Zmluva o prenájme zariadení: Vzor a dôležité aspekty

Zmluva o prenájme zariadení je právny dokument, ktorý upravuje vzťah medzi prenajímateľom (vlastníkom zariadenia) a nájomcom (osobou, ktorá si zariadenie prenajíma). Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o prenájme zariadení, vrátane jej základných náležitostí, práv a povinností oboch strán a ďalších dôležitých aspektov.

Úvod

Prenájom zariadení je bežná prax v mnohých odvetviach, od stavebníctva a priemyslu až po zdravotníctvo a kancelárske priestory. Zmluva o prenájme zariadení je nevyhnutná pre zabezpečenie právnej ochrany oboch strán a pre predchádzanie potenciálnym sporom.

Základné náležitosti zmluvy o prenájme zariadení

Pre platnosť zmluvy o prenájme zariadení je potrebné, aby obsahovala určité základné náležitosti. Medzi ne patria:

1. Identifikácia zmluvných strán: Presné označenie prenajímateľa a nájomcu, vrátane mena, priezviska, adresy trvalého bydliska (pri fyzických osobách) alebo obchodného mena, sídla, IČO a zápisu v obchodnom registri (pri právnických osobách).
2. Predmet nájmu: Podrobný popis prenajímaného zariadenia, vrátane jeho typu, modelu, výrobného čísla a ďalších relevantných charakteristík. Predmet nájmu musí byť označený určito, aby nevznikli pochybnosti o tom, ktoré zariadenie je predmetom prenájmu. Uveďte preto list vlastníctva, na ktorom je nehnuteľnosť zapísaná, katastrálne územie, súpisné číslo budovy, poschodie, číslo bytu, resp. nebytového priestoru a výmer. Ideálne je, ak ako prílohu zmluvy dáte list vlastníctva a graficky vyznačenú plochu prenajímaného priestoru.
3. Účel nájmu: Jasné stanovenie účelu, na ktorý sa zariadenie prenajíma. Nájomná alebo podnájomná zmluva na nebytový priestor môže byť uzatvorená len na priestor, ktorý je skolaudovaný a na ten účel, za ktorým je nájomná zmluva uzatváraná. Taký účel musí byť uvedený aj v kolaudačnom rozhodnutí.
4. Doba nájmu: Určenie doby trvania nájmu, či už na určitý čas (s presným dátumom začiatku a konca nájmu) alebo na neurčitý čas. Platí, že ak nie je nájomná zmluva výslovne uzatvorená na určitý čas, má sa za to, že zmluva bola uzatvorená na neurčitý čas. Trvanie zmluvy má vplyv na spôsob zániku nájomnej zmluvy.
5. Nájomné: Stanovenie výšky nájomného a spôsobu jeho platenia (napr. mesačne, štvrťročne, vopred alebo pozadu). Dohoda strán o výške nájmu musí obsahovať špecifikáciu samotnej výšky nájomného a výšky poplatkov za služby poskytnuté v súvislosti s nájmom (obyčajne platené formou záloh), ako sú poplatky za energie, za upratovanie spoločných priestorov, atď. Výška nájomného nemôže byť dohodnutá ako nulová. V takom prípade by nešlo o nájomnú zmluvu, ale o zmluvu o bezodplatnom užívaní veci. Na takú zmluvu by sa neaplikovali ustanovenia Občianskeho zákonníka o nájme. Vždy samostatne uvádzajte nájomné a výšku platieb spojených s prenájmom.
6. Podmienky užívania: Určenie podmienok, za ktorých môže nájomca zariadenie užívať, vrátane prípadných obmedzení alebo povinností.
7. Zodpovednosť za škody: Stanovenie zodpovednosti za škody spôsobené na zariadení počas doby nájmu.
8. Zánik zmluvy: Určenie podmienok, za ktorých môže dôjsť k zániku zmluvy, vrátane výpovedných dôvodov a výpovedných lehôt. Nájom bytu a nebytových priestorov zanikne vždy, ak sa na tom strany dohodnú písomnou dohodou. Nájomnú zmluvu na nebytové priestory uzatvorenú na určitý čas je možné vypovedať len zo zákonom stanovených dôvodov. Pokiaľ je taká zmluva uzatvorená na neurčitý čas, je ju možné vypovedať i bez uvedenia dôvodov v 3 mesačnej výpovednej dobe alebo inej výpovednej dobe výslovne stanovenou v zmluve. Nájomnú zmluvu na byt je možné vypovedať iba zo zákonných dôvodov. Dojednania strán v zmluve, ktoré upravujú zánik nájmu bytov z iných dôvodov ako sú uvedené v Občianskom zákonníku sú neplatné. Neplatnosť výpovede bytu môže nájomca uplatniť na súde do 3 mesiacov odo dňa doručenia výpovede.
9. Ďalšie dojednania: Akékoľvek ďalšie dojednania, ktoré si zmluvné strany želajú upraviť, napr. podmienky údržby, opravy, poistenia zariadenia a pod.
10. Dátum a podpisy: Zmluva musí byť datovaná a podpísaná oboma zmluvnými stranami. V prípade, ak je nehnuteľnosť v bezpodielovom vlastníctve manželov, nájomnú zmluvu podpisujú obaja manželia. Pri právnickej osobe podpisuje zmluvu jej štatutárny zástupca, a to spôsobom uvedeným v obchodnom registri, alebo iná osoba oprávnená podpisovať za právnickú osobu (napríklad osoba ktorá je pri prevádzkovaní podniku poverená uzatvárať s nájomcami nájomné zmluvy podľa § 15 zákona č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov).

Práva a povinnosti prenajímateľa

Prenajímateľ má v zmluve o prenájme zariadení určité práva a povinnosti. Medzi najdôležitejšie patria:

• Právo na nájomné: Prenajímateľ má právo na riadne a včasné platenie nájomného zo strany nájomcu.
• Právo na vrátenie zariadenia v dobrom stave: Prenajímateľ má právo na vrátenie zariadenia po skončení nájmu v stave, ktorý zodpovedá bežnému opotrebeniu.
• Povinnosť odovzdať zariadenie v stave spôsobilom na užívanie: Nájomca je povinný odovzdať podnájomcovi predmet zmluvy v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, prázdny a bez osôb oprávnených zdržovať sa v predmete zmluvy, najneskôr dňa 25.4.2010. O odovzdaní predmetu zmluvy sa vyhotoví písomný protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami, obsahujúci opis stavu predmetu zmluvy, vrátane prípadných závad a termínu ich odstránenia nájomcom a stavu energii.
• Povinnosť zabezpečiť nerušené užívanie: Nájomca je povinný počas trvania nájmu zabezpečiť podnájomcovi nerušené užívanie predmetu zmluvy a umožniť mu do neho nepretržitý prístup (t.j. c)
• Povinnosť poistenia: Nájomca je povinný na vlastné náklady zabezpečiť a udržiavať v platnosti počas celej doby trvania zmluvy majetkové poistenie predmetu zmluvy proti škodám zapríčineným živelnými pohromami (požiar, povodne a pod.). Na požiadanie podnájomcu je nájomca povinný umožniť a zabezpečiť k nahliadnutiu poistnú zmluvu a doklady o zaplatení poistného. Škody na majetku podnájomcu, ktoré nebudú kryté poistným plnením je povinný zaplatiť nájomca. Hnuteľné veci v predmete zmluvy a na pozemku si poistí podnájomca sám na vlastné náklady.
• Právo na vstup do predmetu zmluvy: Nájomca je oprávnený vstúpiť do predmetu zmluvy len po predchádzajúcej dohode s podnájomcom.
• Povinnosť informovať o stavebných úpravách: Nájomca je povinný písomne informovať podnájomcu o plánovaných stavebných resp.
• Prehlásenie o dlhoch a ťarchách: Nájomca vyhlasuje, že na predmete zmluvy neviaznu ku dňu podpisu tejto zmluvy žiadne dlhy, ťarchy, vecné bremená a ani žiadne iné práva tretích osôb, a nie je mu známe, že by boli vedené akékoľvek súdne, exekučné, konkurzné konania, ani vydané vykonateľné rozhodnutia v súvislosti s predmetom nájmu alebo objektom, alebo, že by takéto konania hrozili. Súčasne prehlasuje, že nie je mu známa právna vada, ktorá by užívanie predmetu zmluvy obmedzovala alebo znemožňovala.
• Zodpovednosť za pohľadávky tretích osôb: Ak by tretie osoby uplatňovali voči podnájomcovi akúkoľvek pohľadávku alebo iné právo spojené s vlastníctvom predmetu zmluvy, vzniknuté počas trvania zmluvy, zaväzuje sa nájomca, že zaplatí takúto pohľadávku alebo uspokojí iné právo a podnájomcovi nahradí škodu tým vzniknutú. V prípade, ak bude nájomca považovať pohľadávku tretích osôb za neoprávnenú, je povinný uplatniť voči tejto námietke všetky zákonné námietky, alebo iniciovať súdny spor, predmetom ktorého bude určenie neplatnosti resp.
• Zabezpečenie požiarnej ochrany: Nájomca je povinný na svoje náklady zabezpečiť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi v oblasti požiarnej ochrany vybavenie predmetu nájmu hasiacimi prístrojmi, zabezpečovať revízie hasiacich prístrojov a hydrantov, zabezpečiť vypracovanie evakuačného plánu a označenie únikov smeru v predmete zmluvy a vypracovanie požiarnych poplachových smerníc (ohlasovňa požiaru a požiarnu knihu). Podnájomca sa zaväzuje zabezpečiť, resp.

Práva a povinnosti nájomcu

Nájomca má v zmluve o prenájme zariadení taktiež určité práva a povinnosti. Medzi najdôležitejšie patria:

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

• Právo na užívanie zariadenia: Nájomca má právo užívať zariadenie v súlade s dohodnutým účelom nájmu a podmienkami zmluvy.
• Povinnosť platiť nájomné: Nájomca je povinný riadne a včas platiť nájomné v dohodnutej výške a spôsobom.
• Povinnosť užívať zariadenie s odbornou starostlivosťou: Nájomca je povinný užívať predmet zmluvy v súlade s dohodnutým účelom nájmu tak, aby nedochádzalo k jeho poškodzovaniu a neprimeranému opotrebovaniu.
• Povinnosť oznamovať potrebu opráv: Nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť nájomcovi potrebu opráv a údržby predmetu nájmu, ktoré má zabezpečiť nájomca, a umožniť mu vykonanie všetkých potrebných prác.
• Právo na zníženie nájomného pri obmedzení užívania: Pokiaľ v dôsledku vzniknutých závad bude užívanie predmetu zmluvy zo strany podnájomcu vylúčené, podnájomca nie je povinný platiť nájomné a to za každý deň od oznámenia potreby opráv alebo údržby až do vykonania potrebných prác.
• Právo na interiérové úpravy: Interiérové úpravy predmetu zmluvy, ktoré nevyžadujú stavebné povolenia alebo ohlasovaciu povinnosť v zmysle platných zákonov, je oprávnený podnájomca si vykonať sám a na vlastné náklady. O týchto úpravách je povinný podnájomca nájomcu vopred informovať.
• Povinnosť uhradiť škodu: Nájomca je povinný uhradiť prenajímateľovi škodu, ktorá vznikla na zariadení v dôsledku jeho nesprávneho užívania alebo nedodržania podmienok zmluvy.

Zánik zmluvy o prenájme zariadení

Zmluva o prenájme zariadení môže zaniknúť rôznymi spôsobmi, napr.:

• Uplynutím doby nájmu: Ak bola zmluva uzatvorená na určitý čas, zaniká uplynutím tejto doby.
• Dohodou zmluvných strán: Zmluva môže zaniknúť na základe písomnej dohody prenajímateľa a nájomcu.
• Výpoveďou: Zmluva môže byť vypovedaná jednou zo zmluvných strán, ak sú splnené podmienky pre výpoveď stanovené v zmluve alebo v zákone. Pred uplynutím tejto doby je možné ukončiť túto zmluvu písomnou výpoveďou ktoroukoľvek zo zmluvných strán s výpovednou lehotou 3 mesiace. Výpoveď musí byť písomná, riadne druhej strane doručená. Zmluvné strany sa dohodli, že zásielka sa považuje za doručenú, ak ju adresát prevzal, ale tiež v prípade, ak ju neprevzal, hoci bola zaslaná na adresu uvedenú v tejto Zmluve, resp. na inú poslednú známu adresu, ktorú druhá zmluvná strana písomne oznámila odosielateľovi ako novú kontaktnú adresu. V prípade neprevzatia zásielky adresátom sa táto považuje za doručenú dňom, keď sa vrátila odosielateľovi ako nedoručená, resp.
• Odstúpením od zmluvy: Zmluva môže byť zrušená odstúpením od zmluvy, ak jedna zo zmluvných strán poruší svoje povinnosti závažným spôsobom.

Vzor zmluvy o prenájme zariadení

Vzor zmluvy o prenájme zariadení je možné nájsť aj online na internete.Na právne vzťahy osobitne neupravené touto zmluvou sa primerane vzťahujú ustanovenia zák. č. 116/1990 Zb. Zmluvné strany sa zaväzujú, že prípadné spory, vyplývajúce z podnájomného vzťahu budú riešiť v prvom rade vzájomnou dohodou.

Daňové a účtovné aspekty prenájmu nehnuteľností

Príspevok sa venuje komplexnému posudzovaniu prenajímania nehnuteľností a ich častí z daňového a účtovného hľadiska, t. j. z pohľadu dane z príjmu, dane z nehnuteľností, DPH, správy daní, podvojného a jednoduchého účtovníctva. Z pohľadu dane z príjmov je v ňom riešená nielen problematika zdaňovania dosiahnutých príjmov na strane prenajímateľa, ale aj uplatňovanie výdavkov na opravy a technické zhodnotenie prenajímaných nehnuteľností ako na strane prenajímateľa, tak aj na strane nájomcu.

Príjmy z prenájmu nehnuteľností

Príjmy z prenájmu nehnuteľností patria medzi príjmy podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej ZDP), s výnimkou príjmov z prenájmu nehnuteľností, ktoré sú dosahované na základe živnostenského oprávnenia, t. j. okrem príjmov z takého prenájmu nehnuteľností, pri ktorom sú okrem základných služieb poskytované aj ďalšie služby.Príjmami z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP nie sú ani príjmy z prenájmu nehnuteľností, ktoré fyzická osoba využíva na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (SZČ) a má ich zahrnuté v obchodnom majetku. Takéto konštatovanie vyplýva z § 6 ods. 5 písm. a) ZDP, podľa ktorého príjmom z podnikania alebo z inej SZČ podľa § 6 ods. 1 a 2 uvedeného zákona je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka. Pojem obchodný majetok podľa § 2 písm. m) ZDP je definovaný ako súhrn majetkových hodnôt - vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má FO s príjmami z podnikania, z inej SZČ a z prenájmu podľa § 6 ZDP vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých FO účtuje alebo účtovala (podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o účtovníctve“), eviduje alebo evidovala podľa § 6 ods. 11 alebo ods. 14 ZDP.

Príklad: Prenájom časti budovy

Združenie FO (manžel, manželka) prevádzkuje hostinec, ktorý je v ich spoluvlastníctve, budova je zaradená v obchodnom majetku. Časť budovy prenajímajú ďalšiemu podnikateľovi, ktorý platí nájomné. Príjmom z podnikania podľa § 6 ods. 1 ZDP je aj príjem z prenájmu majetku zaradeného v obchodnom majetku podnikateľa. Vyplýva to z § 6 ods. 5 písm. a) ZDP, podľa ktorého príjmom z podnikania je aj príjem z akéhokoľvek nakladania s obchodným majetkom daňovníka. Príjem z prenájmu si manželia zahrnú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa nedohodli v zmluve o združení inak.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Prenájom nehnuteľnosti za nižšiu ako obvyklú cenu

Fyzická osoba - podnikateľ, prenajíma nehnuteľnosť spoločnosti s r. o., v ktorej je spoločníkom. Cenu za prenájom si stanovili dohodou - avšak je podstatne nižšia, ako je cena obvyklá (napr. cena, za ktorú prenajíma nehnuteľnosť v tej istej obci obecný úrad inému podnikateľovi). Podnikateľ nikomu inému nehnuteľnosť neprenajíma. Ako správne chápať pojem cena obvyklá? Je potrebné rozdiel medzi cenou, za ktorú v tom istom mieste prenajíma obecný úrad nehnuteľnosť, a dohodnutou nižšou cenou za prenájom zdaniť? ZDP však v § 17 (Všeobecné ustanovenia o zisťovaní základu dane) neukladá daňovníkovi upraviť daňový základ z dôvodu používania odchylných cien od bežne používaných cien. Zákon uvádza takúto povinnosť v § 17 len v prípade zahraničných závislých osôb. Určitú formu úpravy základu dane medzi závislými osobami obsahuje len ustanovenie § 5 ods. 2 ZDP. V prípade, že podnikateľ prenajíma nehnuteľnosť spoločnosti s r. o. za nižšiu než obvyklú cenu, zákon o dani z príjmov mu neukladá zvýšiť si základ dane o rozdiel medzi dohodnutou a bežnou cenou.

Technické zhodnotenie prenajatej budovy

Spoločnosť prenajala časť viacúčelovej budovy, ktorá je v jej vlastníctve. Nájomca vykonal v prenajatej časti budovy rozsiahle stavebné úpravy charakteru technického zhodnotenia so súhlasom prenajímateľa. Podľa § 24 ods. 2 technické zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uhradeného nájomcom môže odpisovať nájomca na základe písomnej zmluvy s vlastníkom, ak vlastník nezvýši vstupnú cenu hmotného majetku o tieto výdavky. Nájomca zaradí technické zhodnotenie do príslušnej odpisovej skupiny, v ktorej je zaradený prenajatý hmotný majetok a odpisuje ho v súlade s odpisovým plánom. Nájomca môže odpisovať prenajatý majetok len počas doby prenájmu. V prípade ukončenia nájmu zostatková cena technického zhodnotenia predstavuje nepeňažný príjem prenajímateľa. Prenajímateľ sa môže rozhodnúť aj pre iný postup. O sumu prijatého neuhradeného technického zhodnotenia zvýši vstupnú cenu hmotného majetku a túto bude odpisovať sám.

Prenájom hnuteľných vecí

Príjmami z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP sú teda len príjmy z prenájmu nehnuteľností, ak nejde o prenájom majetku zaradeného v obchodnom majetku. Z ustanovenia § 6 ods. 4 ZDP vyplýva, že príjmami z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP sú aj príjmy z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti. Príjmami z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP sú aj príjmy z prenájmu dosahované daňovníkmi, ktorí so súhlasom vlastníka (prenajímateľa) prenajmú prenajatú nehnuteľnosť ďalšiemu nájomcovi (tzv. podnájom napr. podľa § 6 zákona č. 116/1990 Zb.

Príjmy z prenájmu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

Podľa § 4 ods. 8 ZDP príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane v rovnakom pomere u každého z nich, ak sa manželia nedohodnú inak.

Prenájom nehnuteľnosti bez živnostenského listu

Fyzická osoba nemá živnostenský list, je zamestnancom. Prenajme nehnuteľnosť od svojho zamestnávateľa a s jeho súhlasom ju prenajíma pre tretiu osobu (s. r. o.). Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 455/1991 Zb. prenájom nehnuteľnosti nie je živnosťou, ak sa popri prenájme neposkytujú aj iné služby nesúvisiace s prenájmom. V takomto prípade fyzická osoba nemusí mať živnostenské oprávnenie. Príjem z podnikania je aj v tomto prípade daňovým príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Nájomné platené s. r. o. fyzickej osobe bez živnosti

Podľa súčasne platného zákona o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. S. r. o. platí nájomné za využívanie priestorov rodinného domu fyzickej osobe, ktorá nemá žiadnu živnosť. Táto fyzická osoba má teda príjem, ktorý bude musieť zdaniť. Podľa § 4 zákona č. 455/1991 Zb. prenájom nehnuteľností nie je živnosťou, ak sa popri prenájme neposkytujú aj iné než základné služby spojené s prenájmom. Zaplatené nájomné fyzickej osobe za prenájom nehnuteľnosti je pre ňu zdaniteľným príjmom, aj keď nemá živnosť. Ide o príjem podľa § 6 ods. 3 ZDP. Pri podaní daňového priznania si daňovník s príjmami z prenájmu nehnuteľnosti môže uplatniť do daňových výdavkov skutočne vynaložené výdavky alebo výdavky vo výške 40 % z úhrnu príjmov.

Prenájom nehnuteľnosti využívanej na živnosť

Podnikateľka vlastní nehnuteľnosť, ktorú využíva na dosiahnutie príjmov zo živnosti - má v nej zriadenú cukrárenskú dielňu. Nehnuteľnosť nemá zahrnutú v obchodnom majetku. SZČO podniká na základe živnostenského listu, je majiteľom autodielne v rodinnom dome, ktorého spolumajiteľom je aj jeho manželka. Od 1. januára sa manžel chystá založiť s. r. o. naďalej s miestom podnikania doma. Môže manželka od manžela, resp. od s. r. o. Za predpokladu, že manželka má s manželom bezpodielové vlastníctvo, fakturácia nájmu za používanie spoločne vlastniacej nehnuteľnosti nie je možná. Do daňových výdavkov si však môže manžel zahrnúť podiel nákladov na prevádzku rodinného domu, napr. V prípade založenia s. r. o. od 1. 1. 2011 manželom, ktorá bude sídliť v priestoroch rodinného domu, je možné uplatniť zo strany majiteľov nájom voči spol. s r. o. V tomto prípade ide o nájomníka - spoločnosť s r. o., ktorý je samostatnou právnickou osobou. Príjem z prenájmu nehnuteľnosti bude pre spolumajiteľov daňovým príjmom podľa § 6 ods. 3 ZDP.

Oslobodenie od dane z príjmov

Príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP sa považujú za zdaniteľné príjmy, ak nie sú oslobodené od dane z príjmov. Oslobodenie predmetných príjmov od dane z príjmov FO je upravené v § 9 ods. 1 písm. h) ZDP. s výnimkou príjmov, z ktorých sa vyberá daň zrážkou podľa § 43 ZDP, ak ich úhrn znížený o výdavky podľa § 8 ods. 5 a 7 ZDP [t. j. len o tie výdavky, ktoré je možné uplatniť pri príjmoch podľa § 8 ods. 1 písm. d), e) a f) ZDP] nepresiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia. V roku 2010 päťnásobok sumy životného minima predstavuje 925,95 € (na základe sumy životného minima pre jednu plnoletú FO platnej k 1. 1.

Príklad: Príjmy z prenájmu garáže

Daňovník, fyzická osoba, dosiahne v roku 2010 príjmy z prenájmu garáže podľa § 6 ods. 3 ZDP v sume 840 €. Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti nepresiahnu v roku 2010 sumu 925,95 € (päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru 2010).

Príklad: Príjmy z prenájmu bytu

Ak úhrn príjmov vymedzených v § 9 ods. 1 písm. h) ZDP znížený o výdavky presiahne v zdaňovacom období päťnásobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, do základu dane sa zahrnú len príjmy nad takto ustanovenú sumu. Daňovník dosiahne v roku 2010 príjmy z prenájmu bytu podľa § 6 ods. 3 ZDP v sume 6 000 € a na tieto príjmy preukázateľne vynaloží výdavky v sume 2 400 €. Pretože príjmy z prenájmu presiahnu sumu 925,95 € (päťnásobok sumy životného minima platného k 1. Súčasne musí daňovník upraviť aj výdavky preukázateľne vynaložené na tieto príjmy. Pomerná časť výdavkov, ktorá prislúcha k oslobodeným príjmom, nemôže ovplyvniť základ dane. Podiel príjmov oslobodených od dane (925,95 €) na celkových príjmoch z prenájmu (6 000 €) predstavuje 15,43 %. Z celkových preukázateľne vynaložených výdavkov (2 400 €) preto musí vyčleniť výdavky v sume 370,38 € (15,43 % z 2 400 €), pretože patria k príjmom oslobodeným od dane, a preto nemôžu ovplyvniť základ dane.

Príjmy z prenájmu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov - príklad

Manželia prenajímajú nehnuteľnosť, ktorá je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. V roku 2010 dosiahnu príjmy z prenájmu vo výške 3 600 €. Na uvedené príjmy preukázateľne vynaložia výdavky vo výške 2 400 €. Podľa § 4 ods. 8 ZDP príjmy z prenájmu nehnuteľností podľa § 6 ods. 3 ZDP, ktoré plynú manželom z ich bezpodielového spoluvlastníctva, sa zahŕňajú do základu dane u každého z manželov v rovnakom pomere, ak sa nedohodnú inak. Manželia sa dohodli, že príjmy z prenájmu dosiahnuté v roku 2010 si rozdelia v rovnakom pomere, t. j. V rovnakom pomere sa rozdelia aj výdavky preukázateľne vynaložené na tieto príjmy, t. j. Po rozdelení príjmov z prenájmu nehnuteľnosti pripadnú na každého z manželov príjmy v sume prevyšujúcej sumu 925,95 €, ktorá je oslobodená od dane. Do základu dane preto každý z manželov zahrnie len príjmy prevyšujúce túto sumu, t. j. Súčasne každý z manželov musí upraviť výdavky. Podiel príjmov oslobodených od dane (925,95 €) na príjmoch pripadajúcich na každého z manželov (1 800 €) predstavuje 51,44 %. Od preukázateľne vynaložených výdavkov preto každý z manželov musí odpočítať výdavky v sume 617,30 (51,44 % z 1 200 €), pretože patria k príjmom oslobodeným od dane a nemôžu ovplyvniť základ dane. Každý z manželov teda môže uplatniť k zdaniteľným príjmom z prenájmu (874,05 €) daňové výdavky v sume 582,70 € (1 200 € - 617,30 €), t. j.

#

tags: #zmluva #o #prenajme #prístrojov #vzor