
Jednou zo základných povinností rodičov voči svojim deťom je zabezpečiť ich výživu. Táto povinnosť, známa ako vyživovacia povinnosť, je upravená zákonom č. 36/2005 Z. z. o rodine a trvá až do momentu, keď je dieťa schopné samo sa živiť. V tomto článku sa podrobnejšie pozrieme na podmienky a aspekty výživného na deti na Slovensku.
Vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť oboch rodičov zabezpečiť výživu svojho dieťaťa. Môže byť plnená v naturálnej alebo peňažnej forme, a to buď dobrovoľne, alebo na základe súdneho rozhodnutia. Dôležité je, že výživné nepatrí druhému rodičovi, ale priamo dieťaťu.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá do doby, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, teda úplne a trvale uhrádzať/uspokojovať svoje životné potreby. Nie je viazaná na dosiahnutie určitej vekovej hranice.
Vyživovacia povinnosť má obnoviteľný charakter. Ak dieťa pracuje a má príjem, stáva sa schopné samo sa živiť, čo vedie k zániku vyživovacej povinnosti rodičov. Ak však dieťa následne začne študovať, vyživovacia povinnosť sa obnoví.
Prečítajte si tiež: Rozvod a financie
Výška výživného sa určuje individuálne, pričom sa zohľadňujú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Zákon stanovuje minimálnu výšku vyživovacej povinnosti, ktorú je povinný platiť každý rodič, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti či majetkové pomery. Táto minimálna výška sa rovná 30 % zo životného minima na nezaopatrené dieťa.
Dieťa môže mať špecifické potreby (napr. bezlepková diéta alebo ťažké zdravotné postihnutie), ktoré je potrebné zohľadniť vo výške výživného.
Napríklad, ak otec zarába v čistom 1 800 eur a má dve deti (dvojročné a osemročné), pri dvojročnom dieťati zaplatí orientačne 12 % z príjmu, čo je 216 eur. Treba však dodať, že výpočet je len orientačný a výšku výživného určuje súd individuálne.
Ak sa rodičia nedohodnú na výške výživného, môže ktorýkoľvek z nich podať návrh na súd o určenie výživného.
Prečítajte si tiež: Školská sociálna práca na Slovensku
Zákon hovorí, že dohody a rozhodnutia o výživnom sa môžu meniť, ak sa zmenia pomery. Pri maloletých deťoch môže súd konať aj bez návrhu, pri plnoletých len na návrh.
Mnoho rodičov sa mylne domnieva, že platenie výživného končí plnoletosťou dieťaťa (18 rokov). Vyživovacia povinnosť však trvá aj po dosiahnutí plnoletosti, a to až do momentu, keď je dieťa schopné samo sa živiť.
Počas obdobia, kedy dieťa študuje, vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá. Za ukončenie prípravy na budúce povolanie sa chápe ukončenie vysokej školy v určitom študijnom programe.
Špecifická situácia nastáva, keď dieťa nenastúpi do školy - napríklad ho nevezmú tam, kam sa hlásilo, alebo štúdium z objektívnych dôvodov preruší. Ak si medzitým nájde prácu, výživné zaniká.
V prípade, ak je dieťa schopné sa samo o seba starať, odporúčame podať návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti.
Prečítajte si tiež: Obmedzenia predčasného dôchodku
Ak povinný rodič dlhodobo neplatí výživné, môžete požiadať o náhradné výživné na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta bydliska dieťaťa.
Náhradné výživné sa poskytuje vo výške určenej právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenej dohody, najviac však vo výške 1,2 násobku sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa.