Pracovná Zmluva v Pracovnom Práve: Podmienky a Náležitosti

Pracovná zmluva je základným kameňom pracovného pomeru, právneho vzťahu závislej práce, ktorý definuje práva a povinnosti zamestnanca a zamestnávateľa. Ustanovenia § 47 Zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) upravujú tento právny vzťah. Tento článok sa zameriava na podmienky a náležitosti pracovnej zmluvy podľa slovenského Občianskeho zákonníka a Zákonníka práce, pričom zdôrazňuje povinné a odporúčané prvky, ktoré by mala pracovná zmluva obsahovať.

Základné Náležitosti Pracovnej Zmluvy

Pracovná zmluva musí obsahovať určité povinné náležitosti, aby bola platná a právne záväzná. Tieto náležitosti sú definované v § 43 Zákonníka práce a zahŕňajú:

Identifikačné Údaje Zamestnanca a Zamestnávateľa

Pracovná zmluva musí obsahovať jasné identifikačné údaje oboch strán, aby sa zabezpečila ich nezameniteľnosť. V prípade zamestnanca sa uvádza meno, priezvisko, dátum narodenia a adresa. Ak je zamestnávateľ právnickou osobou, uvádza sa názov, sídlo, IČO, zápis do obchodného registra a konajúca osoba.

Druh Práce a Jeho Stručná Charakteristika

Druh práce a jeho stručná charakteristika sú podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Zákonník práce bližšie nestanovuje spôsob určenia druhu práce a jeho charakteristiku, druh práce však zvykne byť vymedzený názvom pracovnej pozície. Môže byť vymedzený širšie i užšie, alternatívne alebo kumulatívne. Za druhové určenie práce ZP nepovažuje aj podrobný opis pracovných činností, ktoré má zamestnanec u zamestnávateľa vykonávať, ale iba základnú charakteristiku druhu práce. Druhové určenie práce by nemalo byť vymedzené príliš široko, aby nespôsobilo prípadnú neplatnosť pracovnej zmluvy z dôvodu jej neurčitosti. Meniť už dohodnutý druh práce v priebehu trvania pracovného pomeru proti vôli zamestnanca je možné len výnimočne v taxatívne určených prípadoch upravených v § 55 ZP. So súhlasom zamestnanca je takáto zmena možná kedykoľvek. Na konkretizáciu druhového určenia práce sa obvykle vyhotovuje pracovná náplň. V tejto súvislosti však treba doplniť, že v právnej teórii prevláda názor, že pracovná náplň sa nepovažuje za súčasť pracovnej zmluvy, ale má iba charakter pokynu zamestnávateľa, ktorým zamestnávateľ využíva svoje právo podrobnejšie v nej konkretizovať druh práce dohodnutý v PZ. V prípade, že nepôjde o protiprávny pokyn, je povinnosťou zamestnanca takýto pokyn splniť bez ohľadu na to, či s tým súhlasí.

Miesto Výkonu Práce

Miesto výkonu práce je ďalšou povinnou náležitosťou. Určuje sa ako obec, časť obce alebo inak určené miesto alebo miesta (ak ich je viac). Miestom výkonu práce je mesto Žilina, spravidla sídlo zamestnávateľa. ZP bližšie nešpecifikuje, s akou presnosťou sa má dohodnúť miesto, na ktorom sa bude dohodnutá práca vykonávať. Malo by však byť dohodnuté tak, aby nevznikali pochybnosti o určitosti tejto podstatnej náležitosti pracovnej zmluvy. Určenie miesta výkonu práce má pre zamestnávateľa dôležitý význam z hľadiska šírky jeho dispozičnej právomoci, pretože súčasná právna úprava až na výnimky nepripúšťa preloženie zamestnanca bez jeho súhlasu. Nie je vylúčené, aby bolo miesto výkonu práce dohodnuté alternatívne alebo kumulatívne. Ak je v pracovnej zmluve dohodnutých viac miest výkonu práce, potom by malo byť v pracovnej zmluve spresnenie týkajúce sa určenia pravidelného pracoviska, čo je dôležité z hľadiska inštitútu pracovných ciest a s tým spojených náhrad cestovných výdavkov. Pod pracoviskom možno rozumieť určitý ohraničený priestor alebo organizačnú zložku, v ktorých zamestnanec dohodnutú prácu vykonáva - napr.

Prečítajte si tiež: Vzor zmluvy o príspevku

Deň Nástupu do Práce

Deň nástupu do práce je podstatnou náležitosťou, keďže pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom vzniká dňom, ktorý je v pracovnej zmluve dohodnutý ako deň nástupu do práce. Ten je spravidla v zmluve určený ako konkrétny kalendárny deň, prípadne môže byť naviazaný na konkrétnu skutočnosť. Zamestnávateľ nesmie podľa § 11 ods. 2 Zákonníka práce dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu ukončenia obdobia školského vyučovania posledného školského roka povinnej školskej dochádzky zamestnanca. Fyzickú osobu totiž možno podľa § 11 ods.

Mzdové Podmienky

Čo sa týka mzdových podmienok, tieto netreba uvádzať, ak sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. V takomto prípade postačuje, ak je v pracovnej zmluve uvedený odkaz na príslušné ustanovenia kolektívnej zmluvy, inak stačí uviesť odkaz na príslušné ustanovenia tohto zákona alebo osobitného predpisu. Ak by nastala situácia, v ktorej by pracovná zmluva odkazovala na ustanovenie kolektívnej zmluvy, a táto sa počas trvania pracovného pomeru skončí, mzdové podmienky dohodnuté v kolektívnej zmluve sa považujú za mzdové podmienky dohodnuté v pracovnej zmluve až do dohodnutia nových mzdových podmienok v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve.

Ďalšie Pracovné Podmienky

Okrem podstatných náležitostí môže pracovná zmluva obsahovať aj ďalšie dojednania, ktoré konkretizujú podmienky pracovného pomeru. Medzi tieto patria:

• Výplatné termíny: Určujú, kedy bude zamestnancovi vyplácaná mzda.
• Pracovný čas: Stanovuje rozsah a rozvrh pracovného času.
• Výmera dovolenky: Definuje rozsah nároku zamestnanca na dovolenku.
• Dĺžka výpovednej doby: Určuje, ako dlho musí trvať výpovedná doba v prípade skončenia pracovného pomeru.

Tieto podmienky nemusia byť priamo súčasťou pracovnej zmluvy, ale zamestnávateľ je povinný informovať o nich zamestnanca najneskôr do 4 týždňov od vzniku pracovného pomeru, alebo do skončenia pracovného pomeru, ak je jeho predpokladaná dĺžka kratšia ako 4 týždne.

Skúšobná Doba

Skúšobná doba je obdobie na začiatku pracovného pomeru, ktoré slúži na overenie, či zamestnanec a zamestnávateľ si navzájom vyhovujú. Musí byť dohodnutá písomne v pracovnej zmluve, inak je neplatná. Jej maximálna dĺžka je 3 mesiace, pričom u vedúceho zamestnanca môže byť až 6 mesiacov. Skúšobnú dobu nemožno predlžovať.

Prečítajte si tiež: Pracovná zmluva opatrovateľky v Belgicku

Pracovný Pomer na Dobu Určitú

Pracovný pomer na dobu určitú musí byť dohodnutý písomne v pracovnej zmluve. Možno ho dohodnúť najviac na 2 roky a predĺžiť alebo opätovne dohodnúť najviac dvakrát v rámci 2 rokov. Predĺženie alebo opätovné dohodnutie nad rámec tejto podmienky ustanovuje § 48 ods.

Založenie a Vznik Pracovného Pomeru

Od založenia pracovného pomeru treba odlišovať jeho vznik. Pracovný pomer vzniká dňom, ktorý bol dohodnutý v pracovnej zmluve ako deň nástupu do práce. Pracovná zmluva nemusí byť uzavretá v ten istý deň, ako je aj dohodnutý deň nástupu do práce). V praxi sú častejšie prípady, kedy pracovný pomer vzniká neskôr, t. j. po uzatvorení pracovnej zmluvy. Založenie pracovného pomeru je právny úkon, od ktorého závisí vznik pracovného pomeru (napr. od pracovnej zmluvy. Zamestnanec nenastúpi do práce v dojednaný deň len vtedy, ak mu v tom bráni prekážka v práci (napr. uzavrel so zamestnávateľom IB s.r.o. pracovnú zmluvu dňa 25. júna 2020. nástupu do práce bol v zmluve dohodnutý 1. júl 2020. tak vznikol až 1. skutočne nastúpil do práce.

Odstúpenie od Pracovnej Zmluvy

S použitím podpornej (subsidiárnej) pôsobnosti Občianskeho zákonníka je v § 19 ods. ZP predpisuje pre pracovnú zmluvu písomnú formu. Pretože povinnosť vyhotoviť pracovnú zmluvu smeruje k zamestnávateľovi a nie k zamestnancovi, je v záujme právnej istoty zamestnanca, že ZP s prípadným nedodržaním písomnej formy pracovnej zmluvy neustanovuje sankciu jej neplatnosti, lebo by tým bol poškodený sám zamestnanec.

Časté Porušenia a Chyby v Pracovných Zmluvách

Medzi najčastejšie porušenia a chyby pri pracovných zmluvách patria:

• Chybne uzatvorené dohody o skúšobnej dobe (napr. antidatovanie).
• Uvádzanie zmluvnej pokuty ako sankcie za porušenie povinností zamestnávateľa.
• Príliš široké alebo neurčité definovanie druhu práce.
• Absencia stručnej charakteristiky práce pri pomenovaní pracovnej pozície.

Súbežné Pracovné Pomery

Zákonník práce umožňuje zamestnancovi mať uzatvorené viaceré pracovné zmluvy, ale iba na činnosti spočívajúce v prácach iného druhu. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa.

Prečítajte si tiež: Dôležité aspekty zmluvy o sociálnej službe

Zmeny Pracovnej Zmluvy

Ak by už bola uzatvorená pracovná zmluva, tiež si ju zamestnávateľ nemôže jednostranne zmeniť. Aké sú najčastejšie porušenia pri pracovných zmluvách zo strany zamestnávateľov či zamestnancov? Medzi najčastejšie porušenia pri pracovných zmluvách patria chybne uzatvorené dohody o skúšobnej dobe. Skúšobnú dobu je možné dohodnúť len písomne a najneskôr v deň, ktorý bol dohodnutý, ako deň nástupu zamestnanca do práce. Často však dochádza k antidatovaniu tejto dohody, teda k jej uzavretiu už počas trvania pracovného pomeru. Ďalšou chybou v pracovných zmluvách je uvádzanie zmluvnej pokuty, ako sankcie za porušenie povinností zamestnávateľa.

tags: #zmluva #v #praci #podla #obcianskeho #zakonnika