Zmluva o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov: Vzor a dôležité aspekty

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) vzniká automaticky uzavretím manželstva a predstavuje spoločné vlastníctvo všetkého majetku nadobudnutého počas trvania manželstva, s výnimkou určitých kategórií majetku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, jej vzorové použitie, dôležité aspekty a súvisiace informácie.

Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?

Okamihom uzavretia manželstva vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Zjednodušene povedané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov znamená, že manželia majú spoločne všetko čo je možné vlastniť a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva.

Do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria:

• Veci získané dedičstvom alebo darom.
• Veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe jedného z manželov.
• Veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia výkonu povolania len jedného z manželov.
• Veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Zánik BSM

Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov zaniká buď súčasne so zánikom manželstva (rozvodom, smrťou manžela, vyhlásením manžela za mŕtveho, vyhlásením manželstva za neplatné) alebo počas trvania manželstva (rozhodnutím súdu, ak by ďalšie trvanie BSM bolo v rozpore s dobrými mravmi; rozhodnutím súdu ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť a podal návrh na zrušenie BSM; rozhodnutím súdu o prepadnutí majetku manžela; vyhlásením konkurzu). Možno však konštatovať, že najčastejším dôvodom zániku BSM je práve rozvod manželov, prípadne smrť manžela.

Vyporiadanie BSM

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné ho vyporiadať. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov možno vyporiadať tromi spôsobmi:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

1. Dohodou, ktorú bližšie rozoberieme v nasledujúcom texte.
2. Rozhodnutím súdu na návrh jedného z manželov do troch rokov od zániku BSM.
3. Zo zákona podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Výhody dohody o vyporiadaní BSM

Keď dôjde k zániku BSM, najmä po rozvode, vzťahy medzi manželmi bývajú častokrát napäté. Obyčajne nie sú otvorení dohode a vzájomnej pokojnej komunikácii. Aj napriek tomu odporúčame, aby sa manželia o uzavretie dohody o vyporiadaní BSM vždy pokúsili.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou predstavuje najjednoduchší, najrýchlejší a najhospodárnejší spôsob vyporiadania. Pre ilustráciu uvádzame, že prípadné súdne konanie o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môže trvať aj niekoľko rokov. Okrem súdneho poplatku sa v ňom hradia aj trovy konania, ktoré môžu narásť do veľkých výšok, o to viac ak vám pomáha právny zástupca.

V neposlednom rade, vyporiadanie dohodou vnímame aj za spôsob, ktorý najmenej negatívne ovplyvňuje už aj tak psychicky náročnú situáciu manželov. Súdne konanie prináša so sebou veľa stresujúcich okamihov, keďže manželia sa ocitajú na súde keď sa nevedia alebo nechcú dohodnúť.

Dohoda tiež reflektuje na skutočnú voľu rozvedených manželov ako sa chcú vysporiadať. Súd by pri vyporiadaní vychádzal najmä zo zákonných zásad, ktoré nie vždy odzrkadľujú skutočné záujmy spoluvlastníkov, ich hospodárske potreby a osobné vzťahy k jednotlivým veciam.

Kedy uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM

Manželia by mali vyporiadať svoje bezpodielové spoluvlastníctvo čo najskôr od jeho zániku. Odporúčame to najmä z dôvodu, že časom sa oslabuje vzájomná komunikácia medzi manželmi a veci, ktoré spadajú do ich bezpodielového spoluvlastníctva sa opotrebúvajú.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Občiansky zákonník stanovuje maximálnu lehotu, v rámci ktorej je potrebné dohodu uzavrieť. Táto lehota je tri roky od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak sa manželia v tejto lehote nedohodnú a ak BSM nebolo ani vyporiadané rozhodnutím súdu, má sa za to, že manželia sa vysporiadali nasledovne:

• Hnuteľné veci podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva.
• Ostatné hnuteľné veci, nehnuteľné veci a primerane ostatné spoločné majetkové práva sú v podielovom spoluvlastníctve pričom podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.

Ako uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM

Dohodu o vyporiadaní BSM odporúčame uzavrieť vždy v písomnej forme. Zákon však výslovne predpisuje písomnú formu len ak je predmetom vyporiadania nehnuteľnosť.

Ak by sa dohoda uzavrela napríklad ústne, manželia sú povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Dohoda musí spĺňať všetky požiadavky pre právny úkon. Musí byť urobená slobodne a vážne, musí byť zrozumiteľná a určitá. Obaja manželia musia byť spôsobilí na právne úkony. Dohoda tiež nemôže byť protizákonná alebo sa priečiť dobrým mravom.

Ak je predmetom dohody vyporiadanie nehnuteľnosti, podpisy spoluvlastníkov musia byť osvedčené. Následne je potrebné, aby spoluvlastníci podali návrh na kataster nehnuteľností tak, aby bol stav na liste vlastníctva zmenený podľa toho, ako sa dohodli. Práva k nehnuteľnostiam (vlastnícke právo, záložné právo…) sa zapisujú do katastra vkladom. Práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak katastrálny zákon neustanovuje inak. Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania, ktorý doručí katastrálnemu odboru Návrh na vklad. Oznámenie sa zašle elektronicky na príslušnú správu katastra. Prílohou k návrhu na vklad je zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k nehnuteľnosti do katastra, v dvoch vyhotoveniach. Katastrálny odbor na návrhu na vklad vyznačí dátum, hodinu a minútu doručenia návrhu na vklad. Katastrálny odbor preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať odvolanie, návrh na obnovu konania a ani ho nemožno preskúmať mimo odvolacieho konania. Rovnopis rozhodnutia o povolení vkladu katastrálny odbor zašle účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia. Katastrálny odbor rozhodne o návrhu na vklad do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad. Ak zmluva o prevode nehnuteľnosti bola vyhotovená vo forme notárskej zápisnice alebo bola autorizovaná advokátom, nie je v rozpore s katastrálnym operátom a sú splnené procesné podmienky na povolenie vkladu, správa katastra rozhodne o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní. Správne poplatky - k návrhu na vklad sa prikladajú kolky v hodnote 66 €, alebo je správny poplatok možné zaplatiť prevodom na účet. Poplatok za urýchlené konanie o návrhu na vklad je 265,50 €. Ak pred podaním návrhu na vklad je použité oznámenie o zamýšľanom návrhu na vklad, správne poplatky sa znižujú o 15 €.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Uzavretie dohody však logicky neprichádza do úvahy v prípade ak manželstvo zaniklo smrťou či vyhlásením manžela za mŕtveho.

Čo musí dohoda o vyporiadaní BSM obsahovať

Dohoda o vyporiadaní BSM musí obsahovať najmä:

• Označenie účastníkov dohody, t.j. manželov.
• Identifikácia manželstva a spôsob zániku BSM.
• Označenie vecí, ktoré tvoria bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (odporúčame presné označenie s popisom, aby nedošlo k zámene veci).
• Určenie spôsobu vysporiadania vecí (je potrebné presne uviesť ako si účastníci rozdelia veci, pričom manželia majú väčšinou záujem o pridelenie vecí do výlučného vlastníctva).
• Výška, splatnosť a spôsob úhrady primeranej finančnej náhrady, ak účastníci majú záujem na finančnom vysporiadaní za rozdelenie vecí.
• Ďalšie dojednania, ak boli dohodnuté (napr. vyhlásenie, že nemajú ďalšie nevyporiadané veci; vyhlásenie, že dohoda sa uzatvára v prospech tretej osoby, napr. v prospech detí a i.).
• Dátum, miesto uzavretia dohody a podpisy oboch účastníkov dohody.

Vyporiadanie vecí

V súčasnosti existujú dva právne názory či manželia musia zahrnúť do dohody o vyporiadaní BSM úplne všetky veci, ktoré tvoria masu BSM.

Podľa prvého názoru, predmetom dohody o vyporiadaní BSM má byť všetok majetok, inak by bola dohoda neplatná. Takáto situácia by mohla vzniknúť napríklad vtedy, ak by následne podal niektorý z manželov návrh na súd. Súd totiž rozhoduje o celom majetku patriacom do BSM, nie o časti, ktorá by nebola zahnutá do dohody o vyporiadaní.

Druhý názor vychádza z predpokladu, že ak manželia do dohody nezahrnú všetky veci a tie následne budú vyporiadavať inak (súdom, zo zákona), ide o platnú dohodu. V tomto smere sa v plnom rozsahu rešpektuje vôľa účastníkov dohody.

Vyporiadanie iného majetku

Manželia môžu do dohody o vyporiadaní BSM zahrnúť aj majetkové práva a vzťahy (pôjde najmä spoločné pohľadávky a dlhy, časté sú napr. úvery). Tento majetok síce netvorí masu BSM, ale týka sa spoločného ekonomického fungovania manželov.

Ďalší majetok

Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou objavia ďalšie veci, ktoré patria do BSM, platí pre ne pravidlo uvedené v časti tohto článku, ktorá hovorí o tom kedy uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM. Toto pravidlo, tzv. domnienku upravuje § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka.

Ako sa dohodnúť

Manželia sa v dohode o vyporiadaní BSM môžu dohodnúť podľa svojej vôle a záujmov. Môžu však vychádzať zo zásad, ktoré sú smerodajné pre súd v prípade súdneho vyporiadania BSM. Tieto zásady sú upravené v § 150 Občianskeho zákonníka. Uvedené zásady vychádzajú z týchto predpokladov:

• Podiely oboch manželov sú rovnaké.
• Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
• Každý z manželov je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
• Prihliada sa na potreby maloletých detí.
• Prihliada sa na to ako sa každý z manželov staral o rodinu.
• Prihliada sa na to ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí.
• Prihliada sa na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Obnova BSM

Ak za trvania manželstva bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo dohodou, môže sa obnoviť len rozhodnutím súdu vydaným na návrh jedného z manželov. O obnove BSM sa však manželia nemôžu dohodnúť.

Darovacia zmluva na polovicu domu

Darovacia zmluva na polovicu domu je v zásade štandardná darovacia zmluva na dom, ktorá sa však od tej klasickej odlišuje tým, že darca obdarovanému nedaruje celý dom, ale len spoluvlastnícky podiel na dome. V zásade nie je rozhodujúce, či ide presne o 1/2 domu, alebo napríklad o 1/3, 1/4, 5/8 a podobné veľkosti spoluvlastníckych podielov. Na platné darovanie sa vyžaduje, aby darca vyjadril úmysel spoluvlastnícky podiel na dome darovať a obdarovaný vyjadril úmysel dar prijať. Darovanie sa teda uskutoční, len ak s tým súhlasí nielen darca, ale aj obdarovaný.

Kedy sa darovacia zmluva na 1/2 domu používa

Darovacia zmluva na polovicu domu je pre vás použiteľná, ak ste vlastníkom celého domu a chcete časť domu previesť na inú osobu (napríklad ste si zobrali hypotéku na stavbu domu spoločne s partnerkou, ale na stavebnom povolení bol uvedený len partner, dom bol následne zapísaný do partnerovho výlučného vlastníctva) alebo ste vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na dome a chcete ho previesť na inú osobu (napríklad ste zdedili dom po rodičoch spolu so sestrou a následne chcete svoju polovicu domu sestre darovať).

Čo musí takáto zmluva obsahovať (povinné náležitosti zmluvy)

1. Identifikáciu zmluvných strán - darcu aj obdarovaného treba riadne označiť. Fyzické osoby sa označujú menom, priezviskom, rodným priezviskom, dátumom narodenia, rodným číslom a miestom trvalého pobytu. Právnické osoby sa označujú názvom, sídlom a identifikačným číslom (IČO).
2. Jednoznačné opísanie daru - dom musí byť označený katastrálnym územím, v ktorom sa nachádza (dobré je uviesť aj obec a okres), súpisným číslom, druhom stavby a parcelným číslom pozemku, na ktorom je dom postavený. Ak je predmetom prevodu aj pozemok, na ktorom je dom postavený alebo priľahlé pozemky (napr. dvor alebo záhrada), treba uviesť tiež parcelné číslo pozemku, jeho evidenciu v registri C alebo E, druh pozemku a výmeru pozemku. Hoci sa číslo listu vlastníctva nemusí podľa zákona uvádzať, odporúčam uviesť aj to. Zároveň je podstatné v zmluve uviesť veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ktorý sa prevádza a ktorý sa nadobúda. Napríklad, ak výlučný vlastník domu daruje 1/2 domu partnerke, uvedie, že predmetom prevodu je 1/2 domu a obdarovaný nadobúda túto 1/2 domu. Ak by bol darca vlastníkom 1/2 domu a túto časť daroval svojím dvom deťom, takisto bude predmetom 1/2 domu a túto časť nadobudnú obdarovaní tak, že každý z nich nadobudne 1/4 k celku domu.
3. Vymedzenie právneho úkonu - v zmluve sa musí uviesť, že darca dar daruje obdarovanému a tento dar prijíma.
4. Bezodplatnosť - darovacia zmluva nesmie obdarovaného zaväzovať poskytnúť darcovi za dar akékoľvek protiplnenie alebo odplatu, inak by nešlo o darovaciu zmluvu.
5. Dobrovoľnosť - darovanie musí byť dobrovoľné, a to tak na strane darcu ako aj obdarovaného.

V zmluve je dobré uviesť aj:

1. Vyhlásenie zmluvných strán - obdarovaný najčastejšie vyhlasuje, že technický stav daru pozná z osobnej obhliadky a dar nadobúda v stave, v akom sa nachádza ku dňu podpisu zmluvy. Darca vyhlasuje, že je vlastníkom daru, je oprávnený s ním nakladať, že dar nie je predmetom súdnych, exekučných, správnych a iných konaní, ktoré by bránili splneniu povinností darcu podľa darovacej zmluvy, že si nie je vedomý žiadnych vád daru, na ktoré by mal obdarovaného osobitne upozorniť a že na dare neviaznu žiadne vecné ani záväzkové práva tretích osôb (sem patrí najmä vecné bremeno, záložné právo, nájomný vzťah a pod.).
2. Podmienky, za ktorých môžu zmluvné strany odstúpiť od zmluvy - odstúpiť od zmluvy možno len zo zákonných dôvodov alebo zmluvných dôvodov. Najčastejšie dôvody, pre ktoré môže obdarovaný odstúpiť od darovacej zmluvy na 1/2 domu sú, že vyhlásenia darcu sa ukážu byť nepravdivé, darca zriadi na predmete darovania nové záväzkové alebo vecné práva v prospech tretích osôb a podobne. Dôvodom pre odstúpenie od zmluvy zo strany darcu môže byť nesplnenie inej podmienky darovania obdarovaným. Takou podmienkou môže byť napríklad záväzok dar nepreviesť na tretiu osobu, neprenajať ho alebo zriadiť v prospech darcu vecné bremeno - právo doživotného bezplatného užívania. Zriadiť vecné bremeno spočívajúce v doživotnom bezodplatnom užívaní domu nemožno len na spoluvlastnícky podiel, ale musí sa zriadiť na celý dom, preto musí zmluvu o zriadení vecného bremena podpísať každý spoluvlastník domu.

Čo by ste mali vedieť pred uzatvorením darovacej zmluvy na polovicu domu

1. Aktuálny stav listu vlastníctva - potrebujete zistiť, či je darca podielovým spoluvlastníkom domu a či na jeho spoluvlastníckom podiele na dome nie sú zapísané ťarchy (typicky vecné bremeno alebo záložné právo) alebo nájomné práva. Tieto by po nadobudnutí vlastníckeho práva zaväzovali aj obdarovaného.
2. Nadobudnutie vlastníctva - vlastníkom nehnuteľnosti (a teda aj spoluvlastníckeho podielu na dome) sa obdarovaný stane až nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
3. Darovanie pre prípad smrti je vylúčené - darovacia zmluva, ktorou by obdarovaný nadobudol vlastnícke právo k 1/2 domu až po smrti darcu by bola neplatná. Môže sa však stať, že darca zomrie po uzatvorení darovacej zmluvy, ale pred povolením vkladu do katastra nehnuteľností. V takom prípade sú dedičia viazaní vôľou darcu a sú povinní dar obdarovanému vydať.
4. Darovanie spoluvlastníckeho podielu na dome ho nevylučuje z exekúcie - ak by darca v čase darovania polovice domu bol dlžníkom, jeho veriteľ môže podať žalobu, ktorou sa bude domáhať, aby súd rozhodol, že darovacia zmluva je voči tomuto veriteľovi neúčinná. Následne môže veriteľ svoju pohľadávku vymôcť exekúciou voči darcovi aj na časť domu v tom čase už vo vlastníctve obdarovaného.
5. Započítanie daru na dedičský podiel - ak darca daruje polovicu domu svojmu zákonnému dedičovi (napríklad dieťaťu), po smrti darcu sa tomuto obdarovanému v zmysle zákona započíta tento dar do dedičského podielu. To znamená, že ak po pôvodnom darcovi (teraz poručiteľovi) dedia napríklad dve deti a jedno z nich dostalo za života poručiteľa ako dar 1/2 domu, zmenší sa jeho podiel na dedičstve o hodnotu tohto daru. Bežné dary (k narodeninám, svadbe, promóciám a pod.) sa nezapočítavajú, avšak podiel na dome pravdepodobne áno.
6. Predkupné právo - ak by ste darovali svoj spoluvlastnícky podiel na dome inej ako blízkej osobe (napríklad susedovi, kamarátke, opatrovateľke a pod.), majú ostatní spoluvlastníci domu predkupné právo na Váš spoluvlastnícky podiel. Svoj spoluvlastnícky podiel im teda musíte ponúknuť na odkúpenie za trhovú cenu a darovať ho môžete, len ak oň nebudú mať ostatní spoluvlastníci záujem.
7. Hypotéka - je potrebné dať si pozor na darovanie spoluvlastníckeho podielu na dome v prípade, ak je dom zaťažený záložným právom hypotekárnej banky. V prípade prevodu hoci aj len malého spoluvlastníckeho podielu na tretiu osobu (aj blízku) bez informovania banky môžete porušiť podmienky banky, za ktorých Vám poskytla úver. To môže mať za následok okamžité zosplatnenie úveru, v dôsledku čoho by ste museli hneď vyplatiť celý zostatok úveru.
8. Darovanie z BSM - často dostávam otázku, či môže jeden z manželov darovať „svoju polovicu“ domu, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, napríklad dieťaťu. Takéto darovanie len jedným z manželov nie je možné. Pre platné darovanie polovice domu v BSM sa vyžaduje, aby obaja manželia darovali túto časť a zároveň obaja manželia stále zostanú bezpodielovými spoluvlastníkmi tej časti domu, ktorú nedarovali.

Proces uzatvárania zmluvy

1. Dohoda o darovaní - darca a obdarovaný sa v prvej fáze musia dohodnúť na tom, čo sa daruje a za akých podmienok.
2. Spísanie darovacej zmluvy - darovacia zmluva na 1/2 domu musí byť písomná. Pri jej spisovaní si musíte dať veľký pozor na preklepy, nejasné a neurčité formulácie najmä pri podstatných náležitostiach zmluvy, keďže tieto by mali za následok prerušenie katastrálneho konania.
3. Podpisovanie zmluvy - darcovia musia podpisy na zmluve osvedčiť u notára alebo na mestskom či obecnom úrade. Podpisy obdarovaných nemusia byť osvedčené. Zmluva musí byť neoddeliteľne spojená, niektoré katastre vyžadujú jej zviazanie „mašličkou“ (trikolórou Vám zmluvu určite zviaže notár, ale niektoré najmä obecné úrady to odmietajú robiť, môžete si to však spraviť aj sami). Nie je podstatné, či je zmluva vytlačená jednostranne alebo obojstranne. Vyhotovte si však potrebný počet kópií zmluvy. V prípade, že si zmluvu osobne zanesiete na kataster, počítajte s tým, že kataster si dva originály zmluvy ponechá a každý účastník zmluvy by mal dostať jeden originál. Minimálne obdarovaní by mali dostať zmluvu s osvedčeným podpisom darcov, na kataster musia ísť obe zmluvy s osvedčenými podpismi darcov.
4. Podanie na kataster - návrh na vklad darovacej zmluvy môžete podať na kataster osobne, poštou alebo elektronicky. Návrh na vklad môže byť vybavený v štandardnej lehote (30 dní odo dňa podania kompletného návrhu) alebo v zrýchlenej lehote (15 dní). Treba počítať s tým, že niektoré katastre rozhodujú o návrhu na vklad v štandardnej lehote aj o niekoľko týždňov (či mesiacov) dlhšie, než im zákon ukladá. Ak teda potrebujete mať vklad uskutočnený čo najskôr, je dobré zvážiť zrýchlený vklad. Správny poplatok za štandardný návrh na vklad je 66 eur, za zrýchlený návrh na vklad je to 266 eur. Pri elektronickom podaní sú všetky poplatky polovičné. V prípade podania elektronického oznámenia o návrhu na vklad sa všetky poplatky znižujú o 18 eur.
5. Odovzdanie daru - v zmluve je dohodnutý spôsob a čas odovzdania daru obdarovanému, tento by sa mal dodržať. Zmluvné strany by zároveň pri odovzdaní daru mali podpísať odovzdávací a preberací protokol, ktorý využijú aj pri prepise odberateľa pri dodávateľoch energií.
6. Daň z nehnuteľnosti - nový vlastník časti domu má povinnosť najneskôr do konca januára roku nasledujúceho po nadobudnutí vlastníctva k časti domu (nadobudnutím vlastníctva sa rozumie deň povolenia vkladu do katastra nehnuteľností) podať na obci, v ktorej sa dom nachádza, daňové priznanie k dani z nehnuteľnosti. Darca tiež podá takéto daňové priznanie, kde vyznačí, že prestal byť vlastníkom domu (alebo jeho časti). Priznanie k dani z nehnuteľnosti podávajú len tie fyzické a právnické osoby, ktorým pribudla nehnuteľnosť alebo nastala zmena oproti vlaňajšiemu roku, a to do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Podľa § 99a zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady priznanie k dani z nehnuteľností je daňovník povinný podať príslušnému správcovi dane do 31. Čiastkové priznanieAk daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností v termíne do 31.

Vrátenie daru

Zákon umožňuje darcovi domáhať sa vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa voči darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Za hrubé porušenie dobrých mravov sa považuje spáchanie trestného činu alebo priestupku voči darcovi alebo členom jeho rodiny, hrubé urážky voči darcovi aj neposkytnutie pomoci darcovi či jeho rodine v núdzi. Vrátenia daru sa však môže domáhať len darca, jeho rodine alebo dedičom toto právo nepatrí. Ak bolo darcov viac, po smrti jedného z nich sa vrátenia daru môžu domáhať ostatní darcovia.

Ak by sa darca domáhal vrátenia daru po tom, čo obdarovaný dar ďalej previedol na tretiu osobu, obdarovaný by musel darcovi namiesto časti domu poskytnúť náhradu vo výške hodnoty daru.

Aj obdarovaný je oprávnený vrátiť dar, a to v prípade, ak ho darca vopred neupozornil na vady daru, ktoré mu boli v čase darovania známe.

V darovacej zmluve možno dohodnúť aj iné podmienky pre vrátenie daru obdarovaným alebo domáhanie sa vrátenia daru darcom. Takéto vrátenie daru sa považuje za odstúpenie od darovacej zmluvy.

Možnosť predať darovaný podiel domu

Obdarovaný môže s darovanou časťou domu naložiť spôsobom, ktorý uzná za vhodný, teda ho aj predať. Ak by obdarovaný svoj spoluvlastnícky podiel predal pred uplynutím 5 rokov odo dňa jeho nadobudnutia, musel by zaplatiť daň z príjmu z tohto predaja.

Iné dôležité aspekty

• Daň z nehnuteľností: Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v spoluvlastníctve viacerých osôb, priznanie k dani z nehnuteľností podá každý spoluvlastník do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Ak je pozemok, stavba, byt alebo nebytový priestor v bytovom dome v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, priznanie podá jeden z manželov.
• Územnoplánovacia informácia: Pred kúpou nehnuteľnosti, pozemku je vhodné získať územnoplánovaciu informáciu, ktorá poskytuje informáciu o budúcom využití územia a podmienkach jeho využívania z hľadiska platného územného plánu v danom území.
• Hlasovanie vlastníkov v bytovom dome: Na každý byt alebo nebytový priestor, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pripadá pri hlasovaní len jeden hlas.

tags: #zmluva #o #bezpodielovom #spoluvlastníctve #manželov #vzor