Vek odchodu do dôchodku v Európe: Porovnanie a výzvy pre Slovensko

Slovenský dôchodkový systém čelí vážnym výzvam. Starnúca populácia, rekordne nízka pôrodnosť a klesajúci počet pracujúcich vytvárajú tlak na jeho finančnú udržateľnosť. Ako sa môže zmeniť vek odchodu do dôchodku na Slovensku a v Európe? Prečo je systém finančne neudržateľný a aké opatrenia nás čakajú?

Demografické trendy a ich dopad na dôchodkový systém

Problémom slovenského dôchodkového systému je starnutie populácie a nízka pôrodnosť. Minulý rok sa narodilo o 10 tisíc detí menej ako pred 4 rokmi. V 70. rokoch sa rodilo okolo 100 tisíc detí ročne, dnes to nie je ani polovica. V minulom roku sa narodilo 46 tisíc detí, čo je najnižší ročný počet v histórii samostatného Slovenska. Slovensko má jeden z najvyšších deficitov verejných financií a druhú najrýchlejšie starnúcu populáciu v EÚ. Politici budú musieť tento problém riešiť. Riešením môže byť zníženie alebo zrušenie niektorých dôchodkov, zvýšenie sociálnych odvodov, šetrenie, prijatie prisťahovalcov alebo zvýšenie veku odchodu do dôchodku.

Zvyšovanie veku odchodu do dôchodku v Európe

Starnutie populácie a zvyšovanie veku odchodu do dôchodku nie je len slovenský problém. Mnohé krajiny v Európe už začali implementovať reformy. OECD predpokladá, že priemerný vek odchodu do dôchodku v EÚ bude v roku 2060 67 rokov, no mnohé krajiny budú atakovať 70 rokov a viac. Dánsko zvýši vek odchodu do dôchodku na 70 rokov do roku 2040. Vďaka medicíne a lepšej životnej úrovni sa zvyšuje priemerná dĺžka života, ktorá je dôležitá pre výpočet veku odchodu do dôchodku. Dánsky model zvyšuje vek odchodu do dôchodku postupne a predvídateľne v súlade s rastúcou dĺžkou života. Od roku 2006 sa dôchodkový vek v krajine zvyšuje každých 5 rokov o 1 rok. Zvýšenie dôchodkového veku zníži celkovú sumu vyplácaných dôchodkov, zvýši podiel ekonomicky aktívnych ľudí a poskytne ľuďom viac času na tvorbu vlastného dôchodkového zabezpečenia.

Porovnanie veku odchodu do dôchodku v Európe

V súčasnosti je priemerný vek odchodu do dôchodku na Slovensku pre ľudí narodených po roku 1967 64 rokov. Česi plánujú postupne zvyšovať dôchodkový vek do roku 2050 až na 67 rokov. V takmer každej krajine sú rozdiely medzi pohlaviami. Vo Francúzsku je najnižší dôchodkový vek, 64 rokov a 8 mesiacov. V 23 krajinách muži a ženy odchádzajú do dôchodku v rovnakom veku. V ďalších 9 krajinách majú muži vyšší vek odchodu do dôchodku. Najväčšie rozdiely sú v Rakúsku a Poľsku, kde muži odchádzajú do dôchodku o 5 rokov neskôr ako ženy. OECD predpokladá, že do roku 2060 sa rozdiel v dôchodkovom veku medzi pohlaviami v Európe takmer vytratí.

Výzvy pre Slovensko

Je dôležité si uvedomiť, že sa budeme pravdepodobne dožívať viac, no aj tak vymierame. V spojení s veľmi štedrým dôchodkovým systémom je to až alarmujúce. Kým prírodzený úbytok obyvateľstva trápi celú EÚ, vo väčšine členských štátov populácia rastie vďaka prílevu cudzincov. Slovensko, Poľsko a Maďarsko sú jednou z 8 krajín, v ktorých minuloročný pokles obyvateľov bol väčší ako prílev cudzincov. Náš súčasný dôchodkový systém funguje na princípe priebežného financovania. Pracujúci platia odvody, z ktorých sa vyplácajú dôchodky súčasným seniorom. Kedysi tento systém fungoval, pretože na jedného dôchodcu pripadalo 5 pracujúcich, dnes sú to iba dvaja. Priemerný dôchodok na Slovensku sa od roku 2019 zvýšil na 701 eur. Aj napriek tomuto rastu patrí medzi tie nižšie. Dôležitým meradlom je miera náhrady mzdy po odchode do dôchodku. Hrubá miera náhrady priemernej mzdy na Slovensku predstavuje 77%. Slováci síce majú menšie dôchodky v absolútnych číslach, ale penzia im pokryje väčšiu časť toho, čo zarábali pred odchodom do dôchodku v porovnaní s inými krajinami. Otázka je, či si takéto štedré dôchodky vzhľadom na nepriaznivý vývoj demografie a problémom v ekonomike môžeme dovoliť.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

Budúcnosť slovenského dôchodkového systému

Podľa analytikov sa pracovná sila do roku 2035 zmenší o 7%. Práceschopných ľudí vo veku 18 až 64 rokov bude o približne 200 tisíc menej ako je v súčasnosti. Pomer pracujúceho človeka na jedného poberateľa dôchodku sa tak dostane do fázy, kedy sa systém s veľkou pravdepodobnosťou zrúti. Ďalším problémom sú tzv. husákové deti, populačne silné ročníky, ktoré čoskoro začnú poberať dôchodky. Podľa Eurostatu počet obyvateľov starších ako 64 rokov vzrastie do roku 2035 až o 20%. Sociálna poisťovňa príde o veľkú časť ľudí, ktorí do systému nalievajú peniaze, a veľmi veľká časť týchto ľudí prejde na stranu druhú, teda budú naopak zo sociálnej poistovne peniaze vyťahovať. Strana výdavkov sa nafúkne až o pätinu. Už dnes je deficit sociálnej poistovne 3 miliardy eur. Vyšší hospodársky rast by pomohol, no ten sa zabrzdil. OECD nedávno výrazne zhoršila slovenskú prognózu tohto ročného rastu ekonomiky na 1,4%, deficit verejných financií je na úrovni 5,3%. Cieľom konsolidačného balíčka bolo jeho zníženie z 5,3% na 4,7% HDP. No realita je zníženie na 5,2% HDP a potrebných ďalších 5 miliárd eur. Bez toho deficit vzrastie na 6%, na čo poukazuje aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Odporúčania pre budúcnosť

V prvom rade, založte si druhý pilier, ak ho ešte nemáte. Ak ste mladí, nastavte si indexové alebo akciové fondy, nie dlhopisové. Ideálne, ak nechcete pracovať do 68-ky alebo do 70-ky, investujte si aj sami.

Prečítajte si tiež: Starobný dôchodok a zamestnanie

Prečítajte si tiež: Nárok na vdovecký dôchodok po dovŕšení starobného dôchodku

tags: #vek #do #dôchodku #v #Európe #porovnanie