Neúčinnosť právneho úkonu: Zákonné dôsledky a ochrana veriteľov

Článok sa zaoberá problematikou neúčinnosti právneho úkonu, jeho zákonnými dôsledkami a možnosťami ochrany veriteľov v prípade, ak dlžník koná v snahe vyhnúť sa svojim záväzkom.

Úvod

Konanie dlžníka, ktorým sa snaží znemožniť alebo sťažiť veriteľom uspokojenie ich pohľadávok zbavovaním sa majetku, je v rozpore so zákonom. V takýchto prípadoch prichádza do úvahy inštitút odporovateľnosti právneho úkonu.

Odporovateľnosť právneho úkonu

Čo je odporovacia žaloba?

Veriteľ sa môže domáhať na súde, aby súd vyslovil, že určitý právny úkon, ktorý urobil jeho dlžník, je voči veriteľovi právne neúčinný. Takáto žaloba sa nazýva odporovacia žaloba. Žalobou sa môže veriteľ domáhať určenia, že právny úkon dlžníka (napríklad uzavretie darovacej zmluvy s treťou osobou) je voči nemu právne neúčinný.

Relatívna bezúčinnosť

Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a Občianskeho zákonníka nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, ale v pomeroch účastníkov sa na neho hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky.

Dôsledky relatívnej bezúčinnosti

To, že odporovaný právny úkon zostáva platným úkonom, znamená, že vyvolal všetky predvídané právne následky, napríklad prevod vlastníctva k veci. Len v pomere medzi veriteľom a osobou, ktorá od dlžníka nadobudla majetok, sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu nedošlo a jeho účinky, avšak len v tomto vzťahu, nenastali.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Účel odporovateľnosti

Inštitút odporovateľnosti v zásade slúži potrebám exekučného konania. Jeho účelom je umožniť veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto pohľadávky z majetku, ktorý ušiel dlžníkovi v dôsledku jeho odporovateľného právneho úkonu.

Podklad pre exekúciu

Rozhodnutie súdu, ktorým sa vyhovie odporovacej žalobe, je nevyhnutným podkladom na to, aby sa veriteľ na základe exekučného titulu vydaného proti dlžníkovi, mohol domáhať nariadenia exekúcie postihnutím toho, čo odporovateľným (neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. To, čo ušlo z dlžníkovho majetku, však nemožno zužovať len na predmet právneho úkonu, ktorý bol vyhlásený za právne neúčinný. Návrh na vykonanie exekúcie v takomto prípade smeruje nie proti dlžníkovi, ale proti tomu, s kým, alebo v koho prospech dlžník právny úkon urobil.

Neplatnosť vs. Neúčinnosť

Ak sa vysloví neplatnosť právneho úkonu, jeho právne účinky vôbec nenastávajú. Pri právnom úkone, ktorý je neplatný, nemožno vysloviť jeho neúčinnosť. Neplatnosť právneho úkonu "má prednosť" pred jeho odporovateľnosťou a odporovať možno len platnému právnemu úkonu. Ak zákon určité konanie dlžníka za stanovených podmienok sankcionuje odporovateľnosťou právneho úkonu, nemôže byť to isté konanie za tých istých podmienok sankcionované neplatnosťou právneho úkonu.

Konanie o odporovacej žalobe

Účastníci konania

Konanie o odporovacej žalobe môže začať len na návrh. Predmetom súdneho konania o určenie neúčinnosti právneho úkonu nie je vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ale vzťah medzi veriteľom a osobou, v prospech ktorej bol právny úkon urobený alebo ktorej vznikol z odporovaného úkonu prospech. Odporcom v takomto konaní bude teda subjekt, ktorý mal z odporovaného právneho úkonu dlžníka prospech (napríklad obdarovaný). Samotný dlžník nie je účastníkom konania, mohol by vystupovať v konaní ako tzv. svedok.

Náležitosti žaloby

Odporovacia žaloba musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 1 OSP) aj určité a zrozumiteľné označenie odporovaného právneho úkonu (najčastejšie zmluvy), a to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu a predmetu (napr. presnej špecifikácie nehnuteľností). Odporovacia žaloba ako aj výrok rozhodnutia súdu, ktorým sa odporovacej žalobe vyhovuje, by mali tieto náležitosti obsahovať. Pokiaľ by výrok rozsudku súdu neobsahoval predmet odporovaného právneho úkonu, bol by vadný pre nedostatok materiálnej vykonateľnosti.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Neurčitosť žaloby

V súdnej praxi sa možno stretnúť s prípadmi, kedy veritelia podávajú odporovaciu žalobu, v ktorej sa domáhajú toho, aby súd určil, že právne úkony, na základe ktorých dlžník vyplácal žalovaným peňažné čiastky na základe údajov v pokladničnej knihe, sú voči žalobcovi ako veriteľovi právne neúčinné, pričom žaloba údaje o konkrétnych odporovaných právnych úkonoch dlžníka, vrátane okolností, za ktorých boli urobené a v akých časových súvislostiach, neobsahuje. Vzhľadom k tomu, že právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, nemôže sa za právny úkon podľa § 34 Občianskeho zákonníka považovať faktická činnosť, aj keď je nepochybné, že sa ňou právny úkon vykonáva. Za takúto faktickú činnosť je treba považovať aj výplatu peňažných čiastok vykonanú dlžníkom, ako môže vyplývať z pokladničnej knihy. Z uvedeného dôvodu takúto žalobu treba považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú v časti žalobného petitu a pre tento nedostatok nemožno odporovaciu žalobu vecne prejednať.

Podmienky odporovateľnosti

Vymáhateľná pohľadávka

Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Pre uplatnenie odporu je z tohto hľadiska významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie. Hmotnoprávna úprava inštitútu odporovateľnosti podľa ustanovenia § 42a OZ umožňuje žalovanému založiť svoju obranu proti odporovacej žalobe na tvrdeniach a dôkazoch, že vymáhateľná pohľadávka žalujúceho veriteľa voči dlžníkovi zanikla.

Pojem vymáhateľná pohľadávka, ktorý používa zákon v ustanovení § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka je pojmom, ktorého výklad vyvolával v praxi problémy. Tento problém riešil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. decembra 1999, sp.zn. 3 Cdo 102/99, kde súd zaujal názor, že text zákona (§ 42a OZ) a v ňom uvedené prídavné meno "vymáhateľný" nie je možné interpretovať tak, že právo veriteľa uplatniť odporovaciu žalobu sa spája len s pohľadávkou priznanou vykonateľným rozhodnutím (exekučným titulom), ale tak, že ide o vymáhateľnú pohľadávku, teda takú, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Vymáhateľná je pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní; vymáhateľná je teda pohľadávka, ktorá už dospela (je splatná), ktorá čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá však ani nezanikla, či už splnením, kompenzáciou, preklúziou či z iného právneho dôvodu.

Požiadavka uvedená v § 42a ods. 1 OZ, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná, nevymedzuje podmienku odporovateľnosti právnym úkonom dlžníka, ale aktívnu vecnú legitimáciu na podanie odporovacej žaloby. K tomu, aby žalujúci veriteľ bol vecne legitimovaný, postačí, aby jeho pohľadávka proti dlžníkovi bola vymáhateľná aspoň v čase rozhodnutia súdu o jeho podanej odporovacej žalobe. Pretože je možné odporovať právnym úkonom dlžníka, ktoré ukracujú veriteľov, postačuje, aby dlžník sledoval svojim konaním skrátenie akejkoľvek pohľadávky svojho veriteľa a nie je vôbec rozhodné, či išlo o pohľadávku splatnú či nesplatnú, poprípade budúcu, alebo či pohľadávka bola vymáhateľná. Pre uplatnenie odporu je významné len to, že veriteľ skutočne má voči dlžníkovi pohľadávku a že dlžník urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jeho uspokojenie.

Ukrátenie uspokojenia pohľadávky

Dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho pohľadávka veriteľa uspokojila.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Právny úkon bez primeraného protiplnenia

Právny úkon bez primeraného protiplnenia sa môže odporovať len vtedy, ak spôsobí úpadok dlžníka, alebo je urobený počas jeho úpadku. V prípade súdneho konania musí súd pri právnom úkone dlžníka zisťovať, či v dôsledku urobenia právneho úkonu nastal úpadok dlžníka, alebo bol právny úkon vykonaný počas úpadku dlžníka. Dôkazné bremeno existencie všetkých predpokladov je primárne na žalobcovi, ktorý je vo väčšine prípadov správca. V prejednávanej veci však zákon otáča dôkazné bremeno v prípade, ak bol právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom. V takom prípade zákon predpokladá, že v čase urobenia úkonu bol dlžník v úpadku, ak sa nepreukáže opak. Dôkaz opaku však nemá preukazovať dlžník, ale nadobúdateľ prospechu.

Započítanie pohľadávok

Všeobecnú právnu úpravu započítania pohľadávok obsahuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 580 a § 581. Započítanie pohľadávok je právna skutočnosť, ktorá spôsobuje zánik vzájomných práv a povinností, teda zánik vzájomného záväzku.

Podmienky započítania

• Vzájomné pohľadávky: Pohľadávky musia byť vzájomné, t. j. rovnakého druhu, t. j. započítateľné, t. j. spôsobilé na započítanie.
• Spôsobilosť na započítanie: Na započítanie nie sú spôsobilé také pohľadávky, pri ktorých účastníci dohodou zakázali započítanie alebo ide o také pohľadávky, pri ktorých je započítanie vylúčené priamo v zákone (napr. pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde, tzv. naturálne obligácie).

Vymenované pohľadávky nie je teda dovolené započítať prejavom vôle len jednej zo strán, ale na druhej strane OZ pripúšťa započítanie vymenovaných pohľadávok dvojstranným právnym úkonom, teda dohodou samotného dlžníka a veriteľa. Podmienkou platnosti jednostranného započítacieho prejavu nie je písomná forma. Na kompenzáciu jednostranným právnym úkonom (medzi právnikmi sa tomu hovorí kompenzačná námietka) sa súhlas druhého účastníka nevyžaduje. Započítací prejav treba adresovať druhej strane, pre platnosť tohto úkonu sa vyžadujú náležitosti § 34 a nasl. OZ. Z obsahu musí byť predovšetkým zrejmé, ktoré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne ktorých viacerých veriteľových pohľadávok. K zániku pohľadávok dôjde v rozsahu, v ktorom sa vzájomne kryjú. Časť pohľadávky, ktorá by u jedného účastníka započítania prevyšovala nad pohľadávkou druhého účastníka, zaniká len do výšky protipohľadávky a v prevyšujúcej časti trvá naďalej. Zánik pohľadávok nastáva so spätnou účinnosťou ku dňu vzájomného stretu započítateľných pohľadávok. Účinky započítania nenastanú, ak bol jednostranný započítací prejav urobený skôr, než sa vzájomné pohľadávky stretli.

Započítanie v obchodných záväzkových vzťahoch

V prípade započítania pohľadávok z obchodných záväzkových vzťahov platí dispozitívny právny režim Obchodného zákonníka. Podľa § 358 Obchodného zákonníka sú na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Ak sa účastníci dohodnú, smú si v súlade s § 364 ObchZ započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky. Na rozdiel od úpravy v OZ ustanovenie § 359 ObchZ umožňuje aj započítanie splatnej pohľadávky proti pohľadávke nesplatnej, a to v prípade, že je zrejmé, že záväzok nebude splnený včas. Veriteľ môže započítať svoju dosiaľ nesplatnú pohľadávku voči dlžníkovej splatnej pohľadávke, ak tento nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky. Vzájomnému započítaniu peňažných pohľadávok nebráni, ak sú uvedené v rôznej mene, pokiaľ sú voľne zameniteľné. Pravidlá započítania v tomto prípade upravuje § 362 ObchZ.

Započítanie v konkurze

Podľa § 54 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, počas konkurzu nie je možné započítať pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi s pohľadávkou dlžníka voči veriteľovi, ak veriteľ nadobudol pohľadávku voči dlžníkovi postúpením po vyhlásení konkurzu alebo ak sa veriteľ stal dlžníkom dlžníka po vyhlásení konkurzu. Započítanie iných pohľadávok však nie je vylúčené (§ 54 ods. 3 ZKR). Kompenzačný prejav pripúšťa aj Občiansky súdny poriadok (OSP) v súdnom konaní o žalobe veriteľa na úhradu jeho pohľadávky voči dlžníkovi. Žalovaný dlžník sa smie obrániť započítacou námietkou. Žalovaný (dlžník) si touto námietkou uplatní svoju pohľadávku proti žalobcovi (veriteľ). Započítacia námietka má svoje uplatnenie aj v konaní o výkon rozhodnutia a možno tým dosiahnuť zastavenie výkonu rozhodnutia, resp. exekučného konania.

Prínos započítania

Kompenzácia vzájomných pohľadávok ako forma bezhotovostného vyrovnania zjednodušuje majetkové vzťahy.

Postúpenie pohľadávky

Všeobecná úprava

Postúpenie (predaj, darovanie) pohľadávky je riešené ustanoveniami § 524 - § 530 Občianskeho zákonníka a vychádza z výlučnej dispozičnej právomoci veriteľa postúpiť svoju pohľadávku za odplatu či bezodplatne. Táto právna úprava je záväzná aj pre postúpenie pohľadávok vzniknutých z obchodných záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, teda aplikuje sa v konkrétnych prípadoch bez ohľadu na to, či sa postupujú pohľadávky medzi fyzickým osobami ako občanmi alebo podnikateľmi, pretože Obchodný zákonník neobsahuje osobitnú úpravu postúpenia pohľadávky.

Odplatné a bezodplatné postúpenie

Postúpenie pohľadávky môže byť za odplatu alebo bezodplatné. Bezodplatný prevod pohľadávky nie je zákonom zvlášť ošetrený, preto i pri ňom platia rovnaké pravidla ako pri postúpení odplatnom (t. j. pri predaji pohľadávky). Občiansky zákonník definuje predaj pohľadávky ako akt postúpeniapohľadávky. V prípade odplatného postúpeniapohľadávky je bývalý veriteľ (podľa zmluvy o postúpení sa označuje ako postupca) plne zodpovedný za dohodnutý obsah postúpenej pohľadávky, a to bez ohľadu na výšku odplaty, ktorú za pohľadávku dostal od kupujúceho (postupníka). Inak je veriteľ zodpovedný v rámci vymožiteľnosti postúpenej pohľadávky, pretože tu má veriteľ ako postupca obmedzenú zodpovednosť. Tomuto nebráni ani skutočnosť, že postúpená pohľadávka je vyššia než odplata za jej postúpenie. Pokiaľ postupník neuplatní postúpenú pohľadávku bez zbytočného odkladu na súde, zanikne ručenie postupcu.

Písomná zmluva a oznámenie dlžníkovi

Vzhľadom na to, že postúpením dochádza k závažnej zmene osoby veriteľa, neopomenuteľnou podmienkou je písomná zmluva o postúpení pohľadávky. Ústne postúpenie pohľadávky je preto neplatné a nespôsobuje žiadne právne účinky. Veriteľ môže urobiť takýto prevod na nového veriteľa aj bez súhlasu dlžníka, avšak postupca je povinný bez zbytočného odkladu túto skutočnosť oznámiť dlžníkovi. Dlžník bude svoj dlh uhrádzať už novému veriteľovi. S oneskoreným splnením oznamovacej povinnosti nespája zákon žiaden postih. Rovnaké účinky ako oznámenie postúpenia veriteľom dlžníkovi má aj predloženie zmluvy o postúpení pohľadávky postupníkom.

Príslušenstvo a práva

Okrem samotnej pohľadávky prechádza na nového veriteľa aj jej príslušenstvo a práva týkajúce sa pohľadávky. Príslušenstvo pohľadávky je interpretované ako úroky, úroky z omeškania, poplatky z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky (§ 121 ods. 3 OZ). Následkom postúpenia pohľadávky stratí doterajší veriteľ pohľadávku aj so všetkými právami s ňou spojenými: právom vymáhať, podávať námietky týkajúce sa pohľadávky atď.

Faktoring a Forfaiting

Pri faktoringu dochádza k jednorazovému alebo priebežnému odkúpeniu krátkodobých pohľadávok faktorom (faktoringovou spoločnosťou). Podstata faktoringu spočíva v tom, že podnikateľ - faktor, odkúpi od veriteľa nesplatnú pohľadávku, za čo dostane veriteľ ihneď dohodnutú kúpnu cenu (odplatu). V okamžitom obdržaní odplaty za pohľadávku spočíva výhoda faktoringového obchodu, pretože veriteľ získa časť peňazí ešte predtým, než sa stane pohľadávka splatnou. Forfaiting spočíva v odkupovaní dlhodobých pohľadávok forfajtingovou spoločnosťou. Používa sa pri dodávkach strojov, zariadení, investičných celkov, ktoré sa dodávajú na dodávateľský úver so splatnosťou dlhšou ako jeden rok.

Postúpenie v konkurze

Prevod (postúpenie) pohľadávky počas konkurzu je možný. Podľa § 55 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii zmluvné dojednania zakazujúce úpadcovi postúpenie jeho pohľadávok alebo zakazujúce postúpenie pohľadávok, ktoré vznikli voči úpadcovi pred vyhlásením konkurzu, sú počas konkurzu neúčinné a správca, ako aj veriteľ môžu tieto pohľadávky postúpiť na iné osoby. Ak počas konkurzného konania dôjde k prevodu alebo prechodu pohľadávky, ktorá veriteľovi zakladá postavenie účastníka konkurzného konania, na iného účastníka konkurzného konania, súd na návrh nadobúdateľa pohľadávky potvrdí prevod alebo prechod pohľadávky na nadobúdateľa pohľadávky, ak je v návrhu nadobudnutie pohľadávky preukázané. Inak návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky zamietne. Návrh na potvrdenie prevodu alebo prechodu pohľadávky musí byť doložený listinami, ktoré prevod alebo prechod pohľadávky preukazujú. V prípade, že ide v konkurze o návrh na nadobudnutie pohľadávky z dôvodu jej prevodu, podpisy na listine preukazujúcej prevod pohľadávky musia byť úradne osvedčené.

Predaj podniku

Zmluvou o predaji podniku kupujúci totižto vstúpi do existujúcich právnych vzťahov súvisiacich s podnikom predávajúceho. V jednotlivých právach a záväzkoch súvisiacich s predaným podnikom v skutočnosti nahradí predávajúceho. V prípade predaja podniku platí, že postúpenie pohľadávok môže preukázať dlžníkom aj postupník (čiže kupujúci). Vzhľadom na to, že ide o odplatný prevod pohľadávok, zodpovedal by predávajúci kupujúcemu podľa § 527 Občianskeho zákonníka za existenciu pohľadávky. Z tohto ustanovenia ďalej vyplýva, že predávajúci ručí za dobytnosť pohľadávok, len pokiaľ sa k tomu písomne zaviazal. Predávajúci je povinný odovzdať kupujúcemu všetky doklady (právne dokumenty) a poskytnúť potrebné informácie, ktoré sa týkajú pohľadávok. Pokiaľ sa prevodom veriteľovej pohľadávky v rámci predaja podniku zhoršila jej vymožiteľnosť, je veriteľ oprávnený domáhať sa podaním odporu, aby súd určil, že voči nemu je prevod záväzku predávajúcim na kupujúceho právne neúčinný.

Záložné právo k pohľadávke

Osobitná povaha vzniku záložného práva k pohľadávke (i obchodnej) na základe zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva zo skutočnosti, že zálohom nie je vec, ale pohľadávka, ktorá patrí záložcovi zo záložného vzťahu so záložným veriteľom. Záložné právo k pohľadávke vzniká najčastejšie písomnou zmluvou medzi záložným veriteľom a záložcom, ktorý je veriteľom pohľadávky použitej na zabezpečenie (§ 151b OZ). Záložca tak vystupuje voči záložnému veriteľovi ako dlžník a zároveň vystupuje ako veriteľ založenej pohľadávky voči svojmu dlžníkovi. Tento dlžník zasa voči jeho záložnému veriteľovi vystupuje ako poddlžník. K zriadeniu záložného práva k pohľadávke nie je potrebný súhlas poddlžníka (dlžníka založen.

Obsolentná právna norma

Obsoletná právna norma je právna norma, ktorá je súčasťou právneho poriadku, spĺňa podmienky platnosti, ale vymizla z právneho užívania, pričom nikdy nebola derogovaná. Na rozdiel od noriem derogovaných je stále platná. Vplyvom pozitívno-právnej školy sa v kontinentálnom právnom systéme dvadsiateho storočia objavila tendencia značnej konkretizácie a kvantitizácie právnych predpisov. Pri legislatívnej smršti zákonodarca produkuje enormné množstvo právnych predpisov, ktoré sú neprehľadné a obsahujú veľké množstvo zbytočných ustanovení, ktorým chýba abstrakcia.

Derogácia

Derogácia je zrušenie právneho predpisu alebo skupiny právnych noriem v právnom poriadku, pričom derogované normy strácajú svoju účinnosť a platnosť. Derogácia sa môže uskutočniť jasným a nejasným spôsobom. Metóda nejasnej derogácie je založená na kolízii právnych noriem a ich následnej komparácii.

Rozdiel medzi obsoletnou a derogovanou normou

Obsoletné právne normy na rozdiel od priamo derogovaných noriem sú stále platné. Sú súčasťou právneho poriadku, pretože neboli priamo derogované v dôsledku pochybenia zákonodarcu v procese derogácie. Na obsoletné právne normy sa neviažu právne účinky, aj keď sú tieto normy v právnom poriadku toho ktorého štátu formálne platné.

Príčiny vzniku obsoletných noriem

Príčinou neaplikovania derogácie môže byť obyčajné zlyhanie ľudského faktora. Zákonodarca môže spoločensky bezvýznamnú právnu normu jednoducho prehliadnuť a v záujme zachovania právnej stability nevyužije generálnu derogačnú klauzulu, ktorá by mohla spôsobiť právnu neistotu a relatívnu nespravodlivosť v právnom poriadku. Obsolétne právne normy sa stávajú zastaralými práve kvôli generálnej klauzule s demonštratívnym výpočtom právnych predpisov ktoré sa zrušujú, alebo kvôli špeciálnej derogačnej klauzule s individuálnym výpočtom právnych predpisov ktoré sa zrušujú.

Dôsledky existencie obsoletných noriem

Obsolétna právna norma je stále súčasťou právneho poriadku následkom absencie jej reálnej derogácie, avšak v záujme stability právneho poriadku sa na ňu hľadí ako na neúčinnú. Ak by bola obsoletná právna norma účinná, ohrozila by sa výrazne právna istota, ako aj spravodlivosť. Aplikácia obsoletnych právnych noriem by znamenala nespravodlivosť voči subjektom, ktoré sa spoliehali na zastaralosť právnej normy, taktiež by bolo ohrozené ich spoliehanie sa na právnu istotu.

tags: #zmluva #neúčinný #zákon #dôsledky