
Smrť blízkeho je vždy ťažká udalosť. Okrem smútku a s tým súvisiacich povinností sa často vynárajú aj právne otázky, najmä ak zosnulý zanechal majetok alebo dlhy. Jednou z komplikovanejších oblastí je dedenie pohľadávok po smrti dlžníka. Tento článok si kladie za cieľ poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, a to s dôrazom na slovenské právne predpisy a judikatúru.
Dedičstvo nezahŕňa len aktíva (majetok a pohľadávky), ale aj pasíva (dlhy) poručiteľa (pojmom „poručiteľ“ označujeme zosnulého, po ktorom sa dedí). Dedičstvo sa nadobúda momentom smrti poručiteľa. Je podstatné si uvedomiť, že notár v konaní o dedičstve len formálne deklaruje prechod práv a povinností, ale dedič zodpovedá za všetky dlhy, ktoré smrťou poručiteľa nezanikli. To, či dlh patrí do dedičstva a či prechádza na dediča, nezávisí od toho, či bol zahrnutý notárom do pasív dedičstva. Zákonodarca upravuje dedenie dlhov tak, aby dedičstvo nebolo pre dediča rizikom a aby za poručiteľa nezaplatil na dlhoch viac, než zdedil.
Dôležité je uvedomiť si, že dedič zodpovedá za všetky dlhy, ktoré vznikli počas poručiteľovho života (ak smrťou poručiteľa nezanikli - zanikajú len tie, ktoré mal osobne vykonať dlžník, napr. vyživovacia povinnosť). Hoci teda notár v dedičskom konaní dlh do dedičstva nezaradí (ak sa veriteľ neprihlásil), neznamená to automaticky že dlh zanikol.
Zákon zakotvuje dôležitú zásadu na ochranu dedičov. Dedenie by malo byť na prospech dediča, nie na jeho ťarchu. Preto zákon zakotvil zásadu, že dedič zodpovedá iba za dlhy, ktorých výška nepresahuje výšku ceny nadobudnutého dedičstva. Dedič teda neručí za dlhy dedičstvom, teda tým, čo nadobudol (in natura), ale ručí celým svojím majetkom, avšak iba do tej hodnoty, akú cenu má dedičstvo, ktoré nadobudol. Zmyslom tejto úpravy je, aby sa dedič dedením nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym dopadom dedenia.
Dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa do výšky „ceny nadobudnutého dedičstva“. Cenu nadobudnutého dedičstva zistíme z rozhodnutia notára (súdneho komisára) v uznesení o dedičstve. Notár nielenže určí aktíva, pasíva dedičstva a čistú hodnotu dedičstva, ale zároveň v rozhodnutí uvedie aj čo a v akej hodnote ten ktorý dedič nadobudne.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa a preplatok na dôchodku
Zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo nadobudol. Príkladom je rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4M Cdo 18/2009.
Ako ochranu dedičov pred dlhmi, ktoré by sa mohli objaviť neskôr, možno použiť v rámci dedičského konania tzv. konvokáciu - ide o výzvu veriteľom formou verejnej vyhlášky. Veritelia sú v tomto prípade vyzvaní, aby prihlásili svoje pohľadávky v stanovenej lehote s poučením, že pokiaľ pohľadávky neprihlásia, dedičia už za tieto dlhy ďalej nezodpovedajú. Uvedené však platí len v prípade, ak na úhradu pohľadávok tých veriteľov, ktorí svoje pohľadávky oznámili, bude použitá celá hodnota dedičstva. Pohľadávky, ktoré majú v uspokojovaní prednosť, stanovuje zákon (náklady pohrebu, trovy konania, výživné, dane a poplatky, zabezpečené pohľadávky, ostatné pohľadávky).
Ak poručiteľ nezanechá žiaden majetok resp. zanechá len majetok nepatrnej hodnoty (zákon neurčuje presne, čo je „nepatrná hodnota“), súd prostredníctvom notára vydá túto hodnotu tomu, kto sa postaral o pohreb. V tomto prípade nejde o dedenie v pravom zmysle slova. Osoba nie je ani označená ako dedič, pretože dedičské konanie sa v prípade nepatrného majetku zastavuje. Osoba nezodpovedá za poručiteľove dlhy a to ani v rozsahu vydaného nepatrného majetku.
Pokiaľ je dedičstvo predlžené (čiže ak hodnota dlhov, ktoré by sa mali zdediť, je vyššia než hodnota majetku, ktorý by sa mal dediť), dedič môže svoje dedičstvo odmietnuť. Môže to urobiť ústnym vyhlásením na súde, alebo písomným vyhlásením adresovaným súdu. Ak má dedič zástupcu (napr. súrodenec zastúpi druhého súrodenca), tento zástupca môže za dediča dedičstvo odmietnuť len vtedy, ak ho na to jeho splnomocnenie výslovne oprávňuje.
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva môže dedič urobiť len do jedného mesiaca odo dňa, kedy bol súdom (notárom) o tomto práve poučený, avšak z dôležitých dôvodov môže súd túto lehotu predĺžiť. K odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť svoje vlastné výhrady alebo podmienky (čiže uvádzať, že dedičstvo odmieta len pre prípad, ak sa stane to a to) a takisto nemôže odmietnuť dedičstvo len sčasti (napr. odmietnuť iba určitú časť majetku). Takéto vyhlásenia by potom nemali účinky odmietnutia dedičstva.
Prečítajte si tiež: Odškodnenie od vodiča pri PN
Vyhlásenie o odmietnutí dedičstva už nemožno odvolať, ale takisto nemožno odvolať ani to, ak dedič vyhlási že dedičstvo neodmieta - preto musí dedič vždy vopred dôsledne a pokojne zvážiť, čo prehlási a nekonať pod vplyvom emócií alebo pod vplyvom citového nátlaku ostatných dedičov.
Je však treba mať na pamäti, aby dedičstvo odmietli aj potomkovia dediča, pretože ak dedič dedičstvo odmietne, nastupujú zo zákona na jeho miesto jeho potomkovia, prípadne ich deti (čiže ak odmietnete dedičstvo, stávajú sa dedičmi vaše deti, prípadne až vnuci - ak teda odmietnete predlžené dedičstvo, môžete nechtiac týmito dlhmi zaťažiť svoje deti a vnukov, ak ho oni tiež neodmietnu). Pokiaľ všetci dedičia dedičstvo odmietnu, pripadne majetok štátu vrátane dlhov (vtedy sa už nenazýva dedičstvom - volá sa odúmrť - takýto majetok potom spravuje okresný úrad a v prvom rade sa ho snaží predať a tým zabezpečiť peňažný príjem štátu).
Nie vždy je však odmietnutie dedičstva najvhodnejším riešením, predovšetkým ak je predmetom dedenia i nehnuteľnosť v podielovom či bezpodielovom spoluvlastníctve.
Ak je dedičstvo predlžené, môžu sa dedičia s veriteľmi dohodnúť, že im dedičstvo prenechajú na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje zákonu alebo dobrým mravom. Pre veriteľov to môže byť výhodné v tom, že majú dohľad nad tým, za koľko sa zdedený majetok predá.
Ak nedôjde k dohode medzi dedičmi a veriteľmi, spravuje sa povinnosť dedičov plniť tieto dlhy ustanoveniami Civilného mimosporového poriadku o likvidácii dedičstva. Podľa § 199 Civilného mimosporového poriadku na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac. Dedičia a veritelia sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Ak sa takúto dohodu nepodarí uzatvoriť, prípadne ju notár neschváli, pristúpi k likvidácii dedičstva, ktorú upravuje § 205 a nasl.
Prečítajte si tiež: Starostlivosť o dieťa a dôchodok z Anglicka
Zdedenie dlhov môže dediča zastihnúť v rozličných životných situáciách. Najdôležitejšie je vždy začať komunikovať s veriteľom. V prípade úmrtia blízkeho a vedomosti o tom, že má úver, je potrebné čo najskôr kontaktovať veriteľa. Banka môže napríklad úročenie pozastaviť až do skončenia dedičského konania. Podobne aj iní veritelia sú často ochotní počkať až do skončenia dedičského konania a nekonajú ďalšie kroky, ktoré by navýšili dlh (nevymáhajú dlh dočasne cez súd či exekútora keď vedia, že prebieha dedičské konanie).
Táto komunikácia s veriteľmi je mimoriadne dôležitá najmä preto, lebo dedičské konanie či iné vysporiadanie dedičstva môže trvať aj rok alebo niekoľko rokov a ak veritelia o smrti poručiteľa nevedia, alebo s nimi nikto nekomunikuje, môžu konať ďalej (dlh predať, žalovať a pod.). Často je predmetom dedičstva nehnuteľnosť zaťažená hypotekárnym úverom. Pokiaľ bol poručiteľ poistený pre prípad smrti a nejde o situáciu vylúčenú z poistenia (napr. v čase uzavretia poistenia trpel chorobou, ktorú zatajil a zomrel na ňu), poisťovňa zvyčajne splatí dlh priamo banke. Predmetom dedenia môže byť však aj úver, ktorý nie je poistený. Ak dedič má finančné prostriedky na vyplatenie úveru, nie je potrebné čakať na koniec dedičského konania.
Ak dedič nemá finančné prostriedky na vyplatenie celého úveru, môže podpísať s veriteľom dohodu o pristúpení k záväzku. Ak nie je v možnostiach dediča splácať splátky tak ako boli dohodnuté za poručiteľovho života, môže požiadať banku o predĺženie doby splatnosti úveru a tým o zníženie mesačnej splátky.
Mnoho dedičov si uvedomuje potenciálne riziká do budúcnosti. Ak je výška dlhov neúnosná, zároveň je predmetom dedičstva nehnuteľnosť a sú splnené podmienky pre oddlženie splátkovým kalendárom (čo je jeden zo spôsobov tzv. osobného bankrotu), je vhodné ešte počas života poručiteľa iniciovať toto konanie o oddlžení splátkovým kalendárom.
Oddlžením (tzv. osobným bankrotom) dlžník dosiahne ochranu pred veriteľmi, zastavenie exekučných konaní a možnosť zbaviť sa časti dlhov, pričom veriteľom bude povinný platiť dlhy v splátkach len v rozsahu súdom určeného splátkového kalendára (od 30% dlžných súm). Ak dôjde k schváleniu tohto splátkového kalendára, tak v prípade smrti dlžníka bude zaväzovať aj jeho dedičov. Smrť dlžníka po určení splátkového kalendára a oddlžení má za následok že veriteľ môže požadovať splnenie svojej pohľadávky od dedičov, avšak výhradne v rozsahu v ktorom bol daný určeným splátkovým kalendárom. Samotné oddlženie má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti pohľadávok vylúčených z uspokojenia. Tieto pohľadávky nadobudnú charakter tzv.
Prechod dlhov môže nastať v ich rôznych štádiách (mimosúdne vymáhanie, súdne vymáhanie, exekučné vymáhanie). Ak sa na vec pozrieme z hľadiska štádia vymáhania, prioritou by mali byť pohľadávky ktoré ešte nie sú vymáhané súdne, pri súdnom vymáhaní totiž vznikajú ďalšie náklady v súvislosti so súdnymi poplatkami i trovami advokáta. Pokiaľ dedičia vstupujú vo fáze keď sú dlhy vymáhané súdne, súd z úradnej povinnosti postupuje tak že konanie preruší do skončenia dedičského konania alebo pokračuje v konaní s domnelými dedičmi (čiže tými, o ktorých predpokladá, že budú dediť). Ide len o procesnoprávne rozhodnutie súdu, čiže na zodpovednosti dediča za dlhy poručiteľa to nič nemení.
Dedičia môžu uplatňovať tie isté námietky voči dlhu a voči veriteľovi, ako by mohol aj zosnulý dlžník (napr. môžu namietať premlčanie, zánik dlhu úhradou, v prípade úveru jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť, ak došlo k porušeniu zákona o spotrebiteľských úveroch a pod.). Pokiaľ je dlh vymáhaný v exekučnom konaní, je potrebné zdôrazniť že smrť dlžníka je vždy dôvodom na odklad exekúcie a to až do skončenia dedičského konania.
Dedič zodpovedá za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Teda ak súrodenci neodmietli dedičstvo sú aj oni povinní podieľať sa a prispieť na pohreb.
Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že dedičia zodpovedajú za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli v hodnotovom vyjadrení /v €/. Teda nie sú to len aktíva, ale v podstate aj pasíva, ktoré prináša samotné prijatie dedičstva. Primeranosť nákladov sa posudzuje aj podľa osoby poručiteľa, rozsahu zdedeného majetku dedičmi.
Na záväzok ručiteľa voči veriteľovi nemá v zásade žiadny vplyv smrť dlžníka. Uvedený záver je v judikatúre súdov nemenný a bol vyslovený už v rozhodnutí R 62/1973. Častou je však argumentácia ručiteľov ako procesná obrana v rámci súdnych konaní iniciovaných veriteľom proti ručiteľovi, v tom smere, že pokiaľ dediči dlžníka zodpovedajú za jeho dlhy len do výšky ceny nadobudnutého dedičstva, možno z toho vyvodiť aj obmedzenú zodpovednosť ručiteľa za dlh zomretého dlžníka do výšky úmernej zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa, ale tiež aj argumentácia ručiteľov, že pokiaľ dlžník zomrel a dedič nezodpovedá za dlhy poručiteľa pre jeho nemajetnosť, dochádza k zániku dlhu a zániku ručiteľského záväzku. Ručitelia sa tiež v prípade smrti dlžníka zvyknú brániť splneniu svojej povinnosti s argumentom o nemožnosti následného vymoženia náhrady za plnenie, ktoré by veriteľovi poskytli, od dedičov dlžníka.
Podľa ustanovenia § 546 ObčZ berie na seba ručiteľ voči veriteľovi povinnosť, že uspokojí pohľadávku ak ju neuspokojí dlžník. Pritom nezáleží na tom, prečo dlžník nemôže či nechce plniť, nakoľko podmienkou povinnosti ručiteľa splniť dlh je len to, že ho dlžník nesplnil, napriek tomu, že bol na to veriteľom písomne vyzvaný § 548 ods. 1 ObčZ. Nie je teda rozhodujúce, či a v akom rozsahu môže ručiteľ vymôcť od dlžníka náhradu za plnenie, ktoré veriteľovi za neho poskytol, nakoľko ustanovenie § 550 ObčZ stanovuje len toľko, že ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi.
Povinnosť ručiteľa má akcesorickú povahu. Túto akcesoritu však treba chápať, ako to vyplýva aj z ustanovenia § 548 ods. 2 ObčZ, len vo vzťahu k pohľadávke (ručiteľ môže rovnako ako dlžník namietať napríklad, že pohľadávka je premlčaná, že povinnosť plniť zanikla a podobne), nie však vo vzťahu k osobe dlžníka. Ak nezaniká teda smrťou dlžníka, okrem prípadu uvedeného v ustanovení § 579 ObčZ, povinnosť plniť, potom nemôže zaniknúť ani záväzok ručiteľa. Na tom nemôže nič zmeniť ani ustanovenie § 470 ObčZ, nakoľko toto ustanovenie upravuje len zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a nie prechod dlhov na nich. Nemožno preto z neho vyvodiť ani to, že smrťou dlžníka zanikajú jeho dlhy, pokiaľ nie sú kryté aktívami a ani to, že sa vzťahuje aj na iné osoby než dedičov dlžníka. Ustanovenie § 470 ObčZ je špeciálnym ustanovením, ktoré obmedzuje zodpovednosť dedičov dlžníka, takže len tí môžu uplatniť voči veriteľom obmedzenú zodpovednosť. Nemožno preto námietku dediča, že zodpovedá za dlh zomretého len v rozsahu danom týmto ustanovením, považovať za námietku uvedenú v ustanovení § 548 ods. 2 ObčZ, podľa ktorého ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník, nakoľko nejde o námietku vyplývajúcu z postavenia dlžníka, práve tak ako nemožno, ako už bolo uvedené, vyvodiť z neho obmedzenú zodpovednosť ručiteľa za dlh zomretého dlžníka len do výšky úmernej zodpovednosti dedičov za dlhy poručiteľa (k danej problematike pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 26. januára 1973, sp. zn.
Aj v roku 2008 riešil Najvyšší súd SR situáciu, keď dlžník zomrel a jeho dedič za jeho dlhy nezodpovedal pre nemajetnosť dlžníka. Súd v odôvodnení rozhodnutia sp. zn. 1 M Obdo V 8/2007 uviedol, že samotný fakt, že dlžník zomrel a jeho dedič za jeho dlhy nezodpovedá pre nemajetnosť poručiteľa sa však nedá označiť za zánik dlhu a zánik platného ručiteľského záväzku ručiteľa. Dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 470 ods. 1 ObčZ nič nemenia na existencii záväzku ručiteľa po smrti dlžníka, lebo uvedené ustanovenie upravuje iba zodpovednosť dedičov za dlhy poručiteľa a nie prechod dlhov poručiteľa na dedičov.
Ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi. Tým, že ručiteľ splní veriteľovi dlžníkov dlh, zaniká právo veriteľa domáhať sa ďalej úhrady tejto pohľadávky, a to nielen voči dlžníkovi, ale (prípadne) aj voči ďalším osobám, ktoré túto pohľadávku svojím majetkom zabezpečovali. Inak povedané, zaniká tým veriteľova pohľadávka voči dlžníkovi.
V slovenskom právnom prostredí nie je situácia, keď niekto dlhuje peniaze alebo plnenie, ale neexistuje o tom písomná zmluva či príjmový doklad, bohužiaľ, ojedinelá. Často ide o finančné transakcie medzi priateľmi, rodinnými príslušníkmi alebo neformálne dohody v rámci podnikania. Pre veriteľa sa táto absencia papierového dôkazu javí ako obrovská prekážka. Aj napriek zdanlivo beznádejnej situácii, ústny záväzok alebo inak neformálne dohodnutý dlh môže byť právne vymožiteľný.
Predstavíme vám, aké nepísomné dôkazy môžete použiť na súde na preukázanie existencie dlhu, aj keď nemáte zmluvu.
Svedectvo nezávislej osoby: Svedok nemusel byť nevyhnutne prítomný pri samotnom odovzdávaní peňazí. Ak dlžník potvrdí existenciu dlhu v prítomnosti tretej osoby, takýto svedok môže na súde dosvedčiť priznanie dlhu.
Elektronická komunikácia: Kľúčové je, aby v komunikácii dlžník spomenul požičanie peňazí, dlh, alebo sľuboval vrátenie. Je dôležité uchovať si všetku komunikáciu - aj jednoduchá výmena správ typu „Kedy mi vrátiš tých 500 €?“ - „Už čoskoro, ešte potrebujem čas“ má v spore značnú váhu. Ak je komunikácia autentická a dlžník ju na súde nepoprie, stáva sa plnohodnotným dôkazom.
Bankové prevody: Ak ste v poznámke neuviedli „pôžička“, dlžník môže tvrdiť, že išlo o dar alebo inú transakciu. Preto je neoceniteľné, ak vieme bankový prevod podoprieť sprievodnými dôkazmi - práve spomínanou elektronickou komunikáciou, v ktorej dlžník o dlhu hovorí, alebo svedeckou výpoveďou.
Písomné uznanie dlhu dlžníkom: Okrem posilnenia dôkaznej situácie, písomné uznanie dlhu preruší premlčanie a začne plynúť nová, 10-ročná premlčacia lehota.
Vždy je v záujme klienta pokúsiť sa vyriešiť spor mimosúdne, bez zdĺhavého a nákladného súdneho procesu. Keď takúto výzvu spíše advokát, dlžník okamžite vidí, že veriteľ berie vec vážne. Vo výzve formálne upozorníme na právne následky neplatenia a stanovíme krátku lehotu na úhradu. Súčasťou stratégie môže byť aj ponuka ústupku: napríklad ak dlžník zaplatí v stanovenej lehote, veriteľ nebude požadovať úroky z omeškania. V opačnom prípade dlžníka upozorníme, že dlh bude rásť o úroky, trovy konania a sankcie.
Notárska zápisnica je oficiálny dokument s vysokou dôkaznou silou. Zatiaľ čo klasická zmluva bez dokladu by si vyžadovala dlhé dokazovanie, uznanie dlhu u notára výrazne šetrí čas a peniaze. V zápisnici dlžník dlh uzná a súhlasí s presnými podmienkami splatenia. Zápisnica je verejnou listinou a má právny účinok, ktorý umožňuje rýchle a efektívne riešenie, ak by dlžník opäť neplnil.
Ak mimosúdne kroky zlyhali, je nevyhnutné pristúpiť k súdnemu konaniu. Pri peňažných nárokoch sa často využíva návrh na vydanie platobného rozkazu - zrýchlené konanie. Súd ho vydá bez pojednávania, ak sú predložené dôkazy presvedčivé, a vyzve dlžníka k platbe. V prípadoch, keď chýba písomný doklad, je situácia komplikovanejšia. Ak advokát nemá dostatočne silné písomné podklady na jednoznačné vydanie platobného rozkazu (napr. spor závisí od svedectiev alebo zhodnotenia elektronickej komunikácie), podáva sa priamo klasická žaloba.
Pri podaní žaloby musíte síce zaplatiť súdny poplatok (3 alebo 6 % z vymáhanej sumy) a prípadne honorár za právne zastúpenie. Dobrou správou je, že ak v spore uspejete, súd zaviaže dlžníka uhradiť nielen samotný dlh a úroky, ale aj tieto trovy konania.
Prípady pôžičiek „na dobré slovo“ sú typické. Najväčším rizikom je ťažkosť s dôkazmi - ak nemáte žiaden doklad a dlžník všetko poprie, spor prehráte. Vždy žiadajte aspoň jednoduché potvrdenie: Nemusí ísť o zložité formality. Pri prevode peňazí na účet: Dajte si záležať a vždy do poznámky uveďte „pôžička“ alebo presný účel. Čas je váš nepriateľ: Sledujte dátumy splatnosti a nepodceňujte riziko premlčania (2, 3 alebo 4 roky). Ak sa už stalo, že ste bez dokladu, nevzdávajte to. Právny poriadok ponúka nástroje, ako sa domôcť svojho práva. Je však kľúčové konať včas, mať pripravené dôkazy a ihneď vyhľadať odbornú pomoc.
V súčasnej dobe pôžičiek, hypotekárnych úverov a odvodov sú už samozrejmou súčasťou života, a teda aj dedičstva.
Urobiť súpis majetku a dlhov, vyčísliť všeobecnú hodnotu majetku a jeho čistú hodnotu je úlohou notára, ktorý bol poverený dedičskú vec prejednať. Dedičia sa o tom dozvedia tak, že je to obsiahnuté vo výroku uznesenia.
Najčastejšie ide o nezaplatené odvody na poistnom, nedoplatky na daniach, nedoplatky za byt, úverové zmluvy. Ale aj o také rozhodnutia, ktoré ukladajú zosnulému zaplatiť veriteľovi nesplatené sumy aj s príslušenstvom. Veľmi často si uplatňujú pohľadávky exekútori, ktorí už dlh poručiteľa riešia v exekučnom konaní. Notári, ktorí majú spis pridelený súdom, majú prístup do registra exekúcií, a tak si zistia, či sa voči poručiteľovi vedie exekúcia. Ak dlžník počas exekúcie zomrie, exekútor odloží exekúciu do skončenia dedičského konania.
Zákon neurčuje lehotu na zisťovanie dlhov. Samozrejme, notár má povinnosť na tento účel spoľahlivo zistiť skutočný stav veci a vykonať aj také dôkazy, ktoré dedičia nenavrhli. Veriteľom vo výzve určí lehotu, v ktorej majú prihlásiť svoje pohľadávky a ak ju nedodržia, nemá to vplyv na existenciu nároku veriteľa.
Zo súpisu dlhov s určením veriteľa, výšky a právneho dôvodu s právnym titulom. Oboznámime ich o tom priamo na pojednávaní. Notár dedičov vyzve, aby sa vyjadrili, či považujú súpis majetku aj dlhov za úplný, teda či nenavrhujú niečo doplniť, rovnako či ho považujú za správny, teda či nie je prípadný dlh sporný.
Veritelia nie sú v bežnom konaní o dedičstve jeho účastníkmi. Preto ani nie sú predvolaní na prejednanie dedičstva. Nedoručujeme im zväčša žiadne procesné či konečné meritórne rozhodnutie.
Výška predlženia sa zistí výpočtom rozdielu všeobecnej hodnoty majetku a výšky dlhov poručiteľa. Ak je táto veličina záporná, hovoríme o predlženom dedičstve. Notár poučí dedičov o možnosti vysporiadania predlženého dedičstva. Majú možnosť, ako pri nepredlženom majetok nadobudnúť. Môžu uzatvoriť dohodu o vysporiadaní dedičstva s poučením, že zodpovedajú za dlhy poručiteľa do výšky hodnoty nadobúdaného dedičstva. V dohode môžu zodpovednosť aj modifikovať. Teda, že zodpovedať za dlhy budú len niektorí, hoci dedičstvo nadobudli všetci alebo v iných pomeroch, ako je pomer hodnoty toho, čo z dedičstva nadobudli. V tomto prípade je už účastníkom konania, teda vysporiadania pohľadávky, aj veriteľ.
Notár dohodu schváli len vtedy, ak sú splnené podmienky: teda ide o predlženie dedičstva, má súhlas dedičov a veriteľov a majetok sa musí vydať veriteľom v takom poradí, ako majú nárok na uspokojenie svojich pohľadávok v rámci poradia skupín - určené sú v Exekučnom poriadku. Ak dedičia alebo veritelia nemajú záujem o uzatvorenie tejto dohody, notár môže nariadiť likvidáciu predlženého dedičstva.
Notár po skončení dedičského konania predkladá spis okresnému súdu. Odtiaľ sa veriteľ dozvie o právoplatnom skončení, pokiaľ nebol účastníkom konania o dedičstve.
#