Kapitalizácia pohľadávky: Vzor a princípy

Kapitalizácia pohľadávky predstavuje dôležitý nástroj v oblasti korporátnych financií, ktorý umožňuje spoločnostiam optimalizovať svoju finančnú štruktúru a zlepšiť svoju pozíciu voči veriteľom. Tento článok sa zameriava na objasnenie pojmu kapitalizácie pohľadávky, jej právneho rámca v slovenskom práve (s dôrazom na Obchodný zákonník) a praktických aspektov spojených s jej realizáciou.

Úvod do problematiky kapitalizácie pohľadávok

V oficiálnych číslach eseročiek sa časom môžu “nazbierať” dlhy/záväzky, ktoré firma dlží svojim spoločníkom. Niektorí podnikatelia ich ľudovo nazývajú “vklady”, často sa však prioritne účtujú ako krátkodobé či dlhodobé pôžičky. Prijaté pôžičky sú však dlhmi a dlhy nevyzerajú pekne. Jednou z možností, ako ich “premeniť” na atraktívnejšie pôsobiaci majetok firmy, je tzv. “kapitalizácia”. Ak sú peniaze, ktoré firme poskytol spoločník, zaúčtované ako pôžička, zvyšujú záväzky firmy. Čo samo o sebe nemusí vyzerať sympaticky, minimálne pre banky či investorov. V krajnom prípade však môžu celkové záväzky firmy dosiahnuť takú výšku, že prevyšujú majetok firmy a teda vlastné imanie (ako mimoriadne dôležitá veličina) sa dostane do mínusu. Čo už je “unsexi” nielen pre banky, ale už to hrozí všeličím - napr. (ak má spoločnosť aj iné záväzky, ako voči spoločníkom) povinnosťou podať na vlastnú firmu návrh na konkurz. O čosi jemnejšou verziou je režim “spoločnosť v kríze”: ak pomer medzi záväzkami a vlastným imaním je nižší ako 8 (od r. Ak sú peniaze, ktoré firme poskytol spoločník, zaúčtované ako vklad do (presnejšie ide o zvýšenie) oficiálne zapísaného základného imania, zvyšujú majetok firmy. Čo je oveľa viac atraktívnejšie pre všetkých - vlastné imanie je kladné a vlastne môže byť aj sympaticky vysoké.

Právny rámec kapitálových fondov a kapitalizácie pohľadávok

Kapitálové fondy sú súčasťou právnej úpravy nachádzajúcej sa v Obchodnom zákonníku už od 1. januára 2018. Kapitálové fondy do zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“) priniesla novela zákona č. 264/2017 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 513/1991 Zb. Kapitálové fondy však existovali aj pred účinnosťou Novely a spoločnosti ich aj vytvárali. Vzhľadom na absenciu ich zákonnej úpravy však vznikali viaceré aplikačné otázky, ktoré mala Novela odstrániť. Právna úprava kapitálových fondov sa však obmedzuje iba na znenie jedného zákonného ustanovenia, a to § 217a Obchodného zákonníka. Toto ustanovenie sa systematicky zaraďuje medzi ustanovenia týkajúce sa akciovej spoločnosti. V zmysle § 217a ods. 1 Obchodného zákonníka môže spoločnosť vytvoriť kapitálový fond. Kapitálové fondy sú fondy tvorené z príspevkov akcionárov alebo spoločníkov spoločnosti. Nie sú teda tvorené zo zisku spoločnosti (ako napr. Vytvorenie kapitálového fondu nie je zákonnou povinnosťou. Ak sa akcionári alebo spoločníci rozhodli vytvoriť kapitálový fond, musí byť jeho vytvorenie upravené v zakladateľskej zmluve alebo stanovách (v prípade kapitálového fondu spoločnosti s ručením obmedzeným v zakladateľskej listine alebo spoločenskej zmluve). Ak ide o vytvorenie kapitálového fondu pred vznikom spoločnosti musia ho schváliť zakladatelia spoločnosti. Ich prejavy vôle budú v tomto prípade obsiahnuté v príslušných zakladateľských dokumentoch spoločnosti. Ak ide o jeho vytvorenie po vzniku spoločnosti, schvaľuje ho valné zhromaždenie. Pri vytvorení kapitálového fondu nie je nutné, aby zakladateľská zmluva, zakladateľská listina, spoločenská zmluva či stanovy obsahovali výšku kapitálového fondu.

Obchodný zákonník v § 217a ods. 1 stanovuje, že na splatenie príspevku akcionára do kapitálového fondu sa primerane použijú ustanovenia o vkladoch a za kapitálový fond sa považujú okamihom splatenia. Vkladom môže byť tak peňažný ako nepeňažný vklad. V praxi bežne dochádza ku vkladu pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu. V tomto prípade netreba zabúdať na to, že pohľadávka sa považuje za nepeňažný vklad, pri ktorom sa vyžaduje, aby jeho hodnota bola určená znaleckým posudkom za primeranej aplikácie § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka. Za určitých okolností môže valné zhromaždenie rozhodnúť o tom, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom. Pôjde o prípady podľa § 59b ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa ktorého platí, že hodnota nepeňažného vkladu sa nemusí určiť znaleckým posudkom, ak sa hodnota nepeňažného vkladu určila znaleckým posudkom k dátumu nie staršiemu ako šesť mesiacov pred splatením nepeňažného vkladu. Na splatenie príspevku do kapitálového fondu sa vyžaduje, aby došlo k jeho skutočnému splateniu. Nebude tak postačovať iba vyhlásenie o prevzatí záväzku na splatenie príspevku do kapitálového fondu. Spoločnosť však v zmysle § 179 ods.

Ustanovenie § 217a ods. 2 Obchodného zákonníka upravuje možnosť použitia kapitálového fondu. Splatený kapitálový fond z príspevkov možno použiť na prerozdelenie medzi akcionárov (spoločníkov) alebo na zvýšenie základného imania. boli splnené podmienky stanovené v § 179 ods. 4 Obchodného zákonníka, t.j. Ak by ku prerozdeleniu splateného kapitálového fondu došlo v rozpore s ustanoveniami Obchodného zákonníka, primerane sa použijú ustanovenia § 67f ods.2 a ods. 3 Obchodného zákonníka. Suma vo výške prerozdeleného splateného kapitálového fondu by sa tak musela vrátiť spoločnosti. Akcionár (príp. spoločník) však nie je povinný vrátiť plnenie z prerozdelenia kapitálového fondu z príspevkov, v prípade ak preukáže, že toto plnenie prijal dobromyseľne.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Kapitalizácia pohľadávky ako nepeňažný vklad

Najčastejším využitím kapitálových fondov je odstránenie záväzkov spoločnosti (napr. pôžičiek) ich kapitalizáciou. Napríklad, ak má spoločnosť z titulu pôžičky záväzok voči spoločníkovi, znamená to, že spoločník má zároveň pohľadávku voči spoločnosti. Spoločnosť teda v rámci svojho účtovníctva eviduje záväzky, t.j. dlhy čo nemusí byť ideálne v prípade, ak by spoločnosť napríklad chcela žiadať banku o poskytnutie úveru. Riešením je tzv. kapitalizácia, t.j. vklad pohľadávky spoločníka voči spoločnosti do kapitálového fondu. Situácia, kedy firma kapitalizuje v minulosti prijaté pôžičky na kapitálový vklad, je po novom de facto tvorbou kapitálového fondu nepeňažným vkladom pohľadávky spoločníka voči firme.

Spoločnosť v kríze

V zmysle § 67a ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka platí, že spoločnosť je v kríze, ak je v úpadku alebo jej úpadok hrozí. Ak bola spoločnosť zrušená, má povinnosti spoločnosti v kríze až do vstupu do likvidácie. Eseročka sa občas môže dostať do 2 nesympatických režimov - režim “kríza” podľa Obchodného zákonníka alebo “predĺženie” podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii (čo už v podstate znamená konkurz eseročky). V “kríze” sa na eseročku vzťahuje zákaz vrátenia vkladu a takým je aj poskytnutie takmer akéhokoľvek “plnenia bez primeraného protiplnenia” spoločníkovi. Teda napríklad aj prevod peňazí ako taký či prevod bez príslušnej ceny peňazí (tj bez úroku). Takto poskytnuté peniaze by mal od spoločníka vymáhať konateľ (áno, v jednoosobobých eseročkách ide samozrejme o nezmysel), no neskôr to môžu od neho vymáhať veritelia.

Zdaňovanie a odvody pri kapitalizácii

Vyplatiť si teda čokoľvek z kapitálového fondu - do ktorého teda spoločník predtým niečo “poslal” - možné je. na druhej strane si spoločník môže zakaždým ako daňový náklad uplatniť práve tento vklad - ak si teda vyberie rovnakú sumu, akú vložil, neplatí nič. Bavíme sa teda o kategórii “ostatné príjmy fyzickej osoby” - kam okrem iného patrí napr. Takmer rovnaké pravidlo sa vzťahuje aj na vklady, ktoré sú na strane spoločníkov vedené ako obchodný majetok - ak je teda spoločníkom iná eseročka resp. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá má podiel na predmetnej eseročke v obchodnom majetku. ak zo zdaneného zisku dosiahnutého za rok 2017 a neskôr eseročka zvýši základné imanie, no neskôr sa základné imanie zníži a príslušné peniaze spoločníkovi vyplatí, tento nič neobišiel a daň 7% zaplatí. Rovnako by ju zaplatil, keby si zo zdaneného zisku podiel vyplatil. Samotný príjem zo zníženia základného imania, ktoré predtým nebolo navyšované a teda ide akokeby zníženie z pôvodnej výšky, dani z príjmov na strane spoločníka nepodlieha. rovnako ak zdanený zisk dosiahnutý za rok 2017 presunula eseročka (max. v rámci účtovnej závierky za tento rok) na kapitálové fondy - keďže za obdobia pred 1.1.2018 to vzhľadom na neexistenciu pravidiel pre kapitálové fondy možné urobiť v podstate bolo - podiel na zisku sa spoločníkovi nevyplatí a obíde teda takto povinnosť zaplatiť 7%-nú daň. V podstate sa to týka aj ziskov za roky 2010-2016 a takto sa spoločník vyhne zaplatiu 14%-ného zdravotného odvodu. Ak teda najprv základné imanie navýšite či kapitálové fondy vytvoríte zo ziskov napr. za roky 2010 až 2016 (ktoré podliehali zdravotným odvodom v sadzbe 14%), tieto už vlastne nebudete musieť “zodvodniť” pomerne nevýhodnými odvodmi (cca 14%). Ak si neskôr tieto sumy vyplatíte ako spoločník, zaplatíte 0%.

Proces kapitalizácie pohľadávky

Ako kapitalizácia spravidla prebieha? Za podmienok Obchodného zákonníka spoločnosť prijme rozhodnutie o zvýšení základného imania, prípadne o vytvorení a doplnený kapitálového fondu spoločnosti, čím vznikne spoločníkovi právo prevziať záväzok na nový vklad do základného imania, prípadne do kapitálového fondu spoločnosti. Spoločnosť tak bude mať pohľadávku voči spoločníkovi na zaplatenie prevzatého záväzku na vklad, avšak spoločník má splatnú pohľadávku voči spoločnosti na vrátenie pôžičky. Následné kroky spočívajú najmä v posúdení spôsobu kapitalizácie (peňažný vs. nepeňažný vklad) a v spísaní príslušných dokumentov (napr.

Dokumentácia a účtovníctvo

Situácia, kedy firma kapitalizuje v minulosti prijaté pôžičky na kapitálový vklad, je po novom de facto tvorbou kapitálového fondu nepeňažným vkladom pohľadávky spoločníka voči firme. Problémom bolo, že síce tento účtovný režim účtovníci dlhodobo používali (jednoducho v účtovnej osnove sa na to našiel účet - a to účet 413), no v obchodnom práve išlo niečo ako právne vákuum. Vklady mimo základného imania žiaden predpis presne nedefinoval - teda síce neboli zakázané, ale ani celkom jasné. Od roku 2018 však kapitálové fondy upravené sú. V obchodnom práve, v účtovníctve aj v zákone o dani z príjmov. Podľa Obchodného zákonníka je možné tzv. “kapitálový fond z príspevkov” nielen tvoriť, ale aj použiť. Pri oboch však treba trochu papierovania - tvorbu, resp. preúčtovanie musí schváliť valné zhromaždenie a prípadné vyplatenie peňazí z fondu treba vopred zverejniť (pravdepodobne v Obchodnom vestníku). Podstatné je, že to, čo spoločník do firmy vložil vo forme kapitálového fondu, si môže legálne aj vybrať a definitívne nejde o porušenie zákazu výberu vkladu. Rovnako je aj možné z kapitálových fondov zvýšiť základné imanie firmy.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Účtovanie kapitálového fondu z príspevkov (ďalej len „KFP“) je upravené v § 2 ods. 3, § 27a a 27b, § 59 ods. 6 Postupov účtovania pre podnikateľov („PUP“). Ocenenie príspevku do KFP je ustanovené v § 27a ods. 2 PUP, a to v nadväznosti na § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka, tzn. na ocenenie sa použije znalecký posudok. Ak tvorba KFP je súčasťou vkladu podniku alebo časti podniku, príp. Deň uskutočnenia účtovného prípadu príspevku do KFP je ustanovený v § 2 ods. 1. Účtovníctvo prijímateľa vkladu podniku (§ 27a ods. účtuje sa goodwill/záporný goodwill ako rozdiel medzi reálnou hodnotou jednotlivých zložiek majetku a záväzkov a uznanou hodnotou vkladu. Uznanou hodnotou vkladu je hodnota nepeňažného vkladu započítaná na vklad spoločníka, pri ktorom postupy účtovania odkazujú na § 59 ods. 3 Obchodného zákonníka (uvedené v spoločenskej zmluve, zakladateľskej zmluve alebo v zakladateľskej listine). Účtovníctvo vkladateľa vkladu podniku (§ 27a ods. účtuje sa o finančnej investícii z dôvodu vkladu podniku, pričom na účte finančnej investície (061, 062 alebo 063 podľa vplyvu akcionára alebo spoločníka) sa účtujú aj iné príspevky, ak sú dohodnuté v príslušnej zmluve. Tabuľku "Prehľad účtovných súvzťažností podľa znenia § 27a ods. Účtovníctvo prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je jednotlivý (individuálny) majetok (§ 27a ods. účtuje o jednotlivom prijatom majetku na vecne príslušnom účte majetku v uznanej hodnote vkladu uvedenej v príslušnej zmluve. Tzn. Účtovníctvo vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je jednotlivý majetok (§ 27a ods. účtuje sa o finančnej investícii z dôvodu nepeňažného vkladu, ktorým nie je vklad podniku, na príslušnom účte finančnej investície a súvzťažne s účtom 367 - Záväzky z upísaných a nesplatených cenných papierov a vkladov. V § 27b PUP je ustanovený postup účtovania KFP v prípade, keď nie je súčasťou vkladu podniku alebo vkladu jednotlivého majetku. V tomto ustanovení je upravené účtovanie tvorby a použitie/prerozdelenie KFP v účtovníctve obchodnej spoločnosti, ktorá prijala príspevok do KFP ako aj v účtovníctve akcionára alebo spoločníka. Postupy účtovania ustanovujú, že prerozdelenie KFP sa u akcionára alebo spoločníka, ktorý splatil príspevok do KFP z príspevkov účtuje ako zníženie finančnej investície. Účtovníctvo obchodnej spoločnosti, ktorá prijala príspevok do KFP (§ 27b ods. účtuje v hodnote uvedenej v príslušnej zmluve na ťarchu účtu 353 - Pohľadávky za upísané vlastné imanie a v prospech účtu 413 - Ostatné kapitálové fondy. Účtovníctvo akcionára alebo spoločníka (§ 27b ods. použitie splateného príspevku do KFP na prerozdelenie medzi akcionárov alebo spoločníkov, účtuje na základe rozhodnutia valného zhromaždenia na vecne príslušný účet finančnej investície a na ťarchu účtu 378 - Iné pohľadávky.

Alternatívne spôsoby riešenia pohľadávok

Podnikateľ má viacero možností, ako si pomôcť v tejto, dnes bežnej situácii. Možnosti riešenia vychádzajú zo základnej podstaty pohľadávok ako takých - pohľadávka veriteľa je jeho majetkovým právom voči dlžníkovi a toto právo je možné zadefinovať (t. j. určiť jeho množstvo) a následne s ním naložiť podľa svojej vôle. Právo veriteľa (ako jedného účastníka) požadovať plnenie od dlžníka (druhého účastníka), ktoré vzniká z určitého záväzkového vzťahu, sa v bežnej praxi nazýva aj pohľadávkou takéhoto veriteľa proti dlžníkovi. Najčastejším dôvodom vzniku pohľadávky je záväzkový právny vzťah vzniknutý zmluvou. Právo veriteľa ako také umožňuje tomuto veriteľovi slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne s týmto nárokom nakladať.

Započítanie pohľadávok (kompenzácia)

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku. vzájomné - t. j. rovnakého druhu - t. j. započítateľné - t. j. spôsobilé na započítanie. Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone. pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, tzv. Vymenované pohľadávky nie je teda dovolené započítať prejavom vôle len jednej zo strán, ale na druhej strane OZ pripúšťa započítanie vymenovaných pohľadávok dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou samotného dlžníka a veriteľa. Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (medzi právnikmi sa tomu hovorí kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok, t. j. zapísaná v obchodnom registri OS Bratislava II, odd. Sro, vl. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Rozdiel oproti OZ: Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ. Podľa § 54 zákona č. 7/2005 Z. z. Započítanie iných pohľadávok však nie je vylúčené (§ 54 ods. Uvedený režim platí aj u pohľadávok v prípade úpadcu, na ktorého bol konkurz vyhlásený pred 1. 7. 2005, t. j. podľa zákona č. 328/1991 Zb. Podľa § 76 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Kompenzačný prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok (OSP) v súdnom konaní o žalobe veriteľa na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Žalovaný dlžník sa smie obrániť započítacou námietkou. Žalovaný (dlžník) si touto námietkou uplatní svoju pohľadávku proti žalobcovi (veriteľ). Započítacia námietka má svoje uplatnenie aj v konaní o výkon rozhodnutia a možno tým dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania. V týchto prípadoch sa nebude prihliadať na to, či pohľadávka započítaná s vymáhanou pohľadávkou vznikla pred alebo po vydaní rozhodnutia tvoriaceho podklad výkonu rozhodnutia, resp. exekučného titulu [§ 268 ods. 1 písm. g) OSP, § 57 ods. 1 písm.

Kompenzácia vzájomných pohľadávok ako forma bezhotovostného vyrovnania zjednodušuje majetkové vzťahy. Daňovému subjektu spoločnosti s r. o. dorubil daňový úrad dodatočným platobným výmerom daň z príjmov právnických osôb na sumu 50 000 Sk, následne podal odvolanie v tejto veci a po potvrdení rozhodnutia daňového úradu si podal žalobu o preskúmanie zákonnosti správneho rozhodnutia. V žalobe sa domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia a aj dodatočného platobného výmeru na daň z príjmov právnických osôb s odôvodnením, že k termínu zákonnej splatnosti dotknutej dane (t. j. k 31. 3. 1996) mal voči žalovanému pohľadávku vo výške 55 555 Sk. Žalovaný v stanovisku okrem iného uviedol, že v danom prípade nedochádza medzi žalobcom a žalovaným k vzniku práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov. Zhrnutie. Akt preúčtovania daňového preplatku na úhradu daňového nedoplatku vykonaný správcom dane podľa § 63 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov v znení neskorších predpisov sa udial v súlade so zákonom a možno ho považovať za daňovoprávny akt procesnej povahy, ktorý nepodlieha súdnemu preskúmavaniu.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Postúpenie pohľadávky (cesia)

Postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpeniapohľadávky. V prípade odplatného postúpeniapohľadávky je bývalý veriteľ (podľa zmluvy o postúpení sa označuje ako postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.

Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Rovnaké účinky ako oznámenie postúpenia veriteľom dlžníkovi má aj predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkom. Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď. Prechod príslušenstva a práv spojených s postúpenou pohľadávkou ustanovuje § 524 ods.

Spoločnosť požičala peniaze. V písomnej zmluve o pôžičke sa zmluvné strany dohodli na vysokých, skutočne zaujímavých, úrokoch. Veriteľ predal peňažnú pohľadávku, ale zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplynulo, že úroky z pôžičky nepostúpil. Je možné, aby sa účastníci zmluvy dohodli odchylne od § 524 ods. 2 OZ a postúpili tak peňažnú pôžičku bez úrokov? Z citovaného ustanovenia táto možnosť výslovne nevyplýva. Nezabúdajme však na fakt, že Občiansky zákonník je prevažne dispozitívnym právnym predpisom (§ 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Postupca a postupník môžu usporiadať vzájomné práva a povinnosti v zmluve o postúpení pohľadávky slobodne, a tým aj odlišne od § 524 ods. 2 OZ, pretože z neho nevyplýva zákaz a ani príkaz, že sa od takejto úpravy nemožno odchýliť. Navyše ani neobsahuje vyhlásenie, že by v prípade odchylnej právnej úpravy bol takýto právny úkon neplatný. Z uvedeného vyplýva, že prednostne platí to, na čom sa účastníci dohodli. Pokiaľ si postupca s postupníkom dohodli postúpenie pohľadávky bez jej príslušenstva, nebol tým porušený § 524 ods. 2 OZ, a preto je dohoda platná.

S postúpenou pohľadávkou prechádza na postupníka aj príslušenstvo pohľadávky. (Stanovisko NS SR z 19. 3. 1999, sp. zn.

#

tags: #zmluva #kapitalizácia #pohľadávky #vzor