
Zabezpečovací prevod práva je jedným zo spôsobov zabezpečenia pohľadávky veriteľa. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zmluvu o zabezpečovacom prevode práva k hnuteľnej veci, vrátane jej charakteristík, predmetu, obsahu, zániku a právnej úpravy.
Dlžník alebo tretia osoba odlišná od dlžníka prevedie prostredníctvom zmluvy na veriteľa svoje právo s tým, že prevod práva trvá dovtedy, kým nebude zabezpečený záväzok dlžníka splnený. Prevodca svoje právo prevádza podmienečne, a teda pokiaľ dôjde k splneniu zabezpečeného záväzku dlžníka, nadobudne prevodca svoje prevedené právo späť. Ak dlžník zabezpečený záväzok nesplní, veriteľovi nezostane prevedené právo natrvalo (nemôže si právo "ponechať"), veriteľ však môže pristúpiť k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva (napr. jeho predajom na dražbe).
Tento inštitút je podobný so záložným právom, nejde však o totožné inštitúty. Hlavný rozdiel je v tom, že pokým pri zriadení záložného práva je k predmetu záložného práva (zálohu) patriacemu záložcovi zriadená ťarcha v prospech záložného veriteľa, pričom však samotný záloh zostáva záložcovi, pri zabezpečovacom prevode práva dochádza priamo k prevodu príslušného práva v prospech veriteľa, a teda na predmete zabezpečovacieho prevodu neviazne ťarcha, ale samotné právo sa prevádza dočasne na veriteľa. Počas trvania zabezpečovacieho prevodu práva tak prevodca nemôže s právom disponovať (napr. ho scudziť), keďže predmetné právo počas tohto obdobia nemá (je dočasne prevedené na veriteľa). Oproti záložnému právu môže k určitému právu, veci alebo inej majetkovej hodnote vzniknúť iba jeden zabezpečovací prevod práva (viac o záložnom práve nájdete v článku Záložné právo v skratke).
Predmetom zabezpečovacieho prevodu práva môže byť každé právo, ktoré má majetkovú hodnotu, dá sa previesť a patrí prevodcovi. Prevodca môže na veriteľa teda previesť napr. vlastnícke právo k hnuteľnej i nehnuteľnej veci, či právo k cennému papieru. Ďalej to môže byť právo duševného vlastníctva (ochranná známka, patent) alebo právo k iným majetkovým hodnotám (obchodný podiel, akcie). V prípade niektorých prevádzaných práv sa informácia o tomto prevode zapisuje do osobitného registra (napr. pri nehnuteľnostiach do katastra nehnuteľností, pri obchodnom podiele do obchodného registra a pod.).
Zo zákona je však zakázané dojednať zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu akéhokoľvek práva.
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Zamerajme sa na hnuteľné veci ako predmet zabezpečovacieho prevodu práva. Hnuteľná vec je definovaná ako vec, ktorá nie je pevne spojená so zemou. Medzi hnuteľné veci patria napríklad autá, stroje, zariadenia, tovar, cenné papiere, pohľadávky, obchodný podiel a iné.
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí mať vždy písomnú formu. Možno ju uzavrieť aj formou notárskej zápisnice.
Zmluva o zabezpečovacom prevode práva musí zo zákona vždy obsahovať tieto náležitosti:
Zabezpečovací prevod práva zaniká zánikom záväzku, ktorý bol takto zabezpečený. Teda ak dlžník zaplatí svoj dlh veriteľovi aj zabezpečovací prevod práva zanikne. Právo v tomto prípade prechádza späť na dlžníka. Veriteľ je potom povinný tiež vydať prírastky a úžitky, pokiaľ sa s dlžníkom nedohodli inak.
V prípade, ak dlžník zabezpečený záväzok nesplnil a veriteľ pristúpil k výkonu zabezpečovacieho prevodu práva, má veriteľ právo aj na náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom zabezpečovacieho prevodu práva.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ak sa zabezpečovací prevod práva týkal vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v katastri nehnuteľností je potrebné znovu vyznačiť prevodcu ako vlastníka a vymazať poznámku o dočasnom prevode. Obdobne to platí aj v prípade práv z duševného vlastníctva.
Právnu úpravu zabezpečovacieho prevodu tvoria ustanovenia § 553 až § 553e zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Primerane sa tiež aplikujú niektoré ustanovenia o záložnom práve vymenované v § 553e Občianskeho zákonníka. Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník neobsahuje právnu úpravu zabezpečovacieho prevodu práva.
JUDr. Solčanský D. vo svojom článku "Zabezpečovací prevod práva - aplikačná a rozhodovacia prax" uverejnenom v Bulletine slovenskej advokácie, 2009, 15, č.6, s. uvádza, že zabezpečovací prevod práva sa vrátil do slovenského právneho poriadku tzv. veľkou novelou Občianskeho Zákonníka č. 509/1991 Zb. Technicky sa síce vyskytoval v právnom poriadku ČSSR aj predtým, ale výlučne v tretej hlave zákona č. 101/1963 Zb. o právnych vzťahoch v medzinárodnom obchodnom styku (Zákonník medzinárodného obchodu) v časti upravujúcej zabezpečenie záväzkov. V civilných vnútrozemských právnych vzťahoch sa však nevyužíval.
V Zákonníku medzinárodného obchodu sa nachádzali ustanovenia § 207 až 209, ktoré upravovali nielen povahu prevodu tohto práva ale dokonca aj postup veriteľa pri splnení zabezpečeného záväzku, ktorý bol povinný opäť dlžníkovi umožniť výkon práva v rozsahu jeho prevodu a vydať dlžníkovi všetko, čo z prevedeného práva získal, a nahradiť, čo pri obvyklej starostlivosti mohol získať. Bolo preto len na škodu, že do Občianskeho zákonníka sa doslovne prevzalo len absolútne strohé ustanovenie pôvodného ust. § 553 Zabezpečenie záväzkov prevodom práva.
Vzhľadom na strohú právnu úpravu bolo potrebné najprv vyjasniť, čo tento inštitút znamená. Netreba zabúdať, že ide o silný zabezpečovací inštitút, pričom v teórii práva sa môžeme stretnúť s dvoma názormi na jeho povahu. Podľa prvého - prevládajúceho, ide o prevod práva prevedeného s rozväzovacou podmienkou, že zaisťovaný záväzok bude splnený. Vzhľadom na akcesorickú povahu po splnení záväzku potom prevedené právo automaticky prechádza späť na prevodcu - dlžníka. Sporným zostáva , či je vlastníctvo na strane veriteľa podmienené a či zanikne v dôsledku rozväzovacej podmienky, pretože tá nemá oporu v platnom práve (resp. nemala v našej právnej úprave pred 31.12.2007), aj keď to,samozrejme, nebráni účastníkom, aby si takúto rozväzovaciu podmienku dojednali Mikeš, J. - Švestka, J.: Nad základními otázkami zajištění závazků převodem práva. Právní rozhledy č. 6, 2001, str.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Podľa druhého právneho názoru je to fiduciárny právny úkon, kde sa stretávajú dva právne úkony - prevod práva veriteľa (fiducianta) na dôverníka (fiduciára) a jeho záväzok spočívajúci v prevode práva späť po splnení účelu prevodu.
Občiansky zákonník v cit. § 553 výslovne nerieši situáciu, ak dlžník zabezpečený záväzok riadne a včas nesplní, teda ak nenastane rozväzovacia podmienka. Z podstaty tohto inštitútu …
S poskytnutím peňažných prostriedkov sa viaže aj povinnosť platiť úroky z úveru (§ 497 Obchodného zákonníka). Úroky v tomto prípade sú osobitnou peňažnou náhradou, súvisiacou s …
Žiaden právny predpis, vrátane zákonných ustanovení upravujúcich spotrebiteľské zmluvy, súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného …
Bez zovšeobecnenej právnej vety.
Pokiaľ zákonodarca s účinnosťou od 15.1. novelizoval ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka tak, že v prípade záväzkov vzniknutých zo spotrebiteľských zmlúv možno úroky z omeškania …