Prežívanie sociálnej osamelosti u seniorov: Príčiny a riešenia

Starnutie je neoddeliteľnou súčasťou života, prinášajúce so sebou komplex zmien, ktoré ovplyvňujú fyzické i psychické zdravie. V modernej spoločnosti, kde sa priemerná dĺžka života neustále predlžuje, je zabezpečenie kvalitného a plnohodnotného života v starobe jednou z hlavných priorít. Hoci sa často diskutuje o fyzickom zdraví seniorov, problematika ich duševného zdravia zostáva často prehliadaná alebo stigmatizovaná. Je však nevyhnutné si uvedomiť, že úzkosť a depresia u seniorov nie sú prirodzenou súčasťou starnutia. Neriešené psychické problémy môžu výrazne zhoršiť celkovú kvalitu života, viesť k sociálnej izolácii a negatívne ovplyvniť aj fyzické zdravie.

Bežné prejavy starnutia verzus psychické poruchy

Často sa o starších ľuďoch hovorí ako o senilných. Pod pojmom starecká senilita si predstavujeme človeka, ktorý má väčšinu života za sebou a vyznačuje sa stratou vlasov, úbytkom svalovej hmoty, pigmentovými škvrnami a vráskami na koži, zhoršeným zrakom, chýbajúcimi zubami, spomaleným pohybom a menej sviežou mysľou. Hoci sa so senilnou demenciou stretávame často, nepatrí k prirodzeným prejavom starnutia.

Demencia je definovaná ako duševná choroba, ktorá vedie k úbytku intelektu, poruchám krátkodobej pamäti a úsudku. Často dochádza aj k zmenám osobnosti a správania. Starecká demencia sa prejavuje nenápadne, príznaky sú často prehliadané a pripisované starnutiu. Ak sa včas nezačne vhodná liečba, choroba môže postúpiť do ďalšieho štádia a ovplyvniť sebestačnosť seniora. V tomto štádiu si okolie a senior sám všimne zhoršenie myslenia. Senior je ešte schopný sa o seba postarať, navštíviť lekára, nakúpiť a venovať sa svojim koníčkom. V tomto štádiu môže zostať aj niekoľko rokov, ale riziko rozvoja ďalšieho štádia demencie je vyššie ako u zdravých ľudí.

Zabúdanie úloh alebo mien v dôsledku prepracovanosti a nesústredenia sa neznamená demenciu. Na rozdiel od človeka s demenciou si neskôr spomeniete. Človek s demenciou má problém spomenúť si na mená blízkych, nakupuje nezmyselné veci, nepamätá si recepty, odkladá veci na nezmyselné miesta a stráca sa na známych miestach.

Príznaky úzkosti a depresie u seniorov

Príznaky depresie sa u starších ľudí môžu prejavovať odlišne ako u mladších dospelých, čo sťažuje ich rozpoznanie. Medzi bežné príznaky patria:

Prečítajte si tiež: Osamelosť u seniorov: pohľad Balogovej

• Fyzické ťažkosti: Časté sťažnosti na bolesti, tráviace problémy, bolesti hlavy, ktoré nemajú jasnú fyzickú príčinu a nereagujú na bežnú liečbu.
• Zmeny spánku: Nespavosť, skoré ranné prebúdzanie alebo naopak nadmerná spavosť.
• Kognitívne zmeny: Zhoršenie pamäte, problémy s koncentráciou, spomalené myslenie.

Faktory rozvoja úzkosti a depresie v starobe

Rozvoj úzkosti a depresie v starobe je komplexný proces, na ktorom sa podieľa viacero faktorov. Nejde o jedinú príčinu, ale skôr o súhru biologických, psychologických a sociálnych vplyvov.

• Fyzické zdravie a chronické ochorenia: Mnohí seniori trpia chronickými ochoreniami ako sú srdcové choroby, cukrovka, Parkinsonova choroba, mŕtvica alebo artritída. Tieto ochorenia môžu spôsobovať bolesť, obmedzovať mobilitu a viesť k závislosti na druhých, čo priamo prispieva k rozvoju depresie a úzkosti. Samotná liečba niektorých ochorení, vrátane vedľajších účinkov liekov pre seniorov, môže mať vplyv na duševný stav.
• Strata a smútok: Starnutie je často spojené so stratou blízkych - partnera, priateľov, súrodencov. Prežívanie smútku je prirodzené, ale ak sa smútok prehlbuje a trvá dlhodobo, môže prerásť do klinickej depresie.
• Sociálna izolácia a osamelosť: Odchod do dôchodku, strata sociálnych rolí, obmedzená mobilita a smrť blízkych môžu viesť k sociálnej izolácii.
• Zmeny životného štýlu a mobility: Znížená fyzická aktivita, obmedzená schopnosť vykonávať bežné činnosti, strata vodičského preukazu a závislosť na druhých môžu viesť k pocitu straty autonómie a kontroly nad vlastným životom.

Prítomnosť niekoľkých z týchto príznakov, ktoré trvajú dlhšie ako dva týždne a ovplyvňujú každodenný život, by mala byť signálom pre vyhľadanie odbornej pomoci.

Demencia: Symptómy, typy a diagnostika

Demencia je termín, ktorým sa označujú neurodegeneratívne ochorenia. Pre tieto ochorenia sú typické najmä zmeny v správaní, strata mentálnych a koordinačných schopností. Demencia je všeobecný termín, ktorý charakterizuje pokles kognitívnych funkcií. Kognitívne funkcie zahŕňajú mentálne zručnosti potrebné na vykonávanie akejkoľvek úlohy, ako je vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie a myslenie.

Slovom demencia sa označuje stav, ktorý je spojený so symptómami, ako je obmedzenie alebo strata pamäti, myslenia, reči či rozhodovacích schopností. Tieto príznaky ovplyvňujú vykonávanie bežných a každodenných činností.

Príznaky demencie

Príznaky demencie sa rozvíjajú postupne. Na začiatku sa objavuje strata krátkodobej pamäti, ktorá je spojená so zabúdaním nových mien a strácaním vecí. Typickým znakom je aj problém pri vyjadrovaní. Pacienti ťažko hľadajú správne slová na formuláciu svojich myšlienok a často nerozumejú významu slov. Pacienti s demenciou sa stávajú apatickí a strácajú záujem o aktivity, ktoré predtým robievali s radosťou.

Prečítajte si tiež: Negatívne Pocity a Zdravie

Príznaky demencie môžu mať kognitívny, neuropsychický, ale aj telesný charakter. V začiatočnom štádiu demencie sa vyskytuje najmä zabúdanie nedávnych udalostí, ťažkosti pri rozhodovaní, hľadanie slov, opakujúce sa otázky pri konverzácii, nesprávne umiestnenie vecí a z toho plynúca úzkosť či nervozita. V pokročilom štádiu demencie dochádza k neschopnosti postarať sa o seba samého. Človek sa nedokáže sám najesť, učesať alebo umyť.

Typy demencie

Demencia sa môže rozdeľovať na základe rôznych kritérií.

• Alzheimerova choroba: Medzi najznámejší a najčastejší typ demencie patrí Alzheimerova choroba. Prvotné príznaky zahŕňajú dezorientáciu na známych miestach, dlhšie trvanie každodenných bežných činností, strata spontánnosti, zmeny nálad a osobnosti, zvýšená úzkosť. S postupom ochorenia sa objavujú aj ďalšie príznaky - stále väčšia strata pamäti, narastá aj zmätenosť, pacient začína mať problém s rozpoznávaním blízkych osôb. Začínajú sa objavovať problémy pri čítaní, písaní, počítaní. Je pre nich veľmi náročné myslieť logicky a organizovať si myšlienky. Pacienti môžu trpieť halucináciami, bludmi a paranojou. Sú precitlivenejší - trpia úzkosťami, nepokojom, plačlivosťou. Tieto prejavy sa objavujú typicky najmä neskoro popoludní až večer. Dostávajú sa do štádia, kedy nie sú schopní učiť sa nové veci. K psychickým problémom sa začínajú pridružovať aj výraznejšie motorické ťažkosti.
• Vaskulárna demencia: Vaskulárna demencia je spôsobená zhoršenou pamäťou v dôsledku problémov s cievami. V dôsledku sklerotizácie (kornatenie) nie sú cievy dostatočne pružné a neprivádzajú do mozgu dostatok krvi.
• Sekundárna demencia: Sekundárna demencia vzniká ako následok vážnej choroby, úrazoch, zápalových ochorení a tiež v dôsledku alkoholizmu.
• Demencia s Lewyho telieskami: Ide o jeden z najbežnejších typov progresívnej demencie. Lewyho telieska sú abnormálne balónovité zhluky bielkovín, ktoré sa našli v mozgu aj u ľudí s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou.
• Frontotemporálna demencia: Ide o skupinu ochorení charakterizovaných rozpadom nervových buniek a ich spojení v predných a temporálnych lalokoch mozgu. Toto sú oblasti, ktoré sa vo všeobecnosti spájajú s osobnosťou, správaním a jazykom.

Diagnostika demencie

Diagnostika demencie prebieha na základe vyšetrenia. V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie. Lekár musí rozpoznať mieru kognitívneho úpadku a určiť, čo je pacient ešte schopný urobiť. Spýta sa pacienta na príznaky, ktoré pozoruje a vykoná fyzikálne vyšetrenie.

• Skríningové testy kognitívnych funkcií: Pacient je podrobený skríningovým testom kognitívnych funkcií, ako je napr. test kreslenia hodín alebo test slovnej fluencie.
• Zobrazovacie metódy: Magnetická rezonancia, alebo CT môžu ukázať známky mŕtvice, krvácania, alebo nádoru.
• Krvné testy: Krvné testy dokážu odhaliť fyzické problémy, ktoré môžu ovplyvniť funkciu mozgu, ako je nedostatok vitamínu B-12 alebo nedostatočná činnosť štítnej žľazy.

Rozlíšenie medzi demenciou a depresiou

Rozlíšenie medzi demenciou a depresiou u seniorov môže byť mimoriadne náročné, pretože mnohé z ich symptómov sa prekrývajú, najmä tie kognitívne. Oba stavy môžu spôsobovať problémy s pamäťou, koncentráciou, úsudkom a celkovými zmenami nálady. Kľúčové rozdiely však existujú.

Liečba úzkosti a depresie u seniorov

Dobrou správou je, že úzkosť v starobe a depresia u seniorov sú liečiteľné stavy. Súbor liečebných metód je podobný ako u mladších dospelých, avšak s ohľadom na špecifické potreby a obmedzenia staršej populácie. Cieľom liečby je zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia.

Prečítajte si tiež: Hľadanie novej práce po prepustení

• Farmakoterapia: Antidepresíva a anxiolytiká sú často prvou voľbou, najmä pri stredne ťažkých až ťažkých formách depresie a úzkosti. Pri nasadzovaní liekov pre seniorov je však potrebná mimoriadna opatrnosť. Lekár musí zvážiť možné interakcie s inými liekmi, ktoré senior užíva, a zvoliť lieky s čo najmenšími vedľajšími účinkami. Začína sa s nižšími dávkami a postupne sa zvyšujú, pričom sa starostlivo sleduje reakcia pacienta. Pri liečbe v rannom štádiu sa používa extrakt z listov stromu ginkgo biloba, ktorý podporuje mozgovú činnosť a dá sa kúpiť aj bez predpisu. Zlepšuje využitie glukózy pre mozgovú činnosť a mozog je aj lepšie prekrvený. Liekmi sa dajú ovplyvniť len niektoré známe príčiny demencie, ako je nedostatek neurotransmitéru acetylcholín pri Alzheimerovej chorobe. Z liekov viazaných na lekárský predpis sa pri liečbe používajú tzv. kognitíva (inhibítory acetylcholinesterázy), ktoré množstvo acetylcholínu zvyšujú a tým zastavia zhoršujúcu sa pamäť. Tieto lieky v počiatočnom a strednom štádiu ochorenia predpisuje neurológ, geriater alebo psychiater.
• Psychoterapia: Psychoterapia, najmä kognitívne-behaviorálna terapia (KBT) a interpersonálna terapia, je vysoko účinná pri liečbe depresie a úzkosti u seniorov. Pomáha im identifikovať a meniť negatívne myšlienkové vzorce, rozvíjať copingové stratégie a zlepšovať sociálne zručnosti. Terapia môže byť prispôsobená pre seniorov, napríklad kratšími sedeniami alebo zameraním na konkrétne problémy súvisiace so starnutím, ako je strata, osamelosť alebo adaptácia na nové životné situácie. V počiatočných fázach demencie - pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, je veľmi účinná je psychoterapia.
• Podpora životného štýlu: Zmeny životného štýlu hrajú významnú úlohu. Pravidelná fyzická aktivita, hoci aj mierna, ako je prechádzka, môže výrazne zlepšiť náladu a zmierniť príznaky depresie starší ľudia. Zdravá a vyvážená výživa podporuje celkové zdravie a môže ovplyvniť aj psychický stav. Dostatočný spánok a minimalizácia stresu sú tiež dôležité.
• Alternatívne a doplňujúce terapie: Niektorí seniori môžu nájsť úľavu v doplňujúcich terapiách ako je arteterapia, muzikoterapia alebo terapia zvieratami. Zlepšenie psychických a kognitívnych funkcií u pacientov s demenciou je pozorované aj pri využití aromaterapie, muzikoterapie, tanečnej terapie a pri pravidelnom pobyte v prírode. Veľmi prospešné je tiež zaobstarať seniorovi domáceho miláčika, obzvlášť psa.

Spolupráca medzi seniorom, jeho rodinou, praktickým lekárom a špecialistom v oblasti geriatrickej psychiatrie je nevyhnutná pre vytvorenie efektívneho a udržateľného liečebného plánu.

Prevencia psychických porúch u seniorov

Aktívna podpora seniorov a prevencia duševných porúch je rovnako dôležitá ako ich liečba. Mnoho rizikových faktorov pre úzkosť v starobe a depresiu u seniorov je možné ovplyvniť správnym prístupom a zmenami v životnom štýle.

• Udržiavanie sociálnych kontaktov: Boj proti osamelosti seniorov je kľúčový. Podporujte seniorov v udržiavaní kontaktu s rodinou a priateľmi. Povzbudzujte ich k účasti na komunitných akciách, kluboch seniorov, dobrovoľníctve alebo náboženských aktivitách.
• Fyzická aktivita: Pravidelný pohyb, prispôsobený individuálnym schopnostiam, je nevyhnutný. Môže ísť o prechádzky, cvičenie doma, jogu pre seniorov alebo tanec.
• Mentálna stimulácia: Udržiavanie mysle aktívnej pomáha predchádzať poklesu kognitívnych funkcií úzkosť a depresii. Čítanie, riešenie krížoviek, učenie sa nových zručností.
• Zdravý životný štýl: Vyvážená strava bohatá na vitamíny a minerály, dostatočný prísun tekutín a obmedzenie alkoholu a kofeínu sú dôležité pre celkové zdravie a pohodu. Dôležitý je tiež dostatočný a kvalitný spánok.
• Zmysel a účel: Pomôžte seniorom nájsť zmysel a účel v ich živote. To môže byť prostredníctvom koníčkov, dobrovoľníctva, pomoci druhým alebo starostlivosti o vnúčatá.
• Pravidelné lekárske prehliadky: Pravidelné kontroly u praktického lekára sú dôležité nielen pre fyzické, ale aj pre duševné zdravie.
• Podpora rodiny a opatrovateľov: Rodina a opatrovatelia hrajú nezastupiteľnú úlohu. Je dôležité, aby boli informovaní o príznakoch úzkosti a depresie a vedeli, ako reagovať a kde hľadať pomoc.

Ako reagovať na správanie psychicky chorého seniora?

Starostlivosť o psychicky chorého človeka je veľmi náročná a vyžaduje veľkú trpezlivosť. V prvom rade treba mať na pamäti, že senior je chorý a svoje správanie nedokáže regulovať. Aj keď sú jeho obviňovanie, mrzutosť či nepríjemné poznámky neprimerané, opatrovateľka by si ich nemala brať k srdcu, pretože nevyplývajú zo skutočnosti. Aby to dokázala, musí sa vedieť odosobniť a pochopiť, čo sa so seniorom deje, ako cíti a rozmýšľa vo svojej chorobe. Ak senior trpí chorobne smutnou náladou, má depresiu, je oslabený a apatický, neodporúča sa mu poskytovať rady typu: vzchopte sa, nepodliehajte tomu, neb…

tags: #prežívanie #sociálnej #osamelosti #u #seniorov #príčiny