
Zmluva o pôžičke je bežný právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi veriteľom a dlžníkom. V tomto článku sa pozrieme na to, čo zmluva o pôžičke je, aké sú jej náležitosti a ako ju správne uzatvoriť.
V bežnom živote sa často stáva, že si ľudia navzájom požičiavajú peniaze. Či už ide o pôžičku v rámci rodiny, medzi priateľmi alebo známymi, je dôležité mať podmienky takejto pôžičky jasne stanovené. Práve na to slúži zmluva o pôžičke. Tento dokument definuje práva a povinnosti oboch strán, čím predchádza možným nedorozumeniam a sporom. Aj keď sa môže zdať, že medzi blízkymi ľuďmi nie je písomná zmluva potrebná, realita často ukazuje opak.
V zmluve o pôžičke vystupujú dve hlavné strany:
Zmluva o pôžičke je upravená v Občianskom zákonníku (§ 657 a nasl.). Podstatou zmluvy je záväzok veriteľa prenechať dlžníkovi veci určené podľa druhu, najčastejšie peniaze, a záväzok dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu.
Zmluva o pôžičke je upravená v ustanoveniach § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb.). Táto zmluva predstavuje typ občianskej zmluvy. Uzatvárajú ju dve fyzické osoby, ale taktiež aj podnikatelia. Obchodný zákonník neupravuje zmluvu o pôžičke. Aj v prípade uzatvorenia zmluvy medzi dvoma podnikateľmi sa táto zmluva uzatvára podľa Občianskeho zákonníka.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Hoci Občiansky zákonník nevyžaduje písomnú formu zmluvy o pôžičke, odporúča sa ju uzatvoriť písomne, najmä ak ide o väčšiu sumu peňazí. Písomná zmluva totiž slúži ako dôkazný prostriedok v prípade sporu. Medzi základné náležitosti zmluvy o pôžičke patria:
Zmluva o pôžičke môže byť úročná alebo bezúročná. Ak sa zmluvné strany nedohodnú na úroku, platí, že sa uzatvorila zmluva o pôžičke bez úrokov. Úrok predstavuje cenu za poskytnutie pôžičky. Pre veriteľa znamená zisk za to, že sa dočasne, po dobu splatnosti pôžičky, vzdáva dispozície s požičanými vecami, ktoré by mohol využívať a zhodnocovať, ak by ich nepožičal a mal by ich tak vo svojej dispozícii. Výšku úrokov právne prepisy SR neupravujú, nakoľko nejde o spotrebiteľskú zmluvu (pri spotrebiteľskej zmluve je zákonom limitovaná výška úrokov). Veriteľ s dlžníkom sa tak môžu dohodnúť na akejkoľvek výške úrokov. Je však potrebné povedať, že výška úrokov nie je absolútne neobmedzená. Nemala by byť v hrubom nepomere s poskytnutými vecami. Ak by sa dojednali príliš vysoké úroky, išlo by o úžeru a rozpor s dobrými mravmi. To by malo za následok neplatnosť zmluvy.
Od dohodnutých úrokov je potrebné odlišovať úroky z omeškania. Úrok z omeškania predstavuje pre dlžníka sankciu za to, že sa omešká s vrátením pôžičky. Výška úrokov z omeškania je stanovená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., a to tak, že je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
V prípade väčších pôžičiek je vhodné zabezpečiť pôžičku záložným právom. Záloha môže byť hnuteľný alebo nehnuteľný majetok. Zmluva o pôžičke sa v takom prípade uzatvára so zriadením záložného práva. Ďalšou možnosťou je ručenie treťou osobou. Ručiteľ sa zaväzuje, že ak dlžník nesplní svoj záväzok, uspokojí pohľadávku veriteľa on.
Zmluva o pôžičke zaniká predovšetkým splnením, teda okamihom, keď dlžník vráti veriteľovi požičané veci spolu s dohodnutým úrokom. Ďalším spôsobom, kedy môže prísť k zániku zmluvy o pôžičke, je odpustenie dlhu, čiže v prípade, ak veriteľ odpustí dlžníkovi jeho dlh.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
V prípade, ak dlžník vráti požičané veci, môže si od veriteľa vyžiadať tzv. kvitanciu. Ide o potvrdenie o tom, že dlh bol úplne alebo čiastočne splatený. Veriteľ je povinný odovzdať dlžníkovi kvitanciu, ak ten ju od veriteľa požiada. Kvitancia poskytuje dlžníkovi právnu istotu, že dlh bol splatený. Kvitancia slúži na úspešné bránenie sa, ak niekedy v budúcnosti bude veriteľ požadovať od dlžníka opätovne vrátenie pôžičky, napriek tomu, že pôžička už bola splatená.
Hoci sa pojmy pôžička a úver často zamieňajú, existuje medzi nimi rozdiel. Pôžička je upravená v Občianskom zákonníku, zatiaľ čo zmluva o úvere v Obchodnom zákonníku. Predmetom úveru môžu byť len peniaze, no požičať možno akúkoľvek vec určenú druhovo. Zmluva o pôžičke je reálnym kontraktom, čo znamená, že na vznik pôžičky sa vyžaduje reálne odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Úver je konsenzuálnym kontraktom, čo znamená, že na vznik zmluvy o úvere stačí dohoda a k odovzdaniu predmetu úveru (peňažných prostriedkov) môže dôjsť až v budúcnosti na požiadanie dlžníka. Pri pôžičke je dobrovoľné, či sa dohodnú úroky alebo bude pôžička bezúročná. Pri zmluve o úvere je platenie úrokov povinným znakom úveru.
Ďalšou podobnou zmluvou v porovnaní s pôžičkou je výpožička. Vypožičiava sa totiž individuálne určená vec, ktorá má charakteristické znaky, ktoré túto vec odlišujú od iných veci. Predmetom výpožičky tak môže byť napr. automobil. Ten istý automobil je po skončení výpožičky dlžník povinný vrátiť veriteľovi. Dlžník pri výpožičke nemôže vrátiť tú istú vec rovnakého druhu, ako pri pôžičke. Ak si vypožičia automobil, musí vrátiť ten konkrétny automobil, a nie iný automobil rovnakého druhu. Ďalším výrazným rozdielom medzi pôžičkou a výpožičkou je bezodplatnosť výpožičky. Za výpožičku dlžník nič neplatí veriteľovi. Ak by napr. veriteľ vypožičal dlžníkovi automobil a dohodli by sa na odplate napr. 100 eur/mesiac, nešlo by o výpožičku, ale o nájom automobilu.
Pri vypĺňaní zmluvy o pôžičke je potrebné postupovať nasledovne:
Pri zmluve o pôžičke je možné dohodnúť solidárne spoludlžníctvo alebo ručenie.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Solidárne spoludlžníctvo znamená, že veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov, pričom nehrá úlohu, od ktorého z nich bude nakoniec nárok veriteľa vymožený. Počet spoludlžníkov pri jednej zmluve nie je obmedzený.
Ručenie znamená, že ak dlžník nesplní svoj záväzok, uspokojí pohľadávku veriteľa ručiteľ. V prípade neplnenia záväzku dlžníkom je dlžník písomne vyzvaný na úhradu dlhu a ak ho nesplní, dochádza ku zosplatneniu ručiteľského záväzku. V takom prípade sa stávajú veriteľ s ručiteľom solidárnymi dlžníkmi a plnenie je možné uplatniť od každého z nich.
Do zmluvy o pôžičke je možné zakomponovať aj rozhodcovskú doložku. Táto doložka zabezpečí veriteľovi, že v prípade, ak by dlžník nesplácal svoj dlh, veriteľ sa môže obrátiť na rozhodcovský súd a požadovať, aby rozhodcovský súd rozhodol a zaviazal dlžníka k úhrade dlhu. Konanie na rozhodcovskom súde je v priemere rýchlejšie ako súdne konanie. Právna sila rozhodcovského rozsudku je pritom rovnaká ako rozsudku všeobecného súdu a takisto je exekučným titulom.
V praxi sa často stretávame s prípadmi, keď spoločnosť poskytuje pôžičku svojmu spoločníkovi. Tento model požičiavania si peňazí od spoločnosti, býva v praxi často viditeľný, a to najmä pri takzvaných jedno-osobových spoločnostiach, teda spoločnostiach, ktoré majú jediného spoločníka. Prirodzene, zmluva o pôžičke by fungovala aj v prípade, ak by spoločnosť bola dlžníkom a spoločník veriteľom. V prípade peňažnej pôžičky možno dohodnúť úroky. Hoci Občiansky zákonník predpokladá, že pôžičku môžete poskytnúť a zmluvu o pôžičke uzavrieť ako bezúročnú, v korporátnom svete sa taký stav neodporúča. Dôležité je pamätať si, že pôžičku je potrebné veriteľovi - v našom prípade spoločnosti aj vrátiť. Forma vrátenia - splatenia, máva v businesso-vom svete rôzne podoby.