Zmluva o prevode vlastníckeho práva k duševnému vlastníctvu: Vzor a aspekty

Vytváranie predmetov duševného vlastníctva vo vedeckovýskumných inštitúciách predstavuje špecifickú oblasť, pričom snaha komercializovať výsledky vedy a výskumu do praxe priniesla so sebou nové výzvy. Tento článok sa zaoberá problematikou prevodu vlastníckeho práva k duševnému vlastníctvu (DV), najmä v kontexte slovenských právnych predpisov a s ohľadom na špecifiká vedeckovýskumných inštitúcií.

Právny rámec vysokých škôl a SAV

Poslanie, úlohy a postavenie vysokých škôl na Slovensku sú upravené v zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách. Podľa tohto zákona sú vysoké školy právnické osoby, pričom právny predpis rozlišuje medzi verejnými, štátnymi, súkromnými a zahraničnými vysokými školami. Majetkové dispozície verejnej vysokej školy limituje aj zákon č. 176/2004 Z. z. o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií. Podnikateľská činnosť verejnej vysokej školy musí byť v súlade s prijatými vnútornými pravidlami hospodárenia a pravidlami na vykonávanie podnikateľskej činnosti a za úhradu, pričom musí nadväzovať na jej vzdelávaciu, výskumnú, vývojovú, liečebno-preventívnu, umeleckú alebo ďalšiu tvorivú činnosť alebo činnosť slúžiacu na účinnejšie využitie ľudských zdrojov a majetku.

V porovnaní s vysokými školami má iné postavenie Slovenská akadémia vied (SAV), upravené v zákone č. 133/2002 Z. z. o Slovenskej akadémii vied. SAV je samosprávnou vedeckou inštitúciou SR zameranou na rozvoj vedy, vzdelanosti, kultúry a ekonomiky. Ide o rozpočtovú organizáciu štátu, ktorá vykonáva svoju výskumnú činnosť prostredníctvom organizácií SAV.

Problémy s prevodom majetku verejnoprávnych inštitúcií

Podľa zákona o nakladaní s majetkom verejnoprávnych inštitúcií je s prevodom majetku spojený aj ďalší predpoklad, a síce, že musí ísť o nepotrebnú alebo nepredajnú vec. Explicitne však hovorí iba o predaji nepotrebnej nehnuteľnej a hnuteľnej veci a ďalej upravuje podmienky nakladania s cennými papiermi a majetkovými podielmi na právnických osobách. Citovaný zákon nerieši, čo v prípade, ak verejnoprávna inštitúcia bude mať záujem previesť predmet duševného vlastníctva (napríklad zamestnanecký vynález, zamestnanecký úžitkový vzor, zamestnanecký dizajn a pod.), čo z pohľadu transferových aktivít vnímame ako problém.

Ak by bol predmet DV (napríklad zamestnanecký vynález) v spolumajiteľstve viacerých subjektov, pri analogickom použití ustanovení § 137 až 142 Občianskeho zákonníka o podielovom spoluvlastníctve platí predkupné právo ostatných spolumajiteľov. Až v prípade nezáujmu je možný prevod na základe obchodnej verejnej súťaže, ako je to upravené pri ostatnom majetku. Je však otázne, či aj v tomto prípade by sa vyžadovalo rozhodnutie o nepotrebnom majetku.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Nakladanie s majetkom štátu a duševné vlastníctvo

Majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky. SR ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu, ktorými sú okrem iného aj štátne rozpočtové a štátne príspevkové organizácie. Správca teda môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu a vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Teda aj predmety duševného vlastníctva vytvorené v SAV a jej organizáciách v zamestnaneckom režime budú patriť štátu, z čoho vyplýva, že prevod predmetu DV (napríklad patentu udeleného na zamestnanecký vynález) nebude jednoduchý.

Rovnako aj tu bude relevantné posudzovanie prebytočnosti majetku, ktoré však zákon upravuje iba pri prebytočnom hnuteľnom a nehnuteľnom majetku, nie pri nakladaní s predmetmi duševného vlastníctva. Keďže aj tento predpis upravuje nakladanie s cennými papiermi a majetkovými podielmi v právnických osobách vo vlastníctve štátu, podľa nášho názoru by bolo možné analogicky použiť ustanovenia § 8b ods. 4 zákona o správe majetku štátu a uložiť správcovi povinnosť pri prevode vytvoriť čestné súťažné prostredie.

Zamestnanecké dielo a duševné vlastníctvo

Vytváranie predmetov duševného vlastníctva vo vedeckovýskumných inštitúciách v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnoprávnom vzťahu je upravené rozdielne v závislosti od charakteru predmetu DV. Úprava zamestnaneckého diela je obsiahnutá v § 90 Autorského zákona (zákon č. 185/2015 Z.z.). Posilnenie postavenia zamestnávateľa sa prejavilo vo výkone absolútnych majetkových práv autora k zamestnaneckému dielu priamo zo zákona, ktoré vykonáva zamestnávateľ vo svojom mene a na svoj účet. Keďže ide o dispozitívne ustanovenie, výkon týchto práv možno dohodnúť aj inak, čo by mohlo mať význam práve v prostredí vedeckovýskumných inštitúcií, keďže prakticky s autorskoprávne chránenými výsledkami tvorivej duševnej činnosti nakladajú väčšinou autori.

V porovnaní s úpravou zamestnaneckého režimu v oblasti priemyselných práv vnímame pozitívne zakotvenie povinnosti zamestnávateľa udeliť za obvyklých podmienok licenciu autorovi, ak zamestnávateľ nevykonáva majetkové práva k zamestnaneckému dielu vôbec alebo ich vykonáva nedostatočne, hoci preukazovanie nedostatočného výkonu práv môže byť v praxi problematické. Pokiaľ ide o postavenie autora zamestnaneckého diela z hľadiska participácie na neskoršom ekonomickom úspechu diela, Autorský zákon nepozná úpravu práva na dodatočnú odmenu, ktorú regulujú predpisy z oblasti priemyselných práv. Podľa nášho názoru by bolo spravodlivé zaviesť túto dodatočnú odmenu pre autora zamestnaneckého diela, ak sa mzda alebo iná odmena vyplatená autorovi zamestnávateľom dostane do zjavného nepomeru k zisku z využitia práv k zamestnaneckému dielu a významu takého diela.

Zamestnanecké vynálezy a priemyselné práva

V oblasti priemyselných práv je zamestnanecký režim zakotvený vo viacerých právnych predpisoch. Úpravu zamestnaneckého vynálezu reguluje § 11 zákona č. 435/2001 Z. z. o patentoch. Zamestnanecké riešenie je upravené v zákone v § 11 zákona č. 517/2007 Z.z. o úžitkových vzoroch a zamestnanecký dizajn nachádzame v § 12 zákona č. 444/2002 Z.z. o dizajnoch.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Podľa § 11 patentového zákona, ak pôvodca v rámci plnenia úloh z pracovnoprávneho vzťahu, obdobného pracovného vzťahu alebo členského vzťahu vytvoril zamestnanecký vynález, právo na riešenie patrí zamestnávateľovi, ak sa účastníci tohto vzťahu nedohodli inak. Právo na pôvodcovstvo tým nie je dotknuté.

Z dôvodu právnej istoty subjektov považujeme za pozitívnu úpravu, ktorá v § 11 ods. 10 patentového zákona zakotvila, že na právne vzťahy zo zamestnaneckého vynálezu sa použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákona č. 40/1964 Zb.

Za zvlášť významné považujeme výslovné zakotvenie povinnosti mlčanlivosti pôvodcu a zamestnávateľa voči tretím osobám aj po uplynutí trojmesačnej lehoty na uplatnenie práva na riešenie, a to až do sprístupnenia vynálezu verejnosti v § 11 ods. 5 patentového zákona.

Pokiaľ ide o odmeňovanie zamestnaneckých vynálezov, citovaná novela patentového zákona principiálne nezmenila pôvodnú úpravu a ponechala predpoklady pre uplatnenie práva na primeranú odmenu (§ 11 ods. 6 patentového zákona), aj práva na dodatočné vyrovnanie (§ 11 ods. 7 patentového zákona). Primeraná odmena je splatná do jedného mesiaca od uplatnenia práva na riešenie, teda od písomného upovedomenia zamestnávateľa alebo od podania prihlášky.

Autorský zákon a jeho ciele

Hlavným dôvodom potreby vypracovania a prijatia novej autorskoprávnej zákonnej úpravy je výrazná zmena týkajúca sa používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktorú prinieslo najmä posledné desaťročie. Cieľom koncepcie nového autorského zákona je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámci stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu a vývoja či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Autorskoprávna ochrana zohráva zásadnú úlohu v rámci systému ochrany duševného vlastníctva, ktorý je základným kameňom a „výrobným“ priestorom pre spoločnosť a ekonomiku, ktorú označujeme ako „vzdelanostnú“, „informačnú“ či „vedomostnú“.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Cieľom predkladaného návrhu je taký právny predpis, ktorý bude náležite plniť funkciu autorského zákona ako základného (hmotnoprávneho) právneho predpisu v oblasti kultúry a ktorý zabezpečí vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti.

Predmet autorského práva

Navrhované ustanovenie definuje niektoré druhy diel. Pojem „literárne dielo“ je pojem užší ako pojem „slovesné dielo“. Divadelným dielom je najmä inscenácia alebo choreografia, ktorého autorom je predovšetkým režisér. Ustanovenie taxatívne vypočítava, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva, a to buď z toho dôvodu, že tieto predmety nespĺňajú pojmové znaky diela (napr. myšlienka, spôsob, systém), alebo sú vylúčené z ochrany z dôvodu verejného záujmu (z dôvodu všeobecného záujmu na prístupe verejnosti k nim), aj keby spĺňali pojmové znaky diela (napr. úradné diela). Dielo tradičnej ľudovej kultúry (napr. folklórne dielo) sa nepovažuje za predmet autorského práva aj napriek tomu, že spĺňa pojmové znaky diela, a to z dôvodu jeho špecifického postavenia, ktoré sa týka najmä počítania trvania majetkových práv (nie je možné určiť uplynutie doby ochrany majetkových práv), identifikácie autora (nejde o anonymné dielo, pretože pri anonymnom diele je to prejav vôle autora, aby nebolo na diele uvedené jeho meno alebo pseudonym), ako aj osobnostných práv (napr. právo na nedotknuteľnosť diela). Zverejnenie diela je umožnenie prístupu verejnosti k nemu na základe rozhodnutia autora. Dielo je zverejnené jeho prvým oprávneným uverejnením (napr. verejným vykonaním). Voľné dielo je dielo, ktoré bolo predtým autorskoprávne chránené, ale ku ktorému uplynula doba trvania majetkových práv (napr. ak autor zomrel, majetkové práva prešli na dedičov a uplynulo 70 rokov od jeho smrti). Dielo sa stáva voľným aj vtedy, ak majetkové práva k nemu počas ich trvania neprešli na dedičov.

Osirelé diela

Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel. Osirelými dielami môžu byť v zmysle návrhu slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (teda napr. aj scenár dramatického diela alebo audiovizuálneho diela), písomný záznam hudobného diela (notový zápis hudobného diela) a audiovizuálne diela. Podmienkou, aby mohlo byť dielo považované za osirelé je, že autora (resp. iného nositeľa práv) nemožno určiť, alebo ak aj bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaní. Ustanovenie rieši aj situáciu, ak má dielo viac ako jedného autora (môže ísť o spoluautorov alebo o autorov spojeného diela) a niektorí autori neboli určení, a ak aj boli určení, neboli nájdení napriek dôslednému vyhľadávaniu. V takom prípade sa dielo považuje za osirelé len vo vzťahu k tým autorom, ktorí neboli takto určení, alebo neboli nájdení. Ide o tzv. čiastočne osirelé dielo. Ustanovenie zavádza tzv. vzájomné uznávanie statusu osirelého diela tak, že osirelé dielo, ktoré sa považuje za osirelé dielo v niektorom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, sa uznáva za osirelé dielo aj v Slovenskej republike.

Podnik a jeho zložky

Podnikatelia v rámci výkonu svojho podnikateľského oprávnenia a v súvislosti s ním vytvárajú a zhromažďujú súbor rozmanitých hodnôt, ktoré využívajú na to, aby vôbec podnikali. Súbor týchto materiálnych, ale aj nehmotných zložiek podnikania nazýva Obchodný zákonník podnikom. Podľa § 5 sa podnikom na účely tohto zákona rozumie súbor hmotných, ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria veci, práva a iné majetkové hodnoty, ktoré patria podnikateľovi a slúžia na prevádzkovanie podniku alebo vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť. Majiteľ podniku má teda právo ovládať ho, najmä držať si podnik, užívať ho, požívať prínos z neho a nakladať s ním vlastnou mocou, ktorá je nezávislá od iných.

V podnikateľskej praxi sa možno stretnúť aj s termínom „know-how“. Rozumejú sa tým zručnosti, znalosti a osobitné postupy, ktoré podnikateľ využíva pri svojom podnikaní a ktoré si chráni.

Organizačné zložky podniku a podnikanie zahraničných osôb

Podnik - ako súbor už spomínaných zložiek - sa člení na organizačné zložky. Organizačnou zložkou podniku je odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku podľa Obchodného zákonníka alebo osobitného zákona (§ 7 Obchodného zákonníka). Zahraničné osoby môžu podnikať na území Slovenskej republiky za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenské osoby, pokiaľ zo zákona nevyplýva niečo iné (§ 21 ods. 1 Obchodného zákonníka). Podnikaním zahraničnej osoby na území Slovenskej republiky sa rozumie podnikanie tejto osoby, ak má podnik alebo jeho organizačnú zložku umiestnenú na našom území (§ 21 ods. 3).

Zmluva o predaji podniku

Predaj podniku, resp. časti podniku, je podľa platnej právnej úpravy možný jedine uzatvorením zmluvy o predaji podniku alebo o predaji jeho časti, a to v súlade s § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Zmluva o predaji podniku zakladá medzi zmluvnými stranami absolútny obchod patriaci do pôsobnosti Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Právna úprava zmluvy o predaji podniku je na rozdiel od ostatných zmluvných typov charakteristická množstvom kogentných ustanovení, čo v praxi znamená, že zmluvné strany ani na základe dohody nemôžu obsah tohto nemenného pravidla vylúčiť, prípadne sa od neho odchýliť.

Predávajúci a kupujúci musia v zmluve uviesť vlastné identifikačné údaje: obchodné meno a sídlo právnickej osoby, resp. meno a priezvisko a bydlisko fyzickej osoby. Ak je predmetom zmluvy podnik zahraničnej osoby alebo jeho organizačná zložka, tak sa musí v zmluve uviesť aj údaj o zápise zahraničnej osoby v zahraničnom registri či evidencii (§ 21 ods. 7). Povinnou náležitosťou tejto zmluvy sú aj osvedčené podpisy predávajúceho a kupujúceho.

Je preto potrebné v tejto zmluve úplne vymedziť veci, práva, iné majetkové hodnoty a záväzky, ktoré tvoria predávaný podnik, resp. časť podniku. Špecifikácia obsahu predávaného podniku má byť uvedená vo forme presného zoznamu v zmluve, v prílohe zmluvy alebo inej listine, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Odporúča sa do zmluvy výslovne uviesť, čo všetko je predmetom vlastníckeho práva predávajúceho v rámci podniku, t. j. všetky hnuteľné veci (napr. zásoby tovaru, stroje), nehnuteľné veci (napr. budovy, pozemky), finančné prostriedky (napr. na bankových účtoch, v hotovosti), iné práva (napr. pohľadávky, licencie) a iné majetkové hodnoty (napr. know-how, obchodné tajomstvo).

Princíp komplexnosti prechodu práv a povinností

Zo zákona priamo vyplýva, že pri predaji podniku sa uplatňuje princíp komplexnosti prechodu všetkých vecí, práv, záväzkov a iných hodnôt, na ktoré sa predaj vzťahuje. Rozhodujúci je stav práv a záväzkov v dobe uzavretia zmluvy. Pokiaľ by niektoré práva alebo záväzky boli z predaja vylúčené, nemala by zmluva povahu zmluvy o predaji podniku. Z uvedeného vyplýva, že na kupujúceho prechádzajú práva a záväzky patriace k podniku, pokiaľ nie sú z tohto prechodu vylúčené zákonom alebo dohodou strán. Predmetom prechodu nie je napr. živnostenské alebo iné podnikateľské oprávnenie predávajúceho. Na kupujúceho prechádzajú všetky práva majetkovej povahy: pohľadávky, vecné práva (t. j. vlastnícke právo, záložné právo, vecné bremená) a práva z priemyselného vlastníctva.

Ak je pre nadobudnutie alebo zachovanie týchto práv rozhodné uskutočňovanie určitej podnikateľskej činnosti, započítava sa do doby jej výkonu aj činnosť predávajúceho vykonávaná pred predajom podniku.

Prevod obchodného mena a pracovnoprávnych vzťahov

Ak je predávajúcim právnická osoba a zo zmluvy nevyplýva niečo iné, prechádza na kupujúceho právo užívať obchodné meno spojené s predaným podnikom. Ak došlo k predaju podniku, v ktorom boli zamestnaní pracovníci, dňom účinnosti zmluvy prechádzajú na kupujúceho aj všetky práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov k zamestnancom kúpeného podniku.

Postúpenie pohľadávok a záväzkov

Prechod pohľadávok z predávajúceho na kupujúceho sa riadi ustanoveniami § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka o postúpení pohľadávky. Predávajúci (ako pôvodný veriteľ) je povinný vyrozumieť dlžníkov o tom, že predal podnik kupujúcemu vrátane pohľadávok, ktoré voči ním má.

Na základe zmluvy o predaji podniku alebo jeho časti je umožnené previesť záväzky spojené s podnikom bez súhlasu veriteľov. Predávajúci je zo zákona ručiteľom za splnenie záväzku zo strany kupujúceho.

Licenčné poplatky: Definícia a zdaňovanie

Cieľom je definovať pojem licenčné poplatky v zmysle Modelovej zmluvy OECD a v zmysle slovenských právnych predpisov a poukázať na zdaňovanie jednotlivých druhov licenčných poplatkov u daňovníkov s neobmedzenou a obmedzenou daňovou povinnosťou v SR.

Licenčné poplatky uvedené v článku 12 Modelovej zmluvy OECD sú pre príjemcu v princípe príjmami z prenájmu. Licencia je vo všeobecnosti právo alebo vlastníctvo vytvárajúce rôzne formy literárneho alebo umeleckého vlastníctva, prvkov duševného vlastníctva a informácií týkajúcich sa priemyselnej, komerčnej alebo vedeckej praxe. V samej podstate sú poplatky platené v súvislosti s poskytnutím licencie k autorským právam alebo priemyselným právam príjmami z prenájmu tohto práva, t. j. príjmami z nehmotného majetku.

V zmluvách uzavretých napr. medzi SR a Cyprom, ČR, Dánskom, Gréckom, Írskom, Rakúskom, Talianskom, Anglickom a Švajčiarskom sa definícia licenčných poplatkov delí na tzv. priemyselné licenčné poplatky - použitie patentov, ochranných známok a pod., ďalej z použitia priemyselného, obchodného alebo vedeckého zariadenia (lízing), alebo za poskytnutie informácií typu know-how, a na kultúrne licenčné poplatky - použitie autorského práva k literárnemu, umeleckému alebo vedeckému dielu vrátane kinematografických filmov a filmov alebo nahrávok a akýchkoľvek iných prostriedkov obrazovej alebo zvukovej reprodukcie používaných na rozhlasové alebo televízne vysielanie.

V modelovej zmluve OECD a v komentári k modelovej zmluve OECD sa z definície licenčných poplatkov zrušil odkaz na platby „za použitie alebo za právo na použitie priemyselných, obchodných alebo vedeckých zariadení“. Z dôvodu, že príjmy za prenájom priemyselných, obchodných a vedeckých zariadení vrátane lízingu kontajnerov nadobudli povahu lízingu (finančného prenájmu), z ktorého príjmy sa podľa väčšiny domácich predpisov zmluvných štátov zahŕňajú medzi príjmy z podnikania plynúce z výkonu podnikateľskej činnosti, sa Výbor pre daňové záležitosti rozhodol vylúčiť tieto príjmy z definície licenčných poplatkov a následne ich vybral z použitia článku 12.

Licenčné poplatky majúce zdroj v jednom štáte a skutočne vlastnené rezidentom druhého zmluvného štátu podliehajú zdaneniu len v tomto druhom štáte.

Zdaňovanie licenčných poplatkov podľa zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia

Samotná Modelová zmluva OECD v zásade vyníma zo zdanenia príjmy z licenčných poplatkov v štáte zdroja, ale ukladá možnosť dohodnutia sa so štátmi uzatvárajúcimi zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia na výške percenta sadzby dane, ktorou by bolo možné takýto príjem v štáte zdroja zdaniť.

V prípade, ak skutočný vlastník licenčných poplatkov, ktorý je rezidentom jedného zmluvného štátu, vykonáva v druhom zmluvnom štáte, v ktorom majú licenčné poplatky zdroj, činnosť prostredníctvom stálej prevádzkarne, ktorá sa tam nachádza, a ak právo alebo majetok, z ktorého sa platia licenčné poplatky, sa skutočne viaže na túto stálu prevádzkareň, tieto licenčné poplatky sa zdania ako súčasť zisku stálej prevádzkarne.

V súvislosti so zdanením príjmov z práv k duševnému vlastníctvu na území SR vydalo Ministerstvo financií SR Pokyn č. 3399/1998-62 k zdaňovaniu príjmov, ktorých zdroj je na území SR, z práv k duševnému vlastníctvu. Týmto pokynom sa zosúladili definície licenčných poplatkov definované v zmluve s našimi daňovými predpismi rovnako ako prevod práv tu určených a následný postup zdanenia príjmov z prevodu duševných práv.

Predmety priemyselných práv a autorské práva

a) predmety priemyselných práv a práv príbuzných priemyselným právam, t. j. vynálezy, úžitkové vzory, topografie, priemyselné vzory, ochranné známky a pod.b) autorské práva k literárnym, vedeckým a umeleckým dielam a práva príbuzné autorským právam podľa autorského zákona vrátane autorských práv k softvérom.

Predmety priemyselných práv a práv príbuzných priemyselným právam spočívajú vo vyriešení určitého problému. Vznik práva sa viaže na zápis do registrov na ÚPV SR. Autorské práva sú chránené autorským zákonom č. 618/2003 Z. z.

Počítačové programy (softvér) a autorské práva

Najčastejšie riešenými prípadmi v oblasti duševného vlastníctva aj v nadväznosti na zdanenie pri ich prevode sú autorské práva k počítačovému programu (softvéru). Počítačový program (softvér) je možné charakterizovať ako programové vybavenie počítača alebo súhrn všetkých programov, ktoré je možné použiť vo výpočtovom zariadení. V slovenských právnych predpisoch sú počítačové programy chránené autorským právom od roku 1987. Počítačovým programom sa podľa § 5 ods. 8 autorského zákona rozumie súbor príkazov a inštrukcií použitých priamo alebo nepriamo v počítači, pričom príkazy a inštrukcie môžu byť napísané alebo vyjadrené v zdrojovom kóde alebo v strojovom kóde.

Obmedzený a úplný prevod práv

1. Obmedzený prevod práv priemyselného a autorského vlastníctva, kde pri uvedenom prevode práv nadobúdateľ s bydliskom/sídlom v jednom zmluvnom štáte získava od poskytovateľa práv s bydliskom/sídlom v druhom zmluvnom štáte právo na použitie alebo povolenie na výkon práv za určitých podmienok, ktoré sú zmluvne presne špecifikované zvyčajne aj s vecným, časovým a teritoriálnym obmedzením. Úhrady za poskytnutie obmedzených práv k duševnému vlastníctvu sú potom považované za licenčné poplatky.
2. Úplný prevod práv priemyselného a autorského vlastníctva, kde pri uvedenom prevode práv nadobúdateľ s bydliskom/sídlom v jednom zmluvnom štáte získava od poskytovateľa práv s bydliskom/sídlom v druhom zmluvnom štáte všetky práva, ktoré poskytovateľ mal. Úhrady za úplný prevod práv k duševnému vlastníctvu sú potom považované za príjmy z predaja majetku.

tags: #zmluva #o #prevode #vlastníckeho #práva #k