
Pracovný pomer na dobu určitú je flexibilná forma zamestnávania, ktorá má svoje špecifiká a obmedzenia. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tejto forme pracovného pomeru, vrátane jeho charakteristík, podmienok uzatvorenia, skončenia a ochranných lehôt.
Pracovný pomer uzavretý na dobu určitú predstavuje pracovný pomer s obmedzenou dobou trvania, ktorá je dohodnutá v pracovnej zmluve. Ide o jednu z najrozšírenejších flexibilných foriem zamestnávania, ktorá je využívaná nielen na území Slovenskej republiky, ale aj v iných členských štátoch Európskej únie. Táto forma zamestnávania sa často využíva ako "predĺženie" skúšobnej doby, keďže nie všetci zamestnávatelia vedia overiť predpoklady zamestnanca v skúšobnej dobe.
O pracovnom pomere uzavretom na určitú dobu hovoríme v prípade, ak je v pracovnej zmluve výslovne uvedené, že sa uzatvára na dobu určitú a je dohodnutá aj doba jeho trvania. Pracovný pomer na dobu určitú možno uzatvoriť bez ohľadu na to, o akú pracovnú pozíciu ide. Charakteristické pre tento typ pomeru je predovšetkým to, že sa končí právnou udalosťou, teda uplynutím dojednanej doby, bez toho, aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku práce.
Pracovný pomer vzniká odo dňa, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce, čo ustanovuje § 46 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“). Pri vzniku pracovného pomeru na určitú dobu zamestnávateľ musí dbať, aby pracovná zmluva mala písomnú formu.
Právna úprava pracovného pomeru na dobu určitú je upravená v § 48 a nasl. zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Zákonník práce“).
Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku
Písomná forma: Pracovná zmluva pri pracovnom pomere na dobu určitú musí mať povinne písomnú formu, inak by sa pracovný pomer považoval za uzavretý na neurčitý čas. Za pracovný pomer na dobu neurčitú by sa považoval aj taký pracovný pomer, pri ktorom by nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania.
Dĺžka trvania: Zákonník práce v § 48 ods. 2 ustanovuje, že pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Zákonník práce stanovuje dobu trvania pracovného pomeru na dobu určitú maximálne na 2 roky, s možnosťou predĺženia alebo opätovného dohodnutia v rámci 2 rokov bez vecného dôvodu najviac dvakrát. Každé ďalšie dohodnutie či predĺženie navyše oproti Zákonníku práce vyžaduje existenciu tzv. vecného dôvodu.
Vecné dôvody: Na ďalšie predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky sa vyžaduje vecný dôvod. Vecné dôvody sú v Zákonníku práce v § 48 ods. 4 ustanovené taxatívne, teda iný vecný dôvod, ako ustanovuje Zákonník práce neprichádza do úvahy. Zamestnávateľ teda má možnosť napríklad uzatvoriť prvú pracovnú zmluvu na určitú dobu bez vecného dôvodu najdlhšie na dva roky a nad rámec dvoch rokov už nemôže túto pracovnú zmluvu opätovne predlžovať bez vecného dôvodu.
Uvedenie dôvodu v zmluve: Zákonník práce vyžaduje, aby sa vecný dôvod na predlženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu uviedol v pracovnej zmluve. Ak by pracovná zmluva neobsahovala vecný dôvod predlženia alebo opätovného dohodnutia pracovného pomeru na určitú dobu, v zmysle už vyššie uvedeného by bolo potrebné takýto pracovný pomer považovať za pracovný pomer na neurčitý čas z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
Podľa § 48 ods. Zákonník práce stanovuje dobu trvania pracovného pomeru na dobu určitú maximálne na 2 roky, s možnosťou predĺženia alebo opätovného dohodnutia v rámci 2 rokov bez vecného dôvodu najviac dvakrát. Každé ďalšie dohodnutie či predĺženie navyše oproti Zákonníku práce vyžaduje existenciu tzv. vecného dôvodu.
Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku
Ako vecné dôvody tvoriace výnimku z tejto hranice pripúšťa Zákonník práce v ust. § 48 ods. Vecný dôvod na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru sa musí uviesť v pracovnej zmluve. Vyššie uvedené vecné dôvody na predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru je potrebné presne uviesť v pracovnej zmluve. Táto povinnosť vyplýva z ust. § 48 ods. 5 Zákonníka práce.
Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby. Pracovný pomer na dobu určitú je charakteristicky predovšetkým, že sa končí právnou udalosťou, teda uplynutím dojednanej doby, bez toho, aby zamestnávateľ uplatnil niektorý z výpovedných dôvodov taxatívne uvedených v Zákonníku práce. Na to, aby došlo k skončeniu pracovného pomeru na dobu určitú uplynutím tejto doby, nie je potrebné prerokovanie so zástupcami zamestnancov a zároveň platí, že zamestnávateľ nemá ponukovú povinnosť iného voľného pracovného miesta.
Pri skončení pracovného pomeru na určitú dobu neplatí ani ochranná doba (doba, počas ktorej zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď, ide o obdobie dočasnej práceneschopnosti zamestnanca, tehotenstvo zamestnankyne a pod.). Ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu do 30. septembra 2007, zamestnanec však 28. septembra 2007 ochorel, jeho pracovná neschopnosť stále trvá, jeho pracovný pomer sa skončí 30. Ak sa zamestnanec nachádza v ochrannej dobe, v momente uplynutia doby určitej sa pracovný pomer končí.
Je potrebné pamätať na situáciu, keď sa pracovný pomer na určitú dobu zmení na pracovný pomer na neurčitý čas. Ak totiž zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa (stačí, ak o pokračovaní v práci vie vedúci zamestnanec zamestnanca) ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.
Pri skončení pracovného pomeru na určitú dobu (v deň, ktorý je posledným dňom pracovného pomeru) zamestnanci nemajú nárok na poskytnutie odstupného, a to ani v prípade, ak ku skončeniu pracovného pomeru dochádza v dôsledku organizačných zmien u zamestnávateľa. Zamestnanec, ktorému skončil pracovný pomer na dobu určitú uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý, nemá nárok na odstupné. Ak by však pred uplynutím dojednanej doby došlo k skončeniu pracovného pomeru (z dôvodov uvedených v § 76 Zákonníka práce, napr. z organizačných dôvodov zamestnávateľa), zamestnancovi by vznikol nárok na vyplatenie odstupného.
Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe
Pracovný pomer na dobu určitú končí právnou udalosťou, ktorou je uplynutie času. Z uvedeného však nemožno vyvodiť záver, že pred uplynutím dohodnutej doby trvania pracovného pomeru nie je možné pracovný pomer ukončiť aj inými spôsobmi, napr.
Okrem pracovného pomeru na dobu určitú je možné uzavrieť pracovný pomer aj na dobu neurčitú. Vyplýva to z ustanovenia § 48 ods. 1 Zákonníka práce: „pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu.
Jedným zo spôsobov skončenia pracovného pomeru je výpoveď. Pracovný pomer môže ukončiť výpoveďou zamestnanec aj zamestnávateľ. Z hľadiska náležitostí platí, že výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnanec môže dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu, zamestnávateľ len z dôvodov uvedených v zákone.
Dobrý deň, pokiaľ ide o pracovnú zmluvu a tehotnú zamestnankyňu, tak platí, že keď máte pracovnú zmluvu uzatvorenú na dobu určitú, tak po uplynutí času, na ktorý bola pracovná zmluva uzatvorená, sa nevzťahuje ochranná doba. Váš zamestnávateľ Vám len oznámil blížiace sa skončenie Vášho pracovného pomeru. Ochranná doba, o ktorej píšete sa vzťahuje len na výpoveď, pričom Vy ste výpoveď nedostali.