Náležitosti znaleckého posudku pre účely trestného konania

Trestné konanie si vyžaduje dôkladné dokazovanie, pričom znalecký posudok zohráva nezastupiteľnú úlohu pri objasňovaní skutočností vyžadujúcich si odborné znalosti. Tento článok sa zameriava na náležitosti znaleckého posudku pre účely trestného konania, pričom vychádza z platnej legislatívy a judikatúry.

Dôkazné prostriedky a odborná činnosť v trestnom konaní

Trestný poriadok v treťom diele šiestej hlavy prvej časti upravuje odbornú a znaleckú činnosť ako dôležité dôkazné prostriedky. Prostredníctvom nich sa do trestného konania získavajú písomné potvrdenia, odborné vyjadrenia a znalecké posudky.

Kto môže vykonávať odbornú a znaleckú činnosť?

Odbornú a znaleckú činnosť môže vykonávať:

• Znalec (resp. znalecká organizácia): Osoba alebo organizácia zapísaná v zozname znalcov, vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.
• Znalecký ústav: Špecializovaná inštitúcia pre obzvlášť zložité prípady.
• Odborník: Osoba, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti.

V jednoduchších prípadoch je možné požiadať o vypracovanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia aj osobu, ktorá nie je znalcom, ale má potrebné odborné znalosti. Táto osoba však musí spĺňať aj ďalšie zákonné predpoklady, ako sú občianske predpoklady, súhlas s pribratím do trestného konania a zloženie sľubu.

Význam znaleckého posudku

Znalecký posudok má v trestnom konaní dôležitý význam, pretože na rozdiel od iných dôkazných prostriedkov (napr. výsluchov) spravidla nie je zaťažený subjektívnymi vplyvmi. Výsledkom sú objektívne dôkazy, ktoré objasňujú skutočnosti dôležité pre trestné konanie.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Je však dôležité zdôrazniť, že znalecký posudok, závery znalca a jeho postup musia byť objektom hodnotenia zo strany rozhodujúceho orgánu rovnako ako iné dôkazy.

Odborné vyjadrenie mimo znaleckej činnosti (§ 141 TP)

Ak sú na objasnenie skutočnosti dôležitej pre trestné konanie potrebné odborné znalosti, orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu vyžiada odborné vyjadrenie mimo znaleckú činnosť vykonávanú podľa osobitného zákona. Odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie sa vyžiada predovšetkým od organizácie špecializovanej na danú činnosť.

Formálne náležitosti odborného vyjadrenia

Výstupy z odbornej činnosti nie sú výsledkom znaleckých úkonov, a preto ich nie je možné na hlavnom pojednávaní súdu vykonať ako znalecké dokazovanie (§ 268 TP), ale ako listinné dôkazy (§ 269 TP). Osoby vydávajúce takéto písomné potvrdenie či spracúvajúce odborné vyjadrenie je možné v trestnom konaní vypočúvať len v procesnom postavení svedka, t. j. nie v procesnom postavení znalca.

Ustanovenie § 141 definuje dve formy výstupov:

• Písomné potvrdenie: Potvrdenie existujúcej skutočnosti osobou odborne spôsobilou na vydanie takéhoto potvrdenia (napr. potvrdenie o návšteve lekára).
• Odborné vyjadrenie: Odborné posúdenie určitej okolnosti dôležitej pre trestné konanie (napr. posúdenie charakteru a závažnosti zranení poškodeného lekárom).

Tieto výstupy sa žiadajú v skutkovo a právne jednoduchých veciach. Ak by zložitosť objasňovanej veci neumožňovala prijať záver o skutkovo a právne jednoduchej veci, v takom prípade by bolo potrebné vykonať znaleckú činnosť prostredníctvom znalca, znaleckej organizácie alebo znaleckého ústavu v zmysle ustanovení § 142 a nasl. TP. V prípade rozdielnosti dvoch odborných vyjadrení by aj v skutkovo a právne jednoduchej veci muselo dôjsť k aplikácii znaleckej činnosti v zmysle ustanovení § 142 a nasl.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny

Subsidiarita odbornej činnosti

Samotná existencia dôkazných prostriedkov v rámci odbornej činnosti a dôvody tejto existencie priorizujú v skutkovo a právne jednoduchých veciach aplikáciu práve týchto dôkazných prostriedkov, avšak niektoré ďalšie ustanovenia Trestného poriadku stanovujú situácie, pri ktorých je potrebné obligatórne aplikovať znaleckú činnosť, čím je vylúčená aplikácia odbornej činnosti v zmysle ustanovení § 141 TP. Okrem všeobecne vymedzených situácií v ustanoveniach § 142 ods. 1 TP a § 147 ods. 1 TP ide aj o prípady pitvy mŕtvoly (§ 142 ods. 1 TP), preskúmania iného znaleckého posudku (§ 147 ods. 1 TP), vyšetrenia duševného stavu obvineného (§ 148 ods.

Vyžiadanie odborného vyjadrenia

Na rozdiel od znaleckej činnosti, pri ktorej sa znalec do konania priberá uznesením, pri aplikácii odbornej činnosti postačuje len vyžiadanie odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia osoby disponujúcej potrebnými odbornými znalosťami. Vyžiadanie sa vykoná opatrením, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok.

Vyžiadanie je oprávnený vykonať v prípravnom konaní orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu, pričom by malo byť z vyžiadania zrejmé, o čo konkrétne orgán činný v trestnom konaní alebo predseda senátu žiada. Osoba, od ktorej je odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyžiadané, by mala byť upozornená na 3-dňovú lehotu na náhradu nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy (k tomuto viď komentár k ustanoveniu § 152 ods. 3 TP).

V zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 TP majú právo obstarávať dôkazy aj strany v konaní, teda aj listinné dôkazy spĺňajúce formu odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia je oprávnená predložiť aj strana v konaní.

Kto môže spracovať odborné vyjadrenie?

Vymedzenie organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je obsahom odborného vyjadrenia alebo písomného potvrdenia je len demonštratívne. V praxi nie je vylúčené, aby odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vyhotovila aj iná osoba (či už fyzická alebo právnická), napr. osoba zapísaná v zozname znalcov, štátny orgán (§ 141 ods. 5 TP) alebo aj iná osoba disponujúca potrebnými odbornými znalosťami.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

Štátny orgán spracuje a poskytne odborné vyjadrenie alebo písomné potvrdenie vždy bez náhrady za výkon odbornej činnosti. Pre ostatné subjekty táto podmienka neplatí, pričom všeobecné podmienky na výkon náhrady nevyhnutných výdavkov a ušlej mzdy, alebo iného preukázateľného ušlého príjmu u ostatných subjektov sú vymedzené v ustanovení § 152 ods.

Znalecký posudok (§ 142 TP)

Ak pre zložitosť objasňovanej skutočnosti nie je postup podľa § 141 postačujúci, orgán činný v trestnom konaní a v konaní pred súdom predseda senátu priberie znalca na podanie znaleckého posudku. Ak ide o objasnenie skutočnosti obzvlášť zložitej, priberú sa dvaja znalci. O pribratí znalca sa rozhodne uznesením.

Subsidiarita priberania znalcov

Aj tu by mala platiť určitá subsidiarita „priberania“ jednotlivých subjektov na výkon znaleckej činnosti. Prednosť má v tomto prípade pribratie znaleckej organizácie špecializovanej na činnosť, ktorá je predmetom znaleckej činnosti a obsahom znaleckého posudku, resp. ak v zozname znalcov nie je takáto organizácia zapísaná, pribratá do konania môže byť aj fyzická osoba zapísaná do zoznamu znalcov.

V prípade, že v príslušnom odbore nie je zapísaný žiadny znalec (organizácia ani fyzická osoba), alebo takýto znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť (napríklad pre jeho pomer k veci), alebo by vykonanie znaleckej činnosti takýmto zapísaným znalcom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo nákladmi, je možné v rámci tretej možnosti pribrať do konania aj tzv. znalca ad hoc, t. j. osobu (fyzickú alebo právnickú), ktorá nie je zapísaná v zozname znalcov, ale disponuje príslušnými odbornými znalosťami, občianskymi predpokladmi, s vykonaním znaleckej činnosti súhlasí a zložila sľub podľa osobitného zákona (§ 5 ods. 7 zákona č. 382/2004 Z. z.).

Trestný poriadok ani osobitný zákon (zákon č. 382/2004 Z. z.) nevylučuje vypracovanie znaleckého posudku znalcom zapísaným v obdobnom zozname znalcov v inom štáte. Ak teda nie je v príslušnom znaleckom odbore v Slovenskom zozname znalcov zapísaný žiadny znalec, resp. ak tam zapísaný znalec nemôže znalecký posudok vyhotoviť, neprichádza do úvahy automaticky hneď pribratie znalca ad hoc, ale môže byť zvolená aj možnosť pribratia znalca zo zahraničia, samozrejme ak je takýto znalec riadne poučený podľa príslušných ustanovení Slovenského Trestného poriadku.

Znalecký posudok môže obstarať aj strana v konaní, pričom v štádiu konania pred súdom môže strana dokonca predložiť aj znalecký posudok znalca ad hoc (viď ustanovenie § 268 ods. 4 TP). Ak však ide o znalecký posudok znalca ad hoc, znalec musí zložiť sľub podľa § 5 ods. 7 Zák. č. 382/2004 Z. z. pred súdom a predseda senátu musí takéhoto znalca poučiť o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku.

V rámci vyššie uvedenej subsidiarity priberania znalcov stojí na najvyššej priečke možnosť pribratia znaleckého ústavu, konkrétne v prípadoch potreby podania znaleckého posudku v prípadoch výnimočných a obzvlášť závažných, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie alebo v prípadoch potreby preskúmania posudku iného znalca, resp.

Kto je znalec?

Postavenie znalca môžu mať buď právnické alebo fyzické osoby zapísané v zozname znalcov (nevynímajúc obdobný zahraničný zoznam znalcov), znalec ad hoc a aj znalecký ústav. Znalec vykonáva svoju činnosť podľa osobitného právneho predpisu, ktorým je Zákon č. 382/2004 Z. z.

Znalec môže vykonávať znaleckú činnosť len vtedy, ak má uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom jeho činnosti, ktorého existenciu je možné overiť na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.

Formálne náležitosti znaleckého posudku

Formálne náležitosti znaleckého posudku sú uvedené v § 17 Zákona č. 382/2004 Z. z.

Postavenie znalca je samostatným procesným postavením (znalec je tzv. subjektom trestného konania), ktorého procesné postavenie je nezlučiteľné s iným procesným postavením (napr. s postavením svedka, poškodeného, či napríklad obvineného). Ak má byť osoba zapísaná v zozname znalcov vypočutá ako svedok, pretože určité skutočnosti dôležité pre trestné konanie vnímala táto osoba vlastnými zmyslami, nemôže táto osoba vystupovať v tom istom trestnom konaní ako znalec a vykonávať znaleckú činnosť. Rovnako tak v rámci svojej výpovede sa takýto svedok nemôže vyjadrovať k odborným veciam.

Znalecký posudok v konaní pred súdom

Možnosť použitia znaleckého posudku v konaní pred súdom ako jedného z dôkazov sa zakotvila od polovice 18., resp. od začiatku 19. storočia.

Štruktúra znaleckého posudku

Každý znalecký posudok ako samostatný druh dôkazu musí mať určitú formu a štruktúru. Znalecký posudok tvorí úvod a vlastný posudok. V úvode je uvedený orgán, ktorý pribral znalca, meno a personálie posudzovaného a právna vec, v ktorej sa posudok vypracoval.

Záver znaleckého posudku

Poslednú časť vlastného znaleckého posudku tvorí záver, v ktorom sú obsiahnuté jednak doslovné znenia otázok, ktoré boli znalcovi zadané v uznesení a jednak stručné a zrozumiteľné odpovede na všetky položené otázky. Súčasťou záveru je i znalecká doložka, v ktorej uvedie súd, pri ktorom je registrovaný, dátum menovania, evidenčné poradové číslo, pod ktorým je posudok vedený. Posudok musí byť overený odtlačkom okrúhlej znaleckej pečiatky so štátnym znakom a vlastnoručným podpisom znalca. Takto kompletne vyhotovený znalecký posudok je znalec povinný zapísať do znaleckého denníka, kde uvedie predmet posudku, orgán, resp.

Hodnotenie znaleckého posudku

Hodnotenie znaleckého posudku, ako aj iných dôkazov patrí do kompetencie zásadne orgánom činným v trestnom konaní. Podaný znalecký posudok sa hodnotí v každom štádiu trestného konania. Orgány činné v trestnom konaní znalecký posudok hodnotia ako každý iný druh dôkazu podľa svojho vnútorného presvedčenia, ktoré sa má zakladať na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo ako i v ich súhrne.

Súd hodnotí i zákonnosť znaleckého posudku - či posudok podal znalec zapísaný do zoznamu znalcov. Súd hodnotí i pravdepodobné znalecké závery tzn., že znalec pripúšťa viac variantov a vyjadrí sa, ktorý on považuje za najpravdivejší.

Špecifické aspekty znaleckého posudku

Znalecký posudok a odborné vyjadrenie

Je potrebné odlišovať znalca od odborníka a zároveň treba veľmi citlivo rozlišovať, kedy treba do konania pribrať znalca a kedy odborníka.

Komplexná expertíza

Komplexná expertíza je prípad, keď dvaja alebo viacerí znalci budú v tom istom trestnom konaní skúmať tú istú otázku z hľadiska viacerých vedných odborov. Komplexný posudok v tomto zmysle môže podať i jeden znalec, ak má poznatky z viacerých vedných odborov.

Opakované expertízy

Opakované expertízy je treba vykonať ešte raz, ak predchádzajúce sú nejasné, nedostatočné, spochybnené atď.

Metódy a postupy znaleckého skúmania

Metódy, postupy a prostriedky používané pri znaleckom skúmaní nesmú narušovať oprávnené záujmy a práva občanov, ich dôstojnosť, česť atď. Nemôžu byť v rozpore s nijakým platným právnym ustanovením. Aplikované metódy takisto nemajú poškodiť, zničiť skúmaný objekt.

Etapy znaleckého skúmania

1. Vstupná etapa: Znalec sa orientačne oboznamuje s objektmi expertízy a konštatuje ich stav v okamihu predloženia.
2. Analyticko-syntetická etapa: Znalec podrobuje objekty expertízy hlbokému a podrobnému pozorovaniu za použitia rozličných metód.
3. Etapa vyvodzovania záverov: Znalec formuluje svoje odpovede na položené otázky. Odpovede majú byť jasné, stručné a zrozumiteľné.

Znalecké skúmanie nesmie byť izolované od vyšetrovania. Vyšetrovateľ má znalca priebežne informovať o nových skutočnostiach, ktoré by mohli mať význam pre priebeh skúmania. Ak sú podklady pre znalca nedostatočné, musí požiadať vyšetrovateľa o ich doplnenie.

tags: #znalecký #posudok #pre #účely #trestného #konania