Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996: Komplexný pohľad

Úvod

Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (Comprehensive Nuclear-Test-Ban Treaty - CTBT) je medzinárodná dohoda, ktorá zakazuje všetky jadrové výbuchy, či už na vojenské alebo civilné účely, vo všetkých prostrediach. Jej cieľom je zabrániť vývoju nových jadrových zbraní a zlepšiť globálnu bezpečnosť. Hoci bola prijatá už v roku 1996, do platnosti zatiaľ nevstúpila.

Historický kontext a motivácia

Prvým globálnym environmentálnym problémom, s ktorým sa ľudstvo muselo v druhej polovici dvadsiateho storočia vysporiadať, bolo testovanie jadrových zbraní a ich vplyv na životné prostredie. Po druhej svetovej vojne sa začalo vo viacerých krajinách vo veľkom zbrojiť. Svetové mocnosti sa v čase studenej vojny začali zaoberať vývojom jadrových zbraní. Ich testovanie však v značnej miere negatívne vplývalo na prostredie, malo za následok zvyšovanie úrovne rádioaktivity. V 60-tych rokoch, keď jadrové skúšky vrcholili, bola hladina rádioaktivity skutočne alarmujúca. Dosahovala hodnoty niekoľkonásobne vyššie ako v roku 1986, keď došlo k výbuchu jadrovej elektrárne v Černobyle. Negatívny vplyv radiácie na životné prostredie bol známy, a preto sa hľadalo riešenie.

USA uskutočnili svoj prvý jadrový pokus 16. júla 1945 pri mestečku Alamogordo v štáte Nové Mexiko. Spojené štáty ako prvé a zatiaľ jediné použili jadrovú zbraň v boji - 6. a 8. augusta 1945 ich po jednej zhodili na japonské mestá Hirošima a Nagasaki. Sovietsky zväz vykonal prvý jadrový test 29. augusta 1949 v Semipalatinsku v Kazachstane. Británia vykonalo jadrový test 3. októbra 1952 na ostrovoch Monte Bello pri pobreží Austrálie. Francúzsko uskutočnilo 13. februára 1960 v alžírskej Sahare svoj prvý jadrový pokus - nukleárny test s kódovým označením Gerboise bleue -, čím sa po Spojených štátoch, Sovietskom zväze a Británii stalo štvrtou jadrovou mocnosťou.

Svetové mocnosti sa s nastávajúcou hrozbou rozhodli vyrovnať prijatím dvoch záväzných dokumentov. Boli ním Zmluva o nešírení jadrových zbraní z roku 1970 a Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok z roku 1996. Prvý dokument do dnešného dňa podpísalo 189 štátov.

Kľúčové ustanovenia zmluvy

Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok zakazuje uskutočňovať akékoľvek jadrové testy. Text zmluvy prijalo už 50. Valné zhromaždenie OSN v roku 1996, do dnešného dňa však nevstúpila do platnosti.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Nadobudnutie platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok by umožnilo vzniku Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO), čím by medzinárodné spoločenstvo malo k dispozícii jedinečný globálny systém pre monitorovanie a kontrolu toho, či nedošlo k uskutočneniu jadrovej skúšky. Do toho času funkcie organizácie zastrešuje Prípravná komisia (PrepCom) Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a administratívne vedenie Dočasný technický sekretariát (PTS), ktorých úlohou je príprava nadobudnutia platnosti Zmluva o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a príprava funkčného verifikačného režimu v čase nadobudnutia platnosti zmluvy. Za týmto účelom bol zriadený Medzinárodný monitorovací systém (IMS), ktorý pozostáva z 321 monitorovacích staníc a 16 laboratórií vybudovaných po celom svete. Týchto 337 zariadení monitoruje planétu, či nezaregistruje známky jadrového výbuchu.

Zákaz jadrových výbuchov

Zmluva zakazuje všetky jadrové výbuchy, bez ohľadu na ich účel alebo silu. To zahŕňa testovacie výbuchy zbraní, ako aj výbuchy na mierové účely.

Medzinárodný monitorovací systém (IMS)

Na zabezpečenie dodržiavania zmluvy bol zriadený rozsiahly monitorovací systém. Medzinárodný monitorovací systém pozostáva z 321 monitorovacích staníc a 16 laboratórií vybudovaných po celom svete. Týchto 337 zariadení monitoruje planétu, či nezaregistruje známky jadrového výbuchu. IMS využíva rôzne technológie, vrátane seizmických, hydroakustických, infrazvukových a rádioaktívnych monitorovacích staníc, na detekciu akýchkoľvek porušení zmluvy.

Organizácia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBTO)

Organizácia Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok je medzinárodná organizácia, ktorá má na starosti implementáciu a overovanie dodržiavania zmluvy. Jej úlohy zahŕňajú správu IMS, vykonávanie inšpekcií na mieste a budovanie kapacít v členských štátoch.

Výzvy a prekážky

Napriek širokej podpore má CTBT niekoľko výziev, ktoré bránia jej vstupu do platnosti.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Požiadavka na ratifikáciu

Zmluva nadobudne platnosť až po ratifikácii všetkými 44 štátmi, ktoré vlastnia jadrové zariadenia. Niektoré z týchto štátov, ako napríklad Čína, Spojené štáty, Izrael, Irán, Egypt a Severná Kórea, ju doteraz neratifikovali.

Politické a bezpečnostné obavy

Niektoré štáty sa zdráhajú ratifikovať CTBT z dôvodu obáv o ich národnú bezpečnosť a schopnosť udržiavať si jadrový odstrašujúci potenciál. Iné štáty môžu mať politické výhrady voči zmluve alebo jej overovaciemu režimu.

Overovacie výzvy

Overenie úplného dodržiavania CTBT je technicky náročné. Hoci IMS je vysoko účinný, je možné, že malé jadrové výbuchy môžu zostať nezistené. To vedie k obavám, či je možné zmluvu účinne presadzovať.

Slovenská republika a CTBT

Slovenská republika je tradičným podporovateľom Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. SR sa zasadzuje o čo najskoršie nadobudnutie platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok a považujeme ju popri NPT (Non-Proliferation Treaty) za dôležitý medzinárodný nástroj pre jadrové odzbrojenie a nešírenie a pilier režimu nešírenia. Ako jedna zo 44 krajín, ktorých ratifikácia je nevyhnutná na nadobudnutie platnosti Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, SR ratifikovala zmluvu v marci 1998, ako 9. SR sa aktívne zapája do aktivít Prípravnej komisie Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.

V rámci podpory Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok ponúka SR svoje priestory a zariadenia na území SR pre účely výcvikov a školení Dočasného technického sekretariátu (Provisional Technical Secretariat - PTS) a Prípravnej komisie Organizácie Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok. Vo vojenskom priestore Turecký vrch na Záhorí sa konalo už osem medzinárodných poľných cvičení, testov a kurzov budúcich inšpektorov.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Poslanci Národnej rady SR v utorok 108 hlasmi odobrili Dohodu medzi vládou SR a Prípravnou komisiou pre Organizáciu Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok o vzájomnej spolupráci pri výcviku a realizácii činností komisie týkajúcich sa inšpekcií na mieste, ktorú ešte musí ratifikovať prezident.

Ďalšie nástroje globálnej bezpečnosti

Netransparentná výstavba jadrových arzenálov niektorými krajinami, hrozba šírenia zbraní hromadného ničenia, osobitne obavy, že tieto zbrane sa podarí získať teroristom, ako aj snahy niektorých štátov o ich výrobu patria medzi akútne hrozby globálnej bezpečnosti. SR pri riešení otázok globálnej bezpečnosti podporuje a presadzuje posilnenie efektívneho multilateralizmu, ktorý v tejto oblasti v ostatnom období viedol k renesancii aj v agende kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia (ďalej len odzbrojenie). Zahraničnú politiku v oblasti kontroly zbrojenia realizuje SR predovšetkým prostredníctvom multilaterálnych fór, ako OSN - 1. výbor, Komisia OSN pre odzbrojenie, Konferencia o odzbrojení a tiež cez samostatné rokovacie fóra a implementačné orgány odzbrojovacích zmlúv a kontrolných režimov, ktorých je SR zmluvnou stranou, členským alebo účastníckym štátom.

Režimy kontroly nešírenia zbraní hromadného ničenia sú základnými stavebnými kameňmi globálneho poriadku a bezpečnosti, ktorý sa stále vyvíja. V súčasnosti stav môžeme charakterizovať ako prechodné obdobie od bipolárneho sveta obdobia Studenej vojny ku komplexnejšiemu, multipolárnemu svetovému poriadku. Základný rámec a zároveň kľúčová norma pre jadrové odzbrojenie a nešírenie je Zmluva o nešírení jadrových zbraní (NPT), ktorá vytvorila systém vzájomne prepojených troch pilierov - jadrového odzbrojenia, nešírenia a mierového využívania jadrovej energie a ktorá tvorila kostru bezpečnostnej architektúry za ostatných 50 rokov, od jej vstupu do platnosti v roku 1970.

Slovensko je účastníckou krajinou Wassenaarskeho usporiadania (WA), Austrálskej skupiny (AG), Skupiny jadrových dodávateľov (NSG) a dobrovoľne dodržiava princípy Kontrolného režimu pre raketové technológie (MTCR), ktoré plnia úlohu multilaterálnych režimov pre kontrolu exportu vojenského materiálu, resp. tovarov a technológií využiteľných na výrobu zbraní hromadného ničenia.

Dôležitosť kontroly exportu

Prax ukázala, že tak, ako pohyb zbraní a vojenského materiálu je potrebné sledovať aj materiály na výrobu zbraní hromadného ničenia a tovary a technológie dvojakého použitia. Ide o tovary a technológie, ktoré okrem bežného použitia môžu byť zneužité na vojenské účely. Kontrola exportu je integrálnou súčasťou agendy kontroly zbrojenia, odzbrojenia a nešírenia zbraní hromadného ničenia. Preto sa viaceré krajiny dohodli na vytvorení niekoľkých neformálnych režimov kontroly exportu, ktorých cieľom je vytvárať efektívne mechanizmy na zabránenie transferov zbraní, vojenského materiálu a tovarov a technológií dvojakého použitia, ktoré by mohli viesť k nežiaducej akumulácii konvenčných zbraní vo svete, alebo zneužitiu materiálov, tovarov a technológií dvojakého použitia na výrobu zbraní hromadného ničenia. Práca a závery režimov majú významný vplyv na fungovanie národných systémov kontroly exportu, vrátane komunitárnych mechanizmov, ako je napr.

tags: #zmluva #o #všeobecnom #zákaze #jadrových #skúšok