
Dedičstvo je komplexný proces, ktorý často zahŕňa právne úkony a postupy. Jednou z možností, ako si uľahčiť dedičské konanie, je zmluva o poverení notára konať dedičstvo. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o zmluve o poverení notára, jej výhodách, rizikách a alternatívnych možnostiach.
Dedičské konanie je súdny proces, ktorého cieľom je previesť majetok a dlhy zosnulej osoby na jej dedičov. Notár zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu, pretože je poverený súdom, aby konal ako súdny komisár a zabezpečil správny priebeh dedičského konania.
Zmluva o poverení notára konať dedičstvo je dohoda medzi dedičmi a notárom, v ktorej dedičia poverujú notára, aby v ich mene vykonával všetky potrebné úkony v dedičskom konaní. To zahŕňa zhromažďovanie informácií o majetku a dlhoch zosnulého, kontaktovanie veriteľov, vypracovanie dedičskej dohody a zabezpečenie jej schválenia súdom.
V situácii, keď dediči zistia, že zosnulý okrem majetku zanechal aj dlhy, majú možnosť dedičstvo odmietnuť.
Dedičstvo je možné odmietnuť do jedného mesiaca od momentu, kedy bol dedič súdom alebo notárom (ako súdnym komisárom) upovedomený o svojom dedičskom práve. Po uplynutí tejto lehoty už dedičstvo odmietnuť nemožno. Dôležité je tiež správať sa tak, aby nebolo možné vyvodiť, že dedičstvo prijímate (napríklad používaním majetku patriaceho do dedičstva). Dedičstvo nemožno odmietnuť čiastočne, s výhradami alebo podmienkami a odmietnutie dedičstva nie je možné odvolať.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Dedičstvo je možné odmietnuť ústne do zápisnice na súde alebo u notára, alebo písomne. Súd môže lehotu na odmietnutie dedičstva predĺžiť, ak existujú závažné dôvody, ako napríklad zdravotné problémy alebo neprítomnosť.
Odmietnutím dedičstva sa dedič vzdáva možnosti byť dedičom a je vnímaný, akoby sa nedožil smrti zosnulého.
V prípadoch, kedy dedičstvo zahŕňa cudzí prvok (napríklad majetok v zahraničí, cudzí štátny príslušník), je potrebné aplikovať normy medzinárodného práva súkromného.
Nariadenie Brusel IIa upravuje právomoc a uznávanie rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností. Toto nariadenie je univerzálne aplikovateľné, čo znamená, že sa uplatní aj v prípadoch, ktoré súvisia so štátom mimo Európskej únie.
V prípadoch, kedy je so štátom mimo EÚ uzavretá dvojstranná zmluva o právnej pomoci, má táto zmluva prednosť pred nariadením Brusel IIa. Ak sa dvojstranná zmluva neuplatní, slovenský súd si môže založiť právomoc na základe tzv. zostatkovej právomoci podľa Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Pojem "obvyklý pobyt" je dôležitý pre určenie právomoci súdu v medzinárodných dedičských veciach. Obvyklý pobyt sa určuje na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu, pričom sa zohľadňuje fyzická prítomnosť osoby v členskom štáte, trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu, štátna príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby.
V dedičských konaniach s cudzím prvkom je často potrebné vykonať dožiadania o právnu pomoc do cudziny, napríklad na získanie informácií o majetku zosnulého v zahraničí. Notári sú notifikovaní ako justičné orgány príslušné na vykonanie dôkazov, ako aj na doručovanie písomností, a preto môžu žiadať o právnu pomoc z cudziny priamo, bez súčinnosti súdu.
V prípadoch, kedy je dedičom maloletá osoba, je potrebné schválenie právneho úkonu zástupcu o nakladaní s majetkom maloletého súdom. Právomoc súdu na schválenie právneho úkonu sa posudzuje podľa Nariadenia Brusel IIa alebo podľa Dohovoru o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa, Haag 1996.
Solučné úschovy upravené v Civilnom mimosporovom poriadku zverili notárom, ktorí pri vydávaní predmetu solučnej úschovy postupujú podľa ustanovení CMP. Takéto konanie nemá charakter súdneho rozhodovania o právnom vzťahu medzi účastníkmi a právomoc súdu konať o úschove sa odvíja od hmotného práva SR.
Uznanie a výkon cudzích rozhodcovských rozhodnutí v Slovenskej republike sa spravuje zákonom o rozhodcovskom konaní a Dohovorom o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (New York 1958).
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Doručovanie písomností do cudziny sa uskutočňuje prostredníctvom diplomatických alebo konzulárnych zastúpení, alebo prostredníctvom centrálneho orgánu určeného štátom.