
Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 181, týkajúci sa súkromných agentúr zamestnávania, predstavuje dôležitý medzinárodný nástroj v oblasti pracovného práva a služieb zamestnanosti. Tento článok sa zameriava na obsah, význam a implementáciu tohto dohovoru, s prihliadnutím na jeho historický kontext a súčasné uplatňovanie v Slovenskej republike.
Dohovor MOP č. 181 bol prijatý 19. júna 1997 na 85. zasadnutí Medzinárodnej konferencie práce v Ženeve. Pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 12. júna 2001. Je dôležité poznamenať, že Slovenská republika prevzala záväzky z uvedeného dohovoru od 1. januára 1993 na základe sukcesie.
Dohovor MOP č. 181 sa zameriava na reguláciu a zlepšenie fungovania súkromných agentúr zamestnávania. Jeho cieľom je zabezpečiť, aby tieto agentúry fungovali efektívne a spravodlivo, chránili práva zamestnancov a prispievali k rozvoju trhu práce. Dohovor sa zaoberá širokou škálou aspektov, vrátane:
V Slovenskej republike je Dohovor MOP č. 181 implementovaný prostredníctvom zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon upravuje činnosť súkromných agentúr zamestnávania, ich práva a povinnosti, ako aj dohľad nad ich činnosťou.
Implementácia Dohovoru MOP č. 181 v Slovenskej republike je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ďalšími relevantnými právnymi predpismi. Dohovor zohľadňuje aj princípy Európskej únie v oblasti voľného pohybu osôb a služieb.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
V súčasnom období sa navrhuje vypovedanie Dohovoru MOP č. 34. Vypovedanie uvedeného dohovoru podlieha schváleniu vlády SR a následne vyslovuje súhlas s vypovedaním dohovoru Národná rada Slovenskej republiky a akt vypovedania potvrdzuje prezident Slovenskej republiky.
Zo 179 členských štátov Medzinárodnej organizácie práce ratifikovalo Dohovor MOP č. 181 Bulharsko, Česká republika, Fínsko, Mexiko, Nórsko, Španielsko, Švédsko a Turecko.
Medzinárodná organizácia práce (MOP) prijala množstvo dohovorov, ktoré sa týkajú rôznych aspektov pracovného práva a sociálnej politiky. Medzi najvýznamnejšie patria:
V činnosti Európskej únie sa rozširuje spolupráca s ďalšími európskymi štátmi a so štátmi na iných svetadieloch v rámci viacerých foriem, ktoré predpokladajú v rámci primárneho práva Európskeho spoločenstva i zakladajúce zmluvy. Zmluva o založení Európskeho spoločenstva (ZES) už v Preambule predpokladá odstraňovanie prekážok, ktoré rozdeľujú Európu, zrušenie obmedzení, ktoré obmedzujú medzinárodný obchod a potvrdzuje solidaritu, ktorá spája Európu a zámorské krajiny so želaním zabezpečiť rozvoj ich prosperity.
Súčasťou ustanovení ZES sú články 61 - 69 o vízovej, azylovej, prisťahovaleckej politike a o iných politikách, ktoré sa týkajú voľného pohybu osôb. V článku 177 ZES sú uvedené ustanovenia o rozvojovej spolupráci a o politike Spoločenstva v tejto oblasti, ktorá dopĺňa politiky uskutočňované členskými štátmi, je zameraná na udržateľný hospodársky a sociálny rozvoj rozvojových krajín, na ich harmonickú a postupnú integráciu do svetovej ekonomiky. Sociálne aspekty má podpora rozvojovej politiky Spoločenstva v boji proti chudobe v rozvojových krajinách, a to i v plnení záväzkov v rámci Organizácie Spojených národov a v iných príslušných medzinárodných organizáciách vrátane Medzinárodnej organizácie práce a Rady Európy.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Spoločenstvo a členské štáty v rámci svojej pôsobnosti spolupracujú s tretími krajinami a s príslušnými medzinárodnými organizáciami, čím však nie je dotknutá právomoc členských štátov viesť rokovania v medzinárodných orgánoch a uzavierať medzinárodné dohody (článok 181). ZES obsahuje ďalej ustanovenia o hospodárskej, finančnej a technickej spolupráci s tretími krajinami (článok 181a). Pridruženie zámorských krajín a území (článok 182 a nasl.), uvedených v Prílohe II k ZES (ZES používa skratku „krajiny a územia“), má aj sociálne a pracovnoprávne aspekty.
Vo vzťahoch medzi členskými štátmi a krajinami a územiami sa právo štátnych príslušníkov a spoločností usadiť sa spravuje ustanoveniami a postupmi vymedzenými v kapitole o práve usadiť sa, a to bez akejkoľvek diskriminácie, ak osobitné ustanovenia v zmysle článku 187 neustanovujú inak (Rada na základe skúseností získaných z pridruženia krajín a území k Spoločenstvu a podľa zásad ustanovených v ZES určila ustanovenia týkajúce sa podrobných pravidiel a postupu pridruženia krajín a území k Spoločenstvu).
Vzťah Európskej únie a USA je dlhodobo predmetom konkurenčného zápasu, z relevantných hľadísk sociálneho práva je to stav a úroveň rozvíjania a rešpektovania ľudských, občianskych, politických, sociálnych a ekonomických práv. Spoločné záujmy vyplývajú aj zo spoločnej zodpovednosti USA a Únie, najmä v oblastiach obchodu a klimatických zmien („post - kjótska“ zmluva o klimatických zmenách s predpokladanou účinnosťou od roku 2010, zámer znížiť emisie oxidu uhličitého o 20 % do roku 2020, spor Európskej únie a Slovenskej republiky o emisné kvóty atď.). Rokovania Európskej únie a USA prebiehajú i v otázkach priemyselných štandardov, patentovej ochrany a prístupu na akciové trhy, cieľom je spoločný transatlantický trh, čo je nová predpokladaná dimenzia i z hľadiska medzinárodného sociálneho práva.
Vzťahy Európskeho spoločenstva a medzinárodných organizácií predpokladá ZES v článku 302 - Komisia udržiava všetky vhodné vzťahy s orgánmi Organizácie Spojených národov a jej špecializovanými organizáciami (Medzinárodná organizácia práce). Podľa citovaného ustanovenia Komisia udržiava aj potrebné vzťahy so všetkými medzinárodnými organizáciami. Podľa článku 303 spolupracuje Spoločenstvo aj v rámci všetkých vhodných foriem spolupráce s Radou Európy. Na základe zmluvnej spolupráce Spoločenstvo realizuje úzku spoluprácu s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (článok 304 ZES).
V Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) sú uvedené vzájomné formy pôsobenia politického, ekonomického a sociálneho systému medzinárodného sociálneho práva, medzinárodných organizácií a tretích krajín. V Preambule je uvedená oddanosť členských štátov základným sociálnym právam tak, ako sú vymedzené v Európskej sociálnej charte Rady Európy podpísanej 18. októbra 1961 v Turíne a v Charte základných sociálnych práv pracovníkov Spoločenstva z roku 1989. Preambula formuluje princíp uľahčenia voľného pohybu osôb, rozvoj európskej integrácie atď. ZEÚ obsahuje vymedzenie druhého piliera Európskej únie o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
V článku 6 uvádza ZEÚ zásady a hodnoty Únie spoločné pre členské štáty - zásady slobody, demokracie, dodržiavania ľudských práv a základných slobôd a právneho štátu. Podľa článku 6 ods. 2 Únia rešpektuje základné ľudské práva, ako ich zaručuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 a ako vyplývajú z ústavných tradícií členských štátov, ako základné princípy práva Spoločenstva. Súčasťou spoločnej bezpečnostnej a zahraničnej politiky Európskej únie sú aj humanitárne a záchranné úlohy atď. V rámci financovania vonkajšej pomoci sa predpokladá využitie štyroch nástrojov (nástroj predvstupovej pomoci pre kandidátske krajiny, európsky nástroj susedstva a partnerstva v prospech tretích krajín zúčastňujúcich sa susedskej politiky, nástroj financovania rozvojovej a hospodárskej spolupráce a nástroj stability s uplatnením v krízových oblastiach).
tags: #zmluva #medzinárodnej #organizácie #práce #č #181