto konanie sa považuje za neúspešné, ak sa nepodarí sprostredkovateľovi vyriešiť spor do 30 dní odo dňa, keď prijal žiadosť na riešenie sporu. Náklady konania pred sprostredkovateľom uhrádza každá zo zmluvných strán kolektívnej zmluvy jednou polovicou.

Ak konanie pred sprostredkovateľom nebolo úspešné a zmluvné strany nenašli kompromisné riešenie, môžu po vzájomnej dohode požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore. V prípade, ak sa zmluvné strany nedohodnú na osobe rozhodcu, rozhodcu určí na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán MPSVaR SR. Úlohou rozhodcu je rozhodnúť spor. Rozhodca písomne oznámi zmluvným stranám rozhodnutie do 15 dní od začatia konania. Náklady konania pred rozhodcami včítane ich odmeny uhrádza ministerstvo.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Podmienkou zákonnosti štrajku je, že môže byť použitý až po neúspešnom riešení sporu v konaní pred sprostredkovateľom. Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy môže byť vyhlásený len na základe výsledkov hlasovania zamestnancov. Podmienkou je nadpolovičná účasť zamestnancov na hlasovaní a z hlasujúcich zamestnancov musí za štrajk hlasovať nadpolovičná väčšina. Z kvóra hlasujúcich zamestnancov sa vylučujú tí zamestnanci, ktorí majú zákonom obmedzené právo na štrajk. Ak je hlasovanie o štrajku úspešné, môže príslušný odborový orgán štrajk vyhlásiť. Súčasne musia byť splnené aj podmienky súčinnosti voči zamestnávateľovi, ktorými sú oznamovacia povinnosť a nevyhnutná súčinnosť počas celej doby trvania štrajku. Počas samotného štrajku je hlavným problémom zamestnancov, že nemajú nárok na mzdu ani niektoré ďalšie plnenie od zamestnávateľa. Zamestnanec je počas štrajku chránený zákonom vo svojich ďalších právach, ale to neplatí vtedy, keď pokračuje v štrajku po vyhlásení štrajku súdom za nezákonný. Zodpovednosť odborovej organizácie za nezákonný štrajk spočíva v tom, že zodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú štrajkom. Z ekonomického hľadiska ide o ušlý zisk.

Povinnosť zamestnávateľa vyjednávať

Zamestnávateľ je v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní povinný vyjednávať. Pasivita zamestnávateľa alebo výslovné odmietnutie vyjednávať je v rozpore s ústavným právom zamestnancov na kolektívne vyjednávanie. Zo zákona o kolektívnom vyjednávaní jednoznačne vyplýva, že kolektívne vyjednávanie začína predložením návrhu jednej zo zmluvných strán druhej strane. Táto je povinná najneskôr do 30 dní na návrh písomne odpovedať a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam návrhu, ktoré nie je ochotná prijať v predloženej podobe. Výsledkom úspešného kolektívneho vyjednávania je kolektívna zmluva ako dvojstranný právny dokument.

Zmluva o odovzdávaní a preberaní dát platobného styku formou kompatibilných médií

Podmienky Národnej banky Slovenska

Klient je podľa „Podmienok Národnej banky Slovenska z 5. augusta 1993 pre vedenie účtov klientov, vykonávanie platobného styku a zúčtovanie na týchto účtoch“ (ďalej len „Podmienky NBS pre vedenie účtov“) oprávnený disponovať prostriedkami na svojich účtoch formou kompatibilných médií.

Žiadosť o odovzdávanie a preberanie dát

Klient, ktorý má záujem o odovzdávanie príkazov banke a preberanie správ o zúčtovaní od banky formou kompatibilných médií, dodá pobočke resp. expozitúre banky, ktorá vedie jeho účet, vyplnený kontaktový list (príloha č. 2 týchto podmienok) v štyroch vyhotoveniach ako žiadosť o odovzdávanie a preberanie dát formou kompatibilných médií. Banka po posúdení predloženej žiadosti zodpovednými pracovníkmi písomne informuje klienta o výsledku. Banka po kladnom preverení testovacích údajov zašle klientovi tlačivo „Zmluva o odovzdávaní a preberaní dát platobného styku formou kompatibilných médií“. Vyplnené tlačivo zmluvy podpísané štatutárnym orgánom vráti klient banke.

Informovanie o zúčtovaní

O vykonanom zúčtovaní banka informuje klienta písomnými správami o zúčtovaní v súlade s „Podmienkami NBS pre vedenie účtov“. Ak sa tak zmluvou určí, vyhotoví banka k písomným správam o zúčtovaní v dohodnutých lehotách kompatibilné médium so spracovanými údajmi, ktoré odovzdáva klientovi, resp. Banka pripraví kompatibilné médium na tej pobočke resp. Klientovi banka v kontaktovom liste určí počet čistých médií, ktoré je klient povinný dať banke k dispozícii a v banke udržiavať.

Povinnosti klienta pri odovzdávaní kompatibilných médií

Klient, resp. poverená organizácia je povinný odovzdávať kompatibilné médiá vo formáte, ktorý spĺňa náležitosti uvedené v prílohe č. 1 týchto podmienok. Ak nemôže banka kompatibilné médium pre jeho technické nedostatky spracovať, vráti ho najneskôr nasledujúci pracovný deň po jeho prijatí klientovi resp. poverenej organizácii, ktorí ho predložili. Súčasne písomne oznámi dôvody, pre ktoré kompatibilné médium vracia. Ak majú dáta obsiahnuté v odovzdanom kompatibilnom médiu vecné nedostatky (napr. Ak klient, resp. poverená organizácia odoberajú od banky kompatibilné médiá a dostanú od banky kompatibilné médium, ktoré nemožno pre jeho chyby spracovať, vrátia ho bezodkladne banke a písomne oznámia banke dôvody nespracovateľnosti odovzdaného kompatibilného média.

Odstúpenie od zmluvy

Banka môže od zmluvy odstúpiť okamžite, t.j. dňom doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy klientovi, pokiaľ klient svojimi médiami opakovane ohrozí spracovanie dát platobného a zúčtovacieho styku v banke (napr. Banka môže od zmluvy odstúpiť okamžite, t.j. dňom doručenia oznámenia o odstúpení od zmluvy klientovi, pokiaľ klient svojimi médiami opakovane ohrozí spracovanie dát platobného a zúčtovacieho styku v NBS (napr. Táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. Banka môže od zmluvy odstúpiť okamžite, t.j. b) svojimi médiami opakovane ohrozí spracovanie dát platobného a zúčtovacieho styku v NBS (napr.

Kompatibilné médium

Kompatibilné médium je súbor údajov platobného styku odovzdávaný klientom do NBS resp. Tieto spôsoby je možné použiť v oboch smeroch a je možné ich ľubovoľne kombinovať. Na prenos KM sa zásadne používajú médiá klienta. Na jednom médiu môžu byť údaje za viac účtov a viac klientov nezávisle od smeru odovzdávania. KM je možné odovzdávať a preberať vo všetkých pobočkách banky. Fyzicky je možné preberať a odovzdávať KM na disketách 3.5″ a 5.25″. Prenosy údajov realizované vo verejnej telefónnej sieti po komutovaných linkách vyžadujú modem podľa doporučenia V.32 (9600), V.42, V.42bis, V.32bis (14400). Na prenos údajov je možné používať ľubovoľný štandardný prenosový protokol. V záujme spoľahlivosti a efektívneho využívania rýchlosti prenosu doporučujeme využívať protokol Z-modem. Ako komunikačné programové vybavenie na strane klienta vyhovuje akékoľvek, ktoré emuluje terminál ANSI-BBS (napr.

Údaje sú zapísané v ASCII súbore v operačnom systéme MS-DOS, verzia 3.30 a vyššia. Každý platobný príkaz je uvedený na samostatnom riadku. Jednotlivé položky sú oddelené oddelovačom „TAB“ (tabulátor - ASCII 9). Pri nepovinných položkách je nutné uvádzať len oddelovač. BANKA1 -nepovinne kód cudzej banky uvádzaný v prípade, že DRUHDT=1502. Pri neuvedení sa predpokladá kód 0720. BANKA2 -nepovinne kód banky uvádzaný v prípade, že DRUHDT=1501. SUMA -povinne suma v Sk so znamienkom na prvej pozícii zľava. Pri kladnej sume sa znamienko neuvádza. Suma sa uvádza bez desatinnej bodky a posledné dve číslice sumy sú dve desatinné miesta, t.j. Čísla účtov v celkovom rozsahu 6 - 17 znakov sa skladajú z predčíslia (max.6 numerických znakov) a základného čísla komitenta (max.10 numerických znakov). Ak je uvedené predčíslie, musí byť od základného čísla komitenta oddelené pomlčkou „-„. Ak nie je predčíslie uvedené (ani nuly), základné číslo účtu komitenta je uvedené bez pomlčky. - kontrolná číslica sa počíta na modulo 11 pri váhach tvorených číselným radom 2n, resp. Je dané napr. číslo účtu 158-3215162.

Ochrana KM je zabezpečená kontrolnou sumou (CSUMA) vypočítanou podľa algoritmu, ktorý obdrží klient pri podpísaní zmluvy o odovzdávaní KM s použitím kontrolného kódu, ktorý klient zadáva individuálne pri každom vytvorení KM. Kontrolná suma sa uvádza na sprievodke k vstupnému kompatibilnému médiu. Pri spracovaní KM sa kontrolná suma, vypočítaná z dátového súboru a kontrolného kódu zo sprievodky, porovnáva s kontrolnou sumou uvedenou na sprievodke. Sprievodka je súčasťou KM. Pri fyzickom odovzdávaní KM odovzdá klient sprievodku spolu s KM priamo na pobočke. Pri prenose cez komutované telefónne linky prostredníctvom BBS klient sprievodku odvysiela faxom príslušnej pobočke, čím túto upovedomí o existencii vstupného súboru v BBS a oznámi jej údaje potrebné na bezpečné spracovanie. Len súbory so sprievodkou budú zaradené do spracovania. Údaje sú zapísané v ASCII súbore pod operačným systémom MS-DOS, verzia 3.30 a vyššia. - pentádne, t.j. - mesačne, t.j. - dekádne, t.j. Na pobočkách NBS je inštalovaný modem s automatickým odpovedaním. Prístup k údajom je zabezpečený pomocou identifikačnej značky a hesla (USER_ID a USER_PASSWORD). Identifikačnú značku a prvé heslo oznámi pobočka NBS klientovi pri podpísaní zmluvy. Po skončení prenosu musí klient ukončiť spojenie so stanicou BBS. Klient zodpovedá za efektívne využívanie času spojenia.

Daňové aspekty zmlúv v medzinárodnom kontexte

#

tags: #zmluva #obojstranný #právny #dokument #definícia