Znalecký posudok: Komplexný sprievodca hodnotením a využitím v právnom konaní

Úvod

Znalecký posudok zohráva kľúčovú úlohu v civilnom aj trestnom konaní, keďže umožňuje preukázať skutočnosti, na ktorých objasnenie sú potrebné odborné vedomosti. Tento článok sa zameriava na komplexné zhodnotenie znaleckého posudku, jeho postavenie v právnom systéme, ako aj na praktické aspekty jeho využitia.

Postavenie znalca a jeho úloha

Znalec je definovaný zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch (ďalej len „ZZTP“) ako osoba s potrebnou odbornou kvalifikáciou, zapísaná v zozname znalcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Len takýto znalec je oprávnený vykonávať znaleckú činnosť pre súd, iný orgán verejnej moci, fyzickú alebo právnickú osobu. Znalec zapísaný v zozname nesmie vykonať úkon v odbore alebo odvetví, v ktorom nie je zapísaný. Výnimkou je ustanovenie znalca súdom alebo iným orgánom verejnej moci na účely súdneho alebo iného konania. Podmienkou výkonu činnosti znalca je uzatvorenie poistenia zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v súvislosti s výkonom činnosti.

Získavanie znaleckého posudku

Obvinený, poškodený alebo orgány činné v trestnom konaní (OČTK) si môžu obstarať znalecký posudok aj v inom štáte. V takom prípade nemusí ísť o občana SR, ale o osobu zapísanú v zozname znalcov vo svojej krajine, ktorá je kompetentná odpovedať na zadané otázky a bola poučená podľa § 144 ods. 1 slovenského Trestného poriadku.

Konzultant znalca

Znalec je oprávnený pribrať na posúdenie čiastkových otázok konzultanta z príslušného odboru. Opodstatnenosť pribratia konzultanta musí v úkone znaleckej činnosti odôvodniť. Odôvodnenie musí obsahovať popis toho, prečo znalec nemôže zodpovedať čiastkovú otázku a vysvetlenie, prečo bola konkrétna osoba vybratá ako konzultant. Oprávnenie znalca pribrať konzultanta je viazané na súhlas zadávateľa.

Povinnosti zadávateľa znaleckého posudku

Zadávateľ, ktorým je klient alebo jeho obhajca, je oprávnený pred zadaním úkonu znaleckej činnosti zistiť, či možnosti znalca umožňujú vykonať úkon včas, ozrejmiť znalcovi obsah a rozsah znaleckého dokazovania, zistiť predpokladanú výšku znalečného a prerokovať uplatnenie nároku na preddavok. V rámci prvotnej konzultácie obhajcu so znalcom je vhodné mu ozrejmiť základné skutočnosti, pre ktoré by mohol byť z veci vylúčený alebo pre ktoré by vo veci nemohol konať.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok hnuteľného majetku

Formulácia otázok pre znalca

Pre efektívne znalecké dokazovanie je potrebné, aby zadávateľ - obhajca správne zvolil, naformuloval a vyšpecifikoval otázky, na ktoré má znalec odpovedať. Správne zvolené otázky musia smerovať k odpovediam, ktoré budú vyvracať alebo oslabovať vinu obvineného. Znalec sa nemôže vyjadrovať k právnym otázkam, robiť právne závery ani hodnotiť vykonané dôkazy. Môže odpovedať len na zadané otázky.

Poučenie znalca

Ak znalecký posudok obstará niektorá zo strán, musí byť znalec poučený o význame znaleckého posudku z hľadiska všeobecného záujmu a o trestných následkoch vedome nepravdivého znaleckého posudku príslušným orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. Obhajca, ktorý v mene svojho klienta zabezpečí znalecký posudok, musí ho najskôr predložiť OČTK alebo súdu a konajúcemu prokurátorovi na oboznámenie sa s jeho obsahom. Zároveň musí požiadať OČTK alebo súd, aby znalca predvolal, poučil a až následne vypočul k samotnému znaleckému posudku.

Doplnenie znaleckého posudku

Doplniť znalecký posudok alebo iný znalecký úkon môže znalec v prípade, že dodatočne vyšli najavo nové skutočnosti, ktoré môžu zmeniť závery znaleckého dokazovania a zadávateľ požiada o zohľadnenie týchto skutočností. Pokiaľ znalec alebo zadávateľ zistia, že pri vyhotovení znaleckého úkonu došlo k formálnym alebo metodickým chybám, je možné tieto odstrániť na podklade podnetu zadávateľa, prípadne ich môže odstrániť samotný znalec, na podklade svojho zistenia.

Výsluch znalca

Výsluch znalca vykoná tá strana, ktorá obstarala znalecký posudok. Namiesto výsluchu znalca možno čítať zápisnicu o jeho výpovedi alebo jeho písomný znalecký posudok len v prípade, že znalec bol pred podaním znaleckého posudku poučený podľa § 144 Trestného poriadku, nie sú pochybnosti o správnosti a úplnosti znaleckého posudku a prokurátor i obžalovaný s tým súhlasia.

Odborné vyjadrenie vs. znalecký posudok

Ak je v trestnom konaní odborné vyjadrenie vyžiadané od znalca, na hlavnom pojednávaní sa k jeho obsahu vypočúva v procesnom postavení znalca. Za nesprávny sa považuje postup niektorých súdov, ktoré znalca ako autora odborného vyjadrenia vypočúvajú v procesnom postavení svedka.

Prečítajte si tiež: Znalecký posudok a jeho status verejnej listiny

Znalecký posudok v civilnom sporovom konaní

V civilnom sporovom konaní sa problematika použitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku často redukuje výlučne na otázku jeho „sily“ či „váhy“ pri hodnotení dôkazov alebo rovnocennosti jednotlivých druhov znaleckých posudkov. Problematika využitia znaleckého posudku ako dôkazného prostriedku v konaní však zahŕňa celý za sebou idúci proces jeho získania, predloženia a použitia v civilnom sporovom konaní. Pri výklade jednotlivých právnych noriem treba brať do úvahy aj skutočnosť, že problematika znaleckého dokazovania nie je upravená len v CSP, ale aj v ZZTP.

Súkromný znalecký posudok

V zmysle zákona o znalcoch boli strany oprávnené aj počas predošlej procesnej právnej úpravy využívať právo na vyhotovenie „súkromného“ znaleckého posudku, na ktorý sa hľadelo ako na listinný dôkazný prostriedok. Od tejto koncepcie bolo prijatím CSP upustené z dôvodu zmeny v nazeraní na samotný civilný proces, ktorý ako primárnu vyžaduje aktivitu sporových strán. V zmysle CSP sa favorizuje písomný znalecký posudok, a súd v zmysle § 208 ods. 3 CSP môže (ale nemusí) znalca vypočuť.

Znalecké dokazovanie v zahraničí

Právna úprava spôsobu vykonávania znaleckého dokazovania v iných krajinách (okrem Českej republiky, v ktorej je právna úprava podobná ako Slovenskej republike) však nie je jednoznačne naklonená v prospech predkladania súkromných znaleckých posudkov. To, či súkromný znalecký posudok bude vôbec v konaní pripustený ako dôkaz, a aká bude jeho právna sila, je determinované predovšetkým procesnými tradíciami právnej kultúry, v ktorých sa tento dôkaz vykonáva. Napriek popísaným rozdielom v chápaní znaleckého dokazovania a vypracovávania súkromných znaleckých posudkov v zahraničných úpravách je možné pozorovať všeobecný trend zrovnoprávňovania znaleckých posudkov znalcov ustanovovaných súdom a súkromných znaleckých posudkov.

Znalecký posudok vyžiadaný súdom vs. súkromný znalecký posudok

Znalecký posudok vyžiadaný súdom je upravený v § 207 ods. 1 CSP, podľa ktorého „ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Súkromný znalecký posudok je v zmysle § 209 ods. 1 CSP listinou. Podľa § 209 ods. 2 CSP má súkromný znalecký posudok rovnakú dôkaznú silu ako znalecký posudok vyžiadaný súdom.

Súčinnosť strán a tretích osôb

Sporným je výklad § 210 CSP, ktorý upravuje súčinnosť strán a tretích osôb: „Strane, prípadne aj inej osobe môže súd uložiť, aby sa dostavila k znalcovi, predložila mu potrebné veci, podala mu potrebné vysvetlenia, podrobila sa lekárskemu vyšetreniu, prípadne krvnej skúške, alebo aby niečo vykonala, alebo znášala, ak je to na účely znaleckého dokazovania potrebné. Pri interpretácii § 210 CSP sa prikláňame k názoru, že povinnosť súčinnosti by sa mala vzťahovať ako na súdom ustanoveného znalca, tak aj na znalca „súkromného“.

Prečítajte si tiež: Trestné konanie a znalecké posudky

Odborné vyjadrenie v civilnom sporovom konaní

Vzniká otázka, či možno do konania predložiť odborné vyjadrenie zadovážené stranou a či sa takéto odborné vyjadrenie môže vykonať rovnako, ako odborné vyjadrenie vyžiadané súdom. De lege lata sa súkromné odborné vyjadrenie môže vykonať len ako dôkaz listinou. Keďže súkromné odborné vyjadrenie vypracované zapísaným znalcom má podobné vlastnosti ako súkromný znalecký posudok podľa § 209 CSP, podľa nášho názoru v rámci analógie legis by súd mal toto odborné vyjadrenie vykonať rovnako, ako odborné vyjadrenie vyžiadané súdom.

Hodnotenie znaleckého posudku

Pri hodnotení dôkazu znaleckým posudkom nemôžu súdy hodnotiť odborné závery, ku ktorým znalec dospel z hľadiska ich správnosti. Avšak, pri hodnotení dôkazu listinou toto neplatí.

tags: #znalecký #posudok #čo #hodnotiť