Zmluva ako dvojstranný právny úkon: Charakteristika a význam

Zmluva je základným pilierom právnych vzťahov, a preto je dôležité porozumieť jej charakteristikám a významu. Tento článok sa zameriava na zmluvu ako dvojstranný právny úkon, pričom zdôrazňuje jej dôležitosť v rôznych oblastiach práva, najmä v pracovnom práve a obchodnom práve. Cieľom je poskytnúť komplexný pohľad na zmluvu, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov, od študentov až po profesionálov.

Úvod do zmluvného práva

Zmluvné právo je rozsiahla oblasť práva, ktorá upravuje vznik, obsah a zánik zmlúv. Zmluva je definovaná ako dvojstranný právny úkon, čo znamená, že vzniká na základe vzájomnej dohody dvoch alebo viacerých strán. Právny stav od 1. septembra do 31. decembra je relevantný pre posudzovanie právnych úkonov v tomto období, pričom je potrebné brať do úvahy zmeny v legislatíve.

Kolektívne vyjednávanie a kolektívna zmluva

Kolektívne vyjednávanie má dlhoročnú tradíciu vo všetkých vyspelých štátoch sveta. V súčasnom období, keď sa prejavujú liberalizačné tendencie v práve, kolektívne vyjednávanie nadobúda ešte väčší význam. Zmyslom zákona o kolektívnom vyjednávaní je vytvoriť právne podmienky na realizáciu ústavného práva zamestnancov na kolektívne vyjednávanie tak, aby ustanovené pravidlá umožnili zástupcom zamestnancov a zamestnávateľovi efektívne kolektívne vyjednávať a uzavrieť kolektívnu zmluvu. Z uvedeného je zrejmé, že článok je určený najmä pre zamestnávateľov ako nositeľov povinností voči zamestnancom, ktoré pre nich vyplývajú z právneho poriadku. Adresátom sú aj odborové organizácie ako zástupcovia zamestnancov, za ktorých kolektívne vyjednávajú za účelom uzavretia kolektívnej zmluvy.

Význam kolektívneho vyjednávania

Hlavnou úlohou kolektívneho vyjednávania je dojednať súbor pravidiel, ktoré upravujú podmienky zamestnávateľsko-zamestnaneckého vzťahu. Ak sú tieto pravidlá obsiahnuté v kolektívnej zmluve, majú právnu záväznosť pre zamestnávateľa i pre zamestnancov a musia sa dodržiavať pod hrozbou sankcie zo strany štátu. Vzhľadom na to, že zamestnávatelia nie sú oprávnení určovať pracovné a mzdové podmienky jednostranne, musí sa uplatniť princíp ich dojednania v zmluve (§ 42 ZP) ako v dvojstrannom právnom úkone, ku ktorému dochádza medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Tento princíp sa uplatňuje už pri nástupe do zamestnania, ale aj počas trvania pracovného pomeru v prípade zmien v dohodnutých podmienkach. Podstatné náležitosti pracovnej zmluvy sú okrem iného aj mzdové podmienky [§ 43 ods. 1 písm. d) ZP] a ďalšie pracovné podmienky (§ 43 ods. 2 ZP), a to výplatné termíny, pracovný čas, výmera dovolenky a dĺžka výpovednej doby.

Kolektívna zmluva ako garancia

Význam kolektívneho vyjednávania spočíva v tom, že všetky vyššie uvedené podmienky je možné dohodnúť v kolektívnej zmluve a vtedy nemusia byť dojednávané individuálne s každým zamestnancom. V týchto prípadoch postačuje v pracovnej zmluve uviesť len odkaz na ustanovenie kolektívnej zmluvy (§ 43 ods. 3 ZP). Pre zamestnávateľov s väčším počtom zamestnancov je dojednávanie pracovných podmienok v kolektívnej zmluve oveľa jednoduchšie a s nižšími nákladmi. Vyjednávajú tak len so zástupcami zamestnancov a dojednaná kolektívna zmluva je platná pre všetkých zamestnancov. Kolektívna zmluva je zároveň aj určitou garanciou dodržania zákazu diskriminácie v pracovnoprávnych vzťahoch, vrátane odmeňovania. Z hľadiska odôvodnenia legálnosti daňových výdavkov zamestnávateľa, ktoré vykazuje na pracovnú silu, je potrebné preukázať zákonný alebo zmluvný podklad na ich vyplácanie. Takýmto zmluvným podkladom je kolektívna zmluva. Výdavky, ktoré by zamestnávateľ poskytoval bez takéhoto právneho podkladu, daňové orgány považujú za dobrovoľné plnenia, ktoré nemôžu byť zahrnuté do výdavkov ovplyvňujúcich základ dane zamestnávateľa. Zjednodušene vyjadrené, zamestnávatelia ich musia uhradiť zo zisku, čo by bolo pre nich ekonomicky nevýhodnejšie.

Prečítajte si tiež: Zmluva v práve

Zvyšovanie štandardov

Zákonník práce a iné pracovnoprávne predpisy, ktoré určujú právne postavenie zamestnávateľa a zamestnancov, upravujú pracovné podmienky, mzdové a iné pracovnoprávne nároky ako minimálnu úroveň ochrany. Tieto zákonné nároky možno zvýšiť kolektívnou zmluvou alebo pracovnou zmluvou. Kolektívne vyjednávanie predstavuje proces, v ktorom zmluvné strany rokujú o možnosti a podmienkach zvýšenia štandardov upravených v pracovnoprávnych predpisoch. Vyššie štandardy sa nevzťahujú len na postavenie zamestnancov, ale sa týkajú aj podmienok, v ktorých pôsobí odborová organizácia ako zástupca zamestnancov, napr. Pozitívny vplyv kolektívneho vyjednávania a kolektívnych zmlúv na právne postavenie zamestnancov vyplýva najmä z ustanovenia § 231 ods. Medzi štandardné ustanovenia kolektívnej zmluvy zvyšujúce nároky zamestnancov patria ustanovenia o skracovaní pracovného času bez zníženia mzdy (§ 85 ZP), zvyšovaní odstupného a odchodného, predĺžení výmery dovolenky na zotavenie (§ 103 ZP), rozšírení okruhu a rozsahu dôležitých osobných prekážok v práci na strane zamestnanca (§ 141 ods. 2 ZP).

Právny základ pre kolektívne vyjednávanie

Hneď v úvode treba zdôrazniť, že zákon o kolektívnom vyjednávaní je len jeden z mnohých právnych predpisov vzťahujúcich sa na kolektívne vyjednávanie. Je procesným právnym predpisom, ktorý upravuje základný postup zmluvných strán pri vyjednávaní o kolektívnej zmluve. Poznanie uvedeného zákona by nemalo praktický význam, pokiaľ by zamestnávatelia a zástupcovia zamestnancov nepoznali a nerešpektovali ďalšie právne úpravy, ktoré tvoria základ pre naplnenie práva zamestnancov na kolektívne vyjednávanie. Tieto ďalšie právne predpisy sú dôležité najmä preto, že určujú vlastný obsah kolektívnej zmluvy. Právo zamestnancov na kolektívne vyjednávanie so zamestnávateľmi je garantované mnohými medzinárodnými dokumentmi, ako aj vnútroštátnym právom Slovenskej republiky. Dohovory Medzinárodnej organizácia práce, najmä Dohovor MOP č. 98/1949 o vykonávaní zásad práva organizovať sa a kolektívne vyjednávať, Dohovor MOP č. 154/1991 o podpore kolektívneho vyjednávania a Odporúčanie MOP č. Záväznosť medzinárodných dokumentov pre Slovenskú republiku a ich väzba na vnútroštátne právne normy vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky, z čl. 7 ods.

Procesno-právne a hmotno-právne predpisy

Právny poriadok Slovenskej republiky obsahuje viaceré právne predpisy, ktoré majú priamu alebo nepriamu väzbu na právo kolektívneho vyjednávania. Podľa charakteru a obsahu právnej úpravy ich možno rozdeliť do dvoch skupín, a to na procesno-právne predpisy a hmotno-právne predpisy. Procesno-právne predpisy upravujú vlastný postup pri kolektívnom vyjednávaní. Reprezentuje ich najmä zákon č. 2/1991 Zb. I keď obsah kolektívnej zmluvy je ponechaný na dojednanie zmluvných strán, celý rad právnych predpisov predstavuje východiská a rámec pre obsah kolektívnej zmluvy, ktorá je spravidla záverečným produktom kolektívneho vyjednávania. Mnohé z týchto zákonov upravujú minimálne alebo maximálne limity, ktoré musia zmluvné strany rešpektovať pod sankciou neplatnosti dojednaného záväzku. Medzi tieto tzv. zákon č. 83/1990 Zb. zákon č. 311/2001 Z. z. zákon č. 152/1994 Z. z. zákon č. 663/2007 Z. z. zákon č. 462/2003 Z. z. zákon č. 461/2003 Z. z. zákon č. 283/2002 Z. z. zákon č. 365/2004 Z. z. vyhláška MPSVaR SR č. 315/2009 Z. z.

Charakteristika základných právnych inštitútov zákona o kolektívnom vyjednávaní

Kolektívne vyjednávanie prebieha medzi dvomi stranami - stranou zamestnávateľov a stranou zamestnancov. Pri podnikovej kolektívnej zmluve je jednou zmluvnou stranou subjekt, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere alebo v obdobnom pomere. Druhou zmluvnú stranu, ktorá je oprávnená kolektívne vyjednávať a uzavrieť kolektívnu zmluvu za zamestnancov, je odborová organizácia. V mene odborovej organizácie vyjednáva príslušný odborový orgán, ktorému toto oprávnenie vyplýva zo stanov odborovej organizácie. Odborová organizácia v kolektívnom vyjednávaní zastupuje všetkýchzamestnancov, ktorých zamestnáva zamestnávateľ, nielen členov odborov. V prípade, ak u zamestnávateľa súbežne pôsobí viac odborových organizácií, hovoríme o pluralite odborov.

Odborová organizácia a jej postavenie

Odborová organizácia je v zmysle zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov občianskym združením, ktoré má status právnickej osoby. Vzniká na základe slobodného rozhodnutia zamestnancov založiť si organizáciu za účelom ochrany ich ekonomických a sociálnych záujmov. Odborová organizácia je samostatným subjektom práva, ktorý môže vo svojom mene vstupovať do právnych vzťahov s inými právnymi subjektmi, a tak nadobúdať práva a povinnosti. Na rozdiel od iných občianskych združení nepodlieha registrácii ministerstva. Na to, aby sa odborová organizácia stala právnickou osobou, stačí, aby bol návrh na jej evidenciu spolu so stanovami doručený Ministerstvu vnútra SR, ktoré ju zaeviduje. Dňom nasledujúcim po doručení predmetného návrhu sa odborová organizácia stáva právnickou osobou. Pokiaľ ide o zakladanie odborových organizácií, najčastejšie tieto organizácie vznikajú u jedného zamestnávateľa a sú označované ako základné odborové organizácie.V ich názve je okrem príslušnosti k odborovému zväzu uvedený aj názov zamestnávateľa, u ktorého odborová organizácia pôsobí. Odborové organizácie, ktoré vznikli na územnom princípe, sú označované ako miestne odborové organizácie. Z Ústavy SR vyplýva zákaz pre všetky subjekty, vrátane zamestnávateľa, obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo odvetví. Zamestnávateľ nemá právo rozhodovať ani o tom, kde bude pôsobiť odborová organizácia, ktorú si založili jeho zamestnanci. Zákon ukladá zamestnávateľovi povinnosť umožniť pôsobenie odborových organizácií priamo na pracovisku. Pre pôsobenie odborových subjektov na pracovisku je významné ustanovenie, podľa ktorého zamestnávateľ nemá právo žiadnym spôsobom zasahovať do činnosti odborovej organizácie, zrušiť ju alebo rozpustiť. Kolektívnu zmluvu možno dojednať aj v prípade, ak u zamestnávateľa v podniku nepôsobí samostatná odborová organizácia. Princíp plurality odborov znamená, že u zamestnávateľa súbežne pôsobia dve alebo viaceré odborové organizácie súčasne. Pri uzatváraní kolektívnej zmluvy za stranu odborov je rozhodujúci počet členov jednotlivých odborových organizácií. V prípade, ak existuje spor o určenie najväčšej odborovej organizácie oprávnenej na uzatvorenie kolektívnej zmluvy, treba sa obrátiť na MPSVaR SR.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Predmet kolektívneho vyjednávania a povinnosti zmluvných strán

Predmet kolektívneho vyjednávania nie je v právnych predpisoch striktne vymedzený, ale je ponechaný na dohodu zmluvných strán. vzťahy medzi zamestnávateľom a organizáciami zamestnancov. Zákonník práce výslovne uvádza, že dojednania o týchto otázkach v kolektívnej zmluve môžu byť výhodnejšie, ako upravuje Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis. Neplatí to len v prípade, ak to Zákonník práce alebo iný pracovnoprávny predpis výslovne zakazuje alebo ak z ich ustanovení nevyplýva, že sa od konkrétneho ustanovenia nemožno odchýliť. Zákon o kolektívnom vyjednávaní ukladá subjektom kolektívnej zmluvy konkrétne povinnosti v rámci procesu vyjednávania a určuje aj lehoty na ich splnenie. Proces kolektívneho vyjednávania sa začína predložením písomného návrhu na uzavretie kolektívnej zmluvy jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Návrh možno odovzdať osobne, prípadne odovzdať do podateľne. Zmluvná strana je povinná na návrh kolektívnej zmluvy písomne odpovedať najneskôr do 30 dní. Zákon však umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli inak, aby podľa konkrétnych podmienok a okolností skrátili alebo predĺžili túto lehotu. V odpovedi na návrh sa zmluvná strana má vyjadriť k tým častiam, ktoré nemieni akceptovať tak, ako boli predložené.

Spor pri kolektívnom vyjednávaní a jeho riešenie

V prípade, ak sa zmluvné strany nevedia dohodnúť na obsahu kolektívnej zmluvy, kolektívne vyjednávanie je zablokované a vzniká kolektívny spor. Tento spor možno riešiť v súčinnosti s inými osobami, prípadne za pomoci štátu. Zákon o kolektívnom vyjednávaní upravuje dva právne inštitúty, ktoré možno využiť v prípade vzniku kolektívneho sporu, a to konanie pred sprostredkovateľom a konanie pred rozhodcom.

Konanie pred sprostredkovateľom a rozhodcom

Konanie pred sprostredkovateľom predstavuje postup, ktorý sa uplatní vo fáze sporu o uzatvorenie kolektívnej zmluvy alebo aj v prípadoch, keď vznikne spor o plnenie záväzkov z kolektívnej zmluvy. Pri riešení kolektívneho sporu sa môžu zmluvné strany medzi sebou dohodnúť na osobe sprostredkovateľa. Ak sa zmluvné strany na osobe sprostredkovateľa nedohodnú, určí ho na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán MPSVaR SR zo zoznamu sprostredkovateľov vedeného na ministerstve. Žiadosť o riešenie sporu obsahuje presné vymedzenie predmetu sporu doložené písomnými materiálmi, ktoré sa odovzdajú sprostredkovateľovi v dvoch vyhotoveniach. Konanie pred sprostredkovateľom spočíva najmä v jeho pôsobení na vyjednávacie strany a v hľadaní možných kompromisov. Toto konanie sa považuje za neúspešné, ak sa nepodarí sprostredkovateľovi vyriešiť spor do 30 dní odo dňa, keď prijal žiadosť na riešenie sporu. Náklady konania pred sprostredkovateľom uhrádza každá zo zmluvných strán kolektívnej zmluvy jednou polovicou. Ak konanie pred sprostredkovateľom nebolo úspešné a zmluvné strany nenašli kompromisné riešenie, môžu po vzájomnej dohode požiadať rozhodcu o rozhodnutie v spore. V prípade, ak sa zmluvné strany nedohodnú na osobe rozhodcu, rozhodcu určí na žiadosť ktorejkoľvek zo zmluvných strán MPSVaR SR. Úlohou rozhodcu je rozhodnúť spor. Rozhodca písomne oznámi zmluvným stranám rozhodnutie do 15 dní od začatia konania. Náklady konania pred rozhodcami včítane ich odmeny uhrádza ministerstvo.

Štrajk ako krajné riešenie

Podmienkou zákonnosti štrajku je, že môže byť použitý až po neúspešnom riešení sporu v konaní pred sprostredkovateľom. Štrajk v spore o uzavretie kolektívnej zmluvy môže byť vyhlásený len na základe výsledkov hlasovania zamestnancov. Podmienkou je nadpolovičná účasť zamestnancov na hlasovaní a z hlasujúcich zamestnancov musí za štrajk hlasovať nadpolovičná väčšina. Z kvóra hlasujúcich zamestnancov sa vylučujú tí zamestnanci, ktorí majú zákonom obmedzené právo na štrajk. Ak je hlasovanie o štrajku úspešné, môže príslušný odborový orgán štrajk vyhlásiť. Súčasne musia byť splnené aj podmienky súčinnosti voči zamestnávateľovi, ktorými sú oznamovacia povinnosť a nevyhnutná súčinnosť počas celej doby trvania štrajku. Počas samotného štrajku je hlavným problémom zamestnancov, že nemajú nárok na mzdu ani niektoré ďalšie plnenie od zamestnávateľa. Zamestnanec je počas štrajku chránený zákonom vo svojich ďalších právach, ale to neplatí vtedy, keď pokračuje v štrajku po vyhlásení štrajku súdom za nezákonný. Zodpovednosť odborovej organizácie za nezákonný štrajk spočíva v tom, že zodpovedá zamestnávateľovi za škodu spôsobenú štrajkom. Z ekonomického hľadiska ide o ušlý zisk.

Povinnosť zamestnávateľa vyjednávať

Môže zamestnávateľ odmietnuť kolektívne vyjednávať? Ako postupovať v prípade, ak organizácie zamestnávateľov, t. j. zamestnávateľské zväzy, alebo jednotliví zamestnávatelia odmietajú uzatvárať kolektívnu zmluvu s odôvodnením, že je to rozhodnutie ich príslušného orgánu. Zamestnávateľ je v zmysle zákona o kolektívnom vyjednávaní povinný vyjednávať. Pasivita zamestnávateľa alebo výslovné odmietnutie vyjednávať je v rozpore s ústavným právom zamestnancov na kolektívne vyjednávanie. Zo zákona o kolektívnom vyjednávaní jednoznačne vyplýva, že kolektívne vyjednávanie začína predložením návrhu jednej zo zmluvných strán druhej strane. Táto je povinná najneskôr do 30 dní na návrh písomne odpovedať a v odpovedi sa vyjadriť k tým častiam návrhu, ktoré nie je ochotná prijať v predloženej podobe. Výsledkom úspešného kolektívneho vyjednávania je kolektívna zmluva ako dvojstranný právny úkon.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Zmluva o dielo a všeobecné obchodné podmienky (VOP)

Zmluva o dielo je ďalším príkladom dvojstranného právneho úkonu, ktorý sa často využíva v obchodnom práve. Spoločnosť KON-Truss s.r.o. má vypracované VOP, ktoré zaväzujú obe zmluvné strany bezvýhradne a boli vypracované v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi platnými a účinnými v Slovenskej republike, a to najmä zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Obchodný zákonník“) a zákona č. 40/1964 Zb.

Práva a povinnosti zhotoviteľa a objednávateľa

Zhotoviteľ je povinný prerušiť vykonávanie Diela na základe písomného pokynu Objednávateľa a v prípade takto vyvolaného prerušenia na základe ďalšieho pokynu Objednávateľa vo vykonávaní Diela opäť pokračovať. Záloha na cenu diela ako i cena Diela sa vyúčtovávajú Objednávateľovi na základe faktúr, ktoré sú zasielané na adresu elektronickej schránky Objednávateľa uvedenej v záhlaví Zmluvy. Každá faktúra vystavená Zhotoviteľom je odpísaná certifikovaným elektronickým podpisom Zhotoviteľa. Za týmto účelom udeľuje Objednávateľ Zhotoviteľovi svojim podpisom na Zmluve o Dieloneodvolateľný súhlas s prístupom na stavenisko a na vykonanie všetkých úkonov potrebných na demontáž a odvoz Diela, resp. Miestom vykonávania Diela je stavenisko, ktoré sa nachádza na pozemku určeného v Zmluve pod konkrétnym parcelným číslom a katastrálnym územím. Zhotoviteľ je povinný bez zbytočného odkladu, najneskôr však do dvoch dni od ich zistenia, okrem iného aj záznamom v preberacom a odovzdávajúcom protokole pri odovzdaní staveniska, oznámiť Objednávateľovi prekážky, resp. nesplnenie povinnosti odovzdať stavenisko v stave spôsobilom na realizáciu Diela, ktoré znemožňuje vykonanie Diela dohodnutým spôsobom. Do doby odstránenia týchto nedostatkov je Zhotoviteľ povinný prerušiť vykonávanie Diela.

Zmena rozsahu diela a reklamácie

Pokiaľ počas vykonávania Diela zmluvne strany zistia potrebu zmeny jeho rozsahu, vrátane zmien oproti projektovej dokumentácii v tvarovom, dispozičnom, konštrukčnom, technickoma materiálovom riešení, oznámi to Zhotoviteľ Objednávateľovi formou písomného oznámenia spolu s odôvodnením potreby zmeny rozsahu Diela, ako aj s predpokladaným dopadom zmeny Diela na dohodnutú cenu za vykonanie Diela. Akékoľvek naviac prace musia byť riadne písomne schválené Objednávateľom. Do doby uzatvorenia písomného dodatku k tejto zmluve, resp. Dielo ako celok sa považuje za riadne odovzdane v deň dodania resp. po dvoch dňoch od ukončenia montáže Zhotoviteľom, pokiaľ Objednávateľ nevznesie v tejto lehote žiadne písomné dôvodné námietky voči dodávke, resp. Dňom dodania Diela sa pre účtovno-daňové účely zmluvných strán považuje deň odovzdania a prevzatia Diela. t.j. Deň dodávky resp. Objednávateľ má právo uplatniť si u zhotoviteľa záruku len na dielo alebo časť diela a na montáž diela alebo časti diela, ktoré vykazuje vady, ktoré nevznikli z dôvodov na strane objednávateľa a objednávateľ nie je v omeškaní s úhradou faktúry alebo faktúr vystavených zhotoviteľom na úhradu celkovej resp. Objednávateľ je povinný reklamovať vady diela alebo časti diela, montáže diela alebo časti diela u zhotoviteľa bezodkladne po jej zistení písomne, a to formou doporučenej zásielky s podrobným popisom ako i fotografickou dokumentáciou vady. Zhotoviteľ rozhodne o opodstatnenosti reklamácie diela alebo časti diela, montáže diela alebo časti diela do 10 pracovných dní od uplatnenia reklamácie a v odôvodnených prípadoch, najmä ak sa vyžaduje zložité technické zhodnotenie stavu diela alebo časti diela, vykonanej montáže diela alebo časti diela, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie. V prípade, že je predmetom reklamácie vada odstrániteľná, je zhotoviteľ povinný vadu bezplatne odstrániť.

Odstrániteľné a neodstrániteľné vady

Ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa dielo alebo časť diela mohla riadne užívať ako dielo alebo časť diela bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád objednávateľ nemôže dielo alebo časť diela riadne užívať. Zhotoviteľ je povinný vydať o spôsobe vybavenia reklamácie písomný doklad, a to najneskôr do 30 dní od dátumu uplatnenia reklamácie. Objednávateľ je povinný zhotoviteľovi poskytnúť všetku potrebnú súčinnosť na vykonanie reklamácie, resp.

Zodpovednosť za vady diela

Zhotoviteľ nezodpovedá za vady Diela, ak tieto boli spôsobene použitím materiálov určených na vykonanie Diela Objednávateľom, ak na nevhodnosť týchto materiálov Zhotoviteľ Objednávateľa upozornil a Objednávateľ na ich použití trval. Zhotoviteľ nezodpovedá za vady Diela v prípade, ak Objednávateľ a ním poverene osoby pokračovali v prácach súvisiacich s predmetom zmluvy na stavbe pred riadnym odovzdaním a prevzatím Diela Zmluvnými stranami. V prípade, že komínové teleso bude vyhotovené na mieste stavby až po výrobnej projekcii, dodaní a ukončení montáže drevenej väzníkovej konštrukcie krovu a nie je vopred presne dané, či už projektovou dokumentáciou, alebo jej zmenou, zakreslenou pri zameraní stavby zástupcom Zhotoviteľa, kde sa bude komínové teleso reálne nachádzať, Objednávateľ nesie zodpovednosť za správnosť následného osadenia komínového telesa tak, aby toto osadenie vyhovovalo príslušným normám pre osadenie komínového telesa a v žiadnom prípade nezasahovalo do už zhotovenej väzníkovej konštrukcie.

Zmluvné pokuty a porušenie zmluvy

Pokiaľ porušením povinnosti niektorej zo zmluvných strán dôjde k zmareniu zamýšľaného účelu Zmluvy, zmluvná strana ktorá zmarenie zamýšľaného účelu zavinila, je povinná druhej zmluvnej strane zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 30 % z celkovej ceny za Dielo. V prípade oneskorenia úhrady odmeny Zhotoviteľa za celkovú cenu diela, má Zhotoviteľ právo na zmluvnú pokutu, a to vo výške 0,05 % za každý deň omeškania s úhradou ceny diela Zhotoviteľovi. Na základe dohody zmluvných strán sa považuje zmluva za podstatne porušenú v zmysle ustanovenia § 345 ods. V prípade porušení ďalších ustanovení tejto zmluvy, ktoré zmluva výslovne nekvalifikuje ako podstatné porušenie tejto zmluvy, vzniká oprávnenej zmluvnej strane nárok na zmluvnú pokutu vo výške 100 EUR (slovom sto eur), a to za každé jedno porušenie, pokiaľ tato zmluva neurčuje inak. Pokiaľ došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo v zmysle tretej vety čl. IV bodu 4 týchto VOP sú chýbajúce údaje, ktoré by vyplynuli zo samostatnej zmluvy o dielo uzatvorenej so všetkými potrebnými špecifikáciami podrobností o diele a jeho dodaní ako napr. V prípade, ak sa niektoré ustanovenia týchto VOP stanú celkom alebo sčasti neplatné, neúčinné alebo nevymáhateľné, nie je tým dotknutá platnosť a účinnosť ostatných ustanovení VOP. Za účelom realizácie Zmluvy o Dielo bude Zhotoviteľ spracúvať nevyhnutne potrebné osobné údaje Objednávateľa v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi o ochrane osobných údajov, najmä v súlade so zákonom č. 18/2018 Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a NARIADENÍM EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2016/679 z 27. Akékoľvek spory, ktoré medzi Zmluvnými stranami vzniknú, sa Zmluvné strany zaväzujú riešiť prednostne vzájomným rokovaním s cieľom vyriešiť spor dohodou.

Notárske zápisnice a ich význam

Notárska zápisnica je verejná listina, ktorá má vysokú právnu silu a poskytuje istotu pre účastníkov právnych vzťahov. Najčastejšie sa ľudia obracajú na notárov pri darovacích zmluvách, dedení a spoločnom majetku manželov či partnerov. Notár rieši najmä bežné životné situácie, pri ktorých je potrebné spísať alebo vydať listinu o právnych úkonoch. Ide napríklad o spísanie závetu vo forme notárskej zápisnice. Notár ako štátom poverená osoba dbá na to, aby pred ním uzatvorená zmluva bola nestranná a mala vysokú právnu istotu aj pre prípad budúcich sporov. Poplatok za spísanie zápisnice stanovuje vyhláška a pri jeho určení sa vychádza z ceny predmetu notárskeho úkonu. Obavy netreba mať z vyzradenia súkromných záležitostí.

Osvedčovanie právne významných skutočností

Potrebovať môžete notára aj pri osvedčovaní právne významných skutočností ako je napríklad osvedčenie o správnosti odpisu alebo fotokópie listiny, o pravosti podpisu na listine alebo o vyhlásení o vydržaní.

#

tags: #zmluva #je #obojstranný #právny #úkon #charakteristika