Zmluva o spoločnom hlavnom kontrolórovi: Vzor a súvisiace aspekty

Funkcia hlavného kontrolóra obce je kľúčovým prvkom v systéme samosprávy, zabezpečujúcim nezávislú a nestrannú kontrolu hospodárenia a nakladania s majetkom obce. Tento článok sa zameriava na zmluvu o spoločnom hlavnom kontrolórovi, jej význam, náležitosti a súvisiace aspekty, ako sú odmeňovanie a obmedzenia výkonu funkcie.

Postavenie hlavného kontrolóra

Právny status hlavného kontrolóra sa vyznačuje jedným špecifikom, odlišnosťou. Hlavný kontrolór vykonáva kontrolnú činnosť nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti.

Zmluva o zriadení spoločného hlavného kontrolóra

Zákon o obecnom zriadení sa vysporadúva aj so situáciou, ak jedna osoba vykonáva funkciu hlavného kontrolóra pre dve a viaceré obce. Nevyhnutnou podmienkou na vznik takéhoto právneho stavu je dohoda dotknutých obcí vo forme zmluvy podľa § 20a zákona o obecnom zriadení. Táto zmluva vyžaduje písomnú formu a tiež obsahové náležitosti, ktoré sú vo vyššie spomínanom ustanovení § 20a uvedené.

Náležitosti zmluvy

Hoci sa článok nezaoberá samotnou zmluvou, je dôležité zdôrazniť, že jej náležitosti sú jasne definované v zákone o obecnom zriadení.

Odmeňovanie hlavného kontrolóra

Ako sme si už uviedli, hlavný kontrolór má plat určený zákonnou normou. Výpočet platu je nastavený na základný vzorec, kde máte len dva ukazovatele. Hlavný kontrolór je odmeňovaný v každej zo zúčastnených obcí zvlášť a je v pracovnom pomere k všetkým z daných obcí, ktoré sú v Zmluve o zriadení spoločného hlavného kontrolóra zúčastnené. Ak je napríklad zúčastnených 5 obcí, hlavný kontrolór dostáva mzdu od každej z týchto piatich obcí zvlášť a zároveň má päť pracovných zmlúv. Na výpočet mzdy sa uplatní pravidlo uvedené v ustanovení § 18c ods. 3 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého platí, „ak hlavný kontrolór obce vykonáva činnosť pre viaceré obce, každá obec mu určí plat podľa odseku 1 v závislosti od dĺžky dohodnutého pracovného času.“Odsek 1 je už zmieňovaná tabuľka s koeficientmi, ktoré sa odvíjajú od počtu obyvateľov danej obce (mesta).

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Výpočet platu

Výpočet platu je potom veľmi jednoduchý a spočíva v násobku obidvoch ukazovateľov. V prípade, ak sa bude priemerná mzda meniť na nasledujúce roky, tak sa zo zákona upravuje tiež plat hlavného kontrolóra. Príslušný zamestnanec mzdového oddelenia teda musí sledovať výšku tohto ukazovateľa a v prípade, že nastane zmena, upraví sa aj plat hlavného kontrolóra. Koeficient pre jednotlivé obce (mestá) je podľa § 18c ods. 1 zákona o obecnom zriadení stále rovnaký (samozrejme, s výnimkou legislatívneho zásahu zo strany slovenského zákonodarcu).

Príklad výpočtu platu

Mesto má 8 500 obyvateľov a štatistický úrad za rok 2011 zverejnil priemernú mzdu vo výške 760 €. Podľa § 18c ods. 1 písm. e) zákona o obecnom zriadení je pre túto obec koeficient vo výške 1,82. Výpočet platu je potom veľmi jednoduchý a spočíva v násobku obidvoch ukazovateľov, teda 1,82 x 760 = 1 383,2 €.

Kratší pracovný čas

Druhé dôležité pravidlo spočíva v samotnej výške mesačnej mzdy, ktorá sa podľa nášho príkladu 1 vyššie uplatní iba u takého hlavného kontrolóra, ktorý bol zvolený na plný pracovný čas. Toto je celkom zásadné. Hlavný kontrolór nemusí byť zvolený na plný úväzok. O samotnej dĺžke pracovného času však musí rozhodnúť obecné alebo mestské zastupiteľstvo ešte pred samotným vyhlásením voľby. V priebehu výkonu funkčného obdobia hlavného kontrolóra sa nedá meniť dĺžka pracovného času (či už skracovať alebo predlžovať).

Príklad - polovičný pracovný čas

Mestské zastupiteľstvo by sa uznieslo, že hlavný kontrolór bude vykonávať v danom meste svoju funkciu na polovičný pracovný čas. Ak však zastupiteľstvo rozhodne, že úväzok bude polovičný, teda vykonávaný na kratší pracovný čas (konkrétne polovičný), musí sa upraviť aj odmena. Kľúčové je v celom výpočte mzdy hlavného kontrolóra, ktorý je ustanovený na kratší pracovný čas, určiť, čo je pracovný čas zamestnávateľa (danej obce alebo mesta), v akej dĺžke je ustanovený a od tohto sa potom odvíja tiež rozhodnutie zastupiteľstva o určení kratšieho pracovného času, teda o určení kratšieho ako ustanoveného pracovného času v danej obci alebo meste, kde bude hlavný kontrolór vykonávať svoju funkciu.

Pracovný čas zamestnávateľa

Pri skracovaní pracovného času hlavného kontrolóra a tým aj pri znižovaní jeho mesačnej mzdy sa musí vychádzať z pracovného času, ktorý je zavedený u tohto zamestnávateľa (obce alebo mesta), kde bude daný volený hlavný kontrolór vykonávať svoju funkciu.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Odmeňovanie pri výkone funkcie pre viaceré obce

Na to, aby hlavný kontrolór mohol vykonávať svoju funkciu vo dvoch a viacerých obciach súčasne, musí sa uzatvoriť medzi dotknutými obcami už spomínaná zmluva podľa § 20a zákona o obecnom zriadení. Môžete sa však stretnúť aj s obcami (mestami), ktoré majú navzájom vo funkcii hlavného kontrolóra tú istú osobu, no bez splnenia esenciálnej podmienky, ktorou je uzatvorenie zmluvy.

Následky absencie zmluvy

I keď zákon o obecnom zriadení nedefinuje za absenciu Zmluvy o zriadení spoločného hlavného kontrolóra žiadnu sankciu, mohlo by sa na príjem, ktorý hlavný kontrolór dostáva, hľadieť ako na bezdôvodné obohatenie, pretože pre nesplnenie obligatórnej zákonnej podmienky nastáva neplatnosť aj neskorších aktov (v našom prípade pracovných zmlúv medzi obcou a hlavným kontrolórom), a teda vzniká bezdôvodné obohatenie z titulu prijatého plnenia (mzdy) z neplatného právneho úkonu.

Príklad výpočtu platu pri výkone funkcie pre dve obce

Obec A a obec B po vzájomnej dohode uzatvoria zmluvu podľa § 20a v spojení s § 18b zákona o obecnom zriadení a vytvorí sa tým prvý predpoklad vzniku jedného hlavného kontrolóra pre obec A a obec B. Následne prebehne voľba v obecných zastupiteľstvách v obidvoch zúčastnených obciach, pričom pred samotnou voľbou musí každé obecné zastupiteľstvo určiť rozsah pracovného času pre každú zo zúčastnených obcí zvlášť. Obec A určila polovičný úväzok, rovnako ako obec B. Obec A má 900 obyvateľov a obec B má 1 500 obyvateľov. Pri aplikácii koeficientu a už uvedenej priemernej mzdy v národnom hospodárstve je plat hlavného kontrolóra na plný úväzok v obci A 972,80 € a v obci B 1 170,40 €. Keďže je v obidvoch obciach určený polovičný úväzok, bude obec A vyplácať spoločnému hlavnému kontrolórovi plat vo výške 487 EUR mesačne a obec B plat vo výške 586 EUR. Plat na kratší pracovný čas sa tiež zaokrúhľuje.

Obmedzenia iného príjmu

Zákonodarca celkom striktne obmedzil hlavného kontrolóra v tom, aký ďalší príjem okrem platu za výkon svojej činnosti môže mať. Prvé základné pravidlo je, že podľa ustanovenia § 18 ods. 1 tretia a štvrtá veta zákona o obecnom zriadení „Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť (tretia veta). Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí“.(štvrtá veta).Teda, ak bude chcieť napríklad hlavný kontrolór vykonávať funkciu konateľa v súkromnej spoločnosti, potrebuje na to súhlas zastupiteľstva. Bez tohto súhlasu nemôže takúto funkciu vykonávať a mať z nej príjem. Zákon o obecnom zriadení presne definuje, na čo sa obmedzenie iného príjmu nevzťahuje, inak uvedené, čo môže hlavný kontrolór robiť aj bez súhlasu zastupiteľstva. Všetky z daných výnimiek sú vyššie uvedené a sú bez známok výkladových nejasností, až na jedno z týchto pravidiel - a tým je správa vlastného majetku.

Príklad - spoločník v spoločnosti

Osoba, ktorá je zvolená do funkcie hlavného kontrolóra v obci, je zároveň jedným z dvoch spoločníkov súkromnej spoločnosti, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť. Novozvolený hlavný kontrolór sa odmieta vzdať svojej pozície spoločníka, pretože to považuje za správu svojho majetku, no zastupiteľstvo argumentuje, že na takúto činnosť nemá súhlas a považuje spoločníka za riadiaci orgán a tiež za orgán kontroly tejto spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Riešenie

Samotnú účasť hlavného kontrolóra v danej spoločnosti s ručením obmedzeným ako spoločníka je nutné považovať za dispozíciu a správu vlastného majetku a táto činnosť je odlišná od podnikania samotnej spoločnosti, teda tej činnosti, ktorú vykonáva napríklad konateľ v mene spoločnosti. Dôležitou skutočnosťou je rovnako zaradenie inej zárobkovej činnosti hlavného kontrolóra do samostatnej právnej normy v rámci zákona o obecnom zriadení (konkrétne ide o ustanovenie § 18 ods. 1 tretia a štvrtá veta tejto normy).

Výkon funkcie pre inú obec a súhlas zastupiteľstva

V praxi sa vyskytuje otázka, či potrebuje hlavný kontrolór na výkon svojej funkcie aj pre inú obec súhlas zastupiteľstva tak, ako to ustanovuje § 18 ods. 1 tretia veta zákona o obecnom zriadení? Pretože však zákonodarca upravil osobitne a odlišne od súhlasu s inou zárobkovou činnosťou režim pre osobu, ktorá je hlavným kontrolórom vo dvoch a viacerých obciach (znenie § 18b zákona o obecnom zriadení), z logického a systematického výkladu týchto dvoch noriem plynie nepochybne záver, že na výkon funkcie hlavného kontrolóra aj pre inú obec nepotrebuje hlavný kontrolór dosiahnuť súhlas zastupiteľstva podľa § 18 ods. 1 tretia veta zákona o obecnom zriadení. Tento vzťah je dôležité aplikovať v situácii, že máte na pozícii hlavného kontrolóra osobu, ktorá tú istú funkciu zastáva tiež pre inú obec. Aplikovaním princípu „lex specialis derogat legi generali“sa použije norma, ktorá sa viaže na status osoby, ktorá je hlavným kontrolórom vo dvoch a viacerých obciach (§ 18b zákona o obecnom zriadení), pred aplikáciou súhlasu zastupiteľstva na výkon funkcie hlavného kontrolóra v inej obci (§ 18 ods. 1 druhá veta zákona o obecnom zriadení).

Vplyv zákona o odmeňovaní

Posledným dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje postavenie hlavného kontrolóra, je zákon NR SR č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavný kontrolór je zamestnancom obce (mesta) a na jeho status sa teda vzťahujú tie právne predpisy, ktoré určujú a ovplyvňujú postavenie zamestnancov miest a obcí. Týmto predpisom je tiež zákon o odmeňovaní. Jeho vzťah k zákonu o obecnom zriadení sa viaže na princíp špeciality, teda „lex specialis derogat legi generali“, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 ods. 3 písm. a) zákona o odmeňovaní tým, že tento zákon (myslené zákon o odmeňovaní) sa nevzťahuje na hlavného kontrolóra obce. Teda vidíte, že plat hlavného kontrolóra, vrátane inej zárobkovej činnosti, je striktne zákonom upravený a obmedzený.

Odmena pre hlavného kontrolóra

Zákon o obecnom zriadení však pozná jeden inštitút, ktorým dokáže obecné (mestské) zastupiteľstvo ovplyvniť výšku (pozitívne) platu hlavného kontrolóra. Je ním odmena pre hlavného kontrolóra. Odmena sa vypočítava z mesačnej mzdy hlavného kontrolóra. Na odmenu nemá hlavný kontrolór nárok. Nárok vznikne iba vtedy, ak ju zastupiteľstvo odsúhlasí, pričom to nie je jeho povinnosť. Zastupiteľstvo môže rozhodnúť o odmene ako o jednorazovej zložke platu (teda vyplatí sa napríklad iba jedenkrát do roka) alebo sa môže uzniesť, že každý mesiac dostane hlavný kontrolór odmenu, a to až do času, pokým zastupiteľstvo toto svoje rozhodnutie nezmení (buď zníži alebo úplne zruší vyplácanie odmeny každý mesiac). Na záver si iba opäť zdôrazníme, že odmena hlavného kontrolóra je zákonom upravená a tiež limitovaná.

tags: #zmluva #o #spoločnom #hlavnom #kontrolórovi #vzor