Zmluvy o poskytovaní služieb medzi živnostníkom a s.r.o.: Vzory a právne aspekty

Tento článok sa zaoberá zmluvami o poskytovaní služieb medzi živnostníkmi a spoločnosťami s ručením obmedzeným (s.r.o.). Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o rôznych typoch zmlúv, ich obsahu a právnych aspektoch, s dôrazom na aktuálnu legislatívu a praktické rady pre podnikateľov.

Úvod

Vzťahy medzi živnostníkmi a s.r.o. sú bežné v podnikateľskom prostredí. Tieto vzťahy sa často realizujú prostredníctvom zmlúv o poskytovaní služieb. Správne nastavená zmluva je kľúčová pre úspešnú spoluprácu a minimalizáciu rizík pre obe strany.

Typy zmlúv o poskytovaní služieb

Existuje niekoľko typov zmlúv, ktoré sa dajú použiť na úpravu vzťahu medzi živnostníkom a s.r.o.

Pomenované zmluvy

Pomenované zmluvy sú tie, ktorých názov a obsah sú presne definované v Obchodnom zákonníku. Príkladom je mandátna zmluva, ktorá sa často používa pri vedení účtovníctva.

Nepomenované zmluvy

Podľa § 296 Obchodného zákonníka je možné uzavrieť aj zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Táto zmluva môže byť nazvaná akokoľvek, napríklad "zmluva o vedení účtovníctva" alebo "zmluva o poskytnutí účtovníckych služieb". Pri uzatváraní nepomenovanej zmluvy je dôležité upraviť všetky oblasti zmluvy do detailov, aby sa predišlo možným sporom.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Ďalšou možnosťou je definovať hlavné oblasti zmluvy o vedení účtovníctva a v ostatných prípadoch sa odvolať na niektorú konkrétnu pomenovanú zmluvu v Obchodnom zákonníku, napríklad na mandátnu zmluvu.

Licenčná zmluva

Licenčná zmluva je zmluvou podľa autorského zákona, ktorou autor prenecháva niekomu inému právo či licenciu jeho dielo ďalej používať na rôzne účely - napríklad či najmä na opakované vydávanie, rozmnožovanie a následný predaj (§ 40 starého autorského zákona, § 65 toho nového - č. 185/2015). Pre autorov diel je získanie takejto zmluvy určite úspechom, ide totiž - resp. v závislosti od formulácie a nastavení zmluvy môže ísť - o ľudovo povedané bájny “pasívny príjem”.

Predmetom zmluvy musí byť dielo podľa autorského zákona. Teda napr. článok, kniha, hudba, výtvarné či architektonické dielo, ale aj softvér či databáza. Okrem diela definuje autorský zákona aj “umelecký výkon” - ním je “predvedenie, prednes alebo iné tvorivé vykonanie umeleckého diela alebo diela tradičnej ľudovej kultúry spevom, hraním, recitáciou, tancom alebo iným spôsobom“. Aj v súvislosti s umeleckým výkonom je možné udeliť právo na jeho používanie. Nie je ním však napr. predvádzanie šiat modelkami - čo hovorí metodický pokyn k zdaňovaniu autorských príjmov od metodikov Finančného riaditeľstva; nejde síce o právne záväzný text (nie je to zákon), ale predsa. Odmena patrí autorovi za použitie diela.

Zaujímavosťou je, že autorský zákon obsahuje ohľadne záväzkového práva a autorskej odmeny len pojem “licenčná zmluva” (§ 65). Akési rozdelenie autorských príjmov na “aktívne” a “pasívne” vyplýva skôr z predpisu upravujúceho zdanenie príjmov autorov, teda zo zákona o dani z príjmov (§ 6) - a z už spomenutého dovysvetľujúceho metodického pokynu daniarov. Príjmy z použitia diela a použitia umeleckého výkonu dosiahnuté napr. podľa Autorského zákona, t. j. napr. na základe licenčnej zmluvy uzatvorenej podľa § 65 Autorského zákona - teda príjmy pasívne bez odvodov. Podstatná je teda formulácia dohody, resp. zmluvy medzi vyplácateľom odmeny a samotným autorom resp.

Príjmy z použitia diela (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov) nespadajú do definície samostatnej zárobkovej činnosti, i keď to vzhľadom na názov paragrafu a i celú jeho štruktúru na prvý pohľad vyzerá. Registrácia teda podľa všetkého potrebná nie je. Fyzická osoba, ktorá dosiahla v danom roku iba príjmy z použitia diela, podáva daňové priznanie pod svojím rodným číslom. Naopak, aktívne autorské príjmy registrácii na DÚ zatiaľ podliehajú: autor sa na DÚ musí registrovať do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom začal vykonávať túto autorskú činnosť - pozor, nie po mesiaci, v ktorom bol príjem vyplatený. Príklad: Jožo vytvoril softvér pre firmu v septembri 2019, pričom prvú odmenu dostal vyplatenú v októbri 2019. Registrovať sa je povinný do 31. októbra 2019. Ak už na daňovom úrade z nejakého iného titulu registrovaný je - napr. ako živnostník alebo prenajímateľ nehnuteľnosti - a tj má DIČ (“kartičku”), znova sa registrovať nemusí. Od r. Z príjmu z licenčnej zmluvy, ktorý zinkasuje autor diela, sa naozaj neplatia sociálne ani zdravotné odvody. Neplatí ich ani firma - objednávateľ diela a “vyplácateľ” odmeny, resp. nadobúdateľ práva na použitie diela (na rozdiel od zamestnávateľa, ktorý platí odvody vypočítané zo mzdy zamestnanca) a neplatí ich ani príjemca odmeny, tj autor resp. čo sa týka Sociálnej poisťovne, táto akoby “výnimka“ pribudla do zákona o sociálnom poistení začiatkom roka 2011 - ako akási kompenzácia za zavedenie odvodov z príjmov autorov, ktorou sa od odvodov oslobodili dlhodobé pasívne príjmy (okrem licenčných poplatkov ide napr. rovnako zákon o zdravotnom poistení vynecháva z definície zárobkovej činnosti príjmy z prenájmu (§ 6 ods. 3 zákona o dani z príjmov) a pasívne príjmy autorov (§ 6 ods. 4 zákona o dani z príjmov). Síce sa na túto tému na internete občas zúrivo diskutuje - napr. zdravotná poisťovňa údajne zdaní každý príjem SZČO, ktorý má pridelené DIČ - zákon však z okruhu “zodvodňovaných” príjmov pasívne príjmy autorov jednoznačne vylučuje. “Nezodvodnenie” však závisí od uvedenia príjmu v správnej časti daňového priznania - napr. Daň z príjmov z odmeny autor samozrejme platí.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

a) predovšetkým nechať svoju odmenu zdaniť pri zdroji vyplácateľa - ten odvedie 2% do literárneho fondu a zo zvyšku 19% štátu, autor už nemusí robiť nič.b) autor si odmenu zdaní sám, v daňovom priznaní. aj od pasívneho autorského príjmu je totiž možné odpočítať si paušálne výdavky. A teda z jeho väčšej časti daň nezaplatiť. Od r. pozor, príjem znížený o paušálne výdavky zdaňuje sadzbou 19%. A to aj od r. 2020, odkedy vybraní podnikatelia (fyzické osoby s aktívnymi príjmami) a právnické osoby s príjmami/výnosmi maximálne 100 000 EUR ročne zdaňujú svoj základ dane sadzbou 15%. Autorskú licenčnú odmenu teda prijímateľ zdaní sadzbou 19% aj v prípade, že daná fyzická osoba má celkové zdaniteľné príjmy za daný rok nižšie resp. v prípade “voľby b)” - tj zdanenie v daňovom priznaní autora - sa autor s vyplácateľom musia dohodnúť, že si autor príjem z odmeny zdaní sám. Na čo stačí jeden odstavec v samotnej autorskej zmluve. V opačnom prípade musí vyplácateľ zdaniť sumu zrážkou. Vyplatená odmena je daňovým výdavkom. Firma, ktorá autorovi odmenu vypláca, si túto môže dať samozrejme do daňových nákladov - rovnako ako mzdu zamestnancov či úhradu za služby dodávateľa-živnostníka. Dôležitým je samozrejme súvis predmetného diela s prebiehajúcim biznisom danej firmy, resp. preukázanie, že práve to a to dielo je používané “na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov” (viac: Daňové náklady: 3 najrozšírenejšie mýty). Pozor aj na ostatné limitácie daňových výdavkov - autorská odmena je tzv. 2 % z vyplatenej odmeny literárnemu či ostatným umeleckým fondom sa v súčasnosti neodvádzajú. V minulosti: áno, spravidla odvádzali. Aj napriek otázke, čo má programátor spoločné s literatúrou alebo či si prípadne môže prísť využiť tvorivý pobyt do kaštieľa v Budmericiach. 2% zráža vyplácateľ z hrubej odmeny autora a odvádza ich do 20-eho dňa nasledujúceho mesiaca vrátane zaslania formulára. Vo forme odmeny za licenčnú zmluvu si môže vyplácať peniaze aj spoločník v eseročke. V súčasnosti totiž neexistuje nejaký štandardný spôsob “výberu” peňazí, ktorý by čosi nestál - mzda zamestnanca podlieha vysokým odvodom a rovnako sa aj z vyplateného podielu na zisku čosi platí (po novom daň z príjmov). Vyplatená odmena však nepodlieha odvodom ani na jednej strane - môže byť preto celkom pekným spôsobom, ako peniaze z vlastnej (a nielen vlastnej) eseročky pravidelne a lacno dostávať von. Vplyv na celkovú daň z príjmov (tj eseročky aj autora) je takmer nulový - na jednej strane je odmena daňovým výdavkom, na strane druhej príjmom, ktorý nie je možné znížiť o nezdaniteľné časti. Môcť môže: čo nemá občan či podnikateľ zakázané, má v zmysle Ústavy SR dovolené. No druhá vec je zdanenie. Od r. 2015 sa aj na takýto obchod medzi autorom a “jeho” eseročkou (teda spoločnosťou, v ktorej je spoločníkom či konateľom) vzťahuje transferové oceňovanie pre obchody medzi prepojenými subjektmi . Od r. najjednoduchším modelom je samozrejme použitie nezávislej trhovej ceny. No nájdi takú, “v kope sena”, keď zároveň nemáš čo iné na práci - resp. nájdi rovnaký model s rovnakými “funkciami a rizikami”, ako je ten tvoj (veľkosť firmy, “rovnakosť” obchodu, porovnateľnosť diela atď). do úvahy prichádza aj odmena vypočítaná ako podiel na celkových predajoch spracovaného diela - dáva zmysel aj z biznisového hľadiska a zároveň ju umožňuje aj samotný autorský zákon. Z hľadiska zákona o dani z príjmov ide o použitie “metódy delenia zisku” resp. či už autor a “jeho” eseročka použijú cenu takú alebo onakú, nemôžu sa on ani eseročka považovať za tzv. mikrodaňovníka. Ide o nový režim na účely zákona o dani z príjmov platný pre roky 2021 a neskôr a znamená niektoré úľavy v daňovom odpisovaní majetku, daňových opravných položkách pre pohľadávky a odpočítaní daňovej straty. V praxi bohužiaľ existuje aj riziko, že iniciatívni daniari budú v odmeňovaní spoločníka autorskou odmenou vidieť právny úkon uskutočnený “bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia”. nositeľom autorského práva je podľa autorského zákona vždy len fyzická osoba (§ 13 ods. 1 Autorského zákona). v SR platí zároveň zmluvná voľnosť - ktokoľvek môže s kýmkoľvek uzatvoriť akýkoľvek typ zmluvy (pracovnú, obchodnú, autorskú či napríklad nepomenovanú) a určiť s ňom takmer akékoľvek podmienky. autorské právo zároveň definuje rozdiel medzi zamestnaneckým dielom, ktoré slúži na splnenie povinností vyplývajúcich z pracovného vzťahu zamestnanca a dielom na objednávku nezávislého autora - v prvom prípade patria majetkové práva k dielu jednoznačne zamestnávateľovi, no nezávislý autor môže zo svojho diela profitovať do svojej smrti. Čo je ďalší a dostatočný dôvod umožniť zmluvným stranám vybrať si model, ktorý im vyhovuje. Jako nezávislý profesionál vlastním plody své práce a mohu z nich do budoucna profitovat. Cokoliv vytvořím, ať už je to knížka, výukový systém, nebo nějaký produkt či značka, tak mi patří. Není to zaměstnanecké dílo a mohu vytvářet sekundární příjmy do budoucna. Běžnému zaměstnanci nic z toho, co vytvořil, nepatří.

Zmluva o sprostredkovaní

Zmluva o sprostredkovaní uzatvorená podľa § 642 a nasl. ObchZ. Zmluvné strany: Obchodné meno: zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu ………………………………., odd.:…………….., vložka číslo…….. Sídlo: IČO: IČ DPH: bankové spojenie: číslo účtu IBAN SK …..v peňažnom ústave Zastúpený: meno, priezvisko, štatutárny orgán (ďalej len „záujemca“) a Obchodné meno: zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu …………………………………, oddiel.:……………, vložka číslo…….. Sídlo: IČO: IČ DPH: bankové spojenie: číslo účtu IBAN SK …..v peňažnom ústave Zastúpený: meno, priezvisko, štatutárny orgán (ďalej len „sprostredkovateľ“) Článok I. Úvodné ustanovenia 1. Dátum publikácie:16. 11.

Ďalšie typy zmlúv

Medzi ďalšie typy zmlúv patria napríklad:

• Distribútorská zmluva
• Komisionárska zmluva
• Kúpna zmluva
• Zmluva o tichom spoločenstve
• Zmluva o pôžičke
• Zmluva o skladovaní
• Zmluva o preprave veci
• Zmluva o inkase
• Zmluva o kontrolnej činnosti
• Zmluva o budúcej zmluve
• Zmluva o výkone činnosti
• Zmluva o predaji podniku
• Rámcová zmluva
• Zmluva o dielo
• Nájomná zmluva

Obsah zmluvy o poskytovaní služieb

Zmluva o poskytovaní služieb by mala obsahovať nasledovné náležitosti:

Identifikácia zmluvných strán

Je potrebné presne identifikovať obe zmluvné strany, teda živnostníka a s.r.o.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Predmet zmluvy

Táto časť definuje, aké služby bude živnostník pre s.r.o. vykonávať. Je dôležité presne špecifikovať činnosti, ktoré sú predmetom zmluvy. Napríklad pri vedení účtovníctva to môže byť:

• Zaúčtovanie všetkých účtovných dokladov (bankových výpisov, faktúr, interných dokladov a pod.)
• Spracovanie podkladov pre štvrťročné daňové priznanie k DPH
• Spracovanie štvrťročných a celoročných výstupov z účtovného programu
• Vypracovanie daňového priznania k dani z nehnuteľnosti a pod.

V zmluve je vhodné uviesť aj činnosti, ktoré nie sú predmetom zmluvy.

Odmena za služby

V tejto časti sa upravuje výška odmeny za poskytované služby a termíny jej vyplácania. Môže ísť o:

• Mesačný paušál
• Odmenu za jeden spracovaný účtovný doklad
• Odmenu za zostavenie daňového priznania
• Odmenu za zostavenie účtovnej závierky a pod.

Práva a povinnosti zmluvných strán

Je dôležité vymenovať všetky práva a povinnosti živnostníka a s.r.o. Napríklad:

Práva a povinnosti s.r.o.:

• Poskytnúť všetky podklady, doklady a dokumenty potrebné pre poskytovanie služieb
• Informovať o termínoch a výsledkoch daňových kontrol
• Právo na vyžiadanie vysvetlenia k spôsobu poskytovania služieb
• Právo na informácie o stave poskytovaných služieb

Práva a povinnosti živnostníka:

• Poskytovanie služieb v súlade so záujmom s.r.o. a dodržiavanie zákonov a predpisov
• Zachovanie mlčanlivosti voči tretej strane o skutočnostiach, ktoré s.r.o. považuje za obchodné tajomstvo
• Vyhotovenie zoznamu vrátených dokladov

Zodpovednosť zmluvných strán

Je dôležité stanoviť rozsah zodpovednosti živnostníka za prípadnú škodu spôsobenú s.r.o. Zmluva by mala obsahovať aj prípady, kedy nie je možné prenášať škodu na živnostníka. Napríklad:

• Živnostník nezodpovedá za pravdivosť, správnosť, včasnosť a úplnosť dokladov odovzdaných s.r.o. na spracovanie
• S.r.o. zodpovedá za škodu vzniknutú neskoro predanými dokladmi, zatajením informácií a pod.

Doba trvania zmluvy

V zmluve by nemal chýbať údaj o dobe trvania zmluvy a o výpovednej lehote zmluvy, ak ide o zmluvu na dobu neurčitú.

Ostatné zmluvné podmienky

Medzi ostatné zmluvné podmienky patrí napríklad:

• Spôsob archivácie záznamov a osoba zodpovedná za archiváciu
• Spôsob a technika podpisových záznamov na dokumentoch
• Povinnosť zachovávať mlčanlivosť o všetkých údajoch týkajúcich sa s.r.o. a jej klientov nielen počas trvania doby zmluvy, ale aj po jej skončení

Dátum, miesto a podpisy

Zmluva musí obsahovať dátum a miesto podpisu a podpisy oboch zmluvných strán.

Príklady zmlúv a ich využitie

Zmluva o vedení účtovníctva

Podnikateľ, ktorý sa rozhodne prenechať vedenie svojho účtovníctva účtovníckej firme, musí najprv s danou firmou uzavrieť zmluvu. Túto zmluvu je dôležité uzavrieť z dôvodu identifikácie oboch zmluvných strán, ich práv a povinností a doby trvania zmluvného vzťahu. Na obsah zmluvy s účtovníckou firmou by mal podnikateľ klásť veľký dôraz, pretože dôkladnou a podrobnou zmluvou sa môže v budúcnosti vyhnúť prípadnému sporu s druhou zmluvnou stranou o nedodržaní zmluvných podmienok alebo prehre v súdnom spore o vzniknutej škode pri vedení účtovníctva.

Zmluva o výkone funkcie konateľa

V právnej praxi väčšina spoločností s ručením obmedzeným funguje bez zmluvy o výkone funkcie konateľa, a to je chyba. Do úvahy pripadajú de facto 3 alternatívy zmluvy medzi spoločnosťou a konateľom. Autor odporúča zmluvu o výkone funkcie konateľa, pretože Obchodný zákonník v ustanovení § 66 ods. 6 výslovne pomenúva (aj keď rámcovo) tento zmluvný typ. Titulok predkladaného vzoru zmluvy reflektujúci samotný názov zmluvy je preto zmluva o výkone funkcie konateľa. Citované ustanovenie § 66 ods. 6 Obchodného zákonníka č. 513/1991 Zb. v platnom znení stanovuje pri zmluve o výkone funkcie konateľa dve podmienky. Prvou podmienkou je obligatórna písomná forma zmluvy. Druhou podmienkou je schválenie zmluvy valným zhromaždením spoločnosti s ručením obmedzeným ako najvyšším orgánom spoločnosti. Poistka schválenia zmluvy valným zhromaždením je v zákone preto, že zmluvu o výkone…

Pozor na závislú prácu

Ak ste si na spoluprácu zvolili radšej obchodný vzťah so živnostníkom ako pracovný pomer so zamestnancom, je potrebné dávať si pozor na naplnenie všetkých znakov závislej práce t.j. zakrytého pracovnoprávneho vzťahu. Aj na toto sú v súvislosti s nelegálnou prácou zamerané kontroly inšpektorátov práce. Čo by teda nemalo byť v zmluve so SZČO? A čo by tam naopak malo byť? Týmto témam sa venujeme v našom dnešnom článku.

Čo sú to znaky závislej práce a nelegálna práca?

Znaky závislej práce definuje ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Tieto znaky vo svojej podstate stanovujú, že ak určitá obchodná alebo občianska zmluva obsahuje tieto znaky, tak sa v danom prípade jedná o zakrytý pracovnoprávny vzťah a zamestnávateľ teda „nelegálne“ zamestnáva prostredníctvom inej zmluvy ako je pracovná zmluva. Nižšie uvedené znaky teda nemôžu byť naplnené resp. „Poskytovateľ služieb bude vykonávať obchodné činnosti v pracovnom čase od 08:00 hod. Nie je pri tom podstatné ako zmluvu nazvete t.j. či je to zmluva o dielo, zmluva o poskytovaní služieb, zmluva o spolupráci a pod. Pripravili sme pre Vás školenie, kde sa týmto témam budeme podrobne venovať a poskytneme aj vzor zmluvy so živnostníkom, aby ste predišli nelegálnemu zamestnávaniu a kontrolám inšpektorátu práce.

Rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti

Predložený vzor je v právnej praxi relatívne častý: väčšinu klientov autora tvoria spoločnosti s ručením obmedzeným a väčšina eseročiek sú 1-osobové spoločnosti s ručením obmedzeným. V prípade 1-osobových spoločností s ručením obmedzeným sa nekoncipuje zápisnica z valného zhromaždenia spoločnosti, ale analogický právny dokument „Rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti“. Je to logické, pretože valné zhromaždenie spoločnosti evokuje minimálne dvoch spoločníkov. Obchodný zákonník vyžaduje, aby spoločnosť s ručením obmedzeným zorganizovala minimálne raz ročne valné zhromaždenie spoločnosti. Ak sa v priebehu roka nezrealizujú v spoločnosti s ručením obmedzeným žiadne zmeny, jediným bodom programu rokovania valného zhromaždenia je schválenie účtovnej závierky spoločnosti za predchádzajúce zdaňovacie obdobie. Rozhodnutie jediného spoločníka podpisuje predseda valného zhromaždenia a zapisovateľ. Rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí obsahovať 5 podstatných náležitostí, ktoré vypočítava § 127a ods. 2 Obchodného zákonníka. V zásade platí, že predseda a zapisovateľ podpisujú rozhodnutie jediného spoločníka vlastnoručnými podpismi a nevyžaduje sa úradne overenie podpisu. Podpis predsedu valného zhromaždenia musí byť úradne overený v 5 prípadoch: rozhodovanie o zvýšení alebo znížení základného imania spoločnosti a rozhodovanie o nepeňažnom vklade; vymenovanie, odvolanie a odmeňovanie konateľov; rozhodovanie o zrušení spoločnosti alebo o zmene právnej formy; rozhodovanie o schválení zmluvy o predaji podniku a, ak spoločenská zmluva neurčuje inak, aj rozhodovanie o vymenovaní a odvolaní prokuristu. Vo všetkých týchto prípadoch sa vyžaduje úradné overenie podpisu predsedu valného zhromaždenia, ale nie zapisovateľa. Autor videl v právnej praxi zápisnice z valného zhromaždenia vyhotovené inými advokátskymi kanceláriami, v ktorých figurujú tzv. skrutátori ako overovatelia hlasovania. Vzhľadom na to, že tento orgán valného zhromaždenia zákon nepredpisuje, v záujme zjednodušenia autor v prezentovanom vzore funkciu skrutátora nepozná. Neoddeliteľnou prílohou rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti je Listina prítomných spoločníkov, ktorá v praxi často plní aj funkciu prezenčnej listiny. Spoločnosť s ručením obmedzeným je najfrekventovanejšou právnou formou podnikania. V daňovej praxi sú eseročky najčastejším daňovým dlžníkom, na ktorých viazne najväčší kumulatívny objem daňových nedoplatkov. Spoločnosti s ručením obmedzeným sa rozdeľujú na dve kategórie: viacosobové a 1-osobové spoločnosti s ručením obmedzeným. Ilustrovaný vzor sa týka 1-osobovej sro. Jednoosobová eseročka je de facto právny hybrid, pretože je to právnická osoba, ale má jediného spoločníka. Zákonodarca etabloval 1-osobovú sro do legislatívy za účelom podpory malého a stredného podnikania, na druhej strane zakazuje neobmedzené reťazenie 1-osobových sro. Podľa § 105a Obchodného zákonníka 1-osobová spoločnosť s ručením obmedzeným nemôže byť jediným zakladateľom ďalšej spoločnosti s ručením obmedzeným a jedna fyzická osoba môže byť jediným spoločníkom v najviac 3 jednoosobových sro. V minulosti sa na založenie 1-osobovej sro vyžadovala zakladateľská listina vyhotovená vo forme notárskej zápisnice. V súčasnosti 1-osobové sro zakladajú najčastejšie advokáti, ale klienti si ich môžu založiť aj vo vlastnej réžii (čo autor neodporúča). Najväčšou výhodou 1-osobovej spoločnosti s ručením obmedzeným je, že spoločník zodpovedá za záväzky eseročky len do výšky nesplateného peňažného vkladu zapísaného v obchodnom registri. Znamená to, že ak je peňažný vklad splatený v plnej výške, spoločník nezodpovedá za záväzky eseročky vôbec. V 1-osobovej sro je jedna a tá istá fyzická osoba často v tzv. trojjedinom postavení: je spoločníkom, konateľom a často aj zamestnancom vlastnej eseročky.

tags: #zmluva #o #poskytovaní #služieb #živnostník #sro