Zmluva o reklame pre neziskovú organizáciu: Vzor a daňové aspekty

Reklama, reprezentácia a sponzoring sú činnosti, ktoré z obsahového hľadiska spolu veľmi úzko súvisia. Hranica medzi reklamou a reprezentáciou môže byť nepatrná, pričom ich obsah môže byť v podstate podobný, ale daňový dosah môže byť, naopak, veľmi rozdielny. Cieľom tohto článku je poskytnúť komplexný pohľad na zmluvu o reklame pre neziskovú organizáciu, vrátane vzoru a daňových aspektov, a to s prihliadnutím na platnú legislatívu a jej zmeny.

Reklama, sponzoring a reprezentácia - definície

Reklama

Pod reklamou možno rozumieť platenú formu neosobnej masovej komunikácie. Pri definovaní pojmu reklama je možné vychádzať zo zákona č. 147/2001 Z. z. o reklame a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý reklamu vymedzuje ako predvedenie, prezentáciu alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu. Za produkt treba považovať tovar, služby, nehnuteľnosti, obchodné meno, ochranné známky, označenie pôvodu výrobkov a iné práva a záväzky súvisiace s podnikaním. Na účely televízneho a rozhlasového vysielania vymedzuje reklamu ustanovenie § 32 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách.

Sponzoring

Pojem sponzorstvo je v praxi veľmi používaný, náš právny poriadok ho však osobitne upravuje len v § 38 ods. 1 zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách. Podľa všeobecnej encyklopédie je sponzor ten, kto poskytuje sponzorovanému peniaze alebo vecné prostriedky, pričom sponzorované môžu byť osoby, skupiny ľudí, inštitúcie a spoločenské akcie v športovej, kultúrnej, umeleckej, výskumnej, zdravotníckej a v inej spoločenskej oblasti. Sponzor za to dostáva vopred určené (dohodnuté) protihodnoty, ktoré priamo alebo nepriamo podporujú dosiahnutie jeho marketingových cieľov.

Reprezentácia

Pokiaľ ide o pojem reprezentácia, tento nie je nikde špecificky definovaný. Pod týmto pojmom možno rozumieť činnosť zameranú na účel budovania dobrého mena spoločnosti, značky alebo zlepšenia imidžu firmy a pod.

Náklady na reklamu a ich daňová uznateľnosť

Reklama vykonávaná priamo alebo prostredníctvom reklamných agentúr či neziskových organizácií na základe reklamných zmlúv je činnosť, ktorá je vykonávaná za odplatu. Pre daňovú uznateľnosť nákladov na reklamu platia všeobecné pravidlá. Musia byť splnené predovšetkým základné podmienky daňového výdavku zadefinované v § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

V súvislosti s daňovým posudzovaním výdavkov na reklamu je potrebné poznamenať, že zákon o dani z príjmov účinný od 1. januára 2004 výraznou mierou upravil oblasť reklamy. Daňový predpis platný do konca roka 2003 (zákon č. 366/1999 Z. z.) okrem obsahovej náplne reklamy (reklamovanie tovarov, služieb a iných výkonov daňovníka) presne určoval aj formy reklamy, teda spôsob, akým sa reklama má dostávať k spotrebiteľovi, aby náklady na ňu vynaložené boli uznané ako daňový výdavok. Navyše, výdavky na reklamu bolo potrebné rozlišovať na výdavky na tzv. základnú reklamu, ktoré boli daňovo uznaným výdavkom v plnej výške (patrili sem napr. výdavky na inzerciu v médiách, zverejňovanie plagátov, reklamných nápisov a transparentov, propagácia a vystavovanie exponátov a pod.) a výdavky na tzv. osobitnú reklamu, ktoré boli daňovo uznané len do určitej výšky.

Od roku 2004 sa v zákone o dani z príjmov zmenil jednak rozsah, ale aj podmienky pre posudzovanie nákladov na reklamu. Rozšírila sa obsahová náplň reklamy, a to v nadväznosti na zákon o reklame, pričom formu reklamy zákon o dani z príjmov nevymedzuje. Náklady na reklamu sa prestali deliť na výdavky daňovo uznávané v plnej výške a na výdavky, ktoré bolo možné odpočítať od vyčísleného základu dane príslušným spôsobom. Teraz je rozhodujúce, či tieto výdavky súvisia s činnosťou daňovníka a ich zámerom je dosiahnutie, zabezpečenie, udržanie alebo zvýšenie príjmov daňovníka.

Za daňový výdavok sa teda považuje každý výdavok, ktorý spĺňa podmienky stanovené v § 2 písm. i) zákona o dani z príjmov. Zákon o dani z príjmov upravuje rozsah a podmienky pre uplatnenie nákladov vynaložených na reklamu do daňových výdavkov v § 19 ods. 2 písm. k). Zároveň v § 21 ods. 1 písm. e) definuje, ktoré výdavky nemožno zahrnúť do daňových výdavkov.

Príklady z praxe

• Reklamný nápis v športovej hale: Spoločnosť uzatvorila zmluvu o reklame s miestnym športovým klubom na sumu 35 000 €. Športový klub sa v zmluve zaviazal, že počas sezóny umiestni v športovej hale reklamný nápis prezentujúci činnosť spoločnosti a na tričkách hráčov umiestni obchodné meno firmy. V súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov je táto suma daňovo uznateľným výdavkom.
• Zlosovateľná súťaž: Daňovník organizoval akciu na podporu predaja svojich výrobkov, v ktorej obal výrobku vrátený zákazníkom bol zahrnutý do zlosovania. Výhercom boli odovzdané ceny v celkovej sume 20 000 €. Prostriedky preukázateľne vynaložené daňovníkom na reklamné aktivity formou zlosovateľnej súťaže (náklady na organizáciu vrátane poskytnutých cien) sú podľa § 19 ods. 2 písm. k) daňovo uznateľným výdavkom.
• Reklamné letáky s chybami: Pán Novák podniká v oprave domácich spotrebičov a vedie daňovú evidenciu. Rozhodol sa osloviť verejnosť formou reklamných letákov. Hoci v letáku boli pravopisné chyby a nekvalitná farba, môže pán Novák uplatniť ako daňový výdavok sumu vyplatenú za tlač letákov (350 €), rovnako odmenu vyplatenú synovi (80 €).
• Chladiarenské zariadenia u predajcu: Výrobca nealkoholických nápojov zaradí chladiarenské zariadenia v roku odovzdania predajcovi do dlhodobého hmotného majetku a bude ich odpisovať. Tieto chladiarenské zariadenia nie sú priamo používané výrobcom, ale slúžia na podporu predaja jeho produkcie, pritom túto úlohu plnia aj u predajcu. Preto sú výdavky na ich obstaranie vo forme odpisov v súlade s § 19 ods. 2 písm. k) zákona o dani z príjmov daňovo uznateľné.
• Bezodplatné poskytnutie automobilu športovému klubu: Spoločnosť poskytla športovému klubu pre jeho potreby bezodplatne nový automobil, ktorý bude označený obchodným menom spoločnosti a ďalšími údajmi o firme, so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov, a to na základe písomnej zmluvy. V danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 19 ods. 2 písm. n) zákona o dani z príjmov, pre uplatnenie ktorého je základnou podmienkou, aby majetok nevyužívaný daňovníkom priamo slúžil jednak na zabezpečenie jeho zdaniteľných príjmov, ale súčasne aj na zabezpečenie zdaniteľných príjmov daňovníka, ktorému bol poskytnutý, keďže športový klub využíva automobil na činnosti, z ktorých príjmy sú síce predmetom dane (§ 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov), pretože nimi možno dosiahnuť zisk alebo sa nimi zisk dosahuje, avšak tieto príjmy sú oslobodené od dane.

Reklama v rozpore so zákonom

V prípade, že bude reklama realizovaná v rozpore so zákonom o reklame, najmä pôjde o nedodržanie všeobecných podmienok na reklamu, prípadne pôjde o zakázanú reklamu, výdavky na reklamu nebude možné podľa § 21 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov zahrnúť do daňových výdavkov.

Účtovanie nákladov na reklamu

Do základu dane sa náklady na reklamu zahŕňajú v súlade s § 17 ods. 1 zákona o dani z príjmov, t. j. tak, ako sa o nich účtuje. Podľa § 56 ods. 7 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa náklady na reklamu účtujú na účte 518 - Ostatné služby. Ak ide o služby, ktoré sú vopred platené, napríklad nájomné reklamných plôch, vysielacieho času, inzertného priestoru, tieto náklady sa účtujú do obdobia, s ktorým vecne a časovo súvisia, t. j. časovo sa rozlišujú.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Príklad účtovania reklamného spotu

Spoločnosť si v roku 2014 objednala v reklamnej agentúre spracovanie reklamného spotu na svoje výrobky a na svoju obchodnú značku. Fakturovaná cena spotu je 25 000 € bez DPH. Spoločnosť predpokladá, že reklamný spot bude v RTVS a v súkromných televíziách vysielaný s prestávkami približne tri roky. Podľa § 37 ods. 15 postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva sa náklady na školenia a semináre, marketingové a podobné štúdie, prieskum trhu, poradenstvo, odborné posudky, získanie noriem a certifikátov, ako sú napríklad ISO normy, prípravu a zábeh výkonov, reklamu, uvedenie výrobkov na trh, reštrukturalizáciu a reorganizáciu podniku alebo jeho časti, na rozšírenie výroby, ako aj ostatné náklady podobného charakteru sa neúčtujú ako dlhodobý nehmotný majetok, ale sa účtujú ako náklady na hospodársku činnosť. To znamená, že spoločnosť o reklamnom spote neúčtuje ako o dlhodobom nehmotnom majetku, ale ako o náklade na hospodársku činnosť (účet 518 - Ostatné služby).

Príklad účtovania rôznych foriem reklamy

Spoločnosť sa zaoberá stavebnou výrobou a jej účtovným obdobím je kalendárny rok. Prezentuje seba a svoju produktovú ponuku formou webových stránok na internete. S prevádzkovateľom stránok sa dohodla na päťmesačnej reklame. Ďalej firma využila ponuku reklamnej agentúry a na jeden rok od októbra 2014 do septembra 2015 si prenajala plochu na bilborde v okolí rušnej cesty. Celková čiastka 2 640 € (t. j. 220 € mesačne) bola uhradená v septembri 2014. V miestnom denníku si v decembri 2014 objednala tlačenú reklamu, ktorá vyjde v prvom januárovom vydaní 2015. Faktúra za túto reklamnú službu vo výške 250 € je ale splatná už 20. decembra 2014.

Výdavky na reprezentáciu

Podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov výdavky na reprezentáciu nie sú daňovými výdavkami.

Príklady výdavkov na reprezentáciu

• Nápojový automat pre zamestnancov a návštevníkov: Daňovník obstaral pre svojich zamestnancov i pre návštevníkov vo svojom objekte nápojový automat. Náplň automatu je obstarávaná na náklady daňovníka. Zamestnanci majú právo na bezplatný odber nápojov s použitím karty, ktorá sa mesačne nabíja na určitú peňažnú čiastku. Po vyčerpaní kapacity karty si zamestnanci odber nápojov hradia. Návštevám je zapožičiavaná karta pri vstupe do objektu. Daňovník uplatňuje náklady na náplň automatu i náklady na obstaranie pohárov v plnom rozsahu do daňových výdavkov. Náklady vynaložené na obstaranie náplne nápojového automatu a na nákup pohárov možno uplatniť do daňových výdavkov len do výšky úhrady zamestnancov za odobrané nápoje. Iný postup sa uplatní pri nákupe zariadení a prístrojov slúžiacich na poskytovanie občerstvenia. V súvislosti so zabezpečením možnosti zamestnancom občerstviť sa na pracovisku dochádza k obstaraniu napr. kávovarov, varných kanvíc, varičov, prístrojov na výrobu sódovky, nápojových automatov.
• Konferencie a prezentácie firmy: Výdavkami na reprezentáciu je aj časť nákladov, ktoré sú vynaložené v súvislosti s organizovaním rôznych akcií spojených s prezentáciou firmy a jej výrobkov, za účasti obchodných partnerov a ďalších hostí. Vo všeobecnosti je možné považovať takéto náklady za daňové výdavky, avšak nie v úhrne nákladov vynaložených na akciu ako celok. V štruktúre jednotlivých reklamných aktivít, napr. fakturovaných firmou, ktorá bola poverená zabezpečením celej akcie, je nutné posúdiť a vylúčiť tie náklady, ktoré majú charakter osobnej spotreby a charakter výdavkov na reprezentáciu.
  • Príklad: Firma zaoberajúca sa výrobou automobilov zorganizovala konferenciu spojenú s prezentáciou firmy a jej výrobkov. Akcie sa zúčastnili manažéri distribútorov áut a významní novinári, pričom za celú akciu vznikli firme výdavky vo výške 100 000 €. V štruktúre jednotlivých nákladov fakturovaných firmou, ktorá bola poverená zabezpečením celej akcie, je nutné posúdiť a vylúčiť tie náklady, ktoré majú charakter osobnej spotreby a charakter výdavkov na reprezentáciu.
• Reklamné predmety: Výdavkami na reprezentáciu sú aj reklamné predmety, ktoré na rozdiel od ostatných výdavkov na tento účel možno uplatniť do daňových výdavkov, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky. Musí ísť o predmety, ktorých hodnota nemôže presiahnuť 17 € za jeden kus. Do hodnoty reklamného predmetu je potrebné započítať aj súvisiace náklady, napr. náklady na označenie.
  • Príklad 1: Spoločnosť kúpila dáždniky, ktoré dala označiť ochrannou známkou. Hodnota jedného dáždnika vrátane nákladov na označenie je 16,20 €. Na uvedený účel vynaložila 1 620 €. Pretože ide o reklamné predmety, ktoré spĺňajú podmienky podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov, je táto suma daňovo uznateľným výdavkom.
  • Príklad 2: Spoločnosť kúpila 300 fliaš odrodového vína, ktoré používa ako reklamné predmety. Hodnota jednej fľaše je 14,80 €, drevený obal, do ktorého je fľaša vložená, je v cene 2,10 € za jeden kus. Na uvedený účel vynaložila spoločnosť 5 030 €. Keďže suma jednej fľaše vrátane obalu nepresiahla stanovený limit 17 €, je táto suma v súlade s § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov daňovo uznateľným výdavkom.
• Darčekové reklamné poukážky: Reklamnými predmetmi podľa § 21 ods. 1 písm. h) zákona o dani z príjmov nie sú darčekové reklamné poukážky. Reklamné poukážky nemožno považovať za predmet, pretože nemajú úžitkovú hodnotu. Poskytnutím reklamnej poukážky daňovník nevykonáva reklamu svojej činnosti, ale v zásade dáva k dispozícii určité finančné prostriedky na nákup služieb alebo tovaru.

Sponzorský príspevok

V praxi sa často možno stretnúť so stotožňovaním, resp. zamieňaním sponzorstva s darcovstvom. Zásadný rozdiel je v tom, že zatiaľ čo za dar jeho darca nečaká žiadne protiplnenie, u sponzorského príspevku požaduje jeho poskytovateľ určitú protislužbu v tom, že príjemca bude tomuto poskytovateľovi zabezpečovať činnosť smerujúcu k naplneniu marketingových cieľov formou reklamy. Príjemcami týchto príspevkov sú väčšinou organizácie, ktoré nie sú podnikateľskými subjektmi.

Vychádzajúc z úpravy výdavkov na reklamu v zákone o dani z príjmov možno konštatovať, že sponzorský príspevok na strane poskytovateľa je daňovo uznaným výdavkom (nákladom). Sponzori však poskytujú svoju podporu aj bez protislužby. V takomto prípade je forma tejto podpory klasifikovaná ako darovanie, čo má za následok na strane poskytovateľa daňovú neuznateľnosť výdavku súvisiaceho so sponzorstvom. Na strane príjemcu takéhoto príspevku je dar považovaný za príjem, ktorý nie je predmetom dane, t. j. nie je zdaniteľný.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Príklad sponzorského príspevku

Obchodná spoločnosť zaoberajúca sa výrobou a montážou plastových okien a dverí sa rozhodla podporiť miestny futbalový klub. Bola preto uzatvorená tzv. sponzorská zmluva, v ktorej sa klub zaviazal umiestniť logo firmy na dresoch hráčov a na reklamných paneloch na štadióne. V popísanom prípade je zrejmé, že nejde o dar firmy, ale o jej výdavky (náklady) majúce charakter reklamy a propagácie, a predstavuje tak nekonfliktne daňovo účinný výdavok.

Opačná situácia je však z hľadiska príjemcu plnenia - klubu. Príjmy z reklamy teda nemožno považovať za príjmy oslobodené od dane a budú súčasťou základu dane z príjmov. Príjmy, ktoré u neziskových organizácií sú predmetom dane z príjmov, sú vymedzené v § 12 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Medzi takto taxatívne vymedzené príjmy patria aj príjmy z reklamy. Pre príjmy z reklamy neplatí žiadne oslobodenie od dane, preto sú vždy zdaniteľnými príjmami. Rovnako sponzorský príspevok je u neziskových organizácií príjmom za poskytnutie reklamy, pretože poskytovateľ (sponzor) týmto príspevkom hradí služby za reklamu, ktorú príjemca ako službu vykonáva tým, že vo svojej tlači, na mantineloch ihriska, hracej ploche, oblečení, športovom náradí uvádza meno či logo tohto sponzora. Prijatý dar, na rozdiel od sponzorského príspevku, nie je u neziskových organizácií predmetom dane. Aj na neziskové organizácie sa vzťahuje ustanovenie § 12 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov, podľa ktorého dary prijaté právnickou osobou nie sú predmetom dane.

Financovanie neziskovej organizácie a 2% z dane

Najdostupnejšími a často najvýznamnejšími príjmami pre neziskovku sú takzvané 2 % - prijaté podiely zaplatenej dane, ktoré môžu jednotlivci (zamestnanci) alebo spoločnosti poukázať v prospech OZ-tka vo svojich daňových priznaniach.

Aby mohlo občianske združenie prijímať 2 % z dane, musí byť zaregistrované pre 2 % u notára. Finančnými zdrojmi združenia môžu byť aj príspevky zo strany štátu, samosprávnych krajov a obcí. Tie môžu poskytovať združeniam finančnú podporu vo forme finančných prostriedkov alebo nefinančnú podporu v podobe napríklad prenájmu obecného priestoru alebo zariadenia, poskytnutia služieb či dobrovoľníckej práce. Ďalším príkladom je úľava na dani z nehnuteľnosti. Obec môže všeobecne záväzným nariadením znížiť daň z nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve občianskeho združenia. Jedná sa najmä o finančné prostriedky poskytnuté zo zdrojov Európskej únie, pričom v poslednom období je najväčšiu podporu združení možné sledovať v rámci Operačného programu Ľudské zdroje. Zdroje od nadácií v podobe rôznych grantov môžu predstavovať jeden z kľúčových príjmov občianskych združení. Ako príklad možno uviesť granty poskytované nadáciami zriadenými bankami, veľkými spoločnosťami či súkromnými alebo komunitnými nadáciami.

Dary predstavujú príjmy občianskeho združenia, ktoré im poskytnú konkrétni klienti alebo podnikatelia na základe darovacej zmluvy. Dary môžu mať finančnú aj vecnú podobu. V športe je od roku 2016 možné využiť aj zmluvu o sponzorstve v športe. Občianske združenie môže mať členov a môže prijímať členské príspevky. V prípade, že je členské uvedené v stanovách ako zdroj príjmov, radíme ho medzi výnimky z príjmov, ktoré sú predmetom dane. Teda členské príspevky ako príjmy sa v takom prípade nezdaňujú.

Charitatívna reklama

Ide o špecifický druh reklamy, v ktorej občianske združenie alebo nezisková organizácia propaguje produkty alebo služby podnikateľov s cieľom získať financie pre svoje aktivity. Charitatívna reklama umožňuje neziskovým organizáciám získať finančnú podporu od podnikateľov, ktorá je zvýhodnená daňovými úľavami. Žiadny zákon nevylučuje, aby občianske združenie sekundárne vykonávalo podnikateľskú činnosť. Rovnako je potrebné získať aj príslušné oprávnenie, napríklad živnostenské oprávnenie a spĺňať rovnaké podmienky ako akýkoľvek iný podnikateľský subjekt. Platí zásada, že združenia môžu podnikať, ale prípadný zisk musia použiť na svoju ďalšiu činnosť.

Charitatívna reklama - právny rámec

Inštitút charitatívnej reklamy bol do nášho právneho poriadku zavedený novelou č. 344/2017 Z. z. zákona o dani z príjmov s účinnosťou od 1. januára 2018. Novou právnou úpravou sa zaviedlo u občianskych združení, nadácií, neinvestičných fondov a neziskových organizácií poskytujúcich všeobecne prospešné služby oslobodenie príjmov plynúcich z reklamy na charitatívne účely. Zákon zároveň ustanovil ako podmienku pre oslobodenie príjmu do 20 000 eur od dane z príjmov povinnosť týchto právnych foriem právnických osôb použiť oslobodené príjmy iba na všeobecne prospešné účely.

Prívlastok „charitatívna“ odlišuje tento nový inštitút od bežnej, komerčnej „reklamy“ a vyjadruje skutočnosť, že okrem poskytnutia reklamy je ďalším cieľom tohto inštitútu aj podpora zákonom ustanovených všeobecné prospešných účelov/cieľov, prostredníctvom neziskových subjektov, ktoré takúto činnosť majú ako predmet alebo cieľ svojej činnosti uvedený vo svojom zakladateľskom dokumente. Takýto účel by mal byť dojednaný/uvedený aj v zmluve o reklame, aby bolo možné jednoznačne právne identifikovať a preukázať, že ide o charitatívnu reklamu, t.j. že príjem z reklamy bude použitý na všeobecne prospešný účel.

Čo sa týka „charitatívnych účelov“, ide o identické kategórie, ktoré zákon o dani z príjmov považuje za všeobecne prospešné aj v rámci asignácie/poukázania podielu zaplatenej dane, tzv. 2 % z dane. Podnikatelia - objednávatelia reklamy s prívlastkom „charitatívna“ si poskytnuté prostriedky môžu uplatniť (obdobne ako pri bežnej reklame) ako daňovo uznané výdavky v rámci kalendárneho roku, v ktorom boli vynaložené („po zaplatení“). U podnikateľov neobsahuje zákon žiadne limity pokiaľ ide o počet podporených subjektov neziskového sektora resp. celkový objem finančných prostriedkov, ktoré môže podnikateľ v jednom zdaňovacom období vynaložiť na reklamu s prívlastkom „charitatívna“, t.j. neziskovým subjektom na všeobecne prospešné účely. Limit 20 000 eur ročne je súčet príjmov z charitatívnej reklamy za jedno účtovné obdobie jednej právnickej osoby.

Podmienky pre uplatnenie charitatívnej reklamy

1. Lehota na použitie príjmov: Povinnosť použitia oslobodených príjmov plynúcich z charitatívnej reklamy na všeobecne prospešné účely musia vybrané právne formy neziskových subjektov splniť do konca roka nasledujúceho po roku, v ktorom tieto príjmy získali.
2. Zdanenie: Peniaze z klasickej reklamy sa považujú za zdaniteľný príjem. Ako občianske združenie budete musieť z tohto príjmu zaplatiť daň.
3. Zmluva: Verejnoprospešný účel charitatívnej reklamy je uvedený aj v zmluve o charitatívnej reklame.

Postup pri charitatívnej reklame

1. Podnikateľ alebo firma si vyberie konkrétny subjekt z typov organizácií uvedených vyššie. Väčšinou ide o organizácie, ktorých činnosti sa zhodujú s cieľmi firmy alebo ktoré chcú podporiť.
2. Ak sa rozhodnú pre vaše občianske združenie, uzatvoríte s nimi písomnú zmluvu o charitatívnej reklame. Spoločne sa dohodnete na forme a obsahu reklamy.
3. V zmluve sa musia uviesť podrobnosti o reklame, výška príjmu a účel reklamy.
4. Po ukončení charitatívnej reklamy alebo po obdržaní príspevku bude od vás podnikateľ žiadať doklad o príjme, ktorý slúži na evidenciu a preukázanie oslobodenia od dane.
5. Pri vyplňovaní daňového priznania príspevok z charitatívnej reklamy uvediete do príjmov.

Dôležité upozornenia

• Ak nepoužijú oslobodené príjmy alebo ich časť na zákonom vymedzené účely do uplynutia uvedenej lehoty, sú tieto právnické osoby povinné v zdaňovacom období, v ktorom uplynie táto lehota, zvýšiť základ dane vo výške oslobodených príjmov alebo ich nepoužitú časť na vymedzené účely, t.j. zdaniť ich.
• Na strane podnikateľa, ktorý vynaložil výdavky na charitatívnu reklamu, sú tieto výdavky daňovo uznanými výdavkami až po ich zaplatení.
• Aj keď je reklama „charitatívna“ stále je to „reklama“, t.j. aby ju daňový úrad mohol za „reklamu“ považovať a teda výdavky podnikateľa na charitatívnu reklamu uznať ako oprávnené, musí poskytnutá reklama spĺňať zákonné atribúty/znaky reklamy podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona o reklame, podľa ktorého „reklamou je predvedenie, prezentácia alebo iné oznámenie v každej podobe súvisiace s obchodnou, podnikateľskou alebo inou zárobkovou činnosťou s cieľom uplatniť produkty na trhu“.
• Pri výdavkoch na reklamu musí ísť o vynaloženie výdavkov so zámerom dosiahnutia, zabezpečenia, udržania alebo zvýšenia príjmov daňovníka (objednávateľa reklamy).

Vzor zmluvy o reklame pre neziskovú organizáciu

Vzhľadom na to, že zverejnené zdieľané dokumenty nie sú určené na úpravu, je potrebné si vzorový dokument stiahnuť do svojho počítača a následne v ňom pracovať na úpravách podľa želania a potrieb konkrétneho subjektu. Vzorové stanovy, resp. ich časti je možné využiť aj ako pomôcku pri koncipovaní stanov národnej športovej organizácie, ktorej stanovy majú byť v súlade so Zákonom o športe, prípadne aj pri tvorbe alebo úprave stanov iných športových organizácií, ktoré majú právnu formu občianskeho združenia.

Jednotný disciplinárny poriadok slovenského športu

Zjednotenie procesného postupu disciplinárnych orgánov v disciplinárnom konaní naprieč športovými zväzmi umožní využiteľnosť členov disciplinárnej komisie jedného zväzu aj v inom zväze (mnohé zväzy majú problém obsadiť disciplinárne orgány), čo bude viesť aj k postupnému zjednoteniu postupu pri rozhodovacej činnosti disciplinárnych komisií v celom slovenskom športe.

Smernica o elektronickom hlasovaní per rollam

Smernica o elektronickom hlasovaní per rollam je procesným predpisom, ktorého prijatie sa odporúča pre športové organizácie všetkých typov v záujme zrýchlenia a zlacnenia rozhodovacích procesov. V dnešnej modernej dobe sú kľúčovými parametrami manažovania akejkoľvek činnosti čas a náročnosť, nielen finančná ale aj personálna, administratívna, či logistická.

Tabuľka súladu

Tabuľka súladu je pracovným nástrojom, ktorej cieľom je pomôcť, aby národné športové zväzy správne identifikovali povinnosti, ktoré pre nich vyplývajú zo zákona o športe a následne ich mohli premietnuť do svojich stanov, predpisov i každodennej činnosti zväzu.

tags: #zmluva #o #reklame #web #nezisková #organizácia