Zmluvy medzi USA a inými krajinami: Pohľad na Severnú Kóreu, Irán a Slovensko

Spojené štáty americké (USA) majú bohatú históriu uzatvárania zmlúv s inými krajinami, či už ide o dohody o obrannej spolupráci, jadrové dohody alebo obchodné partnerstvá. Úspešnosť a trvácnosť týchto zmlúv sa však líši a často závisí od politickej klímy, dodržiavania záväzkov oboma stranami a celkových geopolitických záujmov. Tento článok sa zameriava na analýzu zmlúv medzi USA a inými krajinami, pričom sa pozrieme na príklady Severnej Kórey, Iránu a Slovenska.

Severná Kórea: Klamstvá, podvody a nedodržané sľuby?

Jednou z najväčších výziev pri rokovaniach so Severnou Kóreou je zabezpečiť, aby Pchjongjang dodržiaval svoje záväzky. História ukazuje, že Severná Kórea sa svojimi záväzkami nie vždy riadila, nie vždy ich úplne implementovala a nie vždy ich brala vážne. Pri pohľade na predchádzajúce rokovania so Spojenými štátmi je zrejmé, že Severokórejčania opakovane klamali, podvádzali a nedodržiavali svoje sľuby.

V roku 1994 Severná Kórea súhlasila so zastavením činnosti vo svojom jadrovom zariadení v Jongbjone a s tým, že vyhorené palivo bude monitorovať medzinárodný tím inšpektorov. Jongbjon mal byť nakoniec zničený. Hoci Severná Kórea urobila väčšinu požadovaných krokov, Washington svoje záväzky plnil len pomaly, reaktory nedodal nikdy a olej meškal. A urobil len málo pre normalizáciu vzťahov. Pchjongjang preto jasne vyhlásil, že ak USA nebudú plniť to, k čomu sa zaviazali, poruší svoje povinnosti. Lenže Clintonova vláda sa nepohla a Severná Kórea začala dohodu porušovať.

Tento príklad poukazuje na dôležitosť reciprocity a dodržiavania záväzkov oboma stranami pri uzatváraní zmlúv. Ak jedna strana nedodržiava svoje záväzky, druhá strana má tendenciu urobiť to isté, čo vedie k zlyhaniu zmluvy.

Irán: Jadrová dohoda a jej osud

Pri rokovaní s USA je užitočné pozrieť sa na vec aj z hľadiska protistrany. Ak by ste boli severokórejským štátnikom, určite by ste sa pozreli na poslednú dôležitú medzinárodnú dohodu, ktorú vyrokoval a podpísal nejaký americký prezident, konkrétne na jadrovú dohodu s Iránom.

Prečítajte si tiež: Historický kontext Zmluvy

Iránsky minister zahraničia Mohammad Džavád Zaríf vysvetlil, že napriek dohode Obamova vláda povolila len niekoľko obchodných transakcií medzi Iránom a Spojenými štátmi. A keď do úradu nastúpil Donald Trump, jeho vláda začala dohodu podkopávať a dokonca ju porušovať, lobovala u európskych krajín, aby Irán bojkotovali, a využila silu dolára na to, aby akýkoľvek obchod s Iránom zmrazila.

Tento príklad poukazuje na problém zmien v americkej politike a ich vplyv na medzinárodné dohody. Ak by ste boli severokórejským vyjednávačom, určite by ste váhali, či by akúkoľvek dohodu, ktorú by uzavrela Trumpova vláda, jeho nástupca dodržal a realizoval. A mali by ste pravdu. Trpká americká polarizácia si vyberá svoju daň.

Líbya: Sľuby a sklamania

Je dobré pozrieť sa aj na dohody s inými krajinami, napríklad na to, ako Líbya v roku 2003 súhlasila s „odhalením a zneškodnením“ všetkých svojich zbraní hromadného ničenia, čo sa v zásade aj stalo. Na revanš vláda Georgea W. Busha sľúbila Líbyi pomoc, aby si krajina „opätovne našla bezpečné a rešpektované miesto medzi inými národmi“, a zasadzovala sa za oveľa lepšie vzťahy medzi oboma krajinami. Bush naznačil, že Spojené štáty budú pracovať na tom, aby sa Líbya zmenila na prosperujúcu krajinu.

Samozrejme, len máločo sa z toho uskutočnilo a o niekoľko rokov neskôr Obamova vláda Kaddáfího režim pomohla zvrhnúť. Tento príklad poukazuje na problém nedodržania sľubov a zmien v politike, čo môže viesť k nedôvere a nestabilite.

Slovensko a obranná dohoda s USA

V súčasnosti sa na Slovensku diskutuje o obrannej dohode s USA (DCA). Táto dohoda vyvoláva rôzne reakcie a obavy. Niektorí občania sa obávajú, že dohoda ohrozuje suverenitu Slovenska a že sa krajina stane terčom útokov v prípade konfliktu medzi USA a Ruskom. Iní tvrdia, že dohoda posilní obranu Slovenska a zvýši jeho bezpečnosť.

Prečítajte si tiež: Darovanie v manželstve

Nezaradení poslanci Národnej rady SR okolo predsedu mimoparlamentného Hlasu-SD Petra Pellegriniho nepodporia obrannú dohodu s USA. Strana Hlas-SD vyzýva predstaviteľov vládnej koalície k stiahnutiu slovensko-americkej obrannej dohody z rokovania parlamentu. Pellegrini tvrdí, že ide o nevýhodnú zmluvu a že ani interpretačné doložky nevyvrátili ich odborné výhrady. Vyzval k hľadaniu zahraničnopolitického konsenzu. Presadenie tejto zmluvy úzkou skupinou politicky vyvolených demontuje podľa neho dôveru verejnosti.

Je dôležité, aby sa o tejto dohode viedla otvorená a konštruktívna diskusia, ktorá zohľadní všetky relevantné argumenty a obavy. Je tiež dôležité, aby sa pri uzatváraní zmlúv s USA zohľadňovali skúsenosti iných krajín a aby sa zabezpečilo, že zmluva bude v súlade so záujmami Slovenska a jeho občanov.

Zmeny v amerických postojoch: Daň pre medzinárodné vzťahy

Takéto zmeny amerických postojov sú súčasťou hyperpolarizovaného politického prostredia, ktoré vidíme v poslednom štvrťstoročí. Počas studenej vojny väčšinu medzinárodných dohôd a záväzkov, ktoré prijal nejaký prezident, dodržiavali aj jeho nástupcovia. Hoci v otázkach Severoatlantickej aliancie či zahraničnej pomoci mnohí republikáni nesúhlasili s prezidentom Trumanom, keď sa ich strana dostala k moci, nepokúšala sa zmeniť kurz a túto politiku zrušiť.

Lenže porovnajte si to s dnešným stavom. Trump vycúval z jadrovej dohody s Iránom, z parížskej klimatickej zmluvy aj z Transpacifického partnerstva a začal spochybňovať význam NATO. Táto nestabilita v americkej politike si vyberá svoju daň na medzinárodných vzťahoch a vedie k nedôvere a neistote.

Prečítajte si tiež: Študentské výmenné pobyty Slovensko-Česko

tags: #zmluva #medzi #usa #a #ar