- Kontaktujte nás / Centrála:
- 047 / 5511 200
- [email protected]
Príkazná Zmluva vo Svetle Obchodného Zákonníka a Občianskeho Zákonníka: Definícia, Charakteristika a Kontroverzie
Príkazná zmluva je právny inštitút, ktorý má svoje korene v Občianskom zákonníku, ale vďaka ustanoveniu § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa uplatňuje aj v obchodných vzťahoch medzi podnikateľmi. Táto zmluva predstavuje záväzok príkazníka obstarať pre príkazcu nejakú vec alebo vykonať inú činnosť. V praxi sa príkazná zmluva často využíva na vykonanie určitej náhodnej alebo príležitostnej činnosti.
Definícia a Základné Charakteristiky Príkaznej Zmluvy
Príkazná zmluva je upravená v ustanoveniach § 724 až § 732 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Právny stav od 1. 9. do 31. 12. je relevantný pre posúdenie jej aplikácie.
Predmet Príkaznej Zmluvy
Z uvedeného vyplýva, že predmetom príkaznej zmluvy bude výkon určitej činnosti. Obstaraním sa rozumie nielen obstaranie hmotnej veci, ale i obstaranie akejkoľvek záležitosti. Podstata konania podľa príkazu spočíva v tom, že príkazník nekoná za seba (pre seba) alebo na svoj účet; vždy koná v záujme a v prospech príkazcu. Predmetom príkaznej zmluvy môže byť zaobstaranie hnuteľnej či nehnuteľnej veci, správa majetku, uzavretie zmluvy, vykonanie právnych úkonov vo vzťahu k úradom, súdom či tretím osobám.
Forma a Náležitosti Zmluvy
Príkazná zmluva nevyžaduje pre svoju platnosť písomnú formu. Okrem označenia zmluvných strán musí byť vymedzená činnosť, ktorú má príkazník pre príkazcu vykonať. Dohoda o odmene nie je podstatnou náležitosťou zmluvy. Pravidelnými náležitosťami príkaznej zmluvy budú pokyny príkazcu.
Povinnosti Príkazníka
Príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí a je povinný dbať na príkazcove pokyny. Od týchto pokynov sa môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme samotného príkazcu a ak zároveň nemohol včas získať od neho súhlas. Príkazník je povinný vykonať príkaz osobne. Ak poverí vykonaním príkazu iného bez toho, aby s tým súhlasil samotný príkazca, tak potom nesie zodpovednosť, ako keby vykonával príkaz sám a nemôže sa vyviniť. Na žiadosť príkazcu musí mu príkazník podávať správy o postupe pri plnení príkazu. Ďalšou povinnosťou príkazníka je, aby po obstaraní záležitosti, na ktorú sa zaviazal, predložil príkazcovi vyúčtovanie.
Prečítajte si tiež: Podmienky príkaznej zmluvy pre dôchodcov
Povinnosti Príkazcu
Ak sa strany nedohodnú inak, tak okrem odmeny za vykonanie príkazu je príkazca povinný poskytovať príkazníkovi už vopred primeranú zálohu (prostriedky, ktoré sú nevyhnutné na splnenie príkazu). Zákon taktiež príkazcovi ukladá, aby mu nahradil potrebné a užitočné vynaložené náklady. Problém č.
Osobitné Typy Príkaznej Zmluvy
Okrem všeobecnej úpravy príkaznej zmluvy existujú aj osobitné typy, a to zmluva o obstaraní veci (§ 733 - § 736 Občianskeho zákonníka) a zmluva o obstaraní predaja veci (§ 737 - § 741 Občianskeho zákonníka).
- Zmluva o obstaraní veci: Upravuje obstaranie veci prostredníctvom zástupcu. Odplatnosť je pojmovým znakom tejto zmluvy.
- Zmluva o obstaraní predaja veci: Upravuje obstaranie predaja veci prostredníctvom zástupcu. Odplatnosť je taktiež pojmovým znakom tejto zmluvy.
Príkazná Zmluva vs. Mandátna Zmluva a Komisionárska Zmluva
Príkazná zmluva sa často porovnáva s mandátnou zmluvou a komisionárskou zmluvou, pretože všetky tri patria medzi zmluvy obstarávateľského typu.
- Mandátna zmluva: Zmyslom mandátnej zmluvy, ktorá má odplatný charakter, je na rozdiel od príkaznej zmluvy obstaranie obchodnej záležitosti a jej účastníkmi sú väčšinou podnikatelia. Zatiaľ čo príkazník musí konať podľa svojich znalostí a schopností, mandatár má konať s odbornou starostlivosťou. Osobné konanie mandatára nie je povinné. Firma zadala vedenie účtovníctva na základe mandátnej zmluvy. V tejto súvislosti je možné prihliadať na vec z viacerých hľadísk. Práca sa vykonáva v priestoroch zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa. Podľa názoru autora v prípade existencie oprávnenia je toto možné podriadiť pod mandátnu zmluvu a zdaniť ako príjem z podnikania podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 595/2003 Z. z.
- Komisionárska zmluva: Komisionárska zmluva je formou nepriameho zastúpenia, uzatváraná medzi podnikateľmi, a je vždy len odplatná.
Príkazná Zmluva a Závislá Práca: Hranice a Kontroverzie
V praxi nastávajú problémy pri odlíšení príkaznej zmluvy od závislej práce, pretože i pracovný pomer a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru tiež spočívajú vo výkone činnosti. Štát vysokými odvodmi zaťažuje výkon práce, a preto je logickou snahou podnikateľských subjektov používať pri svojej činnosti iné zmluvné typy, ktoré by im umožnili vyhnúť sa vysokému daňovému a odvodovému zaťaženiu.
Definícia Závislej Práce
Ak budeme vychádzať zo súčasnej situácie, musíme spomenúť definíciu závislej práce, tak ako je uvedená v § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Ako je možné vidieť, pojmové znaky závislej práce uvedené pod bodom 2, 3 a 5 sú typické napríklad i pre príkaznú zmluvu a mandátnu zmluvu, ktorá je vlastne formou zmluvného zastúpenia. Minimálne tieto znaky nemajú rozlišovaciu schopnosť. Základný rozdiel medzi závislou činnosťou a podnikateľskou činnosťou je nevyhnutné odvodzovať od prejavenej vôle zmluvných strán, t. j.
Prečítajte si tiež: Príkazná zmluva: Čo by mali dôchodcovia vedieť
Problémy s Rozlišovaním
Pracovná zmluva i mandátna zmluva sú typom príkaznej zmluvy, t. j. ich obsahom je činnosť vykonávaná podľa pokynov tretej osoby (mandant alebo zamestnávateľ). Rozdiel nie je v obsahu - existencii pokynov, ale v subjekte, t. j. V tejto súvislosti Najvyšší súd SR poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 3 druhá veta zákona č. 311/2001 Z. z.
Daňové Aspekty a Zneužívanie Práva
Obchodný zástupca bude pracovať na základe príkaznej zmluvy a bude platený odmenou, ktorú fakturuje. Tým, že tieto príjmy bude posudzovať podľa § 6 ZDP, mu zostane viac peňazí. Všetci sú spokojní až do momentu, kedy sa napríklad stane nejaká škodová udalosť a voči obchodnému zástupcovi je vyvodzovaná zodpovednosť za škodu. Samozrejme, že zamestnanec je zodpovedný za škodu v menšom rozsahu ako osoba vykonávajúca činnosť na základe občianskoprávnych vzťahov. Takže pre jednu zmluvnú stranu bude teraz výhodnejšie povedať, ale veď ja som zamestnanec. Poukazuje to na prejavenú vôľu strán, ktorá mala byť slobodná, vážna a určitá pri uzatváraní zmluvy? Mojím úmyslom nie je podporovať zneužitie práva, ale poukázať na fakt, že zvyšovanie právnej ochrany určitých skupín nie je možné dosiahnuť tým, že sa bude zvyšovať miera právnej neistoty účastníkov zmluvných vzťahov.
Príklad z Praxe
Študent angličtiny dostane od podnikateľa zákazku - preložiť odborný text pre internú potrebu firmy. Zdaniť predmetný príjem ako príjem podľa § 5 zákona o dani z príjmov alebo podľa § 8? Určite áno, ale zas na druhej strane je to firme jedno, či to preloží celé sám, alebo mu pomôže kamarát, rodič, známy. Hlavne, že to bude urobené v prijateľnej kvalite. Určite nejaké pokyny sú vydané - sú súčasťou objednávky. Na základe toho je možné konštatovať, že ide o príjem podľa § 8 ZDP.
Zánik Príkaznej Zmluvy a Zodpovednosť
Povinnosti vyplývajúce z príkaznej zmluvy zanikajú spôsobom, ktorý je všeobecne určený pre jej zánik, t. j. predovšetkým samotným splnením záväzku zo zmluvy, dodatočnou nemožnosťou plnenia a uplynutím doby, na ktorú bola zmluva dohodnutá.
Zodpovednosť Príkazníka
Podľa § 725 Občianskeho zákonníka je príkazník povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a znalostí a je povinný dbať na príkazcove pokyny. Od týchto pokynov sa môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme samotného príkazcu a ak zároveň nemohol včas získať od neho súhlas.
Prečítajte si tiež: Odvody pri zamestnávaní dôchodcov
Zodpovednosť Príkazcu
Osobitne je upravená zodpovednosť príkazcu za škodu vzniknutú náhodou (náhodnú škodu): v takom prípade ju príkazca musí nahradiť len vtedy, ak nemá príkazník nárok na odmenu za vykonanie príkazu.
Premlčanie Práv z Príkaznej Zmluvy
Práva vyplývajúce z príkaznej zmluvy sa premlčujú po troch rokoch. Táto všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, kedy si mohol príkazca uplatniť svoje právo na vykonanie príkazu u príkazníka po prvý raz.
Cestovné Náhrady pri Príkaznej Zmluve
Podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov patrí poskytovanie cestovných náhrad aj osobám, ktoré plnia pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu na základe písomnej zmluvy úlohy a nie sú k právnickej osobe alebo fyzickej osobe v pracovnoprávnom vzťahu, ak je to dohodnuté.