Zmluva o vyslaní zamestnancov: Kompletný sprievodca

V dnešnom globalizovanom svete sa čoraz častejšie stretávame s vysielaním zamestnancov do zahraničia. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o vyslaní zamestnancov, jej právne aspekty a praktické dopady.

Úvod do vysielania zamestnancov

Na území Slovenskej republiky stúpa počet zamestnancov, ktorí sú občanmi štátov nepatriacich do Európskej únie. Zamestnávatelia sa tak vo väčšej miere musia zaoberať rôznymi právnymi aspektami ich zamestnávania. Vyslaný zamestnanec je zamestnanec, ktorý počas vymedzeného obdobia vykonáva prácu na území iného členského štátu EÚ, než štát, v ktorom bežne pracuje. To znamená, že zamestnanec má v pracovnej zmluve dohodnuté miesto výkonu práce v jednom členskom štáte EÚ, avšak počas určitej doby bude dočasne vykonávať prácu v inom členskom štáte EÚ.

Právny rámec vysielania zamestnancov

Dočasné vyslanie je upravené v zákone č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v aktuálnom znení (ďalej ako „Zákonník práce“) a v zákone č. 351/2015 Z. z. Podľa ustanovenia § 5 ods.

Tri modely cezhraničného vyslania

Do úvahy prichádzajú tri modely cezhraničného vyslania - vyslanie na základe konkrétnej obchodnej zmluvy (napr. zmluvy o dielo), tzv.

Povinnosti zamestnávateľa pri vyslaní zamestnanca

Slovenský zamestnávateľ môže vyslať svojho zamestnanca s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky na výkon prác pri poskytovaní služieb z územia Slovenskej republiky na územie iného členského štátu Európskej únie na základe písomnej dohody o cezhraničnom vyslaní - zamestnanec teda musí s cezhraničným vyslaním súhlasiť. Následne je potrebné v dostatočnom predstihu pred začatím vyslania požiadať o vystavenie prenosného dokumentu A1 z dôvodu vyslania.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Dokument A1 a sociálne zabezpečenie

PD A1 „Potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa“ príslušná pobočka Sociálnej poisťovne vystaví v lehote do 45 dní odo dňa doručenia žiadosti po splnení všetkých podmienok vyslania vysielajúcim zamestnávateľom a zašle ho vysielajúcemu zamestnávateľovi.

Pracovné podmienky a tvrdé jadro

Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania domáceho zamestnanca sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Vo vzťahu k pracovným podmienkam vyslaných zamestnancov musí byť rešpektované tzv. tvrdé jadro pracovných podmienok štátu dočasného výkonu práce, medzi ktoré patrí dĺžku pracovného času a odpočinok, dĺžku dovolenky, minimálnu mzdu, minimálne mzdové nároky a mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pracovné podmienky žien, mladistvých a zamestnancov starajúcich sa o dieťa mladšie ako tri roky, rovnaké zaobchádzanie s mužmi a so ženami a zákaz diskriminácie, pracovné podmienky pri zamestnávaní agentúrou dočasného zamestnávania.

Informačná povinnosť zamestnávateľa

Ak slovenský zamestnávateľ vysiela zamestnanca pracovať do zahraničia, pracovné podmienky a podmienky zamestnávania sa spravujú právom štátu, na ktorého územie je domáci zamestnanec vyslaný. Ešte pred samotným vyslaním domáceho zamestnanca (zamestnanca bežne pracujúceho v SR) ho musí domáci zamestnávateľ (zamestnávateľ so sídlom v SR, ktorý vysiela zamestnanca do iného členského štátu) informovať o pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania v štáte vyslania. Pri vyslaní, ktorým je cezhraničné dočasné pridelenie zamestnanca užívateľskému zamestnávateľovi, musí uvedené náležitosti obsahovať aj dohoda o dočasnom pridelení.

Dĺžka vyslania a jej obmedzenia

Zákonník práce v § 58 ods. 6 hovorí, že „Dočasné pridelenie možno dohodnúť najdlhšie na 24 mesiacov.“ Nakoľko vyslanie podľa § 5 ods. 6 Zákonníka práce zahŕňa aj (cezhraničné) dočasné pridelenie (viac pozri: Definícia agentúry dočasného zamestnávania, pojdem vyslanie a dočasné pridelenie), vyvstala otázka, či sa aj na dočasné pridelenie formou vyslania vzťahuje dané obmedzenie.

Novela Zákonníka práce a dĺžka vyslania

„Zákonom č. 307/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,novela“) sa s účinnosť od 30. 7. 2020 vykonala transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 957/2018/EÚ z 28. júna 2018, ktorou sa mení smernica 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. Okrem iného sa novelou obmedzila dĺžka vyslania zamestnancov, odlíšilo sa tzv. „krátkodobé vyslanie“ (do 12 alebo 18 mesiacov), kde sa aplikuje pracovné právo SR len v obmedzenom rozsahu tvrdého jadra a tzv. Taktiež sa ustanovili pravidlá počítania doby vyslania vo vzťahu k tzv. reťazeniu vyslaní (ak vyslaného zamestnanca na tom istom mieste a s tým istým druhom práce vystrieda iný vyslaný zamestnanec).

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Vyslanie nad 12 a 18 mesiacov

Odsek 3 rozlišuje medzi vyslaním na viac ako 12 mesiacov (kde sa aplikuje pracovné právo SR len v obmedzenom rozsahu tvrdého jadra) a vyslaním na viac ako 18 mesiacov (má aplikovať celé pracovné právo SR s výnimkou pravidiel založenia, vzniku, skončenia a zániku pracovného pomeru, zákazu výkonu inej zárobkovej činnosti počas trvania pracovného pomeru a zákazu konkurenčnej činnosti): „Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov vyslaných na výkon prác pri poskytovaní služieb hosťujúcim zamestnávateľom z územia iného členského štátu Európskej únie na územie Slovenskej republiky, ktorých trvanie vyslania presiahlo 12 mesiacov, alebo ak predĺženie tejto doby pred jej uplynutím hosťujúci zamestnávateľ oznámil spolu s odôvodnením Národnému inšpektorátu práce, presiahlo 18 mesiacov, sa spravujú týmto zákonom, osobitnými predpismi alebo príslušnou kolektívnou zmluvou; to sa nevzťahuje na založenie, vznik, skončenie a zánik pracovnoprávneho vzťahu, výkon inej zárobkovej činnosti a obmedzenie zárobkovej činnosti po skončení pracovného pomeru.

Agentúry dočasného zamestnávania a vysielanie

Slovenský Zákonník práce upravuje cezhraničné dočasné pridelenie ako jednu z foriem vyslania v § 5 ods. 4 písm. c). Novela Zákonníka práce zahŕňa do tvrdého jadra požiadavku smernice 2018/957, v zmysle ktorej do tvrdého jadra patria podmienky, za ktorých možno zamestnanca dočasne prideliť (dodržanie maximálnej doby dočasného pridelenia, zákaz dočasného pridelenia na rizikovú prácu štvrtej kategórie), pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienky zamestnávania dočasne prideleného zamestnanca, ak ide o vyslanie zahraničnou agentúrou dočasného zamestnávania k užívateľskému zamestnávateľovi na územie Slovenskej republiky.

Povolenie na činnosť ADZ

Dávame do pozornosti aj odbornú právnu literatúru (Olšovská, A. a kol.: Agentúrne zamestnávanie. Wolters Kluwer. 2015): „Povolenie na činnosť sa nevymedzuje vo vzťahu k dočasnému prideleniu a vyslaniu „buď / alebo“, t.j. možno paralelne vykonávať obe formy. Zároveň v povolení na vykonávanie činnosti sa uvádza kraj, v ktorom bude ADZ pôsobiť. ADZ by vždy mala realizovať aj dočasné pridelenie v SR, pretože ak by bola zameraná len na vysielanie zamestnancov, mohla vzbudiť aj pozornosť orgánov iných štátov z dôvodu, či ide o subjekt, ktorý je tzv. skutočne usadený v SR, t.j. cieľom vzniku takejto ADZ nie je obísť pracovnoprávne a iné predpisy štátu vyslania.

Praktické aspekty zmluvy o vyslaní zamestnancov

Pri tvorbe zmluvy o vyslaní zamestnancov je dôležité venovať pozornosť niekoľkým kľúčovým aspektom.

Základné náležitosti zmluvy

Zmluva by mala obsahovať identifikáciu zamestnávateľa a zamestnanca, miesto výkonu práce, dobu trvania vyslania, pracovné podmienky a mzdové nároky.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Vzorové ustanovenia zmluvy

• Čl. 1: Zamestnávateľ, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu …….., odd.: Sro, vložka č. 315/2001 Z. z., vysiela zamestnanca na dobu neurčitú.
• Čl. 2: Zamestnanec vykonáva prácu v Českej republike.
• Čl. 3: Za výkon práce prináleží zamestnancovi mzda vo výške 1500 Eur. Zamestnávateľ sa zaväzuje zabezpečiť ubytovanie.
• Čl. 4: Táto zmluva je vyhotovená v dvoch rovnopisoch. Pred podpisom si ju prečítali, obsahu porozumeli a plne s ňou súhlasia.
• Čl. 5: Zmluva je platná a zrozumiteľná.

Informačná karta a jej význam

Uvedenou službou oznamuje tuzemská právnická alebo fyzická osoba (informujúca organizácia) s ktorou zahraničný zamestnávateľ uzavrel zmluvu, z ktorej vyplýva vyslanie zamestnancov na výkon práce na území SR, úradu práce, sociálnych vecí a rodiny začiatok vyslania štátneho príslušníka tretej krajiny zamestnaného u zamestnávateľa so sídlom mimo územia SR v rámci poskytovania poskytovaných služieb. Informačná karta sa podáva príslušnému úradu práce, v ktorého územnom obvode bude vyslaný štátny príslušník tretej krajiny realizovať výkon práce najskôr v deň vyslania a najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa vyslania na výkon práce takéhoto pracovníka.

Judikatúra Európskeho súdneho dvora

Ako vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdneho dvora, občania tretích krajín, ktorí sú legálne zamestnaní s miestom výkonu práce v Slovenskej republike (v EÚ), môžu byť svojim zamestnávateľom pri poskytovaní služieb vyslaní do iného členského štátu EÚ bez toho, aby v tomto hostiteľskom štáte podliehali administratívnym obmedzeniam, ako napr.

tags: #zmluva #o #vyslani #zamestnancov #vzor