
Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník sú kľúčoví zástupcovia zamestnancov, ktorí sa aktívne podieľajú na rozhodovaní zamestnávateľa v otázkach sociálnych a ekonomických záujmov zamestnancov. Ich prvoradým cieľom je zabezpečiť spravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov.
Zamestnanecká rada a zamestnanecký dôverník zohrávajú dôležitú úlohu pri zabezpečovaní práv a záujmov zamestnancov. Ich existencia a činnosť sú zakotvené v Zákonníku práce a ďalších právnych predpisoch, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy.
Je dôležité zdôrazniť, že práva a povinnosti zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka sú rovnaké.
Zástupcovia zamestnancov majú široké spektrum práv a povinností, ktoré im umožňujú efektívne zastupovať záujmy zamestnancov. Medzi tieto práva a povinnosti patrí:
Spolupôsobenie odborovej organizácie a zamestnaneckej rady u zamestnávateľa sa nevylučuje.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Pracovný poriadok je dôležitý dokument, ktorý upravuje vnútorné pravidlá a podmienky u zamestnávateľa. Jeho vydanie a obsah sa riadia Zákonníkom práce a ďalšími právnymi predpismi.
Zamestnávateľ môže vydať pracovný poriadok len po predchádzajúcom súhlase zástupcov zamestnancov, ak u zamestnávateľa zástupcovia zamestnancov pôsobia. Zástupcami zamestnancov sa na tieto účely rozumie odborová organizácia alebo zamestnanecká rada, prípadne zamestnanecký dôverník. Bez dohody so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, by pracovný poriadok nebol platný. Rovnaké ustanovenie obsahuje aj § 12 zákona č. 552/2003 Z. z.
V pracovnom poriadku zamestnávateľ bližšie konkretizuje ustanovenia ZP a ďalších právnych predpisov, ktoré obsahujú splnomocnenie na bližšiu úpravu v pracovnom poriadku (napr. zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov) podľa osobitných podmienok zamestnávateľa.
Pracovný poriadok môže vydať aj ten zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, pretože obmedziť právo zamestnávateľa takýto organizačný predpis vydať nie je možné. Tento záver potvrdzuje aj ustanovenie § 12 ZP, v zmysle ktorého ak sa podľa ZP vyžaduje súhlas zástupcov zamestnancov alebo dohoda s nimi, zamestnávateľ, u ktorého nepôsobia zástupcovia zamestnancov, môže konať samostatne. Nemohol by konať len v prípadoch, kedy by ZP výslovne ustanovoval, že dohodu so zástupcami zamestnancov nemožno nahradiť rozhodnutím zamestnávateľa. V takom prípade by dohodu so zástupcami zamestnancov nebolo možné nahradiť ani dohodou so zamestnancom.
Podľa § 84 ods. 4 ZP musí byť každý zamestnanec s pracovným poriadkom oboznámený a pracovný poriadok musí byť každému zamestnancovi prístupný. Treba tiež rešpektovať, že § 41 ods. 1 ZP zamestnávateľovi ukladá už pred uzatvorením pracovnej zmluvy so zamestnancom oboznámiť fyzickú osobu, ktorá sa uchádza o zamestnanie, s právami a povinnosťami, ktoré pre ňu vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať, t. j. Taktiež podľa § 47 ods. Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca a v prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 1.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Účelom tohto pracovného poriadku je v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi upraviť podrobnosti pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov zamestnávateľa. 2. Tento pracovný poriadok sa vzťahuje aj na osoby vykonávajúce pre zamestnávateľa práce na základe niektorej z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru v prvej časti ZP (všeobecné ustanovenia), § 43 ods. 4 druhej vety, § 85 ods. 1 a 2, § 90 ods. 10, § 91 až § 95, § 98, § 119 ods. 1, § 122a ods. 1 až 3, § 122b ods. 1 až 3, § 123 ods. 1 a 2, § 124 a v časti o zodpovednosti za škodu a bezpečnosť pri práci (šiesta časť ZP), o nočnej práci a prestávkach v práci. 3. zákon č. 311/2001 Z. z. zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 552/2003 Z. zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 553/2003 Z. zákon č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 138/2019 Z. Zákon č. 552/2003 Z. z.
Nasledujúci vzor zmluvy slúži ako ilustračný príklad dohody medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov. Je dôležité si uvedomiť, že konkrétne podmienky a ustanovenia zmluvy sa môžu líšiť v závislosti od špecifických okolností a potrieb zamestnávateľa a zamestnancov.
Zmluva by mala obsahovať nasledujúce základné náležitosti:
Zamestnávateľ ……. (názov zamestnávateľa - zamestnávateľom môže byť štátom alebo obcou zriadená rozpočtová alebo príspevková organizácia, ale aj obec a vyšší územný celok, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov) po dohode s … (odborovou organizáciou, zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom) v súlade s ustanoveniami § 84 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, § 12 zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme a zákona č. 553/2003 Z.
Výberové konanie je dôležitý proces, ktorý zabezpečuje obsadzovanie miest vedúcich zamestnancov kvalifikovanými a kompetentnými osobami.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V zmysle § 1 zákona č. 552/2003 Z. z. sa tento zákon vzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme vymedzeného okruhu zamestnávateľov. Podmienky výberového konania upravuje § 5 tohto zákona, v zmysle ktorého sa na základe výsledku výberového konania obsadzuje miesto vedúceho zamestnanca, ktorý vykonáva funkciu štatutárneho orgánu u niektorého z vymedzeného okruhu v § 1 ods. 2 tohto zákona a miesto ďalšieho vedúceho zamestnanca, u ktorého to určí pracovný poriadok u zamestnávateľa. V zmysle uvedeného sa na základe výsledku výberového konania v zmysle § 5 zákona č. 552/2003 Z. z. obsadzuje aj pracovné miesto štatutárneho orgánu (alebo aj iného vedúceho zamestnanca) v organizáciách zriadených alebo založených zamestnávateľom.
Na výkon práce vo verejnom záujme sa vyžaduje splnenie určitých predpokladov, ktoré zabezpečujú, že zamestnanci sú spôsobilí a kvalifikovaní na vykonávanie svojej práce.
V článku 5 vzorového pracovného poriadku sú premietnuté ustanovenia § 3 zákona č. 552/2003 Z. z., ktorý upravuje práva a povinnosti zamestnancov a zamestnávateľov pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý taxatívne vymenúva podmienky (predpoklady), ktoré musí plniť zamestnanec, aby mohol vykonávať práce …
Novela Zákonníka práce č. 257/2011 Z. z. priniesla niekoľko významných zmien, ktoré ovplyvnili postavenie a fungovanie zástupcov zamestnancov.
Od 1. januára 2013 sa vypustilo ustanovenie o možnosti dohodnutia pracovných podmienok, mzdových podmienok a podmienok zamestnávania so zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Zamestnanecká rada ako taká nemá právnu subjektivitu (obdobne ani zamestnanecký dôverník), a teda nemôže robiť právne úkony. Z tohto dôvodu § 233a vyžadoval, aby sa dohodnutý obsah premietol do pracovných zmlúv zamestnancov.
Novela Zákonníka práce č. 257/2011 Z. z. zásadne zmenila poskytovanie a rozsah pracovného voľna poskytovaného zamestnancovi na výkon funkcie v odborovom orgáne a na výkon funkcie člena zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka. Pracovné voľno takýmto zamestnancom sa poskytovalo a bude poskytovať v prípade, že výkon funkcie bude nevyhnutný aj v pracovnom čase zamestnanca. Platí, že rozsah pracovného voľna týchto funkcionárov sa dohodne medzi zamestnávateľom a príslušným odborovým orgánom, zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom. Zákon však už naďalej neupravuje poskytovanie pracovného voľna, ak k takejto dohode nedôjde. Taktiež platí, že zamestnávateľ poskytuje zástupcom zamestnancov pracovné voľno s náhradou mzdy alebo aj bez náhrady mzdy. V tomto je zase rozhodujúca dohoda medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.
Novela Zákonníka práce č. 257/2011 Z. z. zmenila aj ustanovenie § 229 ods. 7, a to rozdelenie pôsobnosti medzi odborovou organizáciou reprezentovanou u zamestnávateľa odborovým orgánom a zamestnaneckou radou alebo zamestnaneckým dôverníkom, ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe, teda súčasne. Pôsobnosť sa vychýlila v prospech zamestnaneckej rady a zamestnaneckého dôverníka.
tags: #zmluva #medzi #zamestnavatelom #a #zamestnaneckym #dovernikom